Kvôli hodnovernosti a reklame jogy (hathajogy) autori článku citujú výpovede predstaviteľov poľského a svetového šoubiznisu: Joanny Brodzikovej, Barbary Labudovej, Magdy Umerovej, Stinga, Madonny, Gwyneth Paltrowovej a zopár ďalších. Zarzeczny a Krzyżanowski sa odvolávajú na speváka Stinga, ktorý už roky uisťuje, že „cvičenia jogy spôsobili, že sa vyšplhal na výšiny majstrovstva v sexe". „Herečka Gwyneth Paltrowová hovorí, že joga jej zabezpečuje psychickú rovnováhu. Speváčka Madonna dokazuje, že joga jej umožnila zbaviť sa pretvárky, ktorú vydávala za svoju prirodzenú povahu (sklon k nemorálnosti či poddávaniu sa závislostiam - sexu, narkotikám, alkoholu). Geri Halliwellová (bývalá členka populárnej skupiny Spice Girls) vypovedá, že vďaka joge si udržuje bezchybnú postavu a dokázala sa oslobodiť od takých vážnych hriechov, ako je pýcha, závisť alebo lenivosť."2

Z vyššie uvedených výpovedí by sa dalo usudzovať, že joga pomáha pri formovaní nielen tela, ale aj ducha, pomáha zlepšiť životný štýl. Môžeme však skutočne chápať jogu ako obyčajné fyzicko-duševné cvičenia, ako by si to priali autori článku? Možno jogu praktizovať so spokojným svedomím kresťana?

 

Náboženský charakter jogy

Autori spomínaného článku uvádzajú, že joga „je jedným z prvkov hinduizmu. Átman - duša jednotlivca - tvorí jednotu s Brahmom, čiže Absolútnom. Ich rozdelenie skrze pribúdajúci súhrn skutkov (karma) a v dôsledku kolobehu vtelení (samsára) možno prekonať oslobodením, čiže mókšou. K oslobodeniu dochádza osobným úsilím jednotlivca, átmana. Cieľom života - v skutočnosti mnohých prevtelení - je pretrhnutie pút oddeľujúcich átmana od Brahmu, čiže dosiahnutie ich plného zjednotenia. Jedným z prostriedkov vedúcich k tomuto cieľu je práve joga. Podľa Krišnu je joga tou najlepšou cestou k oslobodeniu a zjednoteniu sa s Brahmom.3

Literatúra súvisiaca s hinduizmom jednoznačne poukazuje na čisto náboženský charakter jogy. V publikácii Klasická indická joga nájdeme takúto charakteristiku: „Joga (podrobenie) je ovládnutie (niródha) prejavov (vrtti) vedomia (citta)".4 Encyklopédia múdrosti Východu túto definíciu ďalej rozvíja: joga je „jarmo" v zmysle „zapriahnutia sa do jarma božieho pri hľadaní zjednotenia s bohom. Pretože každá cesta k poznaniu boha môže byť definovaná ako joga, jestvujú v hinduizme početné názvy rôznych ciest jogy prispôsobené schopnostiam toho, kto sa o poznanie boha usiluje."5

Vidíme teda, že joga je nielen systém cvičení fyzických či relaxačných, ale tiež veľmi dôležitá časť náboženského systému, ktorý možno veľmi ťažko prirovnať k monoteistickému kresťanstvu. Joga je istou formou náboženskej formácie vedúcou k očisteniu a zjednoteniu s božstvom. Nie je možné ju skúmať výlučne ako súbor fyzických či duševných cvičení izolovaných od konkrétnych náboženských odkazov. Je to cesta rozvoja smerujúca k zjednoteniu s bohom (neosobným), kde „ja" sa nedá odlíšiť od boha.

Chcejúc jogu urobiť hodnovernou v očiach kresťanského sveta, operujú jej dnešní „učitelia" často biblickým jazykom, resp. jemu podobným, a tak sa k nám dostáva kultúrne cudzí obsah (napr. viera v reinkarnáciu). Ale rovnako i vízia človeka (zbaveného identity), ako aj boha (božstva) prítomná v hinduizme (s ktorým je joga spojená nerozlučiteľným spôsobom) sa vo svojej podstate zásadným spôsobom odchyľujú od kresťanských koncepcií.

