Na tento jav omylnej neomylnosti už kedysi poukázal jeden z publicistov, pomenujúc to dosť presne, no zároveň mierne uštipačne: „Staršiemu nebolo a nie je dané myslieť. Požaduje sa, aby bez akýchkoľvek protirečení prijímal pokyny a dôsledne ich uvádzal do života. Nie je vôbec dôležité, čo cítil, čo si myslel, čo mu Boh odhalil v slove. Musel to všetko v sebe potlačiť, stať sa voči tomu necitlivým, keď to od neho požadoval ‚otrok, ktorý prijíma pokrm od samého Krista‘. Či je ‚on‘ inšpirovaný Bohom? Iba vtedy, ak chce presadiť vlastné učenie. V momente, keď ono zblúdi, ospravedlňuje sa to tým, že nie je inšpirovaný."¹

Aby som dokázal, že nemám záujem Svedkov osočovať, citujem ich konkrétne výpovede. Už od čias prezidenta Charlesa Russella existoval jav omylnej neomylnosti. Ak Russell niečo vyhlásil, bohorovne tvrdil, že to nie je náuka od neho, ale od samého Pána. Keď písal o svojich nesplnených proroctvách viažucich sa k roku 1914, vysvetľoval: „Pán nepovedal, že v roku 1914 budú vyzdvihnutí do slávy všetci členovia Cirkvi. To bol iba náš záver, najpravdepodobnejšie mylný."² Neskôr však Russell priznal, že v tejto veci nehlásal slovo Pána, ale svoje závery.

Pozrime sa, čo o takomto prístupe píše jedna zo súčasných publikácií SJ: „V čom sa previnili falošní proroci? (...) Neohlasovali veľkolepé veci Božie, ale vlastné názory."³ Podľa týchto kritérií musí byť aj Russell označený za falošného proroka. Avšak SJ nie sú ochotní nazývať takým nikoho, kto mal s nimi čosi spoločné. Namiesto toho tvrdia, že „potreba korigovania nášho chápania určitých detailov z nás nijako nerobí falošných prorokov".⁴

 Russell teda priznal, že mylné náuky, ktoré toľké roky hlásal ohľadom roku 1914, sú len „naším záverom", avšak inokedy tvrdil, že koná dielo sprostredkovateľa právd Božiemu ľudu, nie „ako našich vlastných, ale ako takých, čo pochádzajú od Pána".⁵

O tejto téme - o roku 1914 - písal už skôr, v časopise Sionská strážna veža (The Zion's Watchtower): „Bolo by nerozumné zmeniť tieto čísla. (...) To sú Božie dátumy, nie naše. (...) Rok 1914 nie je dátumom počiatku, ale konca."⁶ Russell to v skutočnosti tvrdil od samého začiatku, píšuc, že náuky obsiahnuté v jeho Výkladoch Svätého písma „nie sú ľudského pôvodu".⁷ V tomto svojom diele predpovedal koniec zlého sveta na rok 1914, resp. 1915. Ako príklad uveďme výpoveď z druhého zväzku tejto publikácie - Nadišiel čas, kde Russell píše: „‚Čas pohanov‘ preukazuje, že súčasné vlády musia byť zvrhnuté ku koncu RP 1915."⁸ V jednej z publikácií SJ čítame, že Russell bol naplnený Duchom Svätým „v takej miere, ako žiaden iný kresťan okrem apoštolov".⁹

V súčasnosti spoločnosť Strážna veža taktiež obratne lavíruje medzi uisteniami o nesprávnych požiadavkách týkajúcich sa svojej neomylnosti na jednej strane a uisteniami o božskej redakcii svojich časopisov na strane druhej. V jednej z jej publikácií je opísaný „teokratický" spôsob fungovania Vedúceho zboru tvrdiac, že prijímanie jeho rozhodnutí sa nezakladá na ľudskej múdrosti, ale výlučne na Božom slove a svoje rozhodnutia prijíma pod vedením „ducha svätého".¹⁰ Uveďme niekoľko charakteristických citátov:

