Rozvoj transfúznej medicíny umožnilo pochopenie antigénnych vlastností krvi, ktoré sa začalo objavom krvných skupín Dr. Jánskym v roku 1907. Pokračovalo ďalšími výskumami v prvej polovici 20. storočia až k objavu Rh faktora v roku 1940 (Landsteiner a Wiener), ktorý definitívne odštartoval široké použitie krvi v lekárstve. Postoj svedkov Jehovových k lekárstvu a krvi sa postupne vyvíjal napriek mnohým úplne protichodným názorom. Prvý prezident Spoločnosti Strážna veža pastor Russell vo svojom komentári k biblickej knihe Skutky apoštolov (15, 29) uvádza, že išlo o nariadenie časovo obmedzené na situáciu v 1. storočí po Kristovi. (Svedkovia Jehovovi tento text používajú ako jeden z kľúčových biblických textov pre odôvodnenie zákazu prijímania krvi.)

Začiatkom náuky o krvi bolo vymenovanie C. J. Woodwortha, známeho extrémnymi osobnými názormi na vedu a medicínu, za redaktora časopisu Zlatý vek (dnes pod názvom Prebuďte sa!). Od roku 1923 až do jeho smrti v roku 1951 mali svedkovia Jehovovi oficiálne zakázané očkovanie. Tento absolútny zákaz trval aj napriek tomu, že postupom času sa už niektoré typy očkovacích látok z krvi ani nevyrábali.

Zákaz očkovania napríklad proti kiahňam stál pravdepodobne mnohých svedkov Jehovových život, pretože len v USA bolo zaznamenaných v roku 1921 stotisíc prípadov s úmrtnosťou až 40 %. V niektorých štátoch nemohli deti svedkov Jehovových bez očkovacieho preukazu navštevovať školy. Závažné obmedzenia organizácii svedkov Jehovových nastali po druhej svetovej vojne pre nemožnosť ich zástupcov vycestovať do niektorých krajín. V roku 1952 bol zákaz očkovania oficiálne odvolaný, a očkovanie sa prestalo považovať za požívanie krvi a prirovnávať k smilstvu.

Medzitým sa v roku 1945 prostredníctvom Strážnej veže oficiálne zakázali transfúzie krvi a prijímanie produktov z krvi ako „pohanské a Boha znesväcujúce". Počas ďalších rokov sa ukazovalo ako problematické dodržiavať absolútny zákaz prijímania akejkoľvek časti krvi, a vydávali sa rozhodnutia, ktoré časti krvi môže kresťan prijať na základe tzv. „vlastného" svedomia a ktoré nesmie. Čo sa týka prijímania krvného séra, v rokoch 1954 až 1978 došlo najmenej šesťkrát k podstatnej zmene medzi ich zákazom a povolením. Podobne to bolo aj pri transplantáciách orgánov, ktoré sa striedavo označovali za „zázraky modernej chirurgie" a „kanibalizmus". Treba mať na pamäti, že od roku 1961 Strážna veža jasne ustanovila, že prijímanie krvi a nepovolených produktov z krvi je zrieknutie sa viery a má sa potrestať exkomunikáciou. A tak sa dosiahlo - a dodnes to platí, aby sa svedkovia Jehovovi meniacimi sa a často protichodnými pokynmi stále riadili.

 

Prenáša krv rysy osobnosti?

Svedkovia Jehovovi používajú tendenčné a mnohokrát celkom chybné a nevedecké argumenty na podporu svojich iracionálnych postojov. V období zákazu očkovania Spoločnosť Strážna veža napríklad tvrdila, že neexistujú také veci ako je besnota, a že pôvodcom mnohých infekčných chorôb je hliníkový riad. Toto bolo tiež zdokumentované v mnohých karikatúrach, ktoré vychádzali v tomto čase v časopise Zlatý vek. Neskôr prišla Spoločnosť Strážna veža s „vedeckým názorom", že krvou sa prenášajú rysy osobnosti a sklony k zlému konaniu, ako napríklad k vražde, a že sa tak môže uskutočniť „transplantácia" cudzej osobnosti.

 

Aká je pravdepodobnosť prenosu vírusu HIV transfúziou?

