Tejto predstave podľahli aj mnohí významní vedci. Neuspokojili sa však len s „dôkazmi" osôb, ktoré údajne nadväzovali kontakty s duchmi zomretých (špiritizmus), ale chceli existenciu mimozmyslového vnímania (extrasensory perception - ESP, čo je dnes medzinárodne uznávaná skratka) aj dokázať. V Londýne a krátko nato v USA vznikli parapsychologické spoločnosti hľadajúce experimentálne dôkazy pre ESP a pátrali po sile, ktorá kontakty sprostredkuje.

Avšak predstavy o povahe takej sily boli rozmanité - od materialistických (elektrická energia, kozmická i gravitačná energia, biomagnetizmus, vibrácia, dnes kvantové deje), až k mystickým (mentióny, tachyóny, astrály atď.). Bol schválený aj neutrálny termín pre také sily: ? (psi - paranormálne schopnosti).

Psychosenzorická sila umožňuje jasnovidectvo (paragnózia), vnímanie na diaľku (telepatia) i poznávanie budúcnosti (proskopia), zatiaľ čo sila psychomotorická umožňuje materializáciu, telekinézu a tiež levitáciu. Niektorí súčasní parapsychológovia si uvedomujú, že fyzika pozná len štyri základné sily: elektromagnetickú, gravitačnú, silnú a slabú jadrovú, a že mimozmyslový prenos nemožno vykladať pomocou síl. Preto napríklad prezidentka Parapsychologickej spoločnosti C. Wattová namiesto termínu duchovná sila tvrdí, že vlastne ide o „šieste zmysly".

Do strednej Európy prenikla parapsychológia už v prvej polovici 20. storočia v podobe špiritizmu, keď sa okolo okrúhlych stolíkov nadväzovali kontakty s duchmi zomretých osôb prostredníctvom médií (paragnostov). Éra špiritizmu však rýchlo odznela. V novej podobe sa u nás parapsychológia rozvinula paradoxne v časoch materialistickej totality, ale bol pre ňu vybraný menej mystický termín psychotronika. Do bývalej ČSSR prichádzali liečiť sovietski senzibilovia. Slávny sa stal aj náš psychotronik Pavlita, ktorý svoju vôľu koncentroval do psychogenerátorov a nimi potom roztáčal vrtuľky a pohyboval magnetkou. Psychotroniku potom ďalej rozvinul Dr. Rejdák, ktorý viedol Psychoenergetické laboratórium pri Vysokej škole chemicko-technologickej v Prahe, a taktiež minister školstva prof. Kahuda, ktorý vymyslel „teóriu" o superinfragravitačných silách šíriacich sa nadsvetelnou rýchlosťou s nezmenšenou energiou do nekonečna. Ich jednotkou boli mentióny.

Po roku 1989 nastal ďalší rozkvet psychotroniky, najmä v medicíne pod pojmom biotronika, neskôr bioenergetika. Pod týmto názvom sa zakladajú spoločnosti (v Česku napr. v Brne), ktoré sa usilujú o uznanie ich disciplíny a o jej zaradenie do rámca oficiálnej medicíny. Poľským „neuroterapeutom" sa to už podarilo a českí bioenergetici vzápätí požiadali na českých úradoch o registráciu. Objavili sa stovky, možno tisíce liečiteľov, senzibilov. Niektorí „vidia" choré orgány vo vnútri tela, iní sa riadia farbou a tvarom vyžarovanej aury a škodlivú auru odstraňujú alebo opaľujú plameňom. „Energiou", ktorá im vyžaruje z rúk alebo z mozgu, liečia i telepaticky. Ing. Janča má svojich pacientov aj v Austrálii. Iní, povedzme maliar Kožíšek, telepaticky choroby vnímajú. Stačí, keď poznajú dátum narodenia pacienta, alebo majú k dispozícii vzorku jeho písma alebo vlasov. Tzv. automatická kresba im potom ukáže choré orgány.

 

Kozmická pamäť a transcendentná energia

Objavujú sa stále nové metódy využívajúce ESP. Jednou z nich je napríklad takzvaný liečebný dotyk (therapeutic touch). Metóda vymyslená pred štvrťstoročím zdravotnou sestrou D. Kriegerovou z USA sa rýchlo rozšírila azda po celom svete, a dokonca sa začala vyučovať na univerzitách. Stačí priložiť ruku nad telo pacienta a poznajú sa všetky choroby. Následne sa vyslaním energie z rúk ovplyvní energetické pole pacienta a odstráni sa nahromadenie energie.