„Strážna veža vyznáva, že náleží Jehovovi a nie akémukoľvek stvoreniu. Nie je nástrojom ktoréhokoľvek jedinca ani skupiny ľudí na zemi, a tiež nekoná podľa ľudských výmyslov. Názor človeka nie je v Strážnej veži vyjadrený, a to v žiadnom ohľade. Boh sýti svoj vlastný ľud - a istá je to vec, že používa tých, ktorí ho milujú a slúžia mu podľa jeho vôle."¹¹

V tomto citáte môžeme výrazne pozorovať, že náboženskí vodcovia SJ úplne vylučujú z redakčnej vrstvy článkov Strážnej veže akýkoľvek ľudský prvok, ponechajúc jedine prvok božský. Totožné vyhlásenie nájdeme aj v inom čísle tohto časopisu: „Taký je dôvod, prečo Boh dovoľuje, aby boli tieto pravdy publikované v Strážnej veži. Preberané veci nie sú názorom človeka a žiadnemu človekovi neprináleží ich posudzovať.

Boh má svoj vlastný dobrý spôsob informovania a potešovania svojho ľudu. V čase, keď ostatok nepotrebuje byť učený človekom, je privilégiom verných sýtiť sa v tom dni chutným pokrmom od Jehovu a Ježiša Krista. Z tejto príčiny teda Jehova činí Sväté písmo zrozumiteľným a dovoľuje publikovať o tom v Strážnej veži."¹²

Podobné myšlienkové pochody obsahuje aj brožúra vydaná SJ s názvom Fašizmus a sloboda¹³, v ktorej sa píše o tom, ako je potrebné ponímať to, čo nájdeme na jej stránkach: „To, o čom tu vravíme, nie je ani ľudskou mienkou ani ľudským komentárom Svätého písma. Slovo Jehovu je smerodajným žriedlom a Jehova je tiež svojím vlastným komentátorom. Sväté písmo nemôže žiaden človek správne komentovať."¹⁴ Podľa týchto citátov teda sám Boh, a nie akýsi človek, je autorom komentárov na stránkach publikácií SJ.

To isté písal i prezident J. F. Rutherford vo svojej knihe Bohatstvo tvrdiac, že sám Boh vyjavuje určité pravdy vedeniu SJ na zemi (tzv. ostatku), a on nie je ich interpretom, ale iba sprostredkovateľom: „Znamená to, že ostatok priznal, že nepoznal správnu odpoveď a že nie je vykladačom proroctva ani učiteľom. Ostatok pokladá za svojich učiteľov Boha a Ježiša Krista."¹⁵ Rovnako zaujímavý text nájdeme na inom mieste citovanej publikácie. Rutherford tu konkrétne o knihách vydávaných SJ napísal, „že neobsahujú názory človeka, iba mu pomáhajú nachádzať slová Pána."¹⁶

Rutherford podobné tvrdenia šíril tiež v iných svojich publikáciách: „Pre sýtenie alebo poučovanie svojho ľudu Pán použil vydavateľstvá Strážnej veže. Máme pre to množstvo dôkazov. Za veľkolepé pravdy, ktoré Pán vyjavil svojmu ľudu skrze literatúru Strážnej veže, nepatrí chvála žiadnemu človeku. Isté je, že všetci patriaci do triedy svätyne veria, že Pán sýti svoj ľud skrze tieto vydavateľstvá. Či teda nie sme povinní na našich zhromaždeniach namiesto toho, aby sme načúvali názorom akéhosi človeka, skúmať veľkolepé veci, ktoré Pán odporúča našej pozornosti a o ktorých nás poúča skrze svoje zvolené nástroje?"¹⁷. „V súčasnosti nás Boh zo svojej lásky zaopatril množstvom literatúry a príručiek, aby sme sa oboznámili s pravdou, ktorú obsahuje Jeho slovo. (...) To nie sú ľudské pravdy, ale všetka pravda pochádza od Jehovu Boha."¹⁸

