Na súčasnej duchovnej scéne sa prezentujú viaceré svetové či regionálne náboženstvá a hnutia vychádzajúce z odlišných kultúr a tradícií. Sú zastúpené početnými kultmi a alternatívnymi smermi, z ktorých každý má svoj etický či spirituálny rámec, vedúci svojich stúpencov do transcendentna. Zo všetkých strán počuť emotívne podfarbené, až sugestívne reči o Bohu, Pravde, Absolútne či Všemocnej energii. Ľudia si už pomaly zvykli na to, že majú možnosť vybrať si svoju duchovnú cestu zo širokého spektra najrozličnejších, často i protichodných návodov na spásu. Ba podaktorí sa neuspokoja s jednou alternatívou. Do svojho pomyselného ideového mixéra ich pridajú hneď niekoľko, veď keď sa to správne utrasie a zamieša, čosi stráviteľné z toho vždy vyjde. Len nech to vyzerá dostatočne vierohodne a „transcendentálne". A pre tých podnikavejších to dokonca v nejednom prípade aj veľmi výnosne sype...

Často sme svedkami úsilia siekt všakovako a veľmi vynaliezavo zneužívať autoritu Ježiša Krista, a to z jednoduchej príčiny - aby prerazili. Po svete napríklad kolujú viaceré legendy o Ježišovom živote v Indii, kde sa svojmu duchovnému majstrovstvu údajne vyučil u brahmanov, respektíve u budhistických mníchov. Mnohí mu tiež s priveľkou presvedčivosťou vkladajú do úst slová korešpondujúce s ich vlastnými zámermi. A to iba preto, aby pre svoju pravdu získali zástup váhajúcich a hľadajúcich. Dokazujú to aj mnohoraké „autentické" evanjeliá, ktoré v posledných rokoch povstali ako huby po daždi, ale, samozrejme, podobné argumenty by sme našli aj v početnej sektárskej či ezoterickej literatúre.

Avšak nie je to len túžba stoj čo stoj na seba upútať pozornosť, ktorá sekty, no najmä ich vodcov pobáda takto konať. Dominuje tu tiež túžba po moci, túžba ovládať iných a podriadiť si ich. A v neposlednom rade i túžba vyniknúť a zahnať mraky všednosti, ťaživo visiace nad každodenným životom. Veď prečo by mal človek prežiť život v „pozadí" a obavách o svoje živobytie, keď môže „slúžiť vyšším cieľom a žiť pre spásu ostatných"? Problém je však v tom, že duchovné poslanie týchto samozvaných mesiášov je často nielen tragikomickým falzifikátom, ale svojím nezodpovedným konaním zavádzajú iných, pričom ich vedú do záhuby.

Aj im, alebo práve im, sú určené Ježišove slová: „Nepoznáte ani mňa, ani môjho Otca. Keby ste poznali mňa, poznali by ste aj môjho Otca." Som presvedčený, že ak by sa vo svetle týchto slov nad svojím konaním s po­korou a plnou vážnosťou zamysleli, bol by tento svet ušetrený od mnohých nedorozumení a trápení. A neplatí to iba pre náboženských vodcov, toto konštatovanie sa dá aplikovať aj na iné spoločensky dôležité oblasti.

No nemyslite si, že je také jednoduché zbaviť sa mesiášskeho syndrómu a vyhnať zo svojej mysle fantóm nadčloveka. A nemusí pritom ísť hneď o vodcu či zakladateľa sekty. Stačí, ak sa aj sami zamyslíme nad tým, či netúžime po falošnom „duchovnom nadhľade" a spiritualite, ktorá „šteklí naše uši". Veď o príležitosti, ktoré nás deň čo deň k tomu zvádzajú, naozaj nie je núdza.