Do redakcie prišla písomná reakcia Ministerstva školstva SR. Týkala sa nepresných informácií uvedených v mojom príspevku Školská rodová alternatíva uverejnenom v Rozmere 3/2007. V tejto súvislosti uvádzam opravu, že riaditeľkou rodovej školy je RNDr. Tatiana Vojčíková, a nie Mgr. Imelda Trochtová, PhD., ako som nedopatrením uviedla. Taktiež zriaďovateľom školy nie je právnická osoba občianske združenie Cesta prirodzeného žitia, ale fyzická osoba, pani Trochtová. Tým však nezaniká naše oprávnené podozrenie z prepojenia školy s kultom Anastázia, za ktorým stojí spomínané občianske združenie. To má navyše vo svojich stanovách explicitne deklarovanú podporu pri zriaďovaní alternatívnych škôl. Najmä takých, akou je aj rodová škola v Hnilčíku, čo vyplýva z ďalších uvedených bodov činnosti spomínaného združenia.

Zriaďovateľka školy Imelda Trochtová doručila 30. apríla 2007 na MŠ SR žiadosť o schválenie experimentálneho overovania metód a foriem výchovy a vzdelávania podľa pedagogiky M. P. Ščetinina. Ministerstvo školstva však nevydalo súhlas na tento experiment, t. j. škola nebola zaradená do siete alternatívnych škôl. Dostala sa do siete súkromných gymnázií. Toto zaradenie nadobudlo účinnosť od 1. septembra 2007. O nepovolení alternatívneho študijného projektu sme sa však dozvedeli z listu MŠ SR zo dňa 15. augusta 2007. Do tohto vyhlásenia všetky médiá zaoberajúce sa touto kauzou hovorili o jej alternatívnej povahe. Keďže termín uzávierky predchádzajúceho čísla sa takmer zhodoval s uvedeným dátumom, nebolo možné do odovzdaného rukopisu už zasiahnuť.

Avšak v tejto súvislosti sú podľa nášho názoru podstatné celkom iné skutočnosti. Prekvapujúce je, že rozhodnutie MŠ SR sa nepremietlo do reality, pretože deti v druhej polovici septembra aj napriek zamietavému stanovisku do ruského Tekosu vycestovali. V podstate týmto odchodom realizujú ministerstvom nepovolený experiment. Je zrejmé, že všetci rodičia detí navštevujúcich súkromné gymnázium v Hnilčíku využili svoje právomoci a požiadali riaditeľku školy o plnenie si povinnej školskej dochádzky mimo územia Slovenskej republiky, a to v čase od 15. septembra do 20. decembra 2007 v Štátnom všeobecnovzdelávacom zariadení - internátnom Lýceu komplexného formovania osobnosti detí a mládeže v krasnodarskom Tekose. Do uvedenej školy odcestovali žiaci spolu s niektorými rodičmi a zriaďovateľkou školy. V tejto súvislosti je zarážajúce, že riaditeľka nevedela zástupcom Štátnej školskej inšpekcie poskytnúť presné informácie o skutočnom počte žiakov, ktorí do Ščetininovho lýcea vycestovali. Zároveň jej nebol známy ani učebný plán, podľa ktorého prebieha výchovno-vzdelávací proces v zahraničí. Iným závažným nedostatkom bolo neprerokovanie povolenia absolvovať časť štúdia všetkým (!) žiakom pedagogickou radou. Ako sme už uviedli, týmto postupom vedenie školy v podstate skrytou formou realizuje nepovolený projekt experimentálneho overovania pedagogiky profesora M. P. Ščetinina.

Štátna školská inšpekcia počas kontroly v prvej polovici septembra, teda ešte za prítomností detí a pedagógov v Hnilčíku, zistila viacero ďalších nedostatkov. Uvediem len tie najzávažnejšie.

