Hoci ľudia vstupujúci do náboženských siekt sú rozmanité osobnosti, stačí, aby ich náhoda spojila a ich správanie hneď nadobúda formy charakteristické pre konanie davu.1 Taký človek je podrobený psychológii davu, postupuje podľa činov davu a ľahšie sa podrobuje skupine. Jednotvárnosť prostredia vytvára akúsi jednotvárnosť charakterov; nech sú jedinci, z ktorých sa skupina skladá, akokoľvek odlišní, nech sú ich spôsoby života, ich zamestnanie, povahy alebo inteligencia rozdielne, jednoducho faktom, že sú pretvorení do náboženského davu, nadobúdajú akúsi kolektívnu dušu. Táto duša spôsobuje, že cítia, myslia a konajú úplne odlišne, než by každý z nich cítil, myslel a konal, keby bol sám - mimo skupiny. To opisuje nižšie uvedený autor LeBon. A možno s ním len súhlasiť.

Prečo ľudia vstupujú do extrémnych náboženských skupín? Možnou príčinou je, že jedinec nadobúda v skupine už len skutočnosťou, že je súčasťou väčšieho počtu ľudí, pocit neprekonateľnej moci alebo súzvuku duší, ktoré mu dovoľujú povoliť pudom, ktoré by osamotený nevyhnutne potlačil. Pretože je organizácia alebo sekta anonymná, a teda aj nezodpovedná, podľahne jedinec týmto inštinktom tým skôr, že úplne mizne pocit zodpovednosti, ktorý ho inak vždy brzdí. V takejto skupine je každý čin a cit nákazlivý, a to do takej miery, že jedinec veľmi často obetuje svoj osobný čas a záujem kolektívnemu záujmu.

Od psychológov a psychiatrov dnes vieme, že človek môže byť uvedený do stavu, kedy stratí svoju vedomú osobnosť, počúva všetky príkazy toho, kto mu ju odňal a dopúšťa sa činov v úplnom protiklade k svojej povahe i svojim zvykom. Napríklad ako Svedok, ktorý má rád členov svojej rodiny a chce ich získať pre svoju pravdu a Božiu lásku, aby sa tiež stali Svedkami, vynakladá na to značné úsilie, je schopný - pokiaľ na jeho výzvy nereagujú - odsúdiť týchto ľudí v svojej mysli na smrť. Dôvod? Nereagujú na jeho vnútorné poznanie toho, čo označuje v danej životnej situácii za „pravdu". Tým, že oni nemajú záujem o jeho poznanie pravdy, je schopný ich nazvať ľuďmi zvedenými satanom. Ide o určitý druh dvoch osobností, ktoré v človeku postupne bojujú. Jedna jeho osobnosť je prirodzená, druhá implantovaná. Tá implantovaná zosilnieva čoraz väčšmi tak, ako človek zasycuje svoj mozog a myšlienky iba jednosmerným pohľadom na svet.

U SJ sa deformuje pôvodná prirodzená osobnosť neustálym periodickým prívalom literatúry, ktorú majú čítať. Zároveň je v ich mysliach vyvolaná fóbia (strach), že sami prídu o dôležité myšlienky, keď nebudú navštevovať zhromaždenia zborov, pravidelne čítať novú literatúru a nezachránia dostatok ľudí, pokiaľ nestrávia dostatok času v tzv. kazateľskej službe prehováraním ľudí na vieru. Dôkladné pozorovanie ľudí pohltených organizáciou SJ svedčí o tom, že jedinec, ktorý je dlhší čas (stačí len 1 - 2 mesiace) uprostred takej skupiny, je čoskoro privedený do zvláštneho stavu, ktorý je podobný onomu stavu, do ktorého sa môže dostať hypnotizovaný v rukách hypnotizéra.

