Kto je autorom metódy holotropného dýchania a ako by ste ju v krátkosti charakterizovali?

Zdeněk Vojtíšek: Autorom holotropnej terapie je Američan českého pôvodu Stanislav Grof. Je to zážitková terapia (menšiu úlohu v nej však hrá i skupinové zdieľanie sa), ktorej jadrom je zážitok tzv. zmeneného stavu vedomia (holotropného vedomia) v chránenom terapeutickom prostredí. Na vzniku tohto zážitku sa podieľajú tri zložky terapie: prehĺbené intenzívne dýchanie, vystavenie sa emočne pôsobivej hudbe a práca s telom (tzv. body work).

 

Grof je známy tým, že v minulosti experimentoval s rôznymi psychodelickými látkami ako LSD a navodzoval nimi zmenené stavy vedomia. Aký význam v jeho náboženskom systéme zohrávajú tzv. transpersonálne pseudonáboženské zážitky, ktoré jeho klienti počas týchto stavov prežívajú?

Význam transpersonálneho zážitku je zásadný. Podľa Stanislava Grofa sa týmto zážitkom otvára duchovný rozmer života, ktorý je podmienkou pre celistvosť človeka. Tento zážitok má navyše vplyv na fyzické zdravie klienta, na jeho mravné konanie, postoj k iným ľuďom i k celému svetu a pod. Je úplne základnou formatívnou skúsenosťou človeka.

 

Privádzajú tieto zážitky ľudí ku kresťanstvu, alebo skôr k východným náboženstvám zdôrazňujúcim neosobný vzťah a transcendentnú skúsenosť s božstvom?

Smer duchovnej transformácie svojich klientov vyjadril profesor Grof na konferencii v Manaus roku 1996 konštatovaním, že všetci, ktorí mali niekoľko transpersonálnych zážitkov, sa „vydali smerom k veľkým východným filozofiám, budhizmu, hinduizmu, tibetskému budhizmu alebo k duchovným skúsenostiam pôvodných kultúr".

Kresťanstvo a ďalšie monoteistické náboženstvá sú, zdá sa, Grofovi podozrivé z dvoch príčin: jednak podľa neho ich poňatie transcendencie nepoukazuje k Absolútnemu vedomiu (k jedinej nerozdelenej Realite), ale ostáva pri výlučnom, „nepriehľadnom" Bohu, ktorým nie je možné toto Absolútne vedomie pochopiť. Monoteistické náboženstvá tak za Absolútno zamieňajú svojho Boha, ktorý je však v skutočnosti iba kultúrne a historicky podmieneným prejavom božstva. Na základe tejto zámeny sa ľudia síce môžu zjednotiť, ale zároveň sa môžu i násilne vyhraniť proti inej skupine ľudí, ktorá vznikla okolo iného archetypálneho prejavu božstva, omylom považovaného za Absolútno.

Druhé podozrenie (týkajúce sa predovšetkým kresťanstva) Stanislavovi Grofovi vyplýva z tendencie tvoriť inštitúcie, ktoré svojimi dogmami a mechanickými obradmi nielenže neumožňujú získať transpersonálny zážitok, ale dokonca jeho získaniu bránia. Grof uznáva, že kedysi dávno bol samozrejme i v tejto tradícii zážitok prítomný (a dodnes azda je prítomný medzi kresťanskými mystikmi), ale postupne sa zo živého zážitku stala len mechanická účasť na bohoslužbách. Kňazi navyše tvrdia, že táto účasť je pre duchovný život postačujúca, čím bránia tomu jedinému, na čom záleží - transpersonálnemu zážitku.

 

Vy sami ste sa podujali vyskúšať túto metódu v praxi. Nemyslíte si, že by mohlo byť takéto experimentovanie s ľudským podvedomím nebezpečné, obzvlášť ak je v rukách nedostatočne školených terapeutov?

