Slobodomurárske hnutie sa vykryštalizovalo v prvej polovici 18. storočia ako tzv. Andersonova konštitúcia 1723. Táto organizácia je už od počiatku svojej existencie obviňovaná z ničenia Katolíckej cirkvi, morálky, rodiny, národných štátov, zákona založeného na prirodzenom práve. Pred jej pôsobením varovali pápeži svojimi bulami, dokumentmi a encyklikami. Celkovo Učiteľský úrad Cirkvi na túto tému vyhotovil niekoľko sto dokumentov. Jedným z prvých bola bula In eminenti vydaná roku 1738 pápežom Klementom XII. Posledným cirkevným dokumentom je vyhlásenie Kongregácie pre náuku viery z 26. novembra 1983, v ktorom Cirkev potvrdzuje svoje stanovisko vyjadrené v predošlých dokumentoch týkajúcich sa tejto nepriateľskej organizácie. Pápež Gregor XVI. ju nazval priamo „nečistou stokou všetkých siekt". V tomto prípade to nie je neopodstatnená charakteristika, pretože táto organizácia konajúca so zámerom rozbiť alebo prinajmenšom značne oslabiť Cirkev v minulosti tvorila či inšpirovala vznik siekt, ktorých zakladatelia boli slobodomurári na vysokých postoch. Príkladom môže byť sekta svedkov Jehovových. Jej zakladateľom bol Charles Taze Russell, ktorý mal - podľa istých prameňov - blízke styky so slobodomurárskymi lóžami.1

Podobne je to aj so vznikom mormónskej sekty Josepha Smitha. Skôr než sa Smith stal slobodomurárom, prejavili sa u neho sklony k okultizmu, okrem iného vykonával veštecké okultné praktiky spočívajúce na dlhodobom uprenom pohľade na drahý kameň. Preto bol tiež medzi svojimi rovesníkmi známy ako „ten, čo hľadí do skla"2 (veštecká technika známa ako kryštalomantia).

Známa je tiež jedna zo základných ideí činnosti Josepha Smitha. Ide o tzv. kamene Urim a Tummim, zjavené údajne Smithovi prostredníctvom anjela Moroniho, ktoré mali používať takzvaní proroci na prekladateľské účely.3 Na tomto mieste je potrebné položiť si otázku: Prikazuje Sväté písmo či Tradícia vypomáhať si akýmikoľvek kameňmi na nadviazanie kontaktu s Bohom? Rozhodne nie, praktiky takéhoto typu sa zavrhujú ako okultné.

Dňa 15. marca 1842 mal Joseph Smith dosiahnuť prvý slobodomurársky stupeň a už nasledujúci deň bol povýšený do hodnosti Najvyššieho Majstra kráľovského tajomstva lóže v Nauvoo.4 To ale bola v slobodomurárskom hnutí bezprecedentná vec konajúca sa iba sporadicky v súvislosti s osobami, ktoré mali najväčšie zásluhy. Joseph Smith, zaoberajúci sa okultizmom, bol pre lóžu cennou korisťou, o to väčšmi, že mal ambíciu založiť vlastnú cirkev znehodnocujúcu kresťanstvo.

Na tomto mieste sa treba zmieniť aj o Brighamovi Youngovi, po Smithovi následnom prezidentovi mormónskej cirkvi, ktorý bol taktiež slobodomurárom, avšak dejiny si ho pamätajú najmä ako propagátora krajne rasistických názorov.

Ako píše Artur Wójtowicz v publikácii Mojžiš Nového exodu (Young - pozn. autora) „vo svojej doktríne sa v niektorých otázkach posunul ešte o čosi ďalej. Konkrétne tvrdil, že černosi sa stali prekliati na Boží príkaz. Každý ‚biely‘, ktorý sa ožení s černoškou, musí byť okamžite zabitý, pretože niektoré jeho hriechy už nie je vstave zmyť Kristova krv, ale urobiť to musí výlučne krv človeka". (V komentári k tomuto fragmentu čítame: „Možno práve takáto doktrína zapríčinila pamätnú vraždu 120 čiernych žien, ich manželov a detí, ktorá sa udiala roku 1857 v Mountain Meadows. Čudné je, že Young ako ‚prorok‘ hlásajúci svoju ideológiu, zabudol na to, že rasistické teórie odporujú Knihe proroka Izaiáša [56, 7c], kde biblický prorok učil, že dom Boží ‚sa bude volať domom modlitby pre všetky národy!‘). Takéto rasistické teórie pretrvali až do roku 1978."5