Vedomá a pôvodná osobnosť mizne, vôľa a úsudok sa stratia. City a myšlienky sú úplne zamerané smerom určeným akoby hypnotizérom. Napriek tomu tento stav nie je trvalý. Psychicky ovládnutý človek sa môže dostať späť ku svojej pôvodnej osobnosti dvoma spôsobmi: Buď sám, čo často zanecháva následky na podlomenom psychickom zdraví a strate sebadôvery, alebo s pomocou ľudí okolo seba - svojich blízkych, od ktorých stále cíti úprimnú lásku a túžbu pomôcť mu. Jeho lepšie vnútorné ja možno tiež začne po zahltení informáciami filtrovať to dôležité a mozog sa stáva odolnejším proti „vymývaniu" istou filtráciou vnútorného a pôvodného ja jedinca. Mnohí ľudia, ktorí sa stali členmi akejkoľvek extrémnej náboženskej skupiny, sú ovládaní sugesciou, že ich život v skupine je lepší. Sú o tom ubezpečovaní v literatúre siekt, ktorá sa im predkladá. Zároveň sa im uvádzajú tragické prípady ľudí, ktorí skupinu opustili.2

Človek v takejto skupine už nie je slobodným jednotlivcom, ale stáva sa akýmsi automatom a jeho vôľa je otupená, než aby ho viedla. V takto uzavretej skupine sa dá často i zviesť k pudovému konaniu a činom, ktoré môžu poškodiť jeho najvlastnejšie záujmy (napr. odovzdá všetok majetok, pokúsi sa o samovraždu, podrobený vodcovi klame druhým kvôli „svojej jedinej pravde", ktorú musia iní poznať za každú cenu atď.). Jedinec sa v takejto skupine stáva zrnkom piesku obklopeným rovnakými zrnkami, ktorými zmieta vietor, ako sa mu zachce, často je úplne zbavený súdnosti a objektívneho myslenia. Taký človek síce stratil svoju nezávislosť a stal sa otrokom ľudí či systému, ale v určitom smere sám pociťuje svoj život jednoduchší a ľahší a to nielen preto, lebo mu ho niekto riadi a on si to plne neuvedomuje, alebo si to zámerne nechce pripustiť, aby neprišiel o svoj pocit „vlastnej voľby", ktorá bola podľa iných zlá. Taktiež hlavne preto, lebo sa uprostred skupiny mohol zmeniť často k lepšiemu - zo zlodeja sa stal poctivý občan, zo skeptika veriaci človek, zo sobášneho podvodníka vzorný manžel.

Znakom jedincov zmanipulovaných akoukoľvek sektou je nekritické myslenie voči svojej skupine, neschopnosť rozumne uvažovať o „za a proti" zotrvaniu v skupine. Často taký človek stráca pocit akejkoľvek súdnosti a kritického myslenia a ľahšie podlieha ľubovoľnej sugescii. Obrazy vyvolané v svojej vlastnej duši mu často splývajú so skutočnosťou, hoci majú len veľmi vzdialenú podobnosť s realitou.

U človeka v sekte mnohokrát totálne zmizne pozorovacia schopnosť a objektívne kritický duch. Viera, ktorá sa týmto jednotlivcom vsugeruje, sa pokladá buď za absolútnu pravdu, alebo absolútny omyl. Neexistuje nič medzi. To medzi by mohlo obmedziť postavenie vodcu či jedinečnosť tej-ktorej danej skupiny. U členov siekt si treba uvedomiť, že sa takmer nikdy nemôžeme spoľahnúť na pôsobenie na ich inteligenciu a rozum prostredníctvom dôkazov. Taký spôsob mnohokrát sklame. Sektári nepoznajú pojem nepravdepodobnosti, lebo sú neschopní uvažovať a logicky myslieť mimo rámca svojej skupiny, ktorú považujú za akýsi duchovný raj. Dôkazy ukazujú, že sektári, na ktorých sa dlhší čas takto pôsobilo, sú ochotní za vnuknutý ideál sa i obetovať.

Väčšina takto ovplyvnených jedincov je neschopná viesť samých seba, a preto potrebuje nejakého vodcu. Napríklad v prípade SJ je vodca nahradený periodickými časopismi, ktoré sekta vydáva a ktoré vytvárajú mienku Svedkov a ich „správny" pohľad na svet. Tieto časopisy im zabezpečujú pohľad na okolitý svet a poskytujú hotové frázy, ktoré im ušetria myslenie.