Podobnou „bioaktivačnou" terapiou je reiki, ktoré u nás šíri majsterka, mesiáška, pani Müllerová. Módnou sa tiež stala predstava o rezonancii a morfických poliach. Vymyslel ju Rupert Sheldrake (autor slávnych bestsellerov, napr. Tao prírody), ktorý sa domnieval, že existuje akási „kozmická pamäť", do ktorej sa ukladajú všetky informácie o dianí na Zemi. Nie je to nič nové, pretože takú predstavu, že existuje spojenie medzi kozmom a Zemou, mali už starí gnostici. Ich boh, Hermes Trismegistos, hlásal: „ako hore, tak dole". Čokoľvek na Zemi robíme sa podľa Sheldraka ukladá do kozmickej pamäte a odtiaľ sa potom informácie podľa potreby vracajú rezonanciou späť. Kryštalizácia nasýteného roztoku je pomalá, ale druhýkrát už prebieha rýchlejšie, pretože sa postup kopíruje z kozmickej pamäte. To, že sa rodíme stále aj v ďalších generáciách v podstate rovnakí ako ľudia, je umožnené tým, že sa naši potomkovia vyvíjajú podľa kozmického vzoru.

Sheldrakovou myšlienkou sa inšpiroval v Česku napríklad J. Lang, ktorý dokáže prijímať z transcendentna liečebnú pránu, akumuluje ju a vysiela primitívnym prístrojom na diaľku. Založil úspešnú firmu a získal na svoj program i grant z Bruselu. Touto energiou nabíjajú i titulné stránky časopisov alebo bankovky či vankúšiky, ktoré si máme dať pod hlavu alebo si na ne sadneme a energiu mimozmyslovo preberáme. Pomocou rezonancie možno liečiť i lesy. Túto metódu vymysleli v Nemecku, avšak použili ju i v Česku na liečbu postihnutých lesov. Na terapii sa podieľal aj jeden ústav Československej akadémie vied (!).

Do rámca parapsychológie patrí tiež prútikárstvo. Pomocou prútika - virgule alebo kyvadla je senzibil schopný detekovať zemské žiarenie, určovať geopatogénne zóny, hľadať vodu a diagnostikovať mimozmyslovo choroby. Niekedy sa používajú aj zložitejšie prístroje. Potom sa hovorí o rádionike.

Parapsychologické metódy sa rozvinuli do širokého spektra variantov. Spoločné je im len to, že predpokladajú existenciu neznámych síl, mimozmyslovo odovzdávaných. Pred desiatimi rokmi sa rozšírila Silvova metóda, ktorá sa mala stať „prevratom v histórii ľudstva". Mozog možno vraj naladiť na priaznivú alfa hladinu, ktorá rozširuje vedomie a zvyšuje naše schopnosti. Človek môže transformovať svoje sily a preukazovať len dobro, napríklad telepaticky liečiť. Stačí, keď sa na pacienta úplne sústredíme a potom už k nemu svojou vôľou prenikneme. Preskúmame jeho orgány, zistíme chorobu a silou nášho vedomia ihneď uvoľníme napríklad zaklesnutý kameň v panvičke obličiek alebo žlčovodu. Silva na svojej „vnútornej mozgovej obrazovke" môže nazerať do minulosti a budúcnosti.

 

Návrat do minulých životov

I tzv. transpersonálnu psychológiu, ktorú spoluzakladal český psychiater Grof a ktorá sa v USA dokonca pokladá za vedeckú disciplínu, môžeme do tohto prúdu zaradiť. Pomocou drog, napríklad lysergovej kyseliny, alebo dnes radšej pomocou hlbokého, tzv. holotropného dýchania, sa dosiahne zmena metabolizmu s následnou zmenou psychického stavu a halucináciami. Podľa Grofa tieto transpersonálne zážitky umožňujú poznať udalosti z mikrosveta i z makrokozmu, ktoré nemožno vnímať priamo ľudskými zmyslami. Získame tak informácie o celom vesmíre. Môžeme preniknúť do vlastnej minulosti a našich predchádzajúcich životov, spomínať na časy, keď sme plávali vo vnútromaternicovej tekutine, alebo na naše vzdialené evolučné počiatky, keď sme boli rybou, medúzou alebo chaluhou. S tým všetkým sa Grof cíti telepaticky spojený. Taká regresia do minulosti vraj môže vyriešiť psychické problémy pacientov.

