V skutočnosti ide o strach, ktorý je extrémne vystupňovaný. Strach, ktorý dokáže človeka paralyzovať bez ohľadu na jeho intelekt, osobnosť, morálku, zdravotný stav. Vodcovia siekt využívajú tento spoľahlivý nástroj indoktrinácie fóbií, aby urobili z členov závislých a poslušných nasledovníkov.

Kultovú fóbiu môžeme chápať ako naučený hendikep, ktorý je súčasťou celkovej stratégie pri praktizovaní psychickej manipulácie. Často funguje na podvedomej úrovni, aj preto sa voči nemu ľudia cítia bezbranní. Keď máme dočinenia s človekom závislým od sekty, musíme mať na zreteli, že až prekonaním týchto fóbií môže dosiahnuť oslobodenie. To je dôvod, prečo by sme mali dôležitosť fóbií uznať tým, že sa ich naučíme rozpoznávať a liečiť.

Fóbia je ustavičný iracionálny strach z nejakého predmetu alebo situácie. Všetky fóbie spúšťa nejaký podnet, ktorý aktivuje cyklus strachových predstáv, myšlienok a pocitov. Impulz môže byť interný alebo externý stimul, ako je myšlienka, predstava, slovo, vôňa, chuť, pocit alebo správanie. Tento podnet spôsobí, že si človek vyvolá negatívne predstavy, často podvedome, a v mysli sa mu začnú automaticky preháňať úzkostné myšlienky. Počas fóbickej reakcie sa taktiež aktivuje automatická reakcia tela pre fyziologické prežitie. Preto panická odozva spôsobuje množstvo fyziologických symptómov, ako sú búšenie srdca, lapanie po dychu, sucho v ústach, zimnica, nadmerné potenie, červenanie sa či zblednutie, mravčenie v končatinách a pod. Najrýchlejšou metódou, ako sa vyrovnať s fóbiami jednotlivca, je vyhnúť sa provokovaniu ich stimulov.

Fóbie celkovo skresľujú pohľad na realitu, spôsobujú negatívne emočné a intelektuálne ovládanie, znižujú sebadôveru a podieľajú sa na tvorbe nesprávneho úsudku osoby. Častými nekultovými fóbiami sú strach z výšok, z krvi, zo zubára, z lietadla či cestovania v dopravných prostriedkoch, z výťahov, zo zúžených priestorov, z verejného vystupovania, z hadov, pavúkov atď.

Pre kultové fóbie je charakteristické, že ich využívajú vodcovia, ktorí členov okrem iného učia, že sú úplne zodpovední za to, čo sa im stane, že neexistuje nič také ako nehoda, že všetko má spirituálnu príčinu a že skupina alebo vodcovia takmer nikdy nie sú zodpovední za zlé výsledky. Ak sa stane niečo zlé, je to preto, lebo člen sekty niečo zlé urobil. Kritické myslenie je minimalizované, preto strach prevažuje nad logikou.

Najklasickejšou kultovou fóbiou je strach z protisektárskych aktivít. Členom zvyknú hovoriť, že deprogramátori a výstupoví poradcovia ich unesú a budú mučiť. Vďaka vodcom členovia veria, že deprogramátori príbuzným vymývajú mozog, aby si ich najali. To spôsobuje, že niektorí členovia majú strach a nedôveru voči svojim rodinám.

Pestrá škála fóbií

Vodcovia siekt vyvolávajú u svojich stúpencov intenzívne pocity a sú schopní nimi manipulovať tak, že môžu ľahko aktivovať strach a paniku. Veľký záchvat paniky spolu so somatickými prejavmi vyvoláva práve konfrontácia medzi stúpencom a reálnou spoločnosťou. Tiež je dôležité si uvedomiť, že kultová identita zahŕňa množstvo rôznych druhov fóbií, aby tým osobu lepšie udržala v závislosti. Členovia siekt môžu byť naprogramovaní tak, že ak sa nepodriadia alebo zo skupiny odídu, budú trpieť napríklad v oblasti fyzického zdravia - tým, že zomrú v bolestiach, budú zavraždení, spáchajú samovraždu, ochorejú na smrteľnú chorobu, spôsobia, že ich blízky ochorie a zomrie, sami zomrú pri dopravnej nehode, zbijú ich alebo znásilnia, ohluchnú alebo oslepnú, zomrú pod vplyvom drog, spôsobia, že ich deti sa narodia mŕtve alebo znetvorené a pod.