História ukazuje, že čisté a jednoduché tvrdenie bez uvažovania a bez dôkazov je jedným z najistejších prostriedkov, ak ide o to, aby sa nejaká idea ujala v mysli členov skupiny. Čím býva tvrdenie stručnejšie a jasnejšie, tým väčšiu má autoritu. Tvrdenie však nadobúda skutočný vplyv, ak sa ustavične opakuje. Opakovaním sa ustáli v ľudskej mysli do takej miery, že sa prijme za dokázanú pravdu. Spomeňme napríklad periodické čítanie časopisu Strážna veža na nedeľných zhromaždeniach SJ a ich odriekavanie otázok a odpovedí podľa zadaného textu. To však súvisí neskoršie i s veľkým nebezpečenstvom, pretože v prípade neudržateľnosti určitej náuky, ako je napríklad u SJ náuka o roku 1914, to má neskôr následok značného úbytku členov, ktorým ešte zostala súdnosť a určitý druh vlastného úsudku.3

Doslova sa teda plnia vzhľadom na sekty slová jedného spisovateľa, ktorý už dávno povedal: „Pravá tyrania je tá, ktorá neuvedomelo vládne dušiam, pretože jedine proti nej nemožno bojovať." Preto sekty v sebe zahrnujú ľudí, ktorí sa od seba síce často líšia vzdelaním, postavením, výchovou a zamestnaním, no majú jedno spoločné puto - a to presvedčenie.

 

Deformácia a výchova u Svedkov

Jednou z prioritných úloh rodičov je formovať myslenie svojich detí pre ich budúci život. Rodičia, ktorí sú SJ, sú nabádaní, aby svoje deti odvádzali od nevyhnutných povinností vo svete a tým pre ne získali viacej času na štúdium doktrín Strážnej veže.

Dokonca už v začiatkoch spoločnosti Strážna veža v roku 1879 boli čitatelia informovaní, že „koniec sveta" je už blízko. Táto udalosť sa v priebehu rokov predpovedala na roky 1914, 1925, potom na rok 1975 a napokon bola v roku 1995 odvolaná i náuka o tom, že sa konca sveta dožijú ešte ľudia žijúci v generácii ľudí pamätajúcich si rok 1914. Už roku 1941 Strážna veža publikovala knihu Deti, v ktorej sa fiktívne postavy John a Eunice rozhodli nemať deti, aby mohli chodiť od dverí k dverám v tom krátkom období, ktoré ostávalo do konca sveta. Uplynuli desaťročia, títo mladí by dnes boli už dôchodcovia či mŕtvi, svet sa ale stále neskončil. Ba i dnes Strážna veža odporúča mladým, aby obetovali svoje zamestnanie a manželstvo a robili niečo prospešné v onom „krátkom období, ktoré ostáva do konca".

Na verejnosti sa Spoločnosť Strážna veža usiluje pôsobiť tak, že v svojej organizácii napĺňa túžby šťastných mladých ľudí. Zdá sa však, že väčšina mladých členov spoločenstva svedkov Jehovových sa snaží prispôsobiť svoje bežné životné túžby s modelmi života v zbore. To u väčšiny vedie často k dvojitému životu a k narušeniu osobnosti.

Verejnosti neprístupná publikácia Príprava pre prípady starostlivosti o deti, určená na prípravu na súdne spory o zverení detí do starostlivosti, vydaná Strážnou vežou, dobre ukazuje pravú tvár Spoločnosti Strážna veža. Odporúča predsedajúcim dozorcom v miestnych zboroch, ako ukazovať mladým ľuďom, aby z pohľadu verejnosti nevyzerali nenormálne, ale ako bežne žijúci občania. Kniha upozorňuje na výcvik: „Dbajte na to, aby nezískali dojem, že pri kazateľskej službe musia dokazovať, že ich prvou vecou v živote je služba (kázanie - chodenie od dverí ku dverám - pozn. autora). Nech hovoria o svojich záujmoch, úmysloch, sociálnej aktivite, športe, a predovšetkým o svojich plánoch do budúcnosti. Dbajte tiež na to, aby o sebe netvrdili, že sú priekopníkmi (poslovia evanjelia neseného od dverí ku dverám, ktorí tejto činnosti venujú všetok svoj čas - pozn. autora). Nech plánujú prácu, manželstvo, deti, všetky druhy práce. Môžu tiež prejaviť aj záujem o umenie, divadlo."4

Na zjazdoch SJ5 a vo vnútri zborov mladí Svedkovia pravdivo ukazujú jediný záujem o vieru. Na verejnosti sa však majú prejavovať „normálnou" aktivitou a „normálnym" zamestnaním. Strážna veža teda nabáda ukazovať dve tváre: jednu na verejnosti (deti Svedkov sú ako ostatné deti); a druhú vnútri organizácie (obetovaním kariéry a potlačením osobných potrieb kvôli varovaniu ostatných na základe závažnosti správ Strážnej veže).