V brožúre Jeho diela Rutherford písal o svojich interpretáciách, že „nejde tu o ľudské posolstvo".¹⁹ To isté tvrdil v brožúre Bezpečie. Útecha: „Toto posolstvo poukazuje na bezpečie. Výstraha, ktorá je tu daná, nie je ovocím ľudského rozumu, je to posolstvo Boha všemohúceho."²⁰

 Totožné vysvetlenia sa objavili i po Rutherfordovej smrti. Napríklad kniha Boh nech je pravdivý učila, že biblické interpretácie, ktoré nájdeme na stránkach publikácií SJ, nemajú charakter súkromný, ale božský: „Nie je to výsledok súkromnej, mylnej interpretácie Svätého písma. Nie je to ani prekrucovanie Božieho prikázania. Záver, ku ktorému dospeli svedkovia Jehovovi, im bol nadiktovaný Jehovom a ten všetkým Jemu oddaným ľuďom vyjaví význam svojich prikázaní."²¹

V anglickej Ročenke svedkov Jehovových z roku 1939 čítame: „Sme povinní dúfať, že Pán bude mať i naďalej svoje spôsoby na to, aby komunikoval so svojím ľudom na zemi a skutočne, jasne nám ukazuje, že časopis Strážna veža mu slúži práve na takýto cieľ"²². Prezident Rutherford v jednej zo svojich knižiek objasnil, akým spôsobom Jehova poskytuje informácie náboženskému vedeniu SJ: „Bezpochyby, najprv oni (tzn. anjeli - pozn. autora) počujú odkazy, ktoré Pán dáva ostatku, a títo neviditeľní poslanci ich potom tlmočia ostatku."²³

Ani Frederick W. Franz, štvrtý z radu prezidentov SJ, sa od týchto názorov vo svojom učení príliš neodklonil. Pred jedným súdom o Strážnej veži vyhlásil, že Boh Jehova „je dnes redaktorom tohto časopisu"²⁴ (po r. 1931 sa v ňom prestali uvádzať mená jednotlivých redaktorov).

Svedkovia Jehovovi zdôrazňujú, že to sám Boh je zodpovedný za doktrinálne ustanovenia, ktoré sa prezentujú v ich publikáciách. Tu je jeden z citátov: „Vo vyhlásení, ktoré vyšlo v anglickom vydaní Strážnej veže 15. októbra 1932, dal Jehova oficiálne na vedomie, že prostredníctvom svojho viditeľného informačného kanála bola Jeho svätyňa, skladajúca sa z pomazaných ‚živých kameňov‘, očistená a ospravedlnená."²⁵ Podobne učil aj nasledujúci prezident Nathan H. Knorr. Počas svojho prejavu v Kalkate povzbudil všetkých SJ, aby „používali bengálske publikácie, ktoré vlastnia, pretože je to potrava poskytovaná Jehovom"²⁶.

Teda na jednej strane náboženskí vodcovia SJ tvrdia, že v publikáciách Strážnej veže nenájdeme ľudské názory, lebo to sám Jehova na ich stránkach poskytuje svoje božské výklady. Avšak pri inej príležitosti Vedúci zbor predstavuje vec diametrálne odlišne, pričom neguje fakt, že „nespočíva na múdrosti ľudskej", popierajúc vlastné slová a to, že názory prezentované na stránkach publikácií Strážnej veže pochádzajú od Boha. Strážna veža totiž vinu za svoje doktrinálne omyly zvaľuje na... biedny ľudský rozum!

Prejdime teda teraz k posúdeniu takýchto tvrdení. V jednom z výkladov náboženských vodcov SJ sa vraví, že: „Otrok nie je Bohom inšpirovaný", a preto „vďaka ľudskej nedokonalosti sa neraz môže stať, že pochopí čosi nesprávne a v konečnom dôsledku je potrebná korekcia".²⁷

