Na základe týchto skúseností si môžeme prirodzene klásť otázky, prečo je to tak, čo stojí v pozadí tohto procesu, čo určuje a ovplyvňuje stupeň poškodenia spôsobeného sektou. Hodnotenie miery takéhoto poškodenia je v praxi kľúčovým bodom a je dané tzv. individuálnymi odlišnosťami. Ich podstatou je súbor určitých faktorov, ktoré v konečnom dôsledku podmieňujú aj samotnú liečbu závislosti od sekty.
Štádiá kultovej skúsenosti
Existujú predisponujúce osobnostné faktory a úrovne zraniteľnosti, ktoré môžu zvyšovať trvajúcu zraniteľnosť osobnosti a podozrievavosť, kým je človek v sekte. Všetky tieto faktory vládnu účinku kultovej skúsenosti jednotlivca a sú potenciálom pre následné poškodenie. Pri hodnotení tohto účinku je potrebné preskúmať tri štádiá kultovej skúsenosti pred, počas a po angažovaní sa v sekte. Faktory zraniteľnosti pred zaangažovaním sa v sekte zahŕňajú vek osoby, predošlú históriu emocionálnych problémov a určité osobnostné charakteristiky. Počas angažovanosti je dôležitým faktorom dĺžka času, ktorý osoba strávi v sekte.
Jestvuje odlišnosť v účinku, ktorý bude mať sekta na osobu, podľa toho, či je členom len pár týždňov, niekoľko mesiacov alebo viac rokov. Príbuzným faktorom je množstvo vystavovaní sa indoktrinačnému procesu a rôzne úrovne kontroly, ktoré existujú v skupine.
Ďalším významným faktorom je intenzita a prísnosť úsilia siekt o konverziu a kontrolu, ktorá sa mení v odlišných skupinách, resp. v tej istej skupine, ale v rozličnom čase. Členovia na periférii môžu mať veľmi odlišné skúsenosti od tých, ktorí sú naplno kmeňovými členmi sekty. Podobne sa v účinku líšia špecifické metódy, používané v sekte. Zdá sa, že intenzívne viactýždňové alebo víkendové sústredenie, ktoré zahŕňa spánkovú depriváciu, hypnózu a sebavystavovanie sa vysokému stupňu supervízie a straty súkromia, produkuje rýchlejšie zmeny na účastníkovi, než keď skupinový proces využíva oveľa rafinovanejšie a dlhotrvajúce metódy zmeny.
Počas obdobia angažovania je potrebné sledovať tiež zdravotný stav člena sekty, keďže zdravotná starostlivosť v sektách je často chabá alebo neadekvátna. Fyzická kondícia a postoj k fyzickému zdraviu bývalého člena má veľký vplyv na adjustáciu po odchode zo skupiny.
Dôležitým faktorom, vplývajúcim na závažnosť poškodenia sektou, je strata vonkajšej podpory. Dostupnosť podpornej siete rodiny a priateľov a tiež časť vonkajšej podpory bude určite doliehať na reintegráciu osoby po zapojení sa do sekty. Absencia kontaktu s rodinou a bývalými priateľmi alebo odklon od nich smeruje k vytvoreniu izolácie členov a náchylnosti voči svetonázoru sekty.
Znovunadobudnutie týchto kontaktov je dôležité pre pomoc vyrovnania sa so stratou a s osamelosťou osoby. Bývalí členovia často trávia roky po odchode zo sekty v relatívnej izolácii, nekomunikujú a nedelia sa s inými o svoje zážitky zo života v sekte. Hanba a ticho môžu prehlbovať zranenie spôsobené skupinou, čo môže brániť liečbe. Pochopenie tejto dynamiky kultovej konverzie je preto základom liečby a vytvárania pevné ho prechodu k integrácii postkultového života.
Spôsoby odchodu zo sekty
K odlišnostiam dochádza aj v spôsobe odchodu zo sekty, čo rovnako nastoľuje špecifické správanie, problémy a poškodenie bývalých členov, pretože ľudia odchádzajú rozličnými spôsobmi - niektorí demonštratívne, ďalší sú vyhodení, podaktorí len vyhoria, iní z toho vyrastú, alebo im pomôže poradenstvo.