Pozornosť si zasluhuje i mienka vyjadrená v publikáciách písaných bielymi mormónmi, ktorí zo sekty odišli počas posledných rokov. Odhaľujú v nich vzťahy mormónskej cirkvi so slobodomurárstvom a vzájomné prelínanie rítov, symbolov rituálov a tajných doktrín. Medzi najvýznamnejšie publikácie možno pokladať knihy What´s Going on in There? (Čo sa tam deje?) od Chucka Sacketta a The God Makers (Stvoritelia Boha) od Eda Deckerta a Dave Hunta. Obzvlášť druhé dielo je bohatým žriedlom informácií týkajúcich sa techník „vymývania mozgu" v sekte, celosvetového vplyvu vo sfére financií a „vzrastajúceho počtu obetí tejto organizácie". Uvádza sa tu množstvo príkladov týkajúcich sa tragédií rozbitých rodín, ktorých členovia opisujú svoju minulosť. Deckert, ktorý bol sám 19 rokov mormónom, dokonca tvrdí, že je to „najzvodnejšia a najnebezpečnejšia skupina na svete".6

Je dôležité tiež poznamenať, že okultná symbolika sa prejavuje i v architektúre mormónskych chrámov, napríklad chrámy v Nauvoo, Illinois a Sant Lake City majú výrazné slobodomurárske a okultné symboly.7 V mormónskej cirkvi, podobne ako v slobodomurárskom hnutí, neexistujú sviatosti, ale jednotlivé stupne zasvätenia, ktoré sú v rozpore s učením Svätého písma. Preto aj v júli 2001 Svätá stolica vyhlásila, že mormóni, ktorí prijmú katolícku vieru, musia sa dať nanovo pokrstiť, čo v podstate znamená, že Vatikán mormónov nepovažuje za kresťanov.8

Taktiež sa treba zmieniť o špiritistických sklonoch v mormónskej teológii.9 V údajných Youngových zjaveniach sa mu ukázali kráľovstvá jestvujúce na Slnku a Mesiaci. Podobne sa vyjadroval aj Smith.10 Treba si uvedomiť, že v prvej polovici 19. storočia nastal mohutný rozmach špiritizmu tak v Európe, ako aj v USA a podobné fantazmagórie hlásali i špiritisti, iba s tým rozdielom, že medzi obývané planéty zaraďovali tiež Mars. Neskoršie mormónske učenie verifikovalo „senzačné objavy" takéhoto druhu.

Mormóni veria, že človek, ktorý sa stane veriacim ich cirkvi, sa môže pomocou vlastných síl sám stať Bohom, teda ide tu o staré gnostické učenie, ktoré už pred stáročiami hlásal Pelagius a všeobecne sa prezentuje prostredníctvom protikresťanského hnutia New Age.11 Jadro mnohých heréz mormónskeho učenia tvorí i pohansko-slobodomurárska téza o dualizme ako typicky gnostickom polyteizme. Už sv. Ireneus učil, že gnostická zásada dualizmu je rúhaním sa Stvoriteľovi.12 Boh Otec sa tu tiež nazýva „majstrovským staviteľom sveta" - ďalšia heréza prevzatá zo slobodomurárstva.

Joseph Smith tvrdil, že Boh má telo „z krvi a kostí", ktoré sa ničím nelíši od ľudského - tento „objav" je tentoraz prevzatý z gréckej mytológie. Je to ďalšia teória, ktorú nemožno spojiť s kresťanstvom, pretože sv. Pavol učil: „Pán je však Duch" (2 Kor 3, 17).

Doktrínu polygamie, takú povestnú pre mormónov, čerpal Joseph Smith z teológie islamu. Pod nátlakom Kongresu USA ju síce ďalší mormónsky vodca Wilford Woodruff zrušil, avšak naďalej sa praktizuje v krajinách, kde to zákon povoľuje, napríklad v afrických či arabských.13

Možno teda so všetkou rozhodnosťou konštatovať, že učenie mormónov sa od kresťanstva zásadne odlišuje, ba v mnohých bodoch mu i protirečí. Napríklad mormónska teológia deformuje obraz Ježiša Krista. Kniha Mormon obsahuje množstvo protirečení a má mnoho verzií, ktoré si navzájom odporujú. Stupňovité zasvätenia a rituály podľa vzoru slobodomurárov, ku ktorým sa pripúšťa iba neveľký počet mormónov,14 klasifikujú túto vieru skôr ako jednu z ďalších podôb tzv. nepravého slobodomurárstva, avšak určite to nie je kresťanské vierovyznanie. S istotou možno povedať, že ide o náboženstvo synkretické, s prevahou tzv. západného okultizmu prameniaceho zo slobodomurárstva.