Ďalší text obsahuje citácie z literatúry SJ, ktoré ukazujú, čo sa v minulosti a súčasnosti učili a učia mladí Svedkovia. Vštepovalo sa im, že sa koniec sveta blíži, a tak verili, že sa už nedočkajú roku 2000.6 Vedenie SJ preto odrádzalo mladých od akéhokoľvek vyššieho vzdelania: „Ak si mladý človek, mal by si tiež prijať fakt, že sa nikdy nedožiješ staroby v súčasnom systéme vecí." Rodičom sa stále odporúča, aby deti rozumne odhovárali od vyššieho vzdelania: „To je dôvod, prečo sa rodičom, ktorí svoj život založili na Božom prorockom Slove, vidí omnoho praktickejšie, aby ich deti nastúpili do zamestnania nevyžadujúceho dlhé obdobie ďalšieho štúdia..." „Pravda, tí, ktorí nechápu, že stojíme v prúde času, ktorý je mimo Božieho zámeru, budú tvrdiť, že ide o nezmysel. Ale čo má význam? Pripravovať sa na miesto v tomto svete, ktorý skončí?" - Zjavná manipulácia s mladým človekom. Ale ak svet skončí, prečo by si mal zomrieť i ty, keď môžeš svoju energiu venovať organizácii Strážna veža.

Odrádzanie mladých ľudí od vysokoškolského štúdia a ponuka práce pre organizáciu je pre SJ typická. Prečo neísť do výroby, keď sa svet blíži ku koncu? Cielené a tisíckrát opakované omieľanie jednej myšlienky na stovky spôsobov nakoniec v jedincoch vyvoláva pocit zodpovednosti voči organizácii a strach z nadchádzajúceho konca sveta, ktorý by pre voľbu povolania nemuseli prežiť sami a zároveň i tí, ktorých tým, že sa nevenovali službe ohlasovania, nestihli informovať o blížiacom sa konci sveta.

Nasleduje dôkladná masáž mozgu, ktorej cieľom je ich psychické ovplyvnenie. Podprahovo sa týmto mladým ukladá, že učenie organizácie Strážna veža má vždy prednosť pred akoukoľvek vzdelávacou „svetskou" aktivitou. Svedčia o tom stovky príbehov uverejňovaných v časopise Strážna veža a Prebuďte sa!.7 Dokonca sa im neodporúčajú ani mimoškolské aktivity ako krúžky, záľuby, jazyky, výlety so školou a ďalšie: „Mimoškolské aktivity sa neodporúčajú. Odporúčame službu od dverí ku dverám, v čase pred školou a po škole." (...) „Služba Jehovovi je najlepšie využitie času pre slobodných kresťanov, lebo im poskytne okamžité uspokojenie a pokoj mysle. Taká činnosť taktiež zabezpečí vašu duchovnú zrelosť a pevnosť. Aj keď zostanete osamotení pred koncom tohto systému vecí, Jehova nezabudne na váš spôsob sebaobetovania v svätej službe."

Ako spracúva mladých ľudí organizácia SJ už vieme, ale ako je to s mladými, ktorí chcú mať potomstvo? Spoločnosť Strážna veža nezaviedla žiadne praktiky týkajúce sa narodenia detí. Rozhodnutie mať deti je osobná vec. Ale pretože sa blíži koniec sveta, odporúča sa deti nemať a radšej sa plne venovať náboženskej činnosti. Napríklad ako misionár alebo priekopník, čo je človek, ktorý venuje organizácii takmer všetok svoj čas: „Vec rodičovstva v období ostávajúcom do konca sveta je osobná vec každého páru, ktorý sa musí sám rozhodnúť. Pretože však ‚čas letí‘, manželské páry by mali dobre zvážiť, či privedú deti do tejto doby."8

Aj keď je tento citát vyše 50 rokov starý, SJ ešte aj dnes dodržiavajú tieto praktiky. Mnohí zo Svedkov v 50. a 60. rokoch podľa tejto rady odmietali manželstvo, alebo neprijímali deti v manželstve, aby mali viac času na získavanie stúpencov pre ich vieru. Niektorí z nich sú stále ešte slobodní alebo bezdetní. Pre mnohých, ktorí neskôr uzavreli manželstvo a mali deti, bolo už príliš neskoro začať nejakú profesijnú kariéru, a preto zotrvali na robotníckych postoch. Často však vedú aspoň svoje deti ku kazateľskej službe ako zmyslu ich života.