Objav aids v roku 1981 poskytol Spoločnosti Strážna veža argument na vytvorenie až panickej fóbie z tejto choroby medzi svedkami Jehovovými. Táto fóbia trvá dodnes, lebo svedkovia nie sú vo svojej literatúre vyvážene informovaní o skutočných rizikách. Súčasné postupy testovania krvi v transfúznych staniciach vyspelých krajín posunuli riziko nákazy krvou vírusom HIV z 1:100 podaných transfúznych jednotiek v roku 1983 na hodnotu 1:1 800 000 v roku 2001.1 V Českej republike je vďaka nízkej prevalencii aids v populácii riziko ešte omnoho menšie.2

 

Je tento (ne)súhlas „informovaný a slobodný"?

Pri odmietaní transfúzií krvi svedkovia Jehovovi argumentujú pred právnikmi a lekármi svojím právom na „slobodný a informovaný súhlas (nesúhlas)" s liečbou daným najvyššími právnymi normami.3 Zaiste treba oceniť, že sčasti vďaka tomuto postoju bol zaznamenaný pokrok v transfúznej medicíne, lebo mnohí lekári sa usilujú požiadavke svedkov vyhovieť. Na druhej strane však väčšina lekárov netuší, že tu nejde ani o „slobodný" ani o „informovaný" nesúhlas.

Každé rozhodnutie je ovplyvnené informáciami a určitým „tlakom" okolia. V tomto prípade však systém, v ktorom sa svedkovia Jehovovi nachádzajú, vytvára neprimeraný tlak, a tak vzniká pochybnosť, či vôbec o slobodné rozhodnutie môže ísť. Takzvané „vlastné slobodné" rozhodnutie jednotlivca podmieňujú faktory, ktoré môžu stáť omnoho vyššie než zachovanie vlastného života. Je to trest exkomunikácie nesúci so sebou prerušenie niekedy jediných priateľských väzieb, ktoré jedinec má, a to so všetkými sociálno-ekonomickými dôsledkami. Je to hrozba zničenia v Armagedone - pri Božom súde - za nedodržanie príkazu. A je to predovšetkým fakt zrieknutia sa viery, a tým sklamanie Boha a priateľov. Také „slobodné" rozhodnutie sa môže správne urobiť iba v súlade so súčasnými - a ako bolo uvedené vyššie - ustavične sa meniacimi názormi Spoločnosti Strážna veža.

To, že je to iba výsledok doktríny Spoločnosti a nie skutočný slobodný názor jednotlivca urobený na základe vlastného svedomia dokladá fakt, že pokiaľ Strážna veža ustúpi od niektorého zo zákazov, nestáva sa, že by niekto zo svedkov Jehovových trval na skoršom širšom obmedzení v liečbe (napríklad dnes už povolenej transplantácie orgánov alebo prijímaní koagulačných faktorov z krvi pri hemofílii). Na základe akého svedomia sa teda jednotlivec rozhoduje? Je to skutočne jeho svedomie a jeho slobodná voľba, alebo je to imputované „svedomie" organizácie?

Rozhodnutie nie je ani „informované". Svedkovia Jehovovi síce budia pred lekármi dojem dobre informovaných laikov, ale vedomosti, ktoré o transfúznej medicíne majú, sú tendenčné a jednostranné. Zo svojich publikácií sa dozvedajú iba o rizikách transfúzií a predkladajú sa im predovšetkým príklady úspešne vyliečených jedincov bez použitia krvi. O skutočných rizikách získania infekčnej choroby z krvi a o percentuálnom riziku smrti nielenže nemajú tušenia, ale sú tiež vyškolení argumentom lekárov o odovzdaní týchto informácií vzdorovať. V dnešných časoch drvivá väčšina svedkov Jehovových žije v ilúzii, že úplne všetky situácie sa dajú vyriešiť bez použitia krvi, pokiaľ nájdu „správneho" lekára. Otázkou k diskusii je, či taký „slobodný a informovaný (ne)súhlas" zapadá do výkladu zmienených najvyšších právnych noriem a či je správne ho v tomto prípade prijať.

 

Súčasnosť a disidentské hnutie

V 90. rokoch minulého storočia dospela náuka Spoločnosti Strážna veža o krvi do absurdnej a celkom nekonzistentnej roviny. Jednými ústami totiž tvrdí, že svedkovia Jehovovi dodržujú Boží zákon o zákaze prijímania krvi, a zároveň vymenúva desiatky jednotlivých zložiek krvi a postupov s krvou, ktoré môžu svedkovia „na základe svedomia" prijímať. Svedkovia Jehovovi tak neprijímajú krv, a zároveň prijímajú krv.

