Najlepšie výsledky prináša situácia, keď má konzultant odborné vedomosti a pokiaľ možno i priamu skúsenosť s daným typom sekty. Rozlišujeme nasledujúce typy kultov a siekt: východné kulty (mystické); sekty odvolávajúce sa na Bibliu (narúšajúce zásady kresťanstva); psychoduchovné (zamerané na sebazdokonaľovanie); eklektické (synkretické); politické (neonacistické, paramilitárne); kulty zaoberajúce sa predajom a pyramidálnym multilevelmarketingom (tzv. komerčné kulty); New Age (vrátane ufologických kultov a ďalších postmodernistických smerov); okultistické (satanistické) atď.

Margaret Singerová z Kalifornskej univerzity poznamenáva, že konzultácia v oblasti reformy myslenia či tzv. výstupové poradenstvo „vyžaduje odborníkov, ktorí disponujú náležitými vedomosťami a skúsenosťami. To nie je terapia. Cieľom stretnutia nie je zmena konania ktoréhokoľvek človeka, ale poskytnutie informácií a ich prediskutovanie, aby sme umožnili prehodnotenie názorov, čo môže byť výsledkom takejto konzultácie".²

Získavanie informácií a prístup ku konzultácii

Členovia rodiny nezriedka pociťujú veľký vnútorný tlak zachraňovať blízku osobu a chcú postupovať správne. Bez dobrého plánu vytvoreného spoločne s konzultantom alebo poradcom však môžu veľa stratiť a málo získať. Keď sa definitívne rozhodneme pre intervenciu, potrebujeme získať dva druhy informácií týkajúcich sa prostredia adepta: 1. aké faktory pôsobili v jeho predchádzajúcom prostredí; 2. aké sú špecifiká organizácie prostredia sekty. Konzultant musí brať do úvahy nasledujúce činitele, ktoré zásadným spôsobom vplývajú na priebeh intervencie:

1. Ako dlho sa osoba kontaktuje so sektou: či ide o mladých a neskúsených členov (fáza tzv. medových týždňov), alebo o dlhoročných členov sekty (dlhodobé začlenenie do kultu);

2. Aké informácie o skupine a jej vodcoch rodina má: či ide o dostatočne známu sektu (informácia je dostupná ihneď), alebo je to len malá, nová či neznáma skupina (treba intenzívne skúmať, akého typu sekta je);

3. Ako bola osoba zverbovaná? Za akých okolností? Aké metódy boli použité? Tieto informácie rozhodujú o úspechu celej intervencie, lebo je potrebné zmapovať priebeh kontroly mysle, ktorej bol adept podrobený;

4. Aký je skutočný charakter zmeny osobnosti, ktorú členovia rodiny postrehli a aké konkrétne okolnosti k nej viedli? Zmeny vyvolané skupinou sú pre sektu typické a manifestujú sa ako dynamika klonovania, ktorá sa rodine v priebehu konzultácie objasní.

Konzultáciu môže vykonať jedna osoba, alebo sa môže konať i za prítomnosti bývalého člena sekty. (Situácia však môže dospieť tak ďaleko, že prípadom sa bude zaoberať celá skupina odborníkov.) Treba pamätať na to, že bývalí členovia sekty predstavujú neoceniteľné žriedlo poznatkov a pomoci. Dôležité ale je, aby boli pevní vo svojom postoji a slobodní voči vplyvu a „dedičstvu" sekty. Musia mať základné praktické vedomosti o manipulačných technikách a procese reformy myslenia. Dôležité je tiež, ako sa bývalý adept správa voči tým, ktorí sú so sektou stále spojení. Môže taktiež poskytnúť množstvo informácií, ku ktorým by sa nezúčastnené osoby len veľmi ťažko dostali.

