Ľudský život. Kto pozná jeho skutočnú hodnotu a pôvod? Roky rýchlo plynú a my už nie sme tými malými chlapcami pretekajúcimi sa na kolobežkách, či roztomilými dievčatkami hrajúcimi sa s bábikami. Skôr vnímame, ako sa naši blízki zo dňa na deň strácajú kdesi v šere večnosti a, pravdupovediac, niekedy si to v tom rýchlom pulze času ani nestihneme naplno uvedomiť. Aký má teda zmysel náš život? Každé náboženstvo, ba i sekta, nám ponúka recept, ako ho plnohodnotne prežiť, ale - a to chcem zdôrazniť - nie každý sa dá aplikovať bez následkov. Navonok síce všetky receptúry vyzerajú lákavo, no iba máloktoré z nich sú autentické.

Viera je veľmi dôležitá súčasť nášho života. Rozhoduje nielen o tom, ako vnímame svet a naše najbližšie okolie, ale predurčuje tiež naše správanie, myslenie a cítenie, teda aj konkrétne ľudské postoje a vzťahy. Lenže nie je viera ako viera. Tak, ako je viera živá, je i mŕtva, ktorá z nás robí pasívnych a bezduchých pozorovateľov života, upierajúcich svoj zrak iba na materiálne veci a konzumný spôsob existencie. Niektorým z nás to stačí, mnohým však už nie. Zvlášť mladí chcú byť k sebe úprimní, nechcú byť iba matrikovými, nedeľnými veriacimi, túžia po živom vzťahu a naplnení.

Často dostávam otázku, čo má cirkev robiť, aby poskytla hľadajúcim a túžiacim po pravde to, o čom sú presvedčení, že to nachádzajú v sektách. Ale to nie je šťastne formulovaná otázka. Správne by sme sa mali pýtať, čo máme robiť my jednotlivci, ktorí cirkev vytvárame. Tu si treba najprv odpovedať na otázku, ako by sme mohli a mali tým, ktorí sú v sekte šťastní a naplnení, hoci iluzórne, tieto hodnoty ponúknuť, aby ich mohli prežívať opravdivo, bez rizika zneužiteľnosti a vytvorenia nedôstojnej a všetko pohlcujúcej závislosti.

Zdanie ale často klame. Najmä v duchovnej oblasti. Nemožno ľahkovážne porovnávať iba vonkajšie znaky, formu či idey, dôležité je rozpoznať ich pravosť. Šťastie, láska, nádej - to sú hodnoty, ktoré sa nedajú vyjadriť matematicky a neexistuje ani meradlo ich pravosti. Ak si niekto myslí, že je šťastný a my mu - bez toho, aby sme mu ponúkli adekvátnu náhradu - budeme tvrdiť, že sa mýli, asi ťažko nám uverí. Preto je také dôležité, aby sme sami žili v Pravde. Iba z nej môžeme čerpať ako z prameňa živej vody. Potom budeme schopní sprostredkovať týmto ľuďom to, po čom skutočne túžia, a otvoriť oči tým, ktorí blúdia.