Píšuc o nesplnených predpovediach Strážnej veže, ktoré sa viažu k rokom 1914, 1925 a 1975, je toto zlyhanie v jednej z publikácií taktiež ospravedlňované ľudskými omylmi: „Božím prísľubom skutočne možno dôverovať! To ľudia majú sklon k páchaniu chýb."²⁸ No podobné výpovede sa stávali počas celej histórie existencie SJ. Časopis Prebuďte sa! 4/1993 na štvrtej strane v komentári sumarizuje viacero takýchto výpovedí z anglicky písaných Strážnych veží. Podívajme sa teda na ne: „Nechceme ani, aby naše publikácie boli zahrnuté prehnanou úctou či považované za neomylné"²⁹; „Neznamená to taktiež, že príspevky v Strážnej veži sú inšpirované, neomylné a bezchybné"³⁰; „Strážna veža netvrdí, že obsahuje inšpirované výpovede"³¹; „Bratia pripravujúci tieto publikácie nie sú neomylní. Ich články - v protiklade so spismi apoštola Pavla a iných biblických pisateľov - nie sú inšpirované. (...) A preto občas, v miere ako vzrastalo porozumenie, bolo potrebné isté názory korigovať."³²

Ak teda niečo v publikáciách SJ zavádza, vysvetľujú to tým, že „na vine je ľudský rozum", pretože ich publikácie redigujú obyčajní omylní ľudia. Inokedy sa však spoločnosť Strážna veža opiera o „výklady samého Jehovu". Tieto protikladné vyjadrenia často pramenia z toho istého obdobia. Pozastavme sa aspoň pri dvoch už prezentovaných citátoch: „To, o čom tu vravíme, nie je ani ľudskou mienkou ani ľudským komentárom Svätého písma. Slovo Jehovu je smerodajným žriedlom a Jehova je tiež svojím vlastným komentátorom. Sväté písmo nemôže žiaden človek správne komentovať." To bolo vyjadrenie z roku 1938 a o ďalších sedem rokov sa píše: „Neznamená to tiež, že príspevky v Strážnej veži sú inšpirované, neomylné a bezchybné."

Niekomu môže napadnúť, ako je to vôbec možné, že spoločnosť Strážna veža v takom krátkom časovom odstupe zverejnila takéto navzájom sa vylučujúce vyjadrenia. Nemožno totiž súbežne publikovať výlučné Božie myšlienky a zároveň ich nepublikovať, podobne ako nemožno byť súčasne černochom i belochom. Usudzujem, že je to zámerné počínanie, konané s rozvahou. Spoločnosť Strážna veža totiž na jednej strane tvrdí, že ich publikácie neobsahujú ľudské názory, iba božské, čím nad svojimi stúpencami získava absolútnu kontrolu. Kto totiž môže odporovať Bohu? Na druhej strane si je vedomá svojich omylov a obvinení, ktoré sa môžu v súvislosti s tým objaviť. Musí teda vytvoriť apologetický základ pre svojich verných, ktorí na takéto obvinenia narazia. Im sa takisto vštepuje, že autormi publikácií sú omylní ľudia, ktorí si nenárokujú právo na neomylnosť.

David Reed sa vo svojej knihe How to Rescue Your Loved One from the Watchtower taktiež dotkol tejto zaujímavej otázky.³³ Takisto postrehol, že spoločnosť Strážna veža publikuje vzájomne sa vylučujúce vyjadrenia súvisiace so svojím prorockým štatútom, tvrdiac raz, že je prorokom Boha, inokedy to popierajúc. Reed tento jav označuje pojmom double-think (dvojité myslenie), narážajúc tým na slávnu Orwellovu knihu Rok 1984. Autor usudzuje: „Technika double-think dovoľuje svedkom Jehovovým z celej sily veriť v to, že spoločnosť Strážna veža je Božím prorokom, a pritom ich súčasne pripraviť na tvrdenie, že ním nie je, keď sa objaví obvinenie z ‚falošného prorokovania‘".³⁴ Myslím si, že tieto slová sú výstižnou pointou predloženého problému.