Konzultant sa predstaví ako osoba, ktorá reaguje na nepokoj rodiny, chce sa podeliť o svoje vedomosti a pomôcť rodine nájsť východisko z tejto situácie, lebo rodina už na to nemá síl. Dôležité je, aby nerobil nátlak ani nemanipuloval s členom sekty, ktorý je odhodlaný vypočuť si poskytnuté informácie a diskutovať o nich. Strategickým bodom je úspešné nadviazanie kontaktu. Výchovno-vzdelávacím pôsobením konzultanta a uvedomením si zásad pôsobenia sekty je rodina pripravená na zmenu názorov a správania, a to aj vo vzťahu k adeptovi, ak je to potrebné.

Fázy intervencie

Informácie sa musia členovi sekty podávať s úctou. Má to kontrastovať s jeho nepokojným prístupom a tendenciou vyvodzovať okamžité závery. Osoby, ktoré neboli zasiahnuté indoktrináciou zo strany sekty, si nie vždy uvedomujú emocionálny a psychologický rozmer deštruktívnych následkov totalitného ideologického vplyvu na jedinca. Odovzdávaná informácia musí byť v kontexte s danou situáciou.

Je žiaduce, aby člen sekty chápal, že konzultant je voči nemu úprimný a je ochotný mu aj načúvať. Tí konzultanti, ktorí sa zapájajú do diskusií či sporov, by s členom sekty nemali hovoriť povýšeneckým či priam pokorujúcim spôsobom. Eticky zameraní konzultanti by sa zase nemali nechať vyprovokovať k urážajúcim konfrontáciám, ktoré by mohli narušiť priebeh intervencie. Neznamená to, že počas nej nemôže ku konfrontácii dôjsť; zainteresovaných má však utvrdiť v presvedčení, že konzultantova odpoveď členovi sekty, ktorý na rodinu útočí alebo odpovedá konzultantovi spôsobmi, akým ho naučili v sekte, bude pochopená správne.

Prekonávanie jazykovej bariéry

Robert Jay Lifton a Walter Martin poukazujú na problém špecifickej terminológie siekt, ktorá môže rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť zmysel celej komunikácie. Jazyk totalitného prostredia sa totiž vyznačuje frázami obmedzujúcimi myslenie. Ďalekosiahle a veľmi zložité ľudské problémy sú zhustené do krátkych, jednoduchých, presne znejúcich viet, ktoré sa dajú ľahko zapamätať a opakovať.³ Konzultant preto zaujíma pozíciu tlmočníka medzi členom sekty a rodinou. Dotyčná sekta operuje slovami s dvojakým významom, ktorý môže byť úplne nezrozumiteľný pre niekoho stojaceho mimo jej okruhu.

Lifton poznamenáva, že „pre jedincov môže byť jazyková zásoba ideologického totalizmu vyjadrená jedným slovom - skratkou". Je to zužovanie jazyka (termínov a pojmov) skupiny, ktoré musí konzultant preskúmať z pohľadu reflexívneho a kritického myslenia. Takýto „nezmyselný" jazyk musí byť úplne dešifrovaný, a jeho vplyv - rozpoznaný adeptom dôkladným skúmaním samého seba - v konečnom dôsledku neutralizovaný, a to skutočným odhodlaním a vedome učineným rozhodnutím.

Nevraživosť, disociácia, odpor

Člen sekty môže v počiatočnom štádiu prejavovať určité nepriateľstvo, popieranie či disociáciu, a to aj v ďalších etapách tohto procesu. Napriek našej najúprimnejšej snahe byť úctiví a otvorení, bude prejavovať čo i len tiché nepriateľstvo. Môže napríklad požadovať viac informácií týkajúcich sa konzultantovho strediska, čo mu, prirodzene, konzultant poskytne.

V priebehu diskusie, v ktorej je aj priestor na kompromisy, môže člen sekty popierať určité fakty a spomienky, hovoriac napríklad: „Udržujem kontakt s rodinou tak často, ako to bývalo aj predtým," napriek tomu, že v rodine nastali určité významné a preukázateľné zmeny odvtedy, ako nežije pohromade. Tento problém sa však musí vyriešiť.

Rovnako vyvstáva i otázka vedomého klamstva a indoktrinovaného popierania. Vo filme Moonchild člen sekty vypovedal, že klamal, lebo „nie je možné povedať pravdu ľuďom, ktorí nie sú na to pripravení". No neskôr priznal, že to, čo robil, bolo obyčajným klamstvom.

