Ak z týchto starozákonných žalmových veršov vanie zvláštny smútok a beznádej, nie je onen pocit vyvolaný len štvornásobným opakovaním záporného slovíčka „niet". Výber slov žalmistu naozaj vyvoláva obavy a úzkosť; dnešný človek by povedal, že autor akiste trpel stavmi depresie alebo aspoň pocitmi vyhorenia; a to i vtedy, keď vie, že tvorcom týchto veršov bol sám Dávid, kráľ a umelec, prednášajúci Jahvemu svoje piesne, modlitby a chvály sprevádzajúc sa hrou na psaltériu. Z čoho teda pramení táto nevýslovná úzkosť? Žeby z toho, že ani sám Boh nenachádza medzi ľuďmi jediného rozumného, čo by vyznával spravodlivosť a dobro a im podriadil svoje konanie?

V srdci biblického človeka - ako o tom čítame v obidvoch Zmluvách - sa ukrývalo jeho „zmýšľanie". O ňom hovorí tiež Simeon, človek „spravodlivý a bohabojný", keď rodičia priniesli do chrámu novonarodeného chlapčeka Ježiša. Máriinu dušu - podľa Simeonových slov - prenikne meč, aby „vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc" (Lk 2, 35). Žalmistov blázon si v srdci myslí, že Boha niet. A ak niet Boha, k slovu sa dostanú ohavnosti, zvrhlosti, hriech a poblúdenie. Tie zaujmú miesto po odstránenom Pánovi, lebo prázdnotu treba nejako zaplniť. Ponuka sveta je široká, výber rozmanitý, tržnica s tovarom má dokorán otvorené brány. To prázdno po Bohu je nesmierne a srdce človeka prijme akúkoľvek náhradu. Žiaľ, človek za ňu často zaplatí krutou daňou v podobe telesnej i duchovnej skazy.

Taktiež náš svet je plný kričiacich aj tichých bláznov, čo ľuďom núkajú akési novodobé výrobne šťastia. Pojmy ako viera, pokora, modlitba, dobro, obeta, pomoc často zneužívajú, alebo na ich miesto tlačia slová nabité novými obsahmi - právo, sloboda, peniaze, nadvláda, bohatstvo, moc, sila. Je smutné, že napriek proroctvám a varovaniam svet nechce o návrate k predošlým hodnotám ani len počuť. Koná skazonosne a ohavne. No najohavnejším skutkom je súhlas mlčiacej väčšiny, ktorá sa prizerá aj vtedy, keď sú na programe dňa životne dôležité veci a necháva so sebou manipulovať. Ohavnosť potom môže klíčiť a rásť ako baobaby na planéte Malého princa, lebo si nikto nedal námahu vytrhávať zlo, kým malo ešte slabé korienky. Posilňované ľahostajnosťou a tolerantnosťou ľudí má tendenciu všetko ovládnuť.

Kým je na svete jeden jediný trpiaci človek, sme permanentne vo vojne, povedala kedysi Matka Tereza. A určite nemyslela len na utrpenie fyzické - napokon, to sa zahojí oveľa ľahšie. Ak niekto úmyselne škodí duši človeka, alebo ju priamo zahubí, ako sa neraz dozvedáme z médií či z výpovedí zmanipulovaných a sektou oklamaných ľudí, musí okrem zodpovednosti rátať i s pomenovaním „blázon". Tých obyčajných si spravidla podajú lekári z oblasti psychiatrie; tých, čo konajú zvrhlo a ohavne, musí dostať do rúk spravodlivosť. Pochybní manipulátori, obchodníci s ľudskou dôverčivosťou, tí, čo navádzajú človeka zapredať svoje srdce, v ktorom má kraľovať živý Boh, tých je ešte stále dosť. Srdce človeka je plné záhad a neistôt. No jedno je isté: nebude spokojné, kým - povedané so sv. Augustínom - nespočinie v Bohu, ktorý je Láska.