Nemusíme však regredovať až pred začiatok slnečnej sústavy, čo je podľa Grofa možné. Pre mnohých je zaujímavejšie preniesť sa do stredo- alebo staroveku, do svojho minulého života, keď sme boli, samozrejme, najčastejšie Napoleonom, Cézarom alebo Kleopatrou. Tieto predstavy o reinkarnácii, ktoré majú svoj pôvod v národoch juhovýchodnej Ázie, sa do Európy preniesli cez teozofov, antropozofov a špiritistov. Zakladateľ antropozofie Rudolf Steiner bol známy mimoriadnou schopnosťou vidieť do minulosti, jasnovidne „prečítal" v mystickej kronike Ákaša celú históriu ľudstva. Ako to bude v budúcnosti, to zase najlepšie videl Nostradamus.

Návraty do minulých životov, uskutočnené mimozmyslovým prenosom, sa stali veľmi módne, veď byť kedysi Napoleonom človeku nepochybne zvýši sebavedomie. Regresia, ktorá umožňuje nahliadnuť do vlastnej minulosti, mala byť liečebná i tým, že pacient porozumie tomu, prečo má dnes psychické problémy. V minulosti bol - podľa jednej českej psychologičky - napríklad podpaľačom, pirátom alebo gestapákom. Keď svoju „karmu" pochopí, potom sa môže s vlastným osudom lepšie vyrovnať.

Viera v prevteľovanie má i ďalší pozitívny efekt. Ponúka nádej, že sa po smrti znovu narodíme. V posledných rokoch sa tieto metódy, najmä v USA, rozšírili pod termínom channeling. Akýmsi kanálom možno nadviazať kontakt s „vyššími radcami", Bohom, anjelmi, Goethem, Gándhím, Einsteinom alebo Johnom Lenonom. Mnoho senzibilov (v USA sú to však psychici) dnes ponúkajú za slušný poplatok svoje sprostredkovateľské služby cez telefón či internet.

Často ide len o zábavu, inokedy však môžu byť také pokusy o regresiu nebezpečné. U niektorých osôb, ktoré viere v uvedené nadprirodzené možnosti podľahli, sa vyvinula úplná dezorientácia a boli zistené i psychózy.

Tragické dôsledky mala tiež liečebná metóda regresie do obdobia pôrodu, opäť praktizovaná hlavne v USA. Metóda mala odstrániť psychické ťažkosti tým, že údajne viedla k znovuzrodeniu (rebirthing) a naštartovala nový život. Pôrodný kanál sa simuloval vankúšmi pritlačenými na tvár, ktoré pacienta dusili. Terapeut pritom pacientovi sugeroval, že sa vracia do času pôrodu a začína nový život. V niekoľkých prípadoch sa taká liečba skončila udusením.

V USA sa stala obľúbenou metódou tiež regresia do ranej mladosti. Niektorí psychológovia tak vyvolávali „falošné spomienky" na nepravdivé zážitky z detstva, napríklad znásilnenie otcom, čo viedlo k mnohým rodinným tragédiám. I keď v posledných prípadoch sú spomienky umelo vyvolávané sugesciou a nie mimozmyslovým prenosom, majú tieto metódy k parapsychológii veľmi blízko.

 

Kritická analýza parapsychológie

Budúcnosť parapsychológie ako „vedy" asi skvelá nebude. Výskum ESP jednoznačné výsledky nepriniesol a ustrnul. Naproti tomu sa široko rozvinuli praktické aplikácie myšlienky o mimozmyslovom prenose, najmä v oblasti alternatívnej medicíny. A naďalej sú tieto predstavy masívne propagované v médiách, napríklad v pútavých seriáloch typu Akty X. Ponúka sa teraz otázka: Majú tieto metódy racionálny základ a môžu sa stať akceptovateľné pre oficiálnu, vedeckú medicínu? Alebo je to úplne inak? Neostáva než urobiť analýzu. Ponúkam pre ňu tri cesty, empíriu, experimenty a logickú analýzu.

Pravú podstatu niektorých záhadných fenoménov sa podarilo odhaliť rýchlo. Špiritistické médiá boli buď sugestívne, hysterické alebo podplatené osoby, psychotronické experimenty sa vysvetlili ako fyzikálne javy, senzibilovia nedokázali svoje zázračné schopnosti pri prísnych kontrolách preukázať (napr. slávny ohýbač lyžičiek Uri Geller bol odhalený ako šikovný eskamotér). Niekedy je odhalenie podvodu neľahké a treba mať značné skúsenosti a až detektívne schopnosti. Takou osobnosťou je Američan J. Randi, pred ktorým majú dnes všetci senzibili-šarlatáni hrôzu.