Podobné techniky manipulácie SJ používajú na všetky kategórie členov. Všimnime si stredný vek. Tu dospelí ľudia nechávajú kvôli organizácii svoje výnosné povolanie, opúšťajú umeleckú a športovú dráhu a začínajú slúžiť Strážnej veži.9: „Pamätám si na otcovu reakciu, keď som mu povedal svoje rozhodnutie. Udrel do stola a zreval na mňa, že keď opustím školu, tak mám vypadnúť z domu. A tak som šiel. O dva mesiace neskôr som bol pokrstený na dôkaz môjho zamerania na Boha a krátko nato som sa začal venovať duchovnej práci..."

Najväčšmi ohrozené sú však u Svedkov skutočne ich vlastné maloleté deti. A to hlavne vtedy, ak sa stanú SJ obaja rodičia. Známe je, že tí majú veľmi silný vplyv na svoje deti. I keď sú hrubí a necitliví ku svojim potomkom, deti stále túžia po kúsku lásky, takže schvaľujú to, čo môžu získať od svojich rodičov a často poslušne prijímajú ich rady a starostlivosť. Sami do určitého veku (asi 14 až 16 rokov) nedokážu rozlišovať, čo je a čo nie je správne.

Pochopenie tejto skutočnosti nám pomôže si predstaviť, ako deti rastú pod vplyvom Strážnej veže. Tá ovplyvňuje deti vyrastajúce v prostredí rodičov SJ ešte dlho po tom, čo týchto rodičov opustia a žijú svoj vlastný život. Musia sa vyrovnávať s tým, čo robia, aké majú ciele alebo ambície, dokonca dlho potom, ako opustili domov a zosobášili sa s partnerom, ktorý SJ nie je a ani nemá s nimi nič spoločné.

Aby učenie Strážnej veže bolo trvalé a efektívne, treba u detí vyvolať rôzne fóbie (hlboko zakorenený strach), zastrašiť a odradiť ich tak od konania v rozpore s ideológiou Strážnej veže. Strážna veža má veľmi účinné metódy na jeho vyvolanie. Strach sa vyvoláva nielen odoprením finančnej podpory a rodičovskej priazne v prípade detí a mládeže, ale taktiež priamo učením Strážnej veže vo forme varovania, že čoskoro prídu posledné dni a Jehova zatratí všetkých, ktorí svoj čas a energiu nevenovali Božiemu kráľovstvu. Jehova10 sa im stáva mocným rodičom, dokonca i keď skutoční rodičia nie sú SJ a bránia svojim deťom v duchovnej ceste životom.

Prvým nástrojom, ktorým Strážna veža presadzuje svoje učenie, je vyvolať u svojich nasledovníkov dojem „univerzálnej vojny", na ktorej sa zúčastnia všetci ľudia bez rozdielu, vojny medzi satanom a Jehovom, v ktorej každý stojí buď na jednej, či na druhej strane a nikto nemôže stáť mimo. Pokiaľ nerobíte to, čo organizácia požaduje, stojíte na strane satana. Všetko mimo Strážnej veže je riadené satanom, a všetci ľudia, ktorí nie sú SJ, sú zvádzaní diablom a je zlé, ba až nebezpečné sa s nimi spájať. Vyvoláva sa tak až živočíšny strach.

Deti Svedkov sú nabádané, aby sa vyhýbali „svetským" časopisom, filmom, televízii, hudbe, počítačovým hrám atď. Všetky informácie kritizujúce Strážnu vežu sú automaticky diabolské a nebezpečné. Väčšina lekárov sú diabli, lebo robia transfúzie krvi. Deti majú nočné mory z toho, že by ony, alebo matka či otec boli donútení podstúpiť krvnú transfúziu. Svet mimo Strážnej veže je súčasťou veľkého spiknutia, ktoré chce zničiť SJ. Satan je tak postavený úplne mimo rozmerov svojej roly, ktorú zastáva v Biblii. Myseľ mladých Svedkov je tak úplne ochromená náukami Strážnej veže.