Inšpekcia konštatovala nevyhovujúce personálne obsadenie školy vzhľadom na realizovanie učebného plánu - odbornosť vyučovania bola iba 37 %! Aj keď deti do Ruska vycestovali 25. septembra, do tohto dátumu škola ako každá iná bola povinná zabezpečiť odborné vyučovanie. Podobne veľké nedostatky boli zistené v materiálno-technickom zabezpečení vyučovania. V čase inšpekcie školské priestory, učebne a ďalšie zariadenia nespĺňali technické ani hygienické požiadavky. Učebne boli nevyhovujúce a priestory na prípravu stravy nespĺňali hygienické normy. Veľkým otáznikom zostali tiež ubytovacie priestory. Už televízna reportáž odvysielaná v TA3 spochybnila tvrdenie Ing. Františka Trochtu ohľadom ubytovania detí. Podobne ani riaditeľka školy nevedela inšpekcii poskytnúť informácie o mieste a spôsobe ubytovania detí. Tu je ale potrebné uviesť, že škola nedostala súhlas MŠ SR k zriadeniu internátneho spôsobu výchovno-vzdelávacieho procesu. I v tomto prípade vedenie školy svojvoľne prekročilo schválený právny rámec svojho pôsobenia.

Vidíme, že so vznikom školy sa spája skryté porušovanie platných právnych predpisov. Neprehľadný a netransparentný bol i nábor do školy. V predchádzajúcom článku som uviedla, že rodičia sa pravdepodobne dostávali do kontaktu so školou vďaka webovým stránkam, ktoré propagujú knihy ruského spisovateľa Vladimíra Megreho prezentujúceho idey kultu Anastázia. Treba znova podotknúť, že prepojenie medzi manželmi Trochtovcami, kultom Anastázia a školou v Tekose vyplýva priamo z ich podania. Nikto im ho nepodsúva, lebo v Občasníkoch Anastázia objavujúcich sa na stránkach www.anastasia.sk sú tieto informácie nespochybniteľné.

Žijeme v demokratickej spoločnosti, ktorá garantuje slobodu náboženského vyznania a presvedčenia. Toto právo sa nedá uprieť ani členom vedenia rodovej školy. Avšak manželia Trochtovci sa jasne vyjadrujú o prepojení výchovno-vzdelávacieho procesu s okultným obsahom kultu Anastázie. Rozmer už roky mapuje religiózne dianie na Slovensku. Preto hlavný dôvod nášho záujmu o túto školu spočíval v prepojení školy s kultom Anastázia. Rozhodne to nebola alternatívna podoba tohto školského zariadenia. Apriórne protestovať voči akýmkoľvek alternatívnym formám vzdelávania je nerozumné. Ak sa však deti skrytou formou učia veci, ktoré neobstoja pod drobnohľadom kritického myslenia, a naopak ponúkajú sa im vedomosti pochybného okultného rázu a to v oficiálne zriadenom type školského zariadenia, tak je úplne prirodzené na takéto ohlupovanie verejnosť a kompetentné orgány upozorniť.

Okrem ideových tajností sa pri zakladaní školy vyskytli i závažné nedostatky pri umiestňovaní žiakov do jednotlivých tried tohto gymnázia. Deti boli bez absolvovania povinných prijímacích pohovorov preradené zo základných škôl do príslušných ročníkov gymnaziálnej postupnosti. V záväznom pokyne Štátnej školskej inšpekcie sa píše o spätnom preradení žiakov, ktorí boli prijatí v rozpore s platnou legislatívou naspäť na základnú školu. Termín nápravy spomínaných, ale aj tých neuvedených nedostatkov adresovaný riaditeľke školy Dr. Vojčíkovej je stanovený na 30. novembra. Podľa dostupných informácií sa ale deti do tohto času z Ruska nevrátia. Preto sa pýtame, kto a ako vlastne bude tieto nápravy realizovať? Aké budú ďalšie kroky Štátnej školskej inšpekcie a MŠ SR? Tieto a ďalšie kroky vyvodenia dôsledkov a zodpovednosti zo strany kompetentných orgánov voči vedeniu súkromného gymnázia v Hnilčíku budeme i naďalej pozorne monitorovať.

Rozhodne rodová škola by mala poslúžiť ako precedens v oblasti zriaďovania školských alternatív poukazujúci na skrytú infiltráciu okultných obsahov do školskej výučby. Mimochodom podobné procesy prebiehajú už roky, a to vo waldorfskom školstve. Rodová škola navyše poukázala na mnohé medzery v zákone dovoľujúce žiadať a dostať schválenie MŠ SR, ktorého úlohou nie je skúmať podozrivé okultné obsahy. Ako napokon zaznelo už i v médiách, MŠ sa tak dostáva do pozície štatistu. Spoločne sa však pýtame: Kto je potom zodpovedný za prienik okultizmu do škôl odporujúci oficiálne deklarovanej požiadavke vzdelávania, ktorou je rozvoj kritického myslenia?