V oblasti duševného zdravia to môžu byť napríklad aj tieto fóbie: že sa zbláznia, že sa dostanú na psychiatriu, budú im podávať lieky, elektrické šoky a urobia lobotómiu, že sa im zníži inteligencia, stratia pamäť, nadanie a schopnosti, že nikdy nebudú šťastní a po zvyšok života budú trpieť.

Ďalšie fóbie im vštepujú v duchovnej oblasti: že sa stanú nespirituálnymi, stratia vzťah k Bohu, napadnú ich nadprirodzené bytosti, duchovia a démoni, že nikdy nebudú spasení alebo nedosiahnu osvietenie, že ich spirituálne napadnú, znásilnia alebo zavraždia v spánku, že sa budú veľakrát reinkarnovať ako hmyz alebo iný odporný tvor, budú mať problémy s minulými a budúcimi životmi, skončia naveky v pekle alebo budú posúdení ako nehodní, keď sa uskutoční Armagedon.

V sociálnej oblasti ide napríklad o nasledovné fóbie: že nebudú milovaní, že stratia bezpečnosť a istotu skupiny, že nikomu nebudú dôverovať, rodina, priatelia a iní ich odmietnu, nenájdu si dobrého životného partnera ani zamestnanie a dobré finančné zabezpečenie, nikdy sa opäť nestretnú so svojimi deťmi, vnúčatami, iní nimi budú manipulovať, obťažovať ich, budú nezvestní, prenasledovaní zlými agentmi, alebo psychiatrami, unesú ich a budú držať vo väzení.

Vyskytujú sa aj iné fóbie. Napríklad, že ich budú špehovať a sledovať, fóbie z iných bytostí, ktoré ich unesú a budú na nich robiť experimenty, fóbie z teroristov, zo zničenia zeme či z jadrového holokaustu. Každá skupina používa svoj repertoár fóbií. Niektoré z týchto strachov možno v skutočnosti i zdôvodniť.

Spôsoby vštepovania a upevňovania fóbií

Fóbie sa najčastejšie vštepujú podľa overeného a účinného postupu. Praktizovanie dlhotrvajúcich modlitieb, meditácií, spevov a hypnotických postupov na vytváranie zmeneného stavu vedomia alebo tranzu je v sektách bežné. Za tým nasleduje cielená doktrinácia. V tranze je totiž analytické myslenie blokované a informácie prechádzajú s minimálnym, ak nie žiadnym kritickým hodnotením. V tomto stave tzv. „otvorenosti mysle" vodca zadáva sugescie dvoma spôsobmi. Najčastejšie sa využívajú priame sugescie pre ich konkrétnosť. Napríklad vodca povie: „Ak sa vám stane, že odpadnete od viery a odídete, umriete na rakovinu." Keď vezmeme do úvahy stav tranzu, silu fóbie, sugestívny pohľad a gestá a „božskú" autoritu vodcu, ktorou sa prezentuje, pochopíme, ako je možné uveriť absurditám.

Ďalším spôsobom je nepriama sugescia. Je málo konkrétna, ale môže byť o to efektívnejšia. Napríklad členom sekty možno povedať: „Vždy, keď stratíte vieru a odídete, stane sa niečo zlé." Tým, že sa nešpecifikuje, nepriamy prístup dovoľuje, aby jednotliví členovia vyplnili prázdny priestor prostredníctvom fantázie svojím najväčším strachom. Odpadlíka môže posadnúť démon alebo sa môže psychicky zrútiť a dostať na psychiatriu. Čo keď stratí milovanú rodinu a zostane sám? Alebo ho čaká ešte niečo horšie? Nikto presne nevie. Nepriama sugescia vyvoláva projekcie najtemnejších predstáv človeka.

Na upevnenie fóbií vodcovia siekt radi používajú príbehy o odpadlíkoch. Podsúvanie poplašných informácií je totiž jedným zo spôsobov vzniku fóbií. Napríklad: „Peter, ktorý pred časom od nás odišiel, mal ťažkú autonehodu, ktorú neprežil. Čo už, keď nebral vážne naše poslanie, zradil Boha a ten ho vyťal ako neplodný figovník." Tieto príbehy sú často vymyslené. Niekedy sú polopravdivé, resp. pravdivé sú iba v tom, že osoba odišla zo skupiny.