Konečný dôsledok je potom taký, že sa deti naučia báť života mimo organizácie Strážna veža, pretože pokiaľ by ju opustili, diabol by ich zničil a zavraždil. Osobne som poznal niekoľko členov, ktorí vedeli, že táto organizácia je zlá, ale nemôžu ju pre svoj strach opustiť. Nie sú schopní získať obyčajnú prácu a ich život sa úplne rozpadol. Sú produktom hlboko zakoreneného strachu.

Väčšina týchto fóbií je pre nezasvätených trochu neobvyklá. Niektoré obyčajné veci a skutočnosti sú prekrútené tak, aby Svedkov odlúčili od reálneho sveta. Napríklad narodeniny sú výplodom diabla, lebo ide o uctievanie kohokoľvek. Vianoce sú výplodom diabla, pretože pred tisícami rokov išlo o uctievanie Slnka 25. decembra. Vešanie zástav je uctievanie zeme a znamenie toho, že dávame prednosť satanovmu kráľovstvu pred Božím kráľovstvom. Fajčenie je formou drogového návyku a vedie k ovládaniu démonmi. Nečudo, že mladí Svedkovia sú takí paranoidní a majú hrôzu zo sveta! Dokonca i keď opustia organizáciu, ich strach pretrváva, riadi ich životy a znemožňuje im normálne žiť a orientovať sa vo svete.

Nedávna psychologická štúdia z ČR uskutočnená medzi bývalými členmi SJ uvádza: „V období konfliktov a odchodu zo skupiny výrazne narastajú negatívne prežívania a záporné emócie; tieto sa zvýrazňujú v koincidencii s dĺžkou členstva. Vyhodnotením Eysenckovho osobnostného dotazníka sa zistilo - u bývalých členov SJ -, že takmer dve tretiny respondentov inklinujú k introverzii a tridsaťpäť percent ich bolo emočne labilných. V prostredí Svedkov sa prejavuje množstvo znakov charakteristických pre sektárske skupiny. Prítomné sú taktiež zložky psychickej manipulácie: riadené správanie, riadené myslenie, riadené emócie a riadené informácie."11

 

Traumatizujúci odchod

Metódy vštepovania fóbií sú rôzne. Napríklad u Svedkov ide o vyhranený pocit, že musia čítať iba svoje knihy, časopisy, brožúry a v tých sa im predkladá jediná správna cesta. Vedúci zbor je akousi modlou, na ktorú úctivo hľadia všetci Svedkovia a ich literatúra v bežných členoch už od pozície záujemcu a jeho prvého stretania s organizáciou buduje úplnú oddanosť a úctu k systému náuk, ktorý vymýšľa tzv. verný a rozvážny otrok - vedenie v Brooklyne.

Vystúpiť z organizácie SJ znamená pre obyčajného člena nepredstaviteľnú prekážku zvlášť vtedy, keď nie je v organizácii ako jedinec, ale člen širšej rodiny, ktorá je taktiež s organizáciou v úzkom kontakte. Pri prekonaní strachu a odchodu z organizácie je ihneď s týmto jedincom prerušený zo dňa na deň akýkoľvek kontakt a pozerá sa na neho ako na duchovne mŕtveho. Sám potom prežíva pocity depresie a tie sa zväčšujú s odmietavým stanoviskom ostatných členov, ktorí ho naraz i po dlhoročných priateľstvách nesmú ani pozdraviť.

Šokujúce sú prípady, keď rodina z ničoho nič zavrhne svoje deti a vyženie ich z domu, hoci niekoľko rokov až do ich dospelosti vyzerali vzťahy i na sociálnej úrovni v poriadku. Systém psychickej manipulácie a strach z kontaktu s tzv. odpadlíkom vybuduje určitú ochrannú hrádzu a odchádzajúci je úplne vylúčený z akejkoľvek ďalšej komunikácie. Sú známe i prípady, keď starý človek odišiel z organizácie a vlastné deti ho vyhnali z domu, ktorý mu dlho patril a on ho v dobrej viere ešte v čase, keď bol SJ, prepísal na deti. Väčšinou bez vecného bremena. Niektorých ľudí táto situácia a odlúčenie od spoločnosti a rodiny privedie až k dokonaným samovraždám.