Druhou možnosťou je experimentálna cesta. Sami parapsychológovia už na začiatku 20. storočia vypracovali metódy, ktoré mali existenciu ESP dokázať. Jednu z nich navrhol J. B. Rhine, ktorý viedol výskumný parapsychologický inštitút v Durhame. Používal karty s piatimi rozdielnymi vzormi (štvorec, kruh atď.), ktoré mala jedna osoba náhodne vyťahovať a intenzívne na ne myslieť, zatiaľ čo druhá, vzdialená osoba mala telepaticky poznať, ktorá karta bola vytiahnutá.

Početné experimenty svedčili v prospech existencie ESP, ale neskôr sa zistilo, že to bol omyl. Nepresná bola metodika alebo štatistika, inokedy, pravda, išlo o podvod. Druhou často používanou metódou bolo opisovanie telepaticky vysielaných obrázkov. Prijímajúca osoba mala zakryté oči polovicou pingpongovej loptičky ožiarenej červeným svetlom, aby mala pred sebou rovnomerné, difúzne pole (ganzfeld), na ktoré si mala vybavovaný obrázok premietať a potom opísať.

Takých experimentov bolo vykonaných niekoľko stoviek a mnohé z nich opäť svedčili za existenciu ESP. Avšak rozsiahly experiment zorganizovaný pod prísnou kontrolou psychológom Hymanom v spolupráci s parapsychológmi ukázal, že prenos nefunguje a že výsledky predchádzajúcich experimentov boli mylné. Taktiež zlyhali pokusy, v ktorých mala testovaná osoba ovplyvniť prístroj, ktorý automaticky generoval náhodné čísla.

Konečne sa zmienim o tom, že aj veľmoci ako ZSSR, Británia a USA brali možnosť ESP vážne a ich armády mali dokonca svoje oddelenie, kde sa tieto možnosti skúmali. Výskum však k pozitívnemu výsledku neviedol a všetky tieto štáty ďalší výskum v tejto oblasti koncom minulého storočia vzdali.

Parapsychológovia však kritiku odmietajú a vo svojich experimentoch pokračujú. Presvedčiť ich nemožno. Je zrejmé, že nestačí poukazovať na mylnosť princípov alebo na chybné vykonanie experimentov. Bolo by potrebné všetky také pokusy zrekapitulovať pri tých istých podmienkach, čo však nie je možné už preto, lebo rovnaké podmienky nemožno vždy zabezpečiť. Okrem toho akýkoľvek vyvrátený parapsychologický experiment je ihneď nasledovaný desiatkami ďalších. Vždy tu stojí experiment proti experimentu, dôkaz proti „dôkazu". Ako možno rozhodnúť? Domnievam sa, že cez experimenty cesta nevedie. Treba použiť inú cestu, porovnať predstavu o ESP s overenými vedeckými poznatkami a použiť logickú analýzu.

Proti existencii ESP svedčí už to, že sa silu, ktorou by boli ESP fenomény sprostredkované, nepodarilo nájsť. Materiálne vplyvy to určite nie sú, pretože dnešné vedecké detekčné prístroje sú také jemné, že im žiadna z existujúcich síl nemôže uniknúť. Mystické, „duchovné" vplyvy však nie sú schopné ovplyvniť hmotu, teda mozog a konanie človeka.

Ďalšie námietky: Ak teda existujú sily, ktoré sprostredkujú ESP, potom musí existovať aj ich zdroj, vysielač. V mozgu sa však dosiaľ nepodarilo nájsť žiadnu štruktúru, ktorá by mohla mať takú funkciu. Ešte väčší problém predstavuje recepcia signálu. Ako by bolo možné, aby medzi miliónmi alebo miliardami najrozmanitejších signálov, vysielaných všetkými živými objektmi a preháňajúcich sa vesmírom, bolo možné vybrať práve ten pravý, určený pre príjemcu? A konečne argument zdravého rozumu: Keby bol z nás ľudí niekto telepatickou a telekinetickou schopnosťou obdarený, mal by pred ostatnými obrovskú osobnú výhodu. Mohol by získať všemožné cenné informácie a mohol by i priamo svojou mysľou ovládať ostatných ľudí i prístroje napríklad stávkových organizácií. Čoskoro by mal milióny. To však neplatí.

