K prvému aspektu nazerania na existenciu tohto fenoménu sa zaraďujú predovšetkým všetky de facto celosvetovo rozšírené a známe praktiky zaklínania, zariekania, preklínania, ale i porobenia, ktoré sa veľmi často kombinujú s používaním najrozličnejších magických prostriedkov (špecifických predmetov, nerastov, rastlín a ďalších komponentov biologického - či už zvieracieho alebo ľudského - pôvodu), ktorých magická účinnosť je však iba potenciálna, aktivizujúca sa len v spojení s určitým spôsobom aplikácie za presne stanovených okolností. Doklady o recentnom uplatňovaní foriem magických záškodných praktík či postupov tzv. čiernej mágie pritom nepochádzajú len z nejakých civilizačne rudimentárnych oblastí, ale aj z početných regiónov hrdiacich sa vedecko-technicky vyspelou civilizačnou úrovňou. Z európskych krajín sa v tejto súvislosti azda najčastejšie uvádza Nemecko, ale i Veľká Británia, Francúzsko, zo zámorských krajín jednoznačný prím majú USA.

Vo všetkých týchto krajinách, ale i v desiatkach ďalších, sú k dispozícii hrozivo znejúce svedectvá o priam extrémnej propagácii služieb orientujúcich sa na poskytovanie magických záškodných praktík, prostredníctvom ktorých vraj možno poškodiť, ba až totálne eliminovať domnelých či reálnych protivníkov potenciálneho klienta, čím sa majú vyriešiť všetky jeho závažné životné problémy - od sporov so spoločníkmi či s kolegami vo firme, cez susedské nezhody, rodinné protivenstvá, až po prípadné osobnostné nezdary. Zároveň sa pritom neraz prezentuje, že realizácia takýchto postupov dokonca ani nie je juristicky sankcionovaná, čo, isteže, vyplýva z faktu, že napríklad poškodzovanie zdravia a života človeka prostredníctvom akýchsi magických záškodných praktík nie je v štandardne platnej zbierke zákonov vôbec definované, a tak ich praktizovanie nemôže byť ani podkladom na uloženie akýchkoľvek sankcií pre ich realizátorov.

Samozrejme, v komplementárnej súvislosti s existenciou propagácie služieb orientujúcich sa na poskytovanie magických záškodných praktík jestvuje aj ich akýsi náprotivok, teda reklama na služby zameriavajúce sa na realizáciu magicko-profylaktických praktík, ako aj na dodávanie magicko-apotropajných prostriedkov, azda najčastejšie vo forme rozmanitých amuletov, majúcich vraj účinne chrániť ich nositeľov pred možnou, magicky spôsobenou ujmou na zdraví či živote.

Poznatky a takisto názory na spomenuté formy mágie a k nej súvzťažné fenomény sa pritom odporúčajú a rozširujú už nie iba pomocou printových médií, ale v súčasnosti najmä prostredníctvom obrovského počtu internetových stránok sústreďujúcich svoj záujem na predmetnú problematiku, ako aj zásluhou adresne doručovanej elektronickej pošty, ponúkajúcej širokej verejnosti magické služby a produkty ako akúkoľvek inú komoditu.1

Paleta najrozmanitejších foriem mágie odvodzovaných z viery v schopnosť človeka ovplyvňovať všetko prenikajúce nadprirodzené sily je v súčasnosti vskutku extrémne široká. Popri spomenutých spôsoboch ich šírenia sa mnohé z nich propagujú aj na rôznych festivaloch ezoteriky či iných stretnutiach zameraných na predvádzanie rozmanitých ezoterických (medzi nimi i magických) produktov a služieb, eventuálne sa literatúra o mágii a ďalší s mágiou súvisiaci artikel mnohorakej proveniencie priamo ponúka v špecializovaných predajniach s ezoterickým tovarom.

Pri druhom aspekte nazerania na existenciu mágie je nevyhnutné veľmi dôrazne upozorniť, že predmetom odborného záujmu a ani cieľom etnológie nie je zisťovať, či magické vlastnosti a schopnosti prisudzované niektorým jedincom sú skutočné, trebárs i objektivizované prostredníctvom dostupnej prístrojovej techniky, alebo iba zdanlivé a žiadnou súčasnou technickou aparatúrou neverifikované, pretože z hľadiska odborného zamerania etnológie je to v princípe irelevantná otázka. Sama existencia jedincov, ktorým iní ľudia pripisujú dispozíciu akýchsi magických vlastností či schopností, resp. tých, ktorí sami o sebe vyhlasujú či sa aspoň o sebe domnievajú, že majú najrozmanitejšie vrodené, poprípade inak nadobudnuté mimoriadne vlastnosti alebo schopnosti, však predstavuje reálnu a neodškriepiteľnú skutočnosť vyskytujúcu sa nielen v našej spoločnosti.