Vďaka rozvoju informačných technológií, zvlášť internetu, mohlo v roku 1997 vzniknúť a naďalej medzinárodne rozširovať svoju činnosť disidentské hnutie medzi svedkami Jehovovými (http://www.krev.info a www.ajwrb.org). Títo svedkovia zistili, že sa už nemôžu ďalej podriaďovať tejto zhubnej náuke, ale že vďaka mnohým väzbám musia ostať vo vnútri organizácie. O situácii boli publikované články vo významných lekárskych časopisoch.4 Svoj postoj tlmočili i najvyššiemu ústrediu svedkov Jehovových v Brooklyne - tzv. vedúcemu zboru. Odpoveďou na aktivity tohto reformného hnutia bolo ďalšie „uvoľnenie" v náuke. Od roku 2000 nesmie svedok Jehovov prijímať iba celú krv a štyri hlavné zložky krvi - plazmu, červené a biele krvinky a doštičky. Naopak, smie prijímať akúkoľvek frakciu z týchto „základných" zložiek krvi. Rovnako môže prijímať hocakú frakciu z plazmy - ako sú napríklad koagulačné faktory či imunoglobulíny - a tiež akúkoľvek frakciu vyrobenú z ostatných zložiek krvi, a to vrátane hemoglobínu - zlúčeniny prenášajúcej v organizme kyslík.

 

Prognóza

To, že Spoločnosť Strážna veža povolila prijímať hemoglobín, je veľkým prísľubom do budúcnosti. V plnej nahote to tiež ilustruje absurditu celej tejto doktríny. Pokiaľ by sme prirovnali červenú krvinku ku guľôčke ríbezle, je to ako zakázať jesť ríbezle vcelku, ale pritom umožniť zjesť všetok obsah ríbezle bez tenkej šupky. V podobnom pomere je hemoglobín k červenej krvinke - tvorí totiž 97?% hmotnosti krvinky. A nakoniec možno zjesť aj samu tenkú šupku, lebo už nejde o základnú zložku, ale jej „frakciu".

Už niekoľko rokov sa v klinických skúškach používajú prípravky s bovinným hemoglobínom. A zdá sa, že na rozdiel od synteticky vyrobených prenášačov kyslíka na báze fluórokarbónov, ktoré sú toxické, sa môžu dostať do každodenného použitia predovšetkým v akútnej medicíne. Najďalej sa v tom skúšajú látky Hemopure© a Polyheme©. V odbornej literatúre je tiež zdokumentovaný príklad použitia takejto látky na pacientke z radov svedkov Jehovových.5

Predstavitelia svedkov si nepochybne uvedomujú, že zastávajú chybnú náuku, a pravdepodobne dúfajú, že pokroky v lekárstve umožnia, aby tieto nové postupy nahradili klasické transfúzie. Tým by mohla byť náuka o zákaze krvi nenápadne odsunutá do zabudnutia tak, ako to už Spoločnosť Strážna veža urobila s mnohými inými náukami, vrátane neúspešných predpovedí Armagedonu. Keď však pokrok pôjde pomalšie, nastane pravdepodobne ďalší rozvoj reformného hnutia medzi svedkami Jehovovými, a Spoločnosť Strážna veža sa aj tak nevyhne tomu, čoho sa bojí najväčšmi - prehratým súdnym sporom s pozostalými a obrovskej finančnej záťaži, ktorú to prinesie. To je pravdepodobne posledný dôvod, prečo táto absurdná politika trvá doteraz, a prečo sa v pasci vlastného náboženského systému ocitli i sami predstavitelia Spoločnosti Strážna veža.