Joga čoraz väčšmi preniká do mentality ľudí Západu. Mnohé dnešné kvázi náboženské hnutia a ich duchovní hovorcovia používajú tú či inú formu jogy, ako napríklad hnutie Hare Krišna, Rehoľné bratstvo Himawanti, Transcendentálna meditácia, Inštitút vedy o totožnosti - Misia Čajtanju, Okarandas Divine, Light Center, Ánanda Márga, Sái Bába, Bhagaván Šrí Radžníš z Puny, Paramhansa Jógánanda a Jiddu Krišnamúrti.

Je veľa „autorít" propagujúcich jogu, ktoré sa usilujú urobiť ju hodnovernou v európskej kultúre. Časopis Wprost sa odvoláva na profesora Ernesta Wooda, amerického filozofa a teológa, ktorý tvrdí, že joga „je nezávislá od akéhokoľvek zjaveného náboženstva nachádzajúc sa vo všetkých náboženstvách".6

 Týždenník sa však na tomto mieste dopúšťa skrytej manipulácie, keď tvrdí, že „pravdepodobne preto jogu akceptoval Druhý vatikánsky koncil a pred šiestimi rokmi tiež pápež Ján Pavol II.; vo vatikánskom dokumente nazvanom Ježiš Kristus - prameň živej vody s podtitulom Kresťanská úvaha o new age7 nájdeme pochvalné vyjadrenie o jogistickom meditačnom systéme ako o zhodnom s kresťanským (zároveň boli zavrhnuté iné druhy duchovnosti importovanej z Východu)".8

Sú to však nepravdivé tvrdenia, pretože neexistujú dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu, ktoré by jogu akceptovali. Namiesto toho v koncilovej Deklarácii o vzťahu Cirkvi k nekresťanským náboženstvám čítame, že „prívrženci hinduizmu skúmajú tajomstvo Božie a vyjadrujú ho nevyčerpateľnou plodnosťou bájí a prenikavými filozofickými úsiliami. Hľadajú oslobodenie od úzkostí našej existencie asketickým spôsobom života alebo hlbokým rozjímaním, alebo utiekajúc sa k Bohu s láskou a dôverou".9

Nikde som tiež nenašiel pochvalné slová na systém jogy tak, ako sa naň odvolávajú autori článku. Odporúčam v tejto súvislosti prečítať si pozorne uvedený vatikánsky dokument o new age, v ktorom jednoznačne absentuje pápežské požehnanie jogy. Naopak, v publikácii nájdeme úryvok listu Kongregácie pre náuku viery Orationis formas, ktorého výrečnosť je jednoznačná: „Kresťanský spôsob približovania sa k Bohu sa nezakladá v úzkom zmysle slova na nejakej technike. To by bolo v protiklade s tým, čo požaduje evanjelium, aby sme boli ako deti. Pravá kresťanská mystika nemá nič spoločné s technikou, je to vždy Boží dar; a ten, kto ho užíva, sa ho cíti byť nehodný."10

Rovnako treba citovať slová Jána Pavla II. z knihy Prekročiť prah nádeje: „Karmelitánska mystika sa začína v bode, kde sa končia Budhove úvahy a jeho smernice pre duchovný život." Ďalej Ján Pavol II. konštatuje, že „nie je zbytočné vystríhať tých kresťanov, ktorí sa s nadšením otvárajú niektorým ponukám vychádzajúcim z náboženských tradícií Ďalekého východu týkajúcich sa napríklad techník a metód meditácie a askézy. V niektorých prostrediach sa to stalo akousi nekriticky prijímanou metódou..."11 V spomenutom dokumente o new age možno nájsť tiež iný veľmi silný úryvok, ktorý vylučuje jogu zo života katolíka: „Kresťanská modlitba nie je cvičenie v kontemplovaní seba, v mlčaní a vo vyprázdňovaní seba, ale ide v nej o dialóg lásky, ktorý zahŕňa ochotu na obrátenie, únik od vlastného «ja» k Božiemu «Ty»."12