Na holotropnú terapiu som sa chystal mnoho rokov, ale zo strachu som ju stále odkladal. Nebol to však nakoniec pre mňa žiadny nebezpečný zážitok a moje obavy zo zdravotného poškodenia sa nepotvrdili. Na druhej strane nemám ani najmenšiu chuť holotropnú terapiu zopakovať. Považujem ju skôr za nedôstojnú, než za vyslovene nebezpečnú.

 

Z akej filozofie a náboženských predstáv holotropné dýchanie vychádza a čo všetko Grof do svojho náboženského systému zahŕňa?

Grofov náboženský svet, jeho slovník a predstavy sú typicky ezoterické. Ezoterickým (vnútorným) učením možno previesť všetky náboženské tradície (najmä mystické) na jedného spoločného menovateľa. Tým je pre Stanislava Grofa práve transpersonálny zážitok.

 

Ako by ste definovali Grofov pojem holotropné vedomie?

Pojem holotropný nesie význam smerujúci k celistvosti. Kým bežné vedomie je orientované na hmotu (teda je hylotropné), holotropné vedomie nás podľa Grofa môže mimozmyslovo spojiť s ktoroukoľvek časťou Absolútnej kozmickej Jednoty. Toto vedomie nám má umožniť prekročiť našu individuálnu psyché a zažiť ničím nerozdelenú celistvosť všetkého, čo existuje. Iba pripomeniem, že holotropné vedomie je človeku prístupné prostredníctvom transpersonálneho zážitku.

 

O Grofovi sa hovorí, že je hlboko veriaci človek. Aký má vzťah ku kresťanom a kresťanstvu?

Stanislav Grof je od svojho zásadného náboženského zážitku (spôsobeného látkou LSD) roku 1956 bezpochyby veľmi náboženským človekom. Jeho knihy sú písané presvedčivým jazykom misionára a jeho vízie, svedectvo, náboženské teórie a apely z neho robia jedného z významných duchovných vodcov súčasnosti. Nie je to však ortodoxne kresťanský, ale ezoterický obraz sveta, ku ktorému vedie tých, ktorých sa mu podarilo osloviť.

 

Ako by ste charakterizovali hnutie ľudského potenciálu? Čo je jeho podstatou a cieľom?

Miloš Mrázek: Vo svojej prednáške som sa snažil predniesť dôvody, prečo ako religionista nemôžem na takú otázku seriózne odpovedať. Jednotliví autori s týmto pojmom zaobchádzajú značne svojvoľne a zabúdajú zohľadniť sebapoňatie skupín, ktoré pod tento pojem zahrnujú. Väčšina z tých, ktorí bývajú takto označovaní, či už s tým súhlasia alebo nie, sa ale zhodne na tom, že najvyššia autorita, ktorú má človek poslúchať, je vnútri nás samých. Sociológ Roy Wallis v tejto súvislosti pripomína výrok zakladateľa hnutia Est W. Erharda, ktorý ľuďom hovorí: „Si boh vo svete, ktorý si sám stvoril". Ide tu teda o uctievanie vlastného ja, nad ktorým nieto nijakej vyššej autority. Možno ide o určitý prejav gnosticizmu.

 

Aké miesto toto hnutie zaujíma v hnutí New Age?

Označenie new age je dosť nejasné. V zásade však možno povedať, že sa pohybujeme v rovnakom prostredí. Aj hnutie nového veku sa často chápe ako istá obdoba gnosticizmu. Oboje je výrazom postmoderného obratu k subjektivizmu a krízy tradičnej autority či už náboženskej alebo vedeckej. Sám pojem nového veku odkazuje skôr na svet, sociálne zmeny, ku ktorým dochádza alebo má dôjsť; hnutie ľudského potenciálu odkazuje na niečo vnútorné, introvertné. Ale opakujem, nemožno povedať, že tie a tie skupiny sú nový vek a ďalšie patria do hnutia ľudského potenciálu.