Konzultant by mal byť ale skôr tolerantný voči takémuto popieraniu člena sekty a jednoducho mu aj naďalej podávať informácie. V istom momente rozhovoru člen sekty začne pripúšťať určité fakty, čo umožní konzultantovi, aby sa mohol vrátiť k predtým popretému bodu a znova ho prehodnotiť. Ako narastá porozumenie a poznatky člena sekty sa prehlbujú, jeho potreba popierať slabne.

Ak člen sekty prejavuje odpor voči informáciám, ktoré konzultant predkladá, je to veľmi pozitívny signál, pretože tento postoj má slabší charakter ako popieranie a osoba tým dáva najavo, že túži skôr uniknúť z danej situácie, než ju odmietnuť. Typickými príznakmi odporu sú zmena predmetu rozhovoru alebo hádanie sa o detaily.

Pre konzultanta je emocionálny odkaz odporu zrozumiteľný. „Táto informácia spôsobuje, že sa cíti nesvoj." Podstatné však je, aby nenútil člena sekty robiť závery, ale priviedol ho k tomu, aby kriticky premýšľal a zvažoval rôzne aspekty.

Záujem a účasť

Keď člen sekty začína dávať otázky týkajúce sa prezentovaných informácií a žiada si ďalšie - prejavuje záujem, čo je nepochybne znakom ďalšieho pokroku. Iné symptómy sú: zmena v kvalite vzťahov (napr. utlmená nevraživosť sa mení na srdečné uznanie či priateľský postoj), pohrúženie sa do literatúry z vlastnej vôle, čítanie materiálov po tom, ako konzultant ukončil určitú etapu. Okrem očakávania informácií člen sekty, ktorý „sa už aktívne zapája" do intervencie, sám poskytuje informácie, napríklad diskutuje o nepokoji priateľa zo skupiny alebo odhaľuje podrobnosti o sekte, ktoré doteraz popieral.

Skutočná účasť na konzultácii nastáva však vtedy, keď člen sekty prestáva vidieť svet v čierno-bielych farbách a prejavuje schopnosť hľadieť na udalosti z rôznych zorných uhlov, i takých, s ktorými sa sám nestotožňuje. Je to zásadná zmena, pretože sekta z prirodzenosti predstavuje svoje hľadisko ako jediné správne. Keď si člen sekty uvedomí, že tento pohľad nie je jediný, bude môcť vidieť jeho prednosti i nedostatky. Cieľom konzultanta nie je vnucovať členovi sekty konkrétny názor. Ide skôr o položenie základov kompaktnej stavby a adeptom zvolenej a premyslenej perspektívy.

Posledná etapa intervencie nadväzuje zvyčajne na model prezentovaný R. Liftonom v jeho publikácii Reforma myslenia a psychológia totalizmu⁴ - venujme zvláštnu pozornosť 22. kapitole s názvom Ideologická totalita, v ktorej autor kladie otázku: „Či to nie je ako vymývanie mozgov?" Lifton tu uvádza osem kritérií na rozpoznanie procesu reformy myslenia:

1. Kontrola okolia - monitorovanie okolia a spôsobov dorozumievania. Ide tu nielen o kontrolu toho, o čom členovia navzájom komunikujú, ale tiež o zasahovanie skupiny do vnútorného sveta jedinca;

2. Vyvolávanie mystických zážitkov - cielené vyvolávanie zážitkov natoľko intenzívnych, aby spôsobovali dojem spontánnych „nadprirodzených" udalostí. Všetci všetkými navzájom manipulujú a vznešený cieľ posväcuje prostriedky;

3. Požiadavka čistoty - stanovenie noriem správania, ktoré nie je možné dodržať, čo slúži na vyvolanie pocitu viny a hanby. Napriek najúprimnejšiemu úsiliu sa človeku nikdy nepodarí splniť danú úlohu, čo znižuje jeho sebavedomie a núti ho zdvojnásobiť svoje snaženie;