Pri pokusoch zoznámiť kresťanov s jogou sa tá propaguje ako bežné gymnastické cvičenie. To taktiež činí spomínaný článok sústreďujúci sa na hathajogu. Avšak jogu nemožno identifikovať s normálnou gymnastikou, keďže cvičenia tela tu majú slúžiť výlučne na cvičenie ducha s cieľom prípravy k meditácii. Tak ako je to u všetkých druhov jogy, aj hathajoga predpokladá božskosť vlastného „ja" a vedie cvičiaceho k tomu, aby ju našiel. Takisto má očisťovať cvičenca od všetkej nečistoty, negatívnych pocitov a energie tohto života ako výsledku predchádzajúceho bytia. Nakoniec má viesť k radžajoge - kráľovskej joge, ktorá je cestou k ovládnutiu mysle a ducha a k zjednoteniu s Brahmom.

Zdalo by sa, že prvky tejto kresťanom cudzej duchovnosti, ktoré sú v joge obsiahnuté, musia účinne odradiť od jej praktizovania a propagovania. A predsa sa stretáme s pokusmi osvojiť si jogu aj v kresťanských kruhoch. V jednom z katolíckych týždenníkov sestra Alina Merdasová odporúča jogu ako vstupnú meditáciu pripravujúcu na modlitbu.13

A hľa, čo konštatuje znalkyňa jogy Nancy Fullerová: „Telesná joga vedie k joge duchovnej, ktorá si podmaňuje ducha. Možnože joga prináša čiastočné zmiernenie napätia a stresu, ale nebude to zadarmo!" Od počiatočných telesných skúseností sa postupne prechádza k tomu, že človek sa začne jogou hlbšie zaoberať. Joga má jednoznačný vplyv na myslenie preto, lebo cvičenia sú založené na „vyprázdňovaní" mysle až po jej úplné obnaženie.

Napomáha joga telesný rozvoj, či mu prekáža? Mircea Eliade, ktorý jogu skúmal počas celého svojho života, tvrdí, že joga spôsobuje obrátenie naruby všetkých prirodzených činností: vedie ku kamennej nehybnosti tela (asána), neprirodzenému rytmu alebo úplnému zatajeniu dychu (pránajáma), pozastaveniu duchovného prietoku (ekagrata), stagnácii myslenia a k úplnému zastaveniu tvorby semena. Joga je zavrhnutím života. Opravdivý jogín musí „umrieť" pre tento život a „obetovať" osobnosť, ktorú vytvárajú čas a dejiny.14

Zdá sa, že tieto dôsledky si nevšímajú Paweł Zarzeczny a Piotr Krzyżanowski, ktorí sa vo svojom článku odvolávajú na iný citát pochádzajúci z tej istej Eliadeho knihy. Hľa, čo píšu v časopise Wprost: „‚Joga je individuálna, ideálna cesta k osvieteniu. Cesta k Bohu ponad rozdelenia‘ - napísal Mircea Eliade v diele Joga - nesmrteľnosť a sloboda." Eliadeho pokladajú za nepochybnú autoritu podporujúcu jogu, pričom akosi nevidia, že on sám nie je vo svojich vyhláseniach vzhľadom na túto tému jednoznačný a jeho analýzy sú skôr opisné než hodnotiace. Ak sa dôkladnejšie začítame do jeho výpovede, nenájdeme tam chválu jogy, iba ak by sme vytrhli nejaký názor z celého jeho kontextu. Eliade sám sa utiekal k tvrdeniu, že chápanie jogy závisí od zmyslu, aký sa pripisuje slobode.15

Môže byť teda joga pre kresťana dobrá? Kresťan rešpektujúci biblické učenie musí odmietnuť jogu, jej praktiky, ako i filozofiu, ktorá je s ňou úzko zviazaná. Nemôže zdieľať názor uznávajúci božskosť svojho tela, keďže to vedie k modloslužobníctvu a zvelebovaniu samého seba. Boh hovorí: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa". Okrem toho Biblia učí, že Boh - Stvoriteľ sa odlišuje od svojho stvorenia - človeka.