Strážna veža zvestujúca Jehovovo kráľovstvo

(angl. The Watchtower Announcing Jehovah's Kingdom) - časopis vydávaný v 158 jazykoch v priemernom náklade približne 28,5 milióna výtlačkov (údaj z januára 2007). Strážna veža prezentuje názory SJ, avšak v porovnaní s časopisom Prebuďte sa! sa vo väčšej miere sústreďuje na náboženské a biblické aspekty. Jej história sa začala roku 1879, keď sa časopis volal Zion's Watch Tower and Herald of Christ's Presence. V roku 1909 bolo z názvu odstránené slovo Zion (The Watch Tower and Herald of Christ's Presence) a v roku 1940 bol prijatý terajší názov - The Watchtower Announcing Jehovah's Kingdom.

Na stránkach Strážnej veže si možno prečítať nasledovné prezentovanie idey publikácie: „Účelom Strážnej veže je vyvyšovať Jehovu Boha ako Zvrchovaného Pána vesmíru. Strážna veža sleduje, ako sa udalosťami vo svete spĺňajú biblické proroctvá. Prináša útechu všetkým národom dobrou správou, že Božie kráľovstvo čoskoro zničí tých, ktorí utláčajú druhých, a zmení túto zem na raj. Posilňuje vieru v Božieho Kráľa, Ježiša Krista, ktorý už vládne a ktorého preliata krv otvára ľudstvu cestu k večnému životu. Strážna veža, ktorú vydávajú Jehovovi svedkovia od roku 1879, je nepolitická. Pridŕža sa Biblie ako svojej autority."

Prebuďte sa!

(angl. Awake!) - časopis SJ vydávaný v priemernom náklade 34 miliónov výtlačkov (údaj z decembra 2006). Vychádza v 81 jazykoch. Spočiatku sa volal Zlatý vek (The Golden Age). Jeho prvé anglické vydanie vyšlo 1. októbra 1919, poľské o šesť rokov neskôr. V roku 1936 bolo vydávanie Zlatého veku zakázané, preto posledné jeho číslo vyšlo s dátumom 1. septembra 1936. Avšak už o mesiac nato začal vychádzať časopis Nový deň. Dňa 6. októbra 1937 sa jeho názov zmenil na Útecha (angl. Consolation). Od 22. augusta 1946 časopis vychádza pod súčasným názvom Prebuďte sa!

Prebuďte sa! sa vo svojich príspevkoch zaoberá rôznymi oblasťami života opisovanými zvyčajne z náboženskej perspektívy. V porovnaní s časopisom Strážna veža sa vo väčšej miere zmieňuje o vedeckých otázkach, prírodovedeckých a spoločenských, zdôrazňujúc pritom biblický význam. Podľa deklarácie z tiráže má časopis slúžiť „na poučenie celej rodine. Ukazuje, ako sa možno vyrovnať s dnešnými problémami. Prináša správy, rozpráva o ľuďoch z mnohých krajín, zaoberá sa otázkami náboženstva i vedy. Ale ide aj ďalej. Preniká pod povrch a poukazuje na skutočný význam súčasných udalostí, pričom je vždy politicky neutrálny a nevyvyšuje jednu rasu nad druhú. Tento časopis však predovšetkým posilňuje dôveru v Stvoriteľov sľub o pokojnom a bezpečnom novom svete, ktorým má byť čoskoro nahradený súčasný skazený, bezzákonný systém vecí".

Poznámky:

¹ Połgensek, T.: Zanim zostaniesz „Świadkiem Jehowy" - przeczytaj (Skôr ako sa staneš „svedkom Jehovovým" - čítaj). Nadácia Slovo nádeje, Gdańsk 1994, s. 97-98

² Świadkowie Jehowy - głosiciele Królestwa Bożego (Svedkovia Jehovovi - ohlasovatelia Božieho kráľovstva). Brooklyn 1995, s. 635-636; por. Połgensek, T.: c. d., s. 60 - 62, 211

³ Strážna veža z 1. 2. 1992, s. 4

⁴ Strážna veža, roč. CVII, č. 15, s. 14, parag. 15

⁵ Świadkowie Jehowy - głosiciele Królestwa Bożego, c. d., s. 49; por. Strážna veža z 1. 12. 1993, s. 18, parag. 15