4. Kult spovede - narušenie hraníc osobnej slobody a zodpovednosti jednotlivca, od ktorého sa očakáva, že sa prizná ku každému skutku, myšlienke a citu, ktoré by boli v rozpore so záväznými regulami skupiny. Nezáleží na tom, kedy došlo k previneniu, treba sa z neho vyspovedať, pričom toto previnenie nezostane odpustené či zabudnuté a navyše uľahčí vykonávanie kontroly nad jedincom;

5. Sväté učenie - hlboké a nesporné presvedčenie, nevzbudzujúce žiadnu pochybnosť, že doktrína skupiny je v zhode s vedeckým svetonázorom a morálnymi normami;

6. Bremeno jazyka - slovám sa dáva špecifický význam. Používajú sa iba pre členov skupiny zrozumiteľné pojmové spojenia vyvolávajúce „jednoznačné asociácie" sťažujúce samostatné tvorivé myslenie a zvádzajúce k vnímaniu sveta v čierno-bielych kategóriách;

7. Podriadenie jednotlivca doktríne - pripisovanie nadradenej úlohy doktríne skupiny. V konfrontácii s ňou strácajú význam osobné skúsenosti jednotlivca, hlas svedomia i potreba zotrvať v zhode so sebou samým;

8. Disponovanie životom druhých - presvedčenie, že právo na život majú len členovia skupiny a upieranie ho tým, ktorí ju opustili či kritizujú, alebo majú odlišné názory.⁵

Vytváranie spojitostí

Keď člen sekty začne spontánne spájať jednotlivé informácie, znamená to, že jeho zaangažovanie do konzultácie je na veľmi dobrej ceste. Takýto človek si nielenže začína všímať prednosti či nedostatky rôznych perspektív, ale začína ich aj hodnotiť, porovnávať a vytvárať tak celistvý, dobre premyslený postoj, ku ktorému dospel sám, čo je znakom úspechu konzultácie. Člen sekty totiž začína myslieť samostatne.

Paradoxné je, že často starší adepti skôr reagujú na informácie podané konzultantom, pretože už mali príležitosť spoznať „temnú stránku sekty". Tí, ktorí do sekty vstúpili len nedávno, sú ešte stále v etape „medových týždňov" a často je pre nich ťažšie uznať informácie konzultanta za vierohodné, pretože sa nezhodujú s ich vlastnou skúsenosťou bytia „zbombardovaného láskou".

Keď člen sekty v tomto prechodnom období začne prejavovať samostatné správanie či aspoň intuíciu, odchod zo skupiny sa stáva veľmi pravdepodobný. Ak konzultácia mala dobrý základ (tzn. že človek sa vzdal nepriateľského vplyvu manipulatívnej skupiny), je len nepatrná pravdepodobnosť, že by sa z vlastnej vôle do nej znova vrátil.

Poznámky:

¹ Reforma myslenia (thought reform) je synonymum pojmu kontrola mysle (mind control).

² Singerová, M. Th.: Cults in Our Midst: The Continuing Fight Against Their Hidden Menace. San Francisco 2003

³ Tamže

⁴ Lifton, R. J.: Though Reform and the Psychology of Totalism: A Study of „Brainwashing" in China. New York 1961

⁵ Lifton sa domnieva, že pokiaľ sa v istých skupinách používajú len niektoré z týchto zásad, tak všetky tieto kritériá spĺňajú tie skupiny, ktoré praktizujú deštruktívnu kontrolu mysle. Viac o tejto téme v: Hassan, S.: Jak uwolnić się od manipulacji psychicznej w sekcie. Poradnik dla rodzin i przyjaciół członków destrukcyjnych kultów. (Ako sa oslobodiť od psychickej manipulácie siekt. Poradca pre rodiny a priateľov členov deštruktívnych kultov). Preklad: Bładowska, E. a Dynkowski, M., Łódź 2001

David Clark – súdny znalec pre záležitosti siekt a člen antikultovej organizácie reFOCUS (Recovering Former Cultists Support Network) v USA.