Systém organizácie vštepuje od počiatkov viery do členov organizácie myšlienku, že nič lepšie než Strážna veža neexistuje. Takto omieľaná lož sa stáva v mysliach pravdou a je veľmi ťažké takého človeka presvedčiť o opaku. Väčšinou je v mysli jednotlivca vybudovaná myšlienka, že: 1. keď odíde, zomrie duchovne; 2. všetci sa s ním prestanú stýkať; 3. zavrhla ho organizácia, ktorá stojí na pozícii Boha, pretože sa jeho názory odlišujú od tzv. verného a rozvážneho otroka, a ten je predstaviteľom Boha na zemi a 4. zákonite bude v konečnej armagedonskej bitke zabitý ako neverný Bohu.

Ponižujúca je už sama nálepka „odpadlík". Ňou sú členovia, či už odídu sami, alebo sú vylúčení, nálepkovaní. Ďalším veľmi nepríjemným a stresujúcim faktorom je predvolanie pred tzv. Právny výbor. Keď niekto o členovi vyjadrí myšlienku, že myslí inak, než predkladá organizácia, predstúpi pred Právny výbor. To isté sa stáva, ak chce člen odísť z organizácie sám. Pozvú ho na rokovanie s 2 až 4 staršími daného zboru (predstavitelia skupinky v danej oblasti) a tí mu kladú otázky na základe knihy Dávajte pozor sami na seba a na celé stádo, ktorú vydala organizácia na „zmravňovanie" myslenia členov. Veľmi psychicky náročný a nezákonný výsluch člena12 je spravidla ukončený úplným vylúčením z organizácie. Väčšinou po tomto rozhodnutí už ani človeku nepodajú ruku.

Právnemu výboru nejde o to, či Svedok verí v Bibliu, ale či uznáva jedinečnosť verného a rozvážneho otroka a jeho náuk. Nejde tu o pravdu, ale o zjednotenie myslenia členov.

Členovia Výboru často rozoberajú s členom i jeho hlboko intímne záležitosti (napr. pravidelnosť sexu, ale i mnohé iné veci), pokiaľ ide o nejaký mravnostný delikt zo strany člena, o ktorom sa tzv. starší zboru dozvedeli. Buď svoje myšlienky a pochybnosti odvolá a zaradí sa ďalej do činnosti zboru, alebo je vylúčený. Často je horšie, keď sa zaradí späť. Pravidelne ho sledujú a väčšinou má odopreté všetky výsady. Odmietnu mu napríklad funkciu v zbore a niekedy ho trestajú i zákazom vyjadriť sa na zhromaždeniach.

Psychická stránka ľudí odchádzajúcich od SJ je veľmi narušená a končia často samovraždami alebo pravidelnými návštevami psychiatrie. Mali by sme si uvedomiť, ako SJ premýšľajú, a preto tu predstavím akúsi ich hierarchiu, ktorej veria: Boh; Kristus; Vedúci zbor (verný a rozvážny otrok - tzv. ostatok zo 144 000 tých, čo budú žiť v nebi s Kristom); miestne odbočky; právne výbory; starší zborov (starší zborov, služobní pomocníci, členovia, tí tvoria tzv. Veľký zástup alebo inak tiež tzv. iné ovce, ktoré majú podľa náuk SJ žiť raz na zemi pod vládou verného a rozvážneho otroka); služobní pomocníci; pokrstení členovia a nakoniec záujemcovia. V tejto stručnej hierarchii je najdôležitejším článkom tzv. Vedúci zbor. Ten má všetky právomoci smerom dolu, ale diktuje a stanovuje pravidlá i toho, čo Kristus a Boh, ktorí sú ich hlavou, majú na mysli, ak čítame nejaké biblické odporúčania alebo náuky. Moc Vedúceho zboru je skutočne neobmedzená.