 

Niektoré míľniky vývoja náuky svedkov Jehovových o krvi

1892 – Prvá zmienka týkajúca sa otázky krvi v Strážnej veži. Russellov názor bol, že príkaz v knihe Skutkov apoštolov v 15. kapitole bol časovo obmedzený a že jeho účelom bolo podporiť jednotu pri prechode zo židovského veku do kresťanskej éry. Watchtower, vol. 13, No. 2, 1892, s. 349 - 352

1923 – Článkom s titulom Očkovanie je podvod sa začal odpor Spoločnosti Strážna veža k očkovaniu. Golden Age, vol. 4, 1. 3. 1923, s. 211

1940 – Správa o doktorovi, ktorý daroval štvrtinu svojej vlastnej krvi počas pohotovosti. Je vykreslený ako hrdina. Consolation, vol. 21, z 25. 12. 1940, s. 19

1945 – Transfúzia krvi a krvné produkty sú oficiálne zakázané ako „pohanské a Boha znesväcujúce". Watchtower, vol. 66, No. 13, 1945, s. 198 - 201

1949 – O transplantáciách orgánov sa hovorí ako o prijateľných „zázrakoch modernej chirurgie". Awake!, vol. 30, No. 24, 1949, s. 19 - 20

1952 – V liste z 15. apríla 1952 je očkovanie, napríklad proti kiahňam, teraz oficiálne povolené. Watchtower, vol. 73, No. 24, 1952, s. 764

1954 – Krvné séra sú zlé. Awake!, vol. 35, No. 1, 1954, s. 24

1958 – Krvné sérum je v poriadku. Napríklad antitoxín proti záškrtu alebo gamaglobulín sa môžu užívať ako vec osobného rozhodnutia. Watchtower, vol. 79, No. 18, 1958, s. 575

1961 – Prijatie krvi alebo zakázaných krvných produktov je postihnuteľné vylúčením. Watchtower, vol. 82, No. 2, 1961, s. 63 - 64

1961 – Rysy osobnosti, pohnútky na spáchanie vraždy a samovraždy sa prinášajú krvou. Watchtower, vol. 82, No. 18, 1961, s. 564

1963 – Krvné sérum je zlé. Rozhodnutie z roku 1958 je zmenené. Akákoľvek frakcia krvi sa teraz pokladá za živinu a zakazuje sa. Rozhodnutie neplatí pre očkovanie. Watchtower, vol. 84, No. 4, 1963, s. 121

1964 – Krvné sérum je v poriadku. Iba o 21 mesiacov neskôr sa postoj znovu zmenil. Štvrtý úplný obrat počas niekoľkých rokov. Watchtower, vol. 85, No. 22, 1964, s. 680 - 683

1966 – Krvná transfúzia sa prirovnáva ku kanibalizmu. Watchtower, vol. 87, No. 13, 1966, s. 401

1967 – Transplantácie orgánov sa podobajú kanibalizmu. Darovanie orgánov je teraz dôkladne zakázané. Watchtower, vol. 88, No. 22, 1967, s. 702

1978 – Pacienti s hemofíliou sa oficiálne dozvedajú, že môžu prijať liečbu s krvnými frakciami. Watchtower, vol. 99, No. 12, 1978, s. 30 - 31, Strážna veža 11, 1989

1980 – Transplantácie orgánov sa už ďalej nepovažujú za kanibalizmus, a starší nemajú podnikať právne kroky proti svedkom, ktorí majú transplantovaný nejaký orgán. Watchtower, vol. 101, No. 6, 1980, s. 31, Strážna veža 1. 6. 1982, str. 32

1994 – Mladí ľudia, ktorí dali Boha na prvé miesto - článok o mladých svedkoch, čo zomreli preto, lebo neprijali krv. Prebuďte sa!, vol. 75, No. 10, 1994, s. 3 - 15

1995 – Svedkovia môžu za istých podmienok vrátiť do tela svoju vlastnú krv. Akútna normovolemická hemodilúcia a metóda zberu vlastnej krvi pomocou Cell-Saveru sú prípustné. Tieto metódy v sebe zahŕňajú krátke uskladnenie krvi mimo tela. Strážna veža, vol. 116, No. 15, 1995, s. 30

1997 – Daniel Sydlik, člen vedúceho zboru, nezareagoval na výzvu k podpore reformy v otázke krvi. Dňa 23. februára bola založená webová stránka Nové svetlo v otázke krvi (angl.)

