Montanizmus
Túto sektu založil v maloázijskej Frýgii okolo roku 170 prorocky zanietený Montanus, pôvodne kňaz bohyne Kybely, ktorý po svojom prestupe na kresťanstvo vystupoval ako paraklét (bol presvedčený, že na ňom spočinul Duch Utešiteľ). Montanisti očakávali v najbližšej budúcnosti nový príchod Mesiáša a pripravovali sa naň prísnou askézou. Ich učenie však vybičovalo apokalyptické nadšenie až k chorobným prejavom. Na rozdiel od ostatných pokrstených mali ako „naplnení duchom" v Cirkvi elitárske postavenie. Seba nazývali ľud duchovný (pneumatici) a ostatných pokladali za ľud duševný (psychici). Turíce slávili ako hlavný sviatok. Boli nezmieriteľní k akémukoľvek odpadlíctvu a návrat do Cirkvi neumožňovali ani po účinnej kajúcnosti. Montanizmus, ktorý sa rýchlo rozšíril v celej Rímskej ríši, bol Cirkvou v 3. stor. odmietnutý, avšak toto hnutie prežívalo v Malej Ázii až do 5. stor. Ku koncu svojho života ním bol ovplyvnený aj Tertulián.
Adopcianizmus
Adopcianizmus, alebo aj dynamický monarchizmus, bol takisto maloázijského pôvodu. Jeho prvým známym stúpencom bol Theodotos Skyteus, ktorý učil, že Boh svojím Duchom spočinul na človekovi Ježišovi. Hlavnou tézou adopcianizmu je: Kristus sa narodil ako psylos antropos. Žil zbožne. Pri krste v rieke Jordán na neho zostúpil vlastný Kristus ako Duch a dal mu dynamis, silu na konanie zázrakov. Tým sa však nestal Bohom. Nanajvýš možno pripustiť, že sa ním stal po vzkriesení. Pre antiochijského biskupa Pavla zo Samosaty, ktorý neskôr rozvinul adopciánske učenie, Kristus neprišiel zhora, nebol inkarnovaným Logom. Jeho zvláštnosť spočíva v jeho vôli, ktorá chcela vôľu Božiu. Preto mu môžeme vzdávať božskú poctu, ale len za predpokladu, že sa Bohom stal, teda že ním od počiatku nebol. Cirkev biskupa Pavla v roku 268 v Antiochii odmietla a o rok neskôr ho zosadila a exkomunikovala. Na západe bol adopcianizmus odmietnutý v prospech modalizmu, na východe v prospech christológie Loga. Táto bludná teologická náuka však pretrvala a vyvrcholila až v 8. storočí.
Zdroj: Encyklopédie náboženství; 12 století cirkevních dějin