Aby kresťan poznal Boha, mohol sa s ním stretnúť, nehľadí uprene do seba, ale pozerá sa na Krista. Koniec koncov spásu nachádza nie skrze svoje námahy vedúce k sebaoslobodeniu, ale skrze svoje pokorenie a spasiteľnú, zástupnú smrť Ježiša Krista na kríži. Len cez pokánie a vieru v smrť Ježiša Krista a jeho zmŕtvychvstanie dochádza k vnútornému očisteniu. „Krv Ježiša, jeho (Božieho) Syna, nás očisťuje od každého hriechu" - čítame vo Svätom písme (1 Jn 1, 7). Trpkou skutočnosťou je hriech a nie „nevedomosť" či ilúzia. Kresťan nedosahuje spásu poznaním svojho „pravého ja", ale poznaním toho, čo preň učinil Boží Syn.

Joga učí, že ono „pravé ja" je božské, dokonalé. Na rozdiel od toho Biblia hovorí, že „nik nie je spravodlivý".

A tak na záver: nie je na zamyslenie skutočnosť, že indickí kresťania nepraktizujú jogu v žiadnej jej forme, dokonca ani techniky odvodené od hathajogy? Oni najlepšie vedia, čo joga je.

 

Pár slov o hinduizme

Hinduizmus je národné náboženstvo Indie, avšak svojich stúpencov má aj v iných častiach sveta. Dokonca v samej Indii sa ani nepoužíva označenie hinduizmus, ale sanatana-dharma, čo v preklade znamená „večné náboženstvo", pretože v priebehu stáročí boli v ňom obsiahnuté všetky aspekty pravdy.16 Hinduizmus nemá zakladateľa tak ako judaizmus, kresťanstvo či islam. V Indii sa rozlišujú tri etapy vývoja tohto náboženstva:17

> najstarší védizmus (približne do r. 500 pred Kr.) – V prvom storočí náboženstva Indie boli jeho základnými knihami Védy (véda znamená náuka alebo sväté učenie). Ortodoxný hinduista im pripisuje nadľudský pôvod a božskú autoritu. Védy sa delia na štyri časti: 1. Rgvéda - véda veršov; 2. Sámavéda - véda piesní; 3. Jadžurvéda - véda obetných textov; 4. Atharvavéda - véda Atharvana, mystického kňaza ohňa;

> brahmanizmus, v ktorom hlavnú úlohu zohrávali kňazi – brahmani. Vo Védach sa takmer neuvádza meno Brahma ako meno boha stvorenia. Ním je podľa Véd Patandžapáti. Až keď sa zaviedol pojem Trimurti (hinduistická trojica), začala sa vzdávať úcta Brahmovi ako bohu stvorenia. O svoje miesto sa však musí deliť s Višnu - bohom udržiavateľom a Šivom - bohom ničiteľom;

> hinduizmus od 10. storočia po Kr. – Môžeme rozlíšiť mnoho miestnych kultov a tradícií uctievania božstiev, avšak treba podotknúť, že spoločné pre všetkých hinduistov je učenie o zákone karmy. Encyklopédia múdrosti Východu pod pojmom karma rozumie: duchovný či telesný skutok; dôsledok duchovného alebo telesného skutku; súhrn všetkých následkov skutkov daného jedinca v tomto alebo predchádzajúcom živote; reťaz príčin a následkov v morálnom svete.18 Zákon karmy má veľký vplyv na indickú spoločnosť podelenú na kasty (varny)19. Rozlišujú sa štyri kasty, v rámci ktorých sú ďalšie podkasty:20

> brahmani – kňazi a učeníci. V tejto varne sú aj astrológovia, ktorí tvrdia, že dokážu čítať v kozmickej energii a energiách kumulovaných v organizmoch či iných prírodných objektoch; hlásajú, že vďaka tomu vedia, aké sú vzťahy medzi týmito energiami a dokážu predpovedať budúcnosť. Niektorí z nich tiež presviedčajú, že majú „tretie oko", akési kozmické oko, ktorým všetko vidia. Z brahmanov pochádzajú tiež tí, ktorí vykonávajú povinnosti vo svätyniach, prinášajú obety na uctenie rôznych božstiev a tí, čo šíria osvetu, tak svetskú ako i náboženskú - je to ich náboženská (kastová) povinnosť, ich úloha (dharma);

> kšatrijovia – bojovníci vyššej hodnosti, politici. Vo varne kšatrijov sú aj podkasty, z ktorých pochádzajú maharadžovia, rytieri či svetskí panovníci;