A posledný kritický argument: racionálne vysvetlenie záhadných ESP existuje. Dnes už dokážeme vysvetliť, prečo tušíme, že máme niekoho za chrbtom, že sa stretneme s tým, na koho sme práve mysleli, alebo prečo vieme, ako nás liečiteľ telepaticky vylieči. Vysvetľuje nám to psychológia.

Existuje totiž tzv. selektívna pamäť. Náš mozog pracuje neustále a produkuje tisíce myšlienok, ktoré potom konfrontujeme s realitou. Prevažná väčšina myšlienok sa ani nedostane na povrch nášho vedomia a nevyvolá náš záujem. Naproti tomu registrujeme všetko, čo je nenormálne, atypické. Spomienka na nášho priateľa nám možno tisíckrát preletí hlavou, ale až vtedy, keď sa s ním pri takej spomienke náhodne stretneme, sa nám zdá, že sme to vopred nejako mimozmyslovo vedeli. Záhadné sa nám to zdá však len preto, lebo stovky predošlých spomienok sa nám nevybavia.

Inokedy možno kuriózny fenomén vysvetliť tzv. Barnumovým efektom: podvedome totiž vnímame len to, čo vnímať chceme, čo je nám milé a zodpovedá našej predstave o nás samých. Prianie je otcom myšlienky. Z toho, čo nám hovorí o našej osobnosti a našich myšlienkach astrológ alebo veštkyňa celkom všeobecne a široko, si vyberáme len to, čím sa do našej osobnosti trafil. Ani zďaleka to nie je tým, že by naše vnútorné myšlienky poznal mimozmyslovým vnímaním.

Niekedy im ale nemôžeme uprieť, že naše myšlienky sčasti „prečítajú". Ale aj to psychológ vysvetlí. Ide o tzv. cold reading (chladné čítanie) myšlienok. Skúsený „senzibil" totiž ľahko vytuší podľa našich reakcií, gest, mimiky, na čo vlastne myslíme. Naša odpoveď na jeho obratne a všeobecne formulované pátravé otázky ho potom vedie k čoraz presnejšiemu poznaniu našej osobnosti a myšlienok. Niečo preto vytuší vždy. Barnumov efekt nám pravdivé oznámenia senzibila zdôrazní, jeho omyly vytesní.

Dnešná psychológia vie tiež vysvetliť efekty psychotronickej liečby. V tomto prípade ide o tzv. placebo efekt, zaujímavý a dnes často študovaný a v klinických štúdiách i v liečbe využívaný fenomén, ktorý zodpovedá téze: ver a budeš uzdravený. Psychosomatika nám ukázala, že medzi psychikou a telom (psyché a soma) existujú tesné obojsmerné väzby. Telesné choroby ovplyvňujú náš duševný život a naopak, vedomie ovplyvňuje naše telo. Keď silno veríme liečiteľovi alebo lekárovi, že nás vylieči, tak sa vo väčšine prípadov v dôsledku autosugescie dostaví podobný liečebný efekt ako po podaní skutočného lieku.

V mozgu sa totiž pod vplyvom pozitívneho myslenia uvoľňujú mediátory podobné ópiu alebo morfiu, ktoré znižujú citlivosť na bolesť. Prostredníctvom psychosomatických väzieb môžu byť tiež priaznivo ovplyvnené i naše orgány, cievny alebo svalový systém. A navyše nás viera motivuje k aktívnemu dodržovaniu liečby a k zvýšeniu telesnej činnosti, čo taktiež prispieva k liečebnému efektu.

Dnes už parapsychologické fenomény vysvetlíme racionálne a rozumieme úspechom senzibilov, liečiteľov a alternatívnej medicíny. Netreba sa preto dovolávať akýchkoľvek neznámych materiálnych alebo z astrálu prichádzajúcich síl a mimozmyslového prenosu. Ten dnes považujeme za mýtus. Parapsychológia nie je teda ničím iným než reinkarnáciou mágie, mystiky a okultizmu.

 

Literatúra:

1. Kol.: Alternativní medicína, možnosti a rizika. Grada, Praha 1995

2. Okultismus a věda. Zborník prekladov z časopisu Experientia. Nakladateľstvo S. Libovický, Praha 1994

3. Prokop, O. a kol.: Lékařské vědy proti pověrám a šarlatánství. Avicenum, Praha 1984

4. Rýzl M.: Úvod do parapsychologie. Pyramida, Praha 1991