1997 – Spoločnosť Strážna veža toleruje svedkom Jehovovým v Austrálii prijať novú liečbu, ktorá zahrnuje transfúziu bielych krviniek. Tie sú však ešte stále na zozname zakázaných produktov z krvi. Procedúra sa volá autografting a má charakter skôr transplantácie než transfúzie (týka sa leukocytov CD34+) - Arch Intern Med. Vol. 157 (15), s. 1753 - 1757

2000 – Spoločnosť Strážna veža zavádza významnú zmenu v náuke o krvi: „...Pokiaľ však ide o frakcie týchto základných zložiek, musí sa každý kresťan po dôkladnom rozjímaní spojenom s modlitbou rozhodnúť sám na základe svojho svedomia." To poskytlo podklad k prijímaniu roztokov na báze hemoglobínov prenášajúcich kyslík. Strážna veža, vol. 121, No. 12, 2000, s. 29 - 31

(Ak sa neuvádza inak, všetky publikácie vydala Spoločnosť Strážna veža alebo niektorá jej pridružená asociácia, najmä: Watchtower Bible And Tract Society of New York, Inc., International Bible Students Association Brooklyn, New York, USA, Watchtower Bible And Tract Society.)

 

Poznámky:

1 „Ešte nikdy nebola zásoba krvi vo vyspelých krajinách taká zdravotne neškodná ako dnes. Kým v roku 1983 sa riziko prenosu HIV v krvi pohybovalo okolo 1:100 podaných transfúznych jednotiek, v roku 2001 kleslo na hodnotu 1:1 800 000. Krv je dnes taká bezpečná, že klasické spôsoby hodnotenia riziko nákazy prakticky nepreukážu a pre dnešné odhady rizika prenosu HIV, HBV a HCV sa vychádza z matematických modelov." In: Busch, M. S., Kleinman, S. H., Nemo, G. J.: Current and Emerging Infectious Risks of Blood Transfusions. JAMA, vol. 289, 2003, No. 8, s. 959-961.

2 „V Českej republike je u darcov krvi od apríla 2003 povinné testovanie HIV-1 antigénu (HIV p24Ag), doplňujúce doterajšie testovanie anti-HIV-1,2. To prináša skrátenie diagnostického okna HIV infekcie o 4,4 až 7 dní. Reziduálne riziko prenosu HIV infekcie transfúziou sa odhaduje na 0,33 až 2,5 na 1 x 106 odberov. Vzhľadom na nízku prevalenciu HIV infekcie v ČR je predpoklad zachytenia pozitívnej vzorky najviac 1 x za 40 rokov pri zvýšených nákladoch na testovanie." In: Masopust, J., Ročková, R.: Význam rozšírenia screeningového vyšetrenia HIV infekcie u darcov krvi a krvných zložiek v Českej republike. Trans. Hemat. Dnes, 9, 2003, No. 2, s. 59 - 64.

3 Napríklad Zmluva o ľudských právach a biomedicíne, 96/2001 Zb. m. s., článok 5: „Akýkoľvek zákrok v oblasti starostlivosti o zdravie možno vykonať len s podmienkou, že naň dotknutá osoba poskytla slobodný a informovaný súhlas. Táto osoba musí byť vopred riadne informovaná o účele a povahe zákroku, ako aj o jeho dôsledkoch a rizikách."

4 Muramoto, O.: Bioethics of the refusal of blood by Jehovah´s Witnesses: Part 1. Should bioethical deliberation consider dissidents´ views? J Med Ethics. 1998 Aug.; 24(4): 223 - 230. Review. Erratum in: J Med Ethics 1998 Dec.; 24(6): 375.

5 „39-ročná svedkyňa Jehovova sa dostala do ohrozenia života v 31. týždni tehotenstva následkom odlupovania placenty sprevádzaného ťažkou anémiou. Strata krvi viedla k poklesu hemoglobínu pod 3?g/dL (normálne hodnoty hemoglobínu u zdravej ženy sú medzi 12 až 16?g/dL). S takouto nízkou hodnotou hemoglobínu štatisticky umiera 50 až 95?% pacientov. Pacientka akceptovala transfúziu roztoku na báze hemoglobínu (Polyheme©), ktorý jej zachránil život." In: Cothren, C. C., Moore, E. E., Long, J. S., Haenel, J. B., Johnson, J. L., Ciesla, D. J.: Large volume polymerized haemoglobin solution in a Jehovah´s Witness fallowing abruptio placentae. Transfus Med. 2004 Jun; 14(3): 241 - 246.

 

Michal Malý – angažuje sa v Spojenectve svedkov Jehovových za reformu v otázke krvi http://www.krev.info. Je svedok Jehovov a nepraje si byť vylúčený zo spoločenstva svedkov – preto používa pseudonym Michal Malý. Redakcia jeho želanie ostať v anonymite rešpektuje.