Predmetom etnologického záujmu však môže byť napríklad kognitívny a ideový systém ľudí, ktorým sa z takých či onakých dôvodov takéto schopnosti či vlastnosti prisudzujú, ich náhľad na život, súhrn ideí, znalostí a skúseností, ich myšlienkový svet, konštrukcie interných modelov reality, ako aj ich špecifický (neraz argotický) jazyk, chápanie, používanie a tiež sprostredkúvanie inherentných myšlienkových významov, ktoré priraďujú jednotlivým pojmom a kategóriám uplatňovaným medzi sebou ako prostriedok vzájomnej komunikácie. Etnologický záujem sa môže zamerať aj na vplyv ich ideových konštrukcií, ale tiež na dosah ich špecifického jazyka na spôsob myslenia, názory, vzory správania alebo na hodnotové postoje iných príslušníkov makrosociety, rovnako ako i na viaceré ďalšie sociokultúrne elementy.

Existuje pritom viacero skupín ľudí, ktorým sa pripisuje dispozícia magických vlastností, resp. schopností. Možno spomenúť napríklad viaceré novošamanské a novopohanské skupiny, ale tiež satanistov, avšak v súčasnej dobe je v našom sociokultúrnom priestore ich najtypickejším reprezentantom skupina rozmanitých terapeutov, ktorých spája tzv. fenomén senzibilizácie.2 V širšom zmysle možno túto skupinu zaradiť do hnutia ľudského potenciálu zahŕňajúceho vo svojom rámci množstvo heterogénnych skupiniek. Ich cieľom je prebudiť či znovuoživiť skryté sily a schopnosti driemajúce v každom človeku, ktoré však boli z rôznych dôvodov potlačené či zabudnuté.3 Toto hnutie však nemožno začleniť medzi nové náboženské či nábožesko-psychoterapeutické hnutia,4 keďže existenciu podobných rozmanitých skupín máme písomne doloženú už z hlbokého stredoveku, ba je dokumentovaná aj v niektorých správach dejepiscov z antického obdobia vývoja európskej civilizácie.

V súčasnosti sa u nás tieto skupiny ľudí súhrnne označujú najčastejšie ako psychotronici, biotronici, bioenergetici či ako senzibili, resp. senzitívi,5 ale neraz i parciálnymi funkčnými pomenovaniami podľa konkrétnej aktivity, ktorú vykonávajú, napríklad biodiagnostici, bioterapeuti (liečitelia), prútikári, jasnovidci atď. Z dôvodu rozsahu tohto článku sa tu iste nemôže prezentovať napríklad ich celkový kognitívny a ideový systém, ale azda je vhodné predostrieť aspoň parciálny súbor ich predstáv, znalostí, skúseností, ako i časť argotickej terminológie z ich špecifického jazyka, keďže informácie následne uvádzané v texte sú pre prevažnú väčšinu populácie pomerne neznáme.

 

Problematika existencie tzv. vonkajších vplyvov

Názory na jestvovanie fenoménov, ktoré si niektorí zo súčasných senzibilov súhrnne pomenovali argotickým slovným spojením vonkajšie vplyvy, sa spravidla na verejnosti nezvyknú príliš prediskutovávať, ako napríklad v súvislosti so senzitívnymi ľuďmi často spomínaná a analyzovaná existencia tzv. bioindikácie (radiestézie, prútikárstva), biodiagnostiky alebo bioterapie.

Podľa ich zistených náhľadov sa ale tzv. vonkajšie vplyvy majú svojimi prejavmi týkať principiálne každého z nás, keďže vychádzajú síce z prirodzených, no z určitého pohľadu najponižujúcejších negatívnych pudovo-afektívnych postojov človeka. Z rozmanitých príčin vzniknuvšie negatívne vnútorné mentálne postoje, napríklad vo forme závisti, nežičlivosti, žiarlivosti, nenávisti, priania toho najhoršieho a viaceré ďalšie zhubné myšlienky voči iným ľuďom, ako i následné, z nich vyplývajúce navonok jasne badateľné emocionálne výbuchy majú totiž podľa senzibilov nepriaznivý dopad nielen na tzv. energeticko-informačné6 prostredie a následný záporný efekt na somatický a vôbec zdravotný stav ľudí, ale rovnako majú mať neblahý dopad najmä na duševný rast toho-ktorého jedinca.