 

Je i scientológia súčasťou hnutia ľudského potenciálu?

Vzhľadom na to, čo som už uviedol, nemôžem povedať áno či nie. Môžem len konštatovať, že pre niektorých autorov je Hubbardova scientológia typickým zástupcom toho, čo oni nazývajú hnutím ľudského potenciálu, iným sa do ich zoznamu nevojdú. Ono to súvisí s tým, ako si ten pojem kto nadefinuje. S istotou však možno povedať, že i scientológii je vlastné akési zbožštenie vlastných skrytých schopností, teda tiež tu ide o kult vlastného Ja. V čom sa bude odlišovať od mnohých ďalších hnutí je, že nepracuje len na báze voľných kurzov, ktoré svojim klientom ponúka, ale že ide aj o organizáciu s jasne vymedzeným členstvom, autoritatívnym vedením a kultom zakladateľa.

 

Spomenuli ste, že jednou z poľských psychoterapeutických skupín bola i sekta Nebo. Aké služby verejnosti ponúkala a ako manipulovala s tými, ktorí jej sľubom uverili?

Piotr Tomasz Nowakowski: Vodca sekty, Bohdan Kacmajor, sa zaoberal pseudoliečiteľskou činnosťou, cestoval po rozličných mestách a dedinách po celom Poľsku a „uzdravoval" ľudí zo zdanlivých chorôb, ktoré v podstate ani neexistovali. Tvrdil, že ich príčinou je hriech a že on vlastne uzdravuje tým, že berie, podobne ako to robil i Kristus, hriechy chorých na seba. Takto „liečili" aj ďalší príslušníci sekty.

Manipulácia, ktorú sekta praktizovala, sa začala prejavovať onedlho po jej vzniku. Išlo najmä o vytváranie čierno-bielej reality, kde iba členovia sekty môžu byť skutočne šťastní a spasení. Sekta svojim členom dávala nové, často groteskné mená, čím menila ich identitu a znižovala ich dôstojnosť. Kacmajor sa sám vyhlásil za hovorcu Ducha Svätého, ľudí do sekty verboval tým, že podmieňoval ich vyliečenie vstupom a zotrvaním v sekte a niektorým rodičom, ktorí sa chceli so svojimi deťmi - stúpencami sekty - stretnúť, sa dokonca vyhrážal, že naopak na nich nejakú chorobu sám zošle.

 

Čím je táto sekta taká nebezpečná?

Vieme o viacerých prípadoch, keď prívrženci sekty ničili svoje preukazy totožnosti, nenastúpili na povinnú základnú vojenskú službu, odmietli zaregistrovať svoje novonarodené dieťa, nerešpektovali povinnú školskú dochádzku a pod. Napríklad samotný Kacmajorov syn začal chodiť do prvej triedy ZŠ ako štrnásťročný. Navyše, akékoľvek nerešpektovanie jeho príkazov sa v sekte prísne trestalo rôznymi hladovkami a inými trestami (ženy a deti nevynímajúc), ktoré Kacmajor sám s obľubou vymýšľal. Podľa niektorých svedectiev tam bol doslova psychický, ale i fyzický teror.

 

Má poľská spoločnosť vytvorené nejaké mechanizmy, ktorými by sa vedela voči takýmto šarlatánskym praktikám účinne brániť?

Poľská ústava zaručuje každému občanovi slobodu náboženského vierovyznania, a tak rozličné pseudonáboženské skupiny môžu na verejnosti aktívne pôsobiť. Ak je dieťa plnoleté, rodičia nemajú nijakú možnosť zabrániť jeho vstupu a angažovaniu sa v sekte, ale pokiaľ plnoleté ešte nie je a oni s tým nesúhlasia, môžu si podľa platného zákona - a to dokonca aj súdnou cestou - vymôcť, aby sa ich dieťa vrátilo späť.

 

Ďakujem za rozhovor.