> vaišjovia – kupci, roľníci, remeselníci, umelci, priemyselníci atď., teda tí, čo niečo tvoria, vyrábajú. Tu je najviac podkást, pretože oblasť výroby a tvorby je v súčasnosti veľmi diferencovaná;

> šúdrovia – robotníci, služobníci, nekvalifikovaní pracovníci. „Najnižšia" vrstva ľudí, ktorí sú „utvorení z vesmírnej nečistoty"; sú to tí, ktorí upratujú ľudské a zvieracie výkaly, ďalej tí, čo upratujú smeti (sú považovaní za menej nečistých než tamtí). „Vyšší" od nich sú upratovači a pracovníci na poliach, obuvníci, tí, ktorí perú a všetci, ktorí vykonávajú práce súvisiace s čistením všetkého druhu, ako i pastieri, ktorí nemajú tak mnoho dočinenia s nečistotou. U hinduistov existuje presvedčenie, že počas plnenia kastových povinností sa duša očisťuje a zdokonaľuje a po smrti sa vteľuje do niektorej z vyšších kást. Toto viedlo k spoločenskej segregácii. Tento názor je podporovaný vierou v sťahovanie duší.

Charakteristickou vlastnosťou hinduizmu je tiež viera v reinkarnáciu. Reinkarnácia (z latinského re – znova, incarnatio - vtelenie, incarnare - stelesňovať) znamená prechádzanie ľudskej duše skrze po sebe nasledujúce vtelenia, regenerácia človeka po smrti tým, že jeho duša vstupuje do tela inej bytosti. Používa sa aj termín metempsychóza (z gréckeho metempsychosis; meta - predložka označujúca premenu, psyché - duša).

Reinkarnácia sa ale tiež chápe ako ďalšia možnosť daná človeku. Na Západe je viera v putovanie duší prispôsobená európskej mentalite. V new age myšlienku reinkarnácie - v protiklade k mentalite východnej – charakterizuje svojský optimizmus. Predovšetkým dovoľuje pozrieť sa na neúspešné úseky života s nádejou, že „v ďalšom živote bude lepšie". Okrem toho vtelenie prebieha len do ľudských foriem. Neuskutočňuje sa vtelenie do nižších bytostí, pretože reinkarnácia je pozitívnym spôsobom sebarealizácie. Avšak v budhizme a hinduizme je cieľom vyslobodiť sa z kruhu vtelení, následných prameňov utrpenia.

Názory týkajúce sa reinkarnácie sa však objavili až súčasne so vznikom Upanišád (približne v 7. stor. pred Kr.). Dokonca sa nenachádzali ani v náboženstve Árijcov, ba ani v samotných Védach (okolo 15. stor. pred Kr.). Reinkarnácia taktiež nebola známa ani v Číne, až do čias, čo sa tam rozšíril budhizmus (7. stor. po Kr.) a aj neskôr ju konfuciánska tradícia odmietala ako protirečiacu dôstojnosti človeka.

Z uvedených analýz vyplýva, že hinduizmus je systém cudzí západnému a celkom určite kresťanskému spôsobu myslenia. Vidíme to jasne v koncepciách Boha, človeka a spásy, takých odlišných v týchto dvoch náboženstvách.

 

História jogy

Joga je vo svojej klasickej podobe tradícia siahajúca do obdobia 2-tisíc rokov pred Kr. Je ovocím ducha a filozofie hinduizmu. Podľa hinduistickej mytológie ju vytvoril boh Slnka - Šiva pre svoju duchovnú manželku Parvatí. Joga mala byť prameňom jej duchovnej pohody a fyzickej krásy.

Sú mnohé jogy, čiže systémy vedúce do stavu samádhi (oslobodenia) - integrácie individuálneho a kozmického vedomia. Naše poznanie klasickej jogy vychádza z textu Patandžaliho Jogasútry (2. či 3. stor. po Kr.).