Z iných evidovaných výpovedí senzibilov je zrejmé, že zisťovanie a odstraňovanie tzv. vonkajších vplyvov má principiálne patriť do už spomenutej biodiagnostiky a bioterapie. Znamená to, že v rámci liečiteľstva bioterapeuti neriešia len bežné kvantitatívne či kvalitatívne zmeny tzv. biopoľa,7 ale neraz musia riešiť, podľa zaznamenaných názorov časti senzibilov, tiež dôsledky omnoho závažnejších javov, o ktorých medzi liečiteľmi jestvujú už relatívne dostatočne rozšírené poznatky. Všeobecne sa o nich na verejnosti veľa nevie, resp. bioterapeuti širšiu societu o existencii týchto javov a ich negatívnych dopadov na človeka bežne neinformujú.

S niektorými dôsledkami týchto fenoménov však majú podľa tvrdení senzibilov svoje osobné skúsenosti nielen bioterapeuti, ale i značný počet ich pacientov, konkrétnejšie tá časť ich klientov, ktorá utrpela počas svojho života ujmu na zdraví v dôsledku pôsobenia rôznych záškodných magických praktík.

Pod slovným spojením vonkajšie vplyvy senzibili vo svojej argotickej terminológii rozumejú „negatívne pôsobenie na energeticko-informačnej úrovni, ktoré niekto priamo alebo sprostredkovane vyslal proti človeku". Bioterapeuti, majúci sa vyznať v poskytovaní pomoci v prípadoch takéhoto pôsobenia na človeka, zahŕňajú do tzv. vonkajších vplyvov také fenomény a praktiky, akými sú napríklad uhranutie, zaklínanie, zariekanie, prekliatie priame, prekliatie generické, porobenie prerobené, porobenie vyrobené, kliatba vyslovená, kliatba zanechaná a ešte viacero ďalších. Inak podstatná väčšina uvedených pomenovaní je známa aj širšej verejnosti ako označenia pre magické záškodné praktiky či pre postupy tzv. čiernej mágie.

Z ďalších názorov na existenciu fenoménov, ktoré bioterapeuti tiež zaraďujú do kategórie vonkajších vplyvov, možno uviesť jestvovanie skazonosných pôsobení, ktoré medzi sebou argoticky označujú ako vonkajšie vplyvy mŕtvych. Pod tieto vplyvy niektorí liečitelia zahŕňajú napríklad pôsobenie pozostatkov spojovacieho energeticko-informačného systému, úsilie živého človeka o zadržanie zosnulého, či dokonca prekliatie mŕtveho.

Do kategórie tzv. vonkajších vplyvov niektorí senzibili zaraďujú ešte i niektoré ďalšie deštrukčné pôsobenia na človeka, ktoré pomenúvajú ako vonkajšie vplyvy od neľudí, pod čím rozumejú negatívny efekt na psychosomatický stav človeka spôsobený inými rozumnými bytosťami než ľuďmi, eventuálne niektorí bioterapeuti do nich zahŕňajú aj vonkajšie vplyvy vo forme trýznenia, ovládania a tzv. possesio (posadnutie).

Zaujímavé však pritom je, že kompetenciu ich riešenia temer bez výhrady prisudzujú tým vysluhovateľom rituálov, ktorí sú na to oficiálne určení, teda kňazom a exorcistom. Zato niektorí zo senzibilov si priznávajú vlastnú úspešnosť, a to v pomerne značnej miere, pri riešení či presnejšie „rušení napojení", najmä pri rušení tzv. horizontálnych napojení, ktoré sú podľa nich o niečo menej problematicky odstrániteľné ako tzv. šikmé napojenia.

Horizontálne napojenia sú podľa týchto senzitívnych ľudí zvyčajne následkami negatívneho pôsobenia rôznych siekt, ergo následkami pôsobenia rôznych záškodných praktík príslušníkov niektorých novodobých náboženských komunít.

Šikmé napojenia sa zase často privodzujú nevhodne realizovanými, poprípade absolútne nevhodnými liečiteľskými postupmi. Avšak ešte častejšie sú následkami rozličných psychicko-meditačných a meditačno-relaxačných alebo inak analogicky označovaných metód zameraných napríklad na tzv. urýchľovanie duchovného vývoja, rozširovanie vedomia, nadobudnutie mimoriadneho intelektu alebo na rozvoj liečiteľských schopností, ktoré sa usilujú osvojiť si mnohí ľudia v početných krátkodobých kurzoch.