Bývalí členovia, „kajúcni navrátilci", majú za úlohu rozprávať o nerestiach a hriechoch ľudí vo vonkajšom svete, prípadne o svojom utrpení, ktoré ich postihlo, pokým sa „nevrátili do Božieho košiara". Čím väčšmi sa v príbehoch hyperbolizuje (zveličuje), tým väčší priestor sa poskytuje strachu. Rovnako účinné sú hororové príbehy, najmä príbehy na báze satanizmu, démonizmu, čarodejníctva, prípadne sci-fi. V poradenstve po hororových trhákoch automaticky stúpa počet klientov, ktorí vďaka týmto druhom filmu prídu k nejakej fóbii, a pritom ani nemusí ísť o problém so sektou. Poznám dospelých klientov, ktorých dodnes prenasledujú vymyslené či skutočné hororové postavy, ktoré videli ešte v detstve. Na jednej strane si povieme, že je to iracionálne, na druhej ale zostáva faktom, že to funguje.

Azda najobvyklejšou, najpraktickejšou a najnázornejšou pomôckou na pestovanie strachu v sektách sú mediálne správy o katastrofách. Médiá, hoci sú mienkotvorné, sa zvyčajne sústreďujú na súhrn negatívnych udalostí, ktoré doliehajú na ľudstvo. Vodcovia siekt ich využívajú, lebo radi hovoria svojim členom o povodniach, zemetraseniach, požiaroch, hladomoroch, vojnách a používajú ich ako dôkaz, že prichádza koniec sveta. Nemusí byť časovo presne ohraničený. Podstatné je, že u členov vytvára zmätok v prežívaní. Apokalypsa môže vzbudzovať radostné očakávanie tvrdo vybojovanej odmeny vo forme spásy, ale môže vyvolávať aj nadmerné obavy a úzkosť. Obavy sa týkajú pochybností, či si nasledovník skutočne spásu zaslúži, keďže má stále čo zlepšovať a strach súvisí s tým, čo bude s príbuznými (nečlenmi), ktorí sú v duchu elitárstva odsúdení na zatratenie.

Vodcovia sa snažia taktiež preskúmať akékoľvek už jestvujúce fóbie a strachy u členov, najmä nováčikov. Vedú ich k tomu, aby odhalili podrobné informácie o svojej minulosti, napríklad traumatické udalosti či psychické poruchy. Prostredníctvom citlivých miest môžu aktivovať staré fóbie alebo vytvárať nové. Vodcovia najskôr aktivujú pôvodnú fóbiu člena, ktorú vzápätí dajú do súvisu s tým, čo je hrozbou pre jeho kultovú identitu, aby tak ňou mohli vytvárať závislého člena sekty. Napríklad, ak sa zistí, že najväčšou slabosťou člena je fóbia z krvi, nahovoria mu, že v prípade odchodu zo skupiny pocíti také utrpenie, akoby ho po celú večnosť mučili až do krvi. Ak má člen obsedantný strach, že sa stane homosexuálom, povedia mu, že po odchode sa ním určite stane a nebude to môcť ovplyvniť. Bývalému narkomanovi stačí pohroziť, že ak zo skupiny odíde, vráti sa naspäť k drogám.

Strach sa zovšeobecní tak, aby zahŕňal čokoľvek, čo je hrozbou pre kultovú identitu - nielen odchod zo skupiny, ale aj akékoľvek myšlienky, pocity, kritické informácie voči vodcovi, doktríne alebo organizácii, prípadne problém s bývalými členmi a kritikmi skupiny. Vodcovia majú záujem cez fóbie pestovať závislé osobnosti s nízkou sebaúctou, ktoré cítia bezmocnosť a beznádej pri myšlienke na odchod zo skupiny.

Ako pomôcť prekonať fóbie

Ak chceme závislému od sekty pomôcť odblokovať vštepené fóbie, mali by sme postupovať systematicky a podľa určitých zásad. Najskôr mu objasníme, čo to fóbia je a ako sa líši od oprávneného strachu. Strach, hoci je z hľadiska prežívania nepríjemný, sa považuje za jednu z najdôležitejších ľudských emócií. Napomáha prežitie tým, že nás upozorňuje na potenciálnu hrozbu a mobilizuje telo, aby buď bojovalo, alebo ušlo.