 

Cesty jogy

Rozlišujú sa nasledovné cesty jogy:

> karmajoga – cesta nezištnej práce a služby druhým. Je to joga oslobodenia skrze prácu a spravodlivé skutky. Karmajoga je cestou výlučne pozitívneho správania;

> džnánajoga – cesta vedúca k múdrosti skrze poznávanie, porozumenie a vedomosti. Vyberajú si ju osoby s vedeckými záujmami a veľkými intelektuálnymi schopnosťami. Džnánajoga je predovšetkým štúdium všetkých posvätných kníh a spisov;

> mantrajoga – cesta zvukových vibrácií (opakovanie mantry);

> lajajoga – cesta aktivácie čakier spevom a recitovaním posvätných mantier;

> kundalínijoga – cesta prebudenia energie (hadej či ohnivej tvorivej sily - kundalíni) v tele;

> hathajoga – spojenie „slnečného dychu s mesačným". Slabika ha znamená slnečný dych či vdychovanie a slabika tha zase mesačné. Hathajoga usiluje o ovládnutie fyzického organizmu (vrátane psychiky). Vykonávanie dychových cvičení - pránajámy, pozícií tela - asán a riadenie sa radami dietetiky jogy očisťuje a posilňuje celé fyzické telo. Systematické cvičenie asán a pránajámy vedie k stálemu zvyšovaniu rozsahu vibrácií buniek a tkanív tela a ku koordinácii, rozvíjaniu a harmonizácie funkcií všetkých jeho vnútorných orgánov: svalov, kĺbov, nervových centier a endokrinných žliaz;

> bhaktijoga – joga lásky, býva nazývaná aj cestou posvätenia. Bhakta nehľadá skrze lásku šťastie ani obohatenie života, skôr naopak, žije, aby mohol milovať. Táto forma jogy je cestou radosti, ale iba pre tých, ktorí sú schopní lásky takej veľkej a takej nadľudskej, že ľuďom milujúcim bežným spôsobom sa zdá niečím jednoducho nepochopiteľným a láske nepodobným. Každá myšlienka, každý skutok, každá túžba je nasmerovaná k Bohu, ktorého bhakta vidí všade a v každom;

> radžajoga – cesta zvaná kráľovská. Zahŕňa rovnomerné zastúpenie všetkých predchádzajúcich ciest.

Keď sa však na Západe hovorí o joge, myslí sa tým predovšetkým hathajoga, ktorá spočíva najmä na fyzických cvičeniach v spojení s dychovými cvičeniami. V Indii je však táto cesta prípravou na duchovné formy jogy oprierajúce sa o rôzne meditačné techniky.21

 

Etika jogy

Joga má svoj vnútorný systém správania, ktorý pripomína pravidlá života rehoľných spoločenstiev.22 Základné zásady etiky jogy sú zhrnuté do 5 zákazov (jam) a 5 príkazov (nijam):23

 

1. Zákazy (jamy):

> ahinsa – nezabíjať a nespôsobovať bolesť žiadnej živej bytosti. Náš vzťah voči druhým má byť srdečný, trpezlivý, žičlivý, súcitný a pravdivý v činoch, slovách, myšlienkach i úmysloch;

> satja – neklamať. Pravdovravnosť je zhoda myšlienok a slov so skutkami. Slovo nemôže byť ani klamlivé, ani nejasné, ani prázdne. Slová treba používať len pre dobro blížneho;

> asteja – nekradnúť. Za krádež sa považuje už i závisť;

> brahmačárja – zachovávanie sexuálnej zdržanlivosti, držanie rozmnožovacej sily na uzde, jej ovládanie;

> aparigraha – nebyť žiadostivý, lakomý, nepripútavať sa k materiálnym dobrám, nezávidieť.

 

2. Príkazy (nijamy):

> sauča – čistota, ktorú tvorí očistenie vnútorných orgánov (čistota tela), odstránenie nečistoty mysle, čistota citov a motívov;

> šantóša – spokojnosť s tým, čo vlastníme, pokojné vyrovnávanie sa s osobným životom;

> tapas – askéza, čiže trpezlivé znášanie neúspechov, ťažkostí a protivenstiev osudu, sebadisciplína;

> svadhjája – štúdium posvätných textov a odbornej literatúry o joge;

> išvara pranidhana – túžba povznášať sa vlastným úsilím k Najvyššej pravde. Úsilie o to, aby sme Boha učinili motívom všetkých svojich skutkov. Poddávanie sa vôli Božej.