Negatívny je aj postoj SJ k členom iných cirkví. Pokladajú ich za tzv. Veľký Babylon, ktorý bude zničený. Taktiež budú zničení odpadlíci a ľudia z rodín, ktorí sa nestali SJ, keď na nich členovia pôsobili. Zničený má byť takmer každý, kto odporuje učeniu alebo ho odmieta. Najhorší trest čaká odpadlíkov a odporcov z radov odborníkov, ktorí sa problematikou SJ zaoberajú a upozorňujú na niektoré nešváry v tejto organizácii.

Rozumné by bolo, tak ako v niektorých zahraničných štátoch, založiť na Slovensku a v Českej republike špecializované rehabilitačné stredisko alebo organizáciu usilujúcu sa pomôcť ľuďom, ktorí chcú opustiť niektorú sektu a nemajú na to dostatočné zázemie. Štát vydáva ročne milióny na drogovú problematiku, avšak prehliada problém, ktorý by sa nám za pár rokov mohol vymknúť z ruky. Niektorí, ktorých som poznal, svoj odchod z radov SJ vyriešili zároveň odchodom zo života. Tomu sa dalo predísť, pokiaľ by štát vynakladal peniaze nielen na prevenciu sektárstva, ale i na liečbu a terapiu vedúcu k zaradeniu bývalých členov siekt do normálneho života.

 

Poznámky:

1 Či už politických, alebo náboženských davov. Mnoho z politických manipulácií možno uplatniť aj v náboženskej rovine. Viac LeBon, G.: Psychologie davu. KRA, Praha 1997

2 Samovraždy, smilstvo, návrat k predchádzajúcemu zlému spôsobu života atď.

3 Do roku 1995 periodicky v každom čísle časopisov Strážna veža a Prebuďte sa! Svedkovia tvrdili, že generácia ľudí pamätajúcich si rok 1914 prežije koniec sveta. Po zmene tejto náuky však organizáciu opustilo množstvo ľudí, ktorým zostal ešte aspoň čiastočne slobodný úsudok, prevažne však išlo o ľudí, ktorí sa v tejto organizácii sklamali už viackrát, nie však osoby, pre ktoré to bolo sklamanie prvé. Tí prijali nové vysvetlenie celkom dobre.

4 Příprava pro případy péče o děti, s. 43 (český preklad názvu knihy, ktorá vyšla v angličtine)

5 Veľké náboženské stretnutia konajúce sa spravidla 3-krát do roka - jeden oblastný a dva krajské zjazdy.

6 Prebuďte sa! z 8. 11. 1986, s. 7 - 8; názor mladého Svedka pred dvadsiatimi rokmi. Dnes je už v strednom veku a určite musel svoj postoj, predkladaný mu Spoločnosťou Strážna veža, prehodnotiť. Možno už nie je ani SJ.

7 Svetské zamestnanie sa považuje za osobný cieľ, na rozdiel od služby pre Jehovu. Spoločnosti Strážna veža je cudzia myšlienka, že by Boh mohol niekoho povolať do svetského zamestnania, ktoré môže byť určené k Jeho sláve. - Pozri Prebuďte sa! z 8. 12. 1986, s. 18

8 Strážna veža z 15. 1. 1952, s. 47; dĺžka tejto kazateľskej služby je od 50 do 130 h mesačne.

9 Napríklad časopis Prebuďte sa! z 8. 4. 1983 uverejnil výpoveď herca, ktorý opustil divadlo a svoje výnosné povolanie, keď sa stal SJ. V Prebuďte sa! z 8. 4. 1985 nájdeme zas výpoveď Williama Mullanea, ktorý zanechal štúdium na prestížnej Julliardovej škole v New Yorku následne ako začal študovať Bibliu so SJ a pracovať v ústredí Strážnej veže v Brooklyne. Členovia ústredia dostávajú len miestnosť a lôžko a mesačné minimálne vreckové na nevyhnutné nákupy.

10 Správne musíme povedať - ideológia organizácie Strážna veža.

11 Na ďalšie štúdium odporúčam veľmi obsiahly článok Mgr. Lukáša Humpla: Svědkové Jehovovi - psychologické aspekty členství a odchodu ze skupiny. Československá psychologie, 46, 4, 323 - 339.

12 Jeden z výsluchov je umiestnený na http://www.straznavez.cz/Dokumenty/Kolafapravnivybor.htm