Znalkyňa staroveku Frances Yates sa pýta: „Kde nájdeme podobnú kombináciu imaginárneho spojenia náboženstva a symboliky Egypťanov? Jediná odpoveď na túto otázku, ktorá mi napadá, je - v slobodomurárstve."15 Ďalšia známa historička, Alžbeta Jagielnická, tvrdí, že v jadre slobodomurárskej symboliky nájdeme spiritualitu starovekého Egypta zmiešanú s prvkami manicheizmu, okultizmu a špiritizmu. Väčšinu týchto teórií možno nájsť tiež v mormónskej teológii.16 Doktor Charles Crane, ktorý je odborníkom v oblasti mormónskej archeológie, tvrdí, že nenašiel žiaden dôvod potvrdzujúci existenciu civilizácie opísanej v Knihe Mormon. Naopak, sama kniha v ňom asociuje príbeh Alice v krajine zázrakov.17

Rozsah tohto príspevku nám nedovoľuje priblížiť celú históriu sekty s jej búrlivými udalosťami. Rovnako je nemožné zmieniť sa o všetkých teologických nezrovnalostiach. Usiloval som sa stručne predstaviť niektoré spojitosti medzi mormónskou vieroukou a symbolikou a slobodomurárskou teológiou, ako aj okultnými poverami. Avšak dejiny mormónskej cirkvi - to sú taktiež pikantnosti mravnostnej či kriminálnej povahy. Ako príklad možno uviesť mormónsku milíciu, v ktorej v 19. storočí pôsobilo nemálo radových vrahov,18 finančné aféry spojené so Smithom, ktorý založil banku a v roku 1837 ohlásil pre mnohé podvody jej bankrot, alebo tiež jeho uväznenie a následný útek do štátu Illinois roku 183819 (neskôr bol znova uväznený za množstvo ďalších zločinov a nakoniec bol zastrelený rozhnevaným davom 27. júna 1844).

Pôsobnosť siekt takého typu možno zhrnúť slovami evanjelistu Matúša: „Vystúpia falošní Kristovia a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených" (Mt 24, 24).

 Dnes je mormónska cirkev predovšetkým dobre zorganizované finančné impérium vlastniace okrem iného i hotely Mariott, kde je k dispozícii bezplatná mormónska literatúra.20

 

Poznámky:

1 Spojitosti medzi svedkami Jehovovými a slobodomurármi vyčerpávajúcim spôsobom preukázal Dr. Mieczysław Skrudlik vo svojej práci Z tajemnic masonerii (Z tajomstiev slobodomurárstva). Arcidiecézna tlačiareň Polak - katolik 1927, s. 20 - 21, 26. Odporúčam tiež znamenité publikácie: Springmaier, F.: The Watchtower and the Masons (1990) a Baudoin, B.: Dictionare de la France Maconnaire. Edition de Vecchi 1998.

2 Wójtowicz SAC, A.: Bóg mormonów (Boh mormónov). WAM, Krakov 2003, s. 11

3 Leśniak, A.: Mormoni - amerykański wynalazek religijny (Mormóni - americký náboženský vynález). Maternus Media, Tychy 2001, s. 26

4 Polkowska, U.: Masońskie korzenie mormonów (Slobodomurárske korene mormónov). Michael nr. 17, máj - jún - júl 2002, s. 10

5 Wójtowicz SAC, A.: c. d., s. 12

6 Polkowska, U.: c. d., s. 10

7 Tamže, s. 11

8 Wójtowicz SAC, A.: c. d., s. 144

9 Tamže, s. 97

10 Tamže, s. 36

11 Tamže, s. 103

12 Tamže, s. 107

13 Trzciński, J.: Mąż swoich żon (Manžel svojich manželiek). Rzeczpospolita z 19. 6. 2001

14 Polkowska, U.: c. d., s. 11

15 Wójtowicz SAC, A.: c. d., s. 111

16 Tamže, s. 112

17 Polkowska, U.: c. d., s. 11

18 Rainey, R.: Demony, władcy, imperia, okultyzm. Links, Bydgoszcz 1993, s. 218

19 Wójtowicz SAC, A.: c. d., s. 39

20 Polkowska, U.: c. d., s. 11