Základným rozdielom medzi strachom a fóbiou je, že strach sa zakladá na skutočnom nebezpečenstve alebo hrozbe, kým fóbia na neracionálnom, respektíve nerealistickom presvedčení. Pri fóbii je tiež podmienkou, že spôsobuje taký stav úzkosti až paniky, že sa človek strachovému objektu alebo situácii vyhýba. Ak je teda odchod zo skupiny spojený s prognózou katastrofy, člen sa radšej vyhne odchodu, ktorý spúšťa fóbiu, a v skupine zotrvá.

Keď sme vyhodnotili, že je to iracionálny strach, teda po identifikácii fóbie, pokračujeme nácvikom potrebných kompetencií. Znamená to získať nevyhnutné vedomosti a behaviorálne zručnosti, aby sme sa primerane správali. Napríklad klienta s fóbiou zo šoférovania sa najskôr opýtame, či má praktické skúsenosti so šoférovaním a či ho praktizuje dosť dlho na to, aby sa cítil v tejto činnosti istý. Často sa táto fóbia vyskytuje u ľudí s chabými vodičskými zručnosťami. Preto ak chce klient nadobudnúť istotu a sebavedomie pri tejto činnosti, musí trénovať jednotlivé úkony ako preraďovanie rýchlostí, parkovanie, cúvanie, jazdu v noci, v silnej premávke a pod. Tým si vyvinie viac kompetencií a sebadôvery. Rovnako to platí aj pre sektou vštepené fóbie.

Členov siekt najväčšmi máta predstava, že sa ich najhorší strach skutočne naplní. Tu sa dá dobre využiť predstavivosť. Požiadame člena, aby si predstavil svoj katastrofický scenár a aby opísal, čo teraz cíti. Ak má napríklad člen fóbiu, že po odchode zo sekty skončí na psychiatrii, požiadame ho, aby si to čo najživšie predstavil a verbalizoval, ako sa prechádza v stave pomätenosti po areáli psychiatrie, ako má oblečený župan, robí na návštevníkov rôzne grimasy a rozpráva nezmysly. I keď sa klienti týmto predstavám a ich opisu spočiatku vyhýbajú, neskôr sa absurdite strachu sami posmievajú. Tento malý experiment značne pomáha odčerpať fóbiám ich silu.

Ak sa spustí fóbia a člena sekty sa zmocňuje panika, vytvorí si automaticky, teda podvedome negatívnu asociovanú predstavu. Môžeme ho v stave relaxácie so zatvorenými očami požiadať, aby si vytvoril túto fóbickú predstavu vedome. Tým, že fóbiu človek zažíva v predstave a je počas nej uvoľnený, učí sa s ňou zaobchádzať v bezpečnom prostredí, aby mohla postupne odznieť.

Inou alternatívou je, že si človek navodí pozitívnu vizualizáciu toho, ako fóbickú situáciu zvláda - tentoraz ako kompetentná osoba. Pomocou tejto vizualizácie sa ľuďom pomáha nahradiť traumatická spomienka novou pozitívnou alternatívou. Osobu, ktorá už má napríklad fóbiu z výťahov, vedieme k tomu, aby sa znovu a znovu pozerala na seba, ako bezpečne a pohodlne cestuje.

Počas záchvatu fóbie ľudia počujú vnútorný hlas, ktorý je spanikárený a vystrašený. V tejto situácii je potrebné najprv identifikovať tento hlas, uvedomiť si ho a potom vyhodnotiť situáciu, aby určili, či existuje nejaká príčina nebezpečia. Ak nie je, môžu si sami pomôcť tým, že budú hovoriť so sebou pokojne a kontrolovane, čím sa utíšia. Keď si klient uvedomí, že myšlienky, ktoré sa mu preháňajú hlavou, sú jeho vlastné a teda sám ich môže kontrolovať a usmerňovať, je to pre neho vždy veľká úľava. Napríklad: „Všetko bude dobré. Mám to pod kontrolou. V minulosti som už dobre zvládol takéto situácie."