Podľa zaznamenanej výpovede „zrušením horizontálnych napojení sa majú teda odstrániť dôsledky negatívneho pôsobenia rôznych siekt na vlastných odídencoch, ktorí zo sekty utiekli. Z ich strany bola iste nutná určitá dávka odvahy. Aj po opustení sekty však mnohí z nich pociťovali, že i keď sa napríklad odsťahovali do iného mesta, tak na nich ich bývalí kumpáni vedeli nejako tajomne, magicky pôsobiť, a to aj na diaľku. Cítili napríklad obrovskú vinu za to, že dané spoločenstvo opustili, zjavovali sa im určité nepríjemné obrazy, vízie či informácie plné strachu, čosi v zmysle «máme ťa v hrsti a aj keď si od nás odišiel, neutečieš nám». To znamená, že ak niekto zo sekty odíde, tak to nesporne u toho spoločenstva vyvolá pocit zrady, a teda aj potrebu buď nepripustiť, aby sa dotyčný bývalý člen vymkol z ich kontroly, alebo mu znemožniť, aby sa jeho prípadné svedectvá dali zneužiť proti tomuto spoločenstvu, poprípade doviesť ho určitými magickými postupmi do takého psychického stavu, aby nebol schopný nijakým spôsobom ohroziť ich spoločenstvo, trebárs antipropagandou a podobne."

 

Vonkajšie vplyvy a magické fenomény

Je nutné upriamiť pozornosť ešte na jednu otázku: Prečo vlastne časť súčasných senzibilov používa také zvláštne, na prvé počutie nič nehovoriace slovné spojenie vonkajšie vplyvy? Podľa získaných informácií od senzibilov možno konštatovať, že uplatňovanie tohto slovného spojenia nepochybne obsahuje v sebe, popri inom, akúsi pohnútku taktického charakteru. Samotní senzibili tvrdia, že keď hovoria všeobecne o vonkajších vplyvoch, nevzbudzuje to na verejnosti nijakú nežiaducu pozornosť. Bežní ľudia pri počutí tohto slovného spojenia ho spravidla pokladajú za pojem označujúci nejaké prírodné, ekologické, ekonomické, sociálne či iné pôsobenie na človeka, ale rozhodne nie za pomenovanie označujúce pôsobenie akýchsi fenoménov magického charakteru či s mágiou nejako súvisiacich praktík. Ak by ale senzibili vyslovovali na verejnosti výrazy ako napríklad uhranutie, zaklínanie, zariekanie, prekliatie, porobenie, kliatba či analogické pojmy, istotne by to u ľudí vyvolávalo rôznorodé reakcie: od odmietavých, cez výsmešné, až po panické.

Substantívum vplyv sa pritom spresňuje adjektívom vonkajší. Podľa senzibilov je to z toho dôvodu, že to, čo na človeka vplýva, akoby priestorovo prichádzalo zvonka od iného indivídua alebo skupiny bytostí. Toto spresnenie je pre senzibilov dôležitým rozpoznávacím atribútom, pretože popri vonkajších vplyvoch existuje podľa nich i ďalšia rozsiahla oblasť tzv. vnútorných vplyvov, ktorých pôsobenie je zasa zapríčinené inými faktormi. Pod vnútornými vplyvmi časť súčasných bioterapeutov rozumie poškodzovanie zdravia spustením samovoľne prebiehajúcich samotrestajúcich a samoničiacich procesov tzv. energeticko-informačnej výbavy samotným, o pomoc žiadajúcim človekom, i keď s možnosťou poškodzovania zdravia aj iných ľudí prostredníctvom vzájomného prepojenia ich tzv. energeticko-informačných systémov. Takáto eventualita má podľa nich platiť predovšetkým pre príbuzensky zviazaných jedincov, napríklad vo vzťahu matka a dcéra.

 

Záver

V našom sociokultúrnom prostredí sa prevažná časť pôsobiacich bioterapeutov pokladá za veriacich kresťanov, ba neraz sa aj oficiálne hlási k tej-ktorej kresťanskej konfesii, najčastejšie ku katolíckej. Je preto veľmi zaujímavé sledovať, ako niektorí z nich vysvetľujú a zdôvodňujú fakt, že sa venujú vyššie načrtnutej problematike tzv. vonkajších vplyvov, keďže kresťanské cirkvi a náboženské spoločnosti normatívne určujú, aký postoj má veriaci kresťan zachovávať k samotnej existencii mágie, k fenoménom magickej povahy či k praktikám, ktoré s ňou súvisia. Pre značnú časť z nich však uvedený fakt ich osobnej zainteresovanosti nepredstavuje žiadny problém, iní zasa tvrdia, že sa predsa venujú mágii z tej „pozitívnej strany" (v zmysle poskytovania napr. „magickej ochrany" a ďalšej pomoci ľuďom, ktorí boli negatívne zasiahnutí na zdraví pôsobením rozmanitých záškodných magických atakov).