 

Osem etáp cesty jogína:

> jamy – zákazy;

> nijamy – príkazy;

> asány – postoje, pozície tela);

> pránajáma – kontrolovanie životnej energie pomocou dychových praktík;

> pratjahára – úplné uvoľnenie všetkých orgánov a zrieknutie sa zmyslových dojmov;

> dhárana – sústredenie pozornosti mysle, koncentrácia;

> dhjána – jogová meditácia);

> samádhi – stav číreho vedomia, kontemplácia. Duša sa oslobodzuje od času, smrti, podmieneností a zmien dosahujúc tak večný život.24

 

Poznámky:

1 Zarzeczny, P., Krzyżanowski, P.: Joga krzepi (Joga dodáva silu). Týždenník Wprost z 22. februára 2004, č. 8, s. 61-62

2 Tamže, s. 63

3 Tamže, s. 62

4 Cyboran, L. (ed.): Klasyczna joga indyjska (Klasická indická joga). Varšava 1986, s. 23

5 Encyklopedia Mądrości Wschodu (Encyklopédia múdrosti Východu). Red.: Schumacher, S., Woerner, G., preklad M. J. Künstler. Varšavský Dom vydavateľstva. Varšava 1997, s. 158

6 Zarzeczny, P., Krzyżanowski, P.: c. d., s. 63

7 Na Slovensku tento dokument vyšiel v Spolku sv. Vojtecha roku 2005 - pozn. red.

8 Zarzeczny, P., Krzyżanowski, P.: c. d., s. 63-64

9 Deklaracja o stosunku Kościoła do religii niechrześcijańskich (Deklarácia o vzťahu Cirkvi k nekresťanským náboženstvám). Rím, 28. októbra 1965. In: Sobór Watykański II. Konstytucje. Dekrety. Deklaracje (Druhý vatikánsky koncil. Konštitúcie. Dekréty. Vyhlásenia). Red. M. Przybył. Poznań 2002, bod 2

10 Orationis formas, 23. List biskupom Katolíckej cirkvi o niektorých aspektoch kresťanskej meditácie. Libreria Editrice Vaticana, Vatikán, 15. októbra 1989. In: Ježiš Kristus – prameň živej vody. Vydavateľstvo „M". Krakov 2003, bod 3.4

11 Ján Pavol II.: Przekroczyć próg nadziei (Prekročiť prah nádeje). Redakcia vydavateľstva KUL. Lublin 1994, s. 78, 80

12 Orationis formas, 3. In: Ježiš Kristus – prameň živej vody, c. d., bod 3.4. (Pozri taktiež časti o meditácii a kontemplatívnej modlitbe v Katechizme Katolíckej cirkvi, § 2705-2719 – pozn. red.)

13 Merdas, A.: Joga - także ścieżka do Boga? (Joga – taktiež cesta k Bohu?). Týždenník Powszechny z 8. januára 1995, č. 2, s. 11

14 Eliade, M.: Joga. Nieśmiertelność i wolność (Joga – nesmrteľnosť a sloboda). Preklad B. Baranowski. WN PWN, Varšava 1997, s. 21-22, 68-73, 370n

15 Tamže, s. 368-372; Zarzeczny, P., Krzyżanowski, P.: c. d., s. 63

16 Encyklopedia Mądrości Wschodu, c. d., s. 133

17 Occhiogrosso, P.: Sekty, religie, wyznania (Sekty, náboženstvá, vyznania). Preklad L. Niedzielski. Muza, Varšava 1999, s. 39-47

18 Encyklopedia Mądrości Wschodu, c. d., s. 171

19 Sanskritské slovo označujúce kastu – varna znamená čosi ako farba. Pozri Occhiogrosso, P.: c. d., s. 47

20 Mimo systému kást stojí skupina nepatriaca do žiadnej kasty – páriovia, tzv. nedotknuteľní, nečistí. To sú tí, ktorí porušili kastový zákon. Pozri Occhiogrosso, P.: c. d., s. 47

21 Encyklopedia Mądrości Wschodu, c. d., s. 34, 129, 158, 185, 188, 210; Occhiogrosso, P.: c. d., s. 73–75

22 Encyklopedia Mądrości Wschodu, c. d., s. 158

23 Eliade, M.: c. d., s. 63-67

24 Occhiogrosso, P.: c. d., s. 75