Ďalšou metódou je možnosť vylúčiť spúšťače a iné pozostatky fóbií tým, že sa klient desenzibilizuje (znecitlivie) voči zdroju strachu. Je dôležité tento proces začať pomaly naplánovaním malých ovládateľných krokov. Ľudia, ktorí sa boja napríklad pavúkov, môžu prísť k pavúkovi s blízkou osobou a stáť od neho na vzdialenosť asi jedného metra, dokým sa necítia bezpečne a príjemne. Potom sa môžu trochu priblížiť, dokonca i sami, neskôr sa môže pavúka aj zľahka dotknúť, ponechať si ho na dlani a pod. Kľúčom je pomalý trvalý pokrok vytváraním nových pozitívnych asociácií, pričom človek nadobúda väčšiu sebadôveru.

Príbuzní môžu členom siekt pomáhať pri objasňovaní fóbií i poukazovaním na iné zhubné skupiny alebo uvádzaním príkladov ľudí, ktorí svojvoľne vštepujú fóbiu, aby iných manipulovali strachom. Je vhodné, aby im poskytli viacero príkladov kultových fóbií a aby sa spýtali člena sekty, čo si myslí o uvedených skupinách, a zároveň im poskytli príklady, ako bývalí členovia odišli z týchto skupín, pochopili svoju indoktrináciu fóbiami a úspešne na sebe aplikovali liečbu.

Napríklad mu môžeme uviesť naše stretnutie s bývalým členom inej psychomanipulatívnej skupiny, ktorý nám opísal spôsob, ako vštepovali do jeho mysle fóbie, ako bol naprogramovaný veriť, že ak by odišiel zo skupiny, stali by sa mu hrozné veci a ako ho to udržiavalo v skupine dlhý čas, kým nestretol iných ľudí, ktorí zo skupiny odišli. Na rozdiel od toho, čoho sa obával, títo bývalí členovia boli šťastní a naplnení. Táto vedomosť mu navodila pochybnosť, či jeho obava opustiť skupinu je skutočný strach, alebo fóbia.

Je dôležité viesť rozhovor s členom sekty spôsobom, ktorý nespúšťa zastavenie myslenia. Treba pamätať na to, že nasledovníkom sa nedovoľuje mať negatívne myšlienky o svojom vodcovi, doktríne alebo skupine. Tým, že najprv budeme nepriami, môžeme svojmu blízkemu poskytnúť informáciu o fóbiách bez spustenia fóbie a obranných mechanizmov. Slová ako sekty, vymývanie mozgu a psychická manipulácia je vhodné používať iba vtedy, keď sa tým nenaruší vzájomný vzťah s členom sekty. Môžeme používať iné pojmy ako napríklad uzavreté organizácie, zhubné skupiny, autoritatívne spoločenstvo, indoktrinácia a neslobodomyseľnosť.

Pravidlom je, že najskôr hovoríme o skupine, ktorú osoba považovala za sektu pred svojím zaangažovaním sa. Záujem by sa mal sústrediť na to, ako organizácia narúša osobnú autonómiu svojich prívržencov. Dbáme na to, aby sme poukazovali na sektu, ktorá má podobnosti so skupinou nášho blízkeho. Ak je osoba napríklad v nejakej kresťanskej sekte, použijeme najmenej jeden príklad inej kresťanskej sekty. Samozrejme, že postup predpokladá našu dôkladnú znalosť a orientáciu v problematike.

Rozhovor s naším blízkym môžeme začať tým, že sme rozmýšľali o konkrétnej skupine po prečítaní článku alebo knihy, vypočutí relácie v televízii či po nedávnom stretnutí s nimi. Začneme zoskupením odlišným od toho, v ktorom je člen sekty, aby mohol súhlasiť, že toto zoskupenie je zhubnou sektou. Postupujeme pomaly, nikam sa nenáhlime. Myslime na to, že väčšina členov siekt verí, že existujú zhubné sekty. Iba si nemyslia, že práve tá ich skupina môže byť jednou z nich. Vysvetlíme, že konkrétna skupina skutočne vštepuje fóbie do myslí svojich členov, aby ich udržiavala závislých a poslušných. Prejdeme celý problém od začiatku, ale teraz ho použijeme na vybranú skupinu. Ako príklady je vždy najlepšie použiť skutočných bývalých členov, lebo sa neskôr môžeme člena sekty opýtať, či je pripravený hovoriť s touto osobou.