A dokonca niektorí z nich ani nepovažujú svoje liečiteľské postupy za magické praktiky, ale za „čosi úplné iné". Nie vždy však uvádzajú, čo iné majú konkrétne na mysli. Sú medzi nimi aj takí, ktorí považujú svoje postupy „za vedecké", no v zmysle „vedy postavenej na iných princípoch, ktoré súčasná materialistická veda neodhalila a ani nikdy nemôže odhaliť".

Z uvedených informácií tiež vyplýva, že senzitívni jedinci nežijú v nejakej izolovanej komunite, ale jednoznačne sú inkorporovaní do širšej makrosociety. Ako nositelia neraz vskutku špecifického životného štýlu, ako aj osobitých ideových konštrukcií a vôbec náhľadu na život, nesporne ovplyvňujú - či už negatívne alebo pozitívne - najmä spôsob myslenia, názory, vzory správania a hodnotové postoje aj iných príslušníkov spoločnosti, čím participujú na utváraní celkového charakteru našej každodennej reality.

 

Poznámky:

1 Existencia uvedeného fenoménu sa odrazila aj v niektorých zahraničných etnologických a folkloristických publikáciách. Napríklad ako jedna z prvých na tento zaujímavý jav poukázala významná americká folkloristka Linda Dégh vo svojej publikácii American folklore and the mass media. Bloomington and Indianapolis, Indiana University Press 1994, s. 54 - 79, 195 - 196.

2 Pod tzv. fenoménom senzibilizácie sa pritom rozumie organizujúci princíp; na jeho základe sa objavuje čoraz väčšie kvantum osôb, ktorým iní ľudia pripisujú dispozíciu akýchsi magických schopností, eventuálne jestvovanie jedincov vyhlasujúcich o sebe, že majú najrôznejšie vrodené, resp. inak nadobudnuté tzv. senzibilné vlastnosti či schopnosti.

3 Lužný, D.: Nová náboženská hnutí. Masarykova univerzita, Brno 1997, s. 95

4 Tamže, s. 95 - 98

5 Oba pojmy senzibil aj senzitív v doslovnom preklade z latinčiny znamenajú citlivec. Keďže citliví môžeme byť každý na niečo či dokonca na niekoho, tak sa uvedené termíny chápu a viažu na predstavy o jestvovaní jedincov, ktorí sa od iných ľudí odlišujú tým, že oplývajú magickými schopnosťami. Vyjadrené terminológiou samotných senzitívov sa za senzibilov považujú „ľudia disponujúci istou zvýšenou senzibilitou na energeticko-informačné prejavy".

6 Azda najčastejšie používaným základným termínom v slovníku súčasných senzitívov je slovo energia. Veľmi často sa však v ich výpovediach uplatňuje i zložený adjektívny výraz energeticko-informačné či v skrátenej forme energoinformačné, pričom prídavné meno sa spája s rôznymi podstatnými menami. Hojne sa vyskytujú spojenia: energoinformačné prejavy, energoinformačné procesy, energoinformačné pole, energoinformačné prostredie a pod. Výraz je označením pre niečo zvláštne, mimoriadne, až supranaturálne v magickom zmysle, čo je napríklad podľa senzibilov aj špičkovou technickou aparatúrou modernej doby len veľmi problematicky merateľné, ba až nemerateľné, a teda neverifikovateľné.

7 Termín biopole je jedným zo štandardne používaných pomenovaní pre časť ľudského bytia oddávna nazývaného napríklad aura. Faktom však je, že najmä v 20. storočí sa rozmnožil počet ľudí (často dokonca fyzikov), ktorí namiesto starodávneho pomenovania aura začali zavádzať termíny ako psychická energia (Flammarion), human atmosphere (Kilner), ektoplazma (Richet), orgon, orgonová energia (Reich), psíonové pole (Cambel), psí energia (Thoulles), psí plazma (Puharich), kvázielektrostatické pole (Margenau), biogravitácia (Dubrov), bioplazma (Sedlak, Injušin, Grisčenko) a mnohé ďalšie.