⁶ Sionská strážna veža z 15. 7. 1894, s. 226. Fotokópiu tejto výpovede možno nájsť v: Barret, A., Magnani, D.: Eyes of Understanding. Clayton 1980, s. 12; Barret, A., Magnani, D.: The Watchtower Files: Dialogue with Jehovah's Witness, s. 479; por. Reed, D.: Index of Watchtower Errors. Grand Rapids 1989, s. 17, 101

⁷ Russell, Ch. T.: Nadszedł czas (Nadišiel čas), angl. edícia z roku 1889, s. 15, in: Barret, A., Magnani, D.: Eyes of Understanding, c. d., s. 4, fotokópia

⁸ Russell, Ch. T.: Nadszedł czas. Brooklyn 1920, s. 271

⁹ Woodworth, C. J., Fisher, G. H. (red.): Dokonana Tajemnica (Ukončené tajomstvo). Brooklyn 1923, s. 429

¹⁰ Będziesz mógł żyć wiecznie w raju na ziemi (Môžeš žiť navždy v pozemskom raji). Brooklyn 1988, 1989, s. 195, parag. 14. Por. Strážna veža, roč. XCIII, č. 15, s. 10, parag. 12 a Strážna veža z 15. 12. 1989, s. 6-7

¹¹ Strážna veža z 1. 1. 1932, roč. LIII, č. 1, s. 7, parag. 19. Toto číslo sa nachádza v Národnej knižnici vo Varšave.

¹² Strážna veža z 1. 6. 1936, roč. LVII, č. 11, s. 171, parag. 41

¹³ Świadkowie Jehowy - głosiciele Królestwa Bożego, c. d., s. 85

¹⁴ Faszyzm czy wolność (Fašizmus, alebo sloboda). Brooklyn, s. 39

¹⁵ Rutherford, J. F.: Bogactwo (Bohatstvo). Brooklyn 1936, s. 279

¹⁶ Tamže, s. 310

¹⁷ Rutherford, J. F.: Odbudowa świata (Obnova sveta). Brooklyn 1934, s. 52

¹⁸ Rutherford, J. F.: Uciemiężenie. Kiedy się skończy? (Poroba. Kedy sa skončí?). Brooklyn 1929, s. 57

¹⁹ Rutherford, J. F.: Jego dzieła (Jeho diela). Brooklyn 1934, s. 45-46; por. tiež podobné konštatovanie: Rutherford, J. F.: Czego ci potrzeba? (Čo potrebuješ?). Łódź 1932, s. 49

²⁰ Rutherford, J. F.: Bezpieczeństwo. Pociecha (Bezpečie. Útecha). Brooklyn 1937, s. 3-4

²¹ Niech Bóg będzie prawdziwy (Boh nech je pravdivý). Brooklyn, s. 161, parag. 17

²² 1939 Yearbook of Jehovah's Witnesses. Brooklyn 1939, s. 85

²³ Rutherford, J. F.: Vindication (Obhajoba), zv. III, s. 250

²⁴ Citované zo súdneho protokolu, ktorý bol uverejnený v: Olin Moyle versus Watchtower Bible and Tract Society, 1943, oddiel č. 2597

²⁵ Bądź wola Twoja (Buď vôľa tvoja). Brooklyn 1964, s. 295. Identicky o tom písal taktiež časopis The Watchtower z 1. 10. 1959, s. 602

²⁶ Strážna veža z roku 1958, č. 6, s. 17

²⁷ Strážna veža, roč. CII, č. 4, s. 27

²⁸ Prebuďte sa! z 8. 7. 1995, s. 9; por. aj Świadkowie Jehowy - głosiciele Królestwa Bożego, c. d., s. 626: „Netvrdím, že trieda otrokov je neomylná."

²⁹ The Watchtower z 15. 12. 1896, s. 306

³⁰ The Watchtower z 15. 5. 1947, s. 157

³¹ The Watchtower z 15. 7. 1950, s. 263

³² The Watchtower z 15. 2. 1981, s. 19

³³ Reed, D.: How to Rescue Your Loved One from the Watchtower. Grand Rapids 1989, s. 55

³⁴ Tamže