Ďalej hovoríme o tom, ako členov týchto iných skupín školia, aby mali iba negatívne predstavy a negatívne autosugescie o vonkajšom svete alebo svojej minulosti. Preberieme, ako sa im vnucujú fóbie, že umrú, zošalejú alebo ich posadnú démoni, ak by uvažovali o odchode zo skupiny. Pokúsime sa pokryť množstvo fóbií, ktoré platia pre skupinu nášho blízkeho, ale robíme to v inom kontexte. Poskytneme mu informácie spôsobom, ktorý sa bude dať počúvať a stráviť. Vravíme i o tom, ako učia myslieť členov v uvedených skupinách, že nie je legitímny dôvod vonkoncom odchádzať a ako sa odpadlíci vždy považujú za slabých, pomätených, sebeckých a nespirituálnych. Môžeme bojovať s týmito fóbiami tak, že necháme nášho blízkeho hovoriť s bývalými členmi, to je však možné len ojedinele.

Keď člen sekty pochopí, že existujú iné možnosti a že osoba môže odísť a žiť naplneným životom, proces pozitívnej vizualizácie sa stane výrazne jednoduchším. Úspechom je, keď člen sekty súhlasí, že iné skupiny ovládajú svojich členov pomocou fóbií a že sa členom v skutočnosti nestanú zlé veci, keď z týchto zoskupení odídu. Dôležité je nevnucovať informácie členovi sekty, ktorý je vyhýbavý či vzdoruje. Nakoniec prediskutujeme osobitosti skupiny nášho blízkeho.

Keď nastane správny čas, môžeme sa opýtať člena sekty: „Je možné, aby si odišiel zo skupiny a bol šťastný a naplnený? Ak nie, prečo nie? Ako sa táto skupina líši od druhých skupín?" Keď člen sekty vidí, že jeho skupina podobne ako iné preberané skupiny praktizuje indoktrináciu fóbiami, väčšina predsudkov o psychickej manipulácii sa uvoľní. Opýtame sa ho, či sa niekedy rozprával s bývalým členom skupiny, ktorý je šťastný a naplnený. Svojou otvorenosťou k takémuto rozhovoru by mohol preukázať, že nie je manipulovaný strachom.

V ďalšej fáze je cieľom nechať osobu vytvoriť si spojenie medzi jej skupinou a inou skupinou, o ktorej hovoríme. Ide o to, aby člen sekty videl, že jeho skupina, podobne ako iné sekty, manipuluje so svojimi členmi, pričom spôsobuje, že majú strach, že ak by niekedy zo spoločenstva odišli, stanú sa im hrozné veci. Naším účelom nie je dokázať, že máme pravdu, alebo napadnúť člena sekty, ale skôr priviesť osobu k tomu, aby sama na sebe použila liečbu fóbie.

Ak sa vybuduje vo vzťahu dostatočná dôvera, môžeme vychádzať z diskusie o iných skupinách. Opýtame sa člena sekty napríklad to, či si niekedy myslel, že jeho skupina robí čosi podobné ako uvedené spoločenstvá. Ak sa opýta: „Čo tým myslíš?", môžeme povedať: „Uvažujem, či je možné odísť z tvojej skupiny a byť šťastný a naplnený."

Záver

Posledným cieľom je motivovať osobu, aby sa stretla s bývalými členmi skupiny, ak máme takúto príležitosť. Môžeme sa člena opýtať, či pozná niekoho, kto zo skupiny odišiel a je šťastný a naplnený. Ak nad tým popremýšľa a dokáže si vybaviť osobu, ktorá odišla a darí sa jej, môžeme sa ďalej opýtať, či by bol ochotný sa s ňou stretnúť. Na konci celého procesu je nádej, že člen sekty bude schopný porozumieť vlastným obavám a neistotám a poznať spôsoby, ako ich prekonať.

Literatúra:

1. Abgrall, J. M.: Mechanizmus sekt. Nakladatelství Karolinum, Praha 2000

2. Hassan, S.: Releasig the Bonds. Freedom of Mind Press, Somerville 2000

3. Porterfield, K. M.: O sektách. Nakladatelství Lidové noviny, Praha 1997