Demonštratívny odchod - ide o spôsob protestu voči určitej situácii, je to odchod z rebelantstva. Kým sa títo ľudia nezbavia psychickej manipulácie, demonštratívny odchod môže viesť k deštrukcii či k životu v strachu. Niektorí si zvolia také životné vzory, pre ktoré by sa inak nerozhodli.
Vyhodenie - členovia sú exkomunikovaní alebo odsunutí z rôznych dôvodov, zvyčajne v súvislosti so skutočnosťou, že neuspeli pri plnej integrácii štyroch prvkov psychickej manipulácie: kontrola informácií, myslenia, emócií a kontrola správania. Ľudia, ktorých zo sekty vyhodili, sú vo všeobecnosti plní pocitov viny a smútku. Sú ešte veľmi naklonení skupinovému presvedčeniu a ich ľuďom, hoci skupinu ako celok už odmietajú.
Vyhorenie - poznanie, že kto horí, ten zhorí, resp. vyhorí, platí pre členov siekt dvojnásobne. Zneužívajú ich duchovne, mentálne, fyzicky, emocionálne, ale i finančne. Len sotva sú schopní fungovať na normálnom základe. Niektorí vyhorení preukazujú PTSP syndróm (posttraumatická stresová porucha). Zvyčajne sú veľmi zmätení, možno i fyzicky chorí, boja sa a sú neschopní veriť komukoľvek, no najmenej sebe. Neliečená PTSP môže pretrvávať aj roky.
Dozretie - ide o ľudí, ktorí získajú alebo narazia na informácie objasňujúce ich situáciu a umožňujúce im zanechať psychickú manipuláciu bez strachu a pocitu viny. Zvyčajne niekoľko rokov potrebujú pracovať na prispôsobovaní sa normálnemu životu a zdravým postojom. Veľmi im pomáha sebavzdelávanie, duchovné, ale aj svetské, získavanie nových priateľov, usadenie sa v novom prostredí a obnova svojej autentickej osobnosti. Čím viac sa človek učí, tým rozsiahlejšie je jeho uzdravenie.
Absolvovanie poradenstva - táto skupina ľudí sa vyskytuje zriedkavo. Urobilo sa málo výskumov ohľadom potrieb ľudí, ktorí sa narodili a postupovali v kariére vo vnútri psychomanipulatívnej skupiny. Mnohí poradcovia sú nedostatočne vybavení, aby sa zaoberali mnohotvárnosťou výstupového poradenstva. Jestvuje totiž množstvo faktorov, ktoré sa podieľajú na psychickej manipulácii a skúsenosť každej osoby je iná, hoci je v tej istej skupine.
Štádiá kultového procesu
Človek, ktorý sa ocitne v sekte, prechádza procesom, ktorý je možný štruktúrovať prostredníctvom štádií. Individuálne odlišnosti určujú, na ktorom z týchto štádií sa zafixuje a ako rýchlo bude proces opustenia psychomanipulatívnej skupiny napredovať.
Prvé štádium - často sa začína hneď po konverzii. Logická prezentácia sekty úplne preberie moc nad mysľou a vôľou človeka. Pocity, emócie alebo svedomie už zväčša indikujú, že niečo nie je v poriadku.
Druhé štádium - táto neistota zapríčiňuje pocit viny, ktorý sa osoba snaží popierať. Vedie človeka k hlbšiemu riešeniu „robiť dobre" alebo podriaďovať sa sekte a ignorovať akúkoľvek informáciu okolia. Mnoho ľudí nevie, čo sa má opýtať. Pýtajú sa štandardne na existenciu Boha alebo na pravdy Písma. Zriedkavo sú dostatočne bystrí, aby sa spýtali na históriu alebo doktrínu sekty.
Tretie štádium - osoba bude často pociťovať neúprimnosť skupiny, avšak v skutočnosti je jej konanie nasmerované proti jej platným pravidlám. To spôsobuje väčšiu vinu aj väčšie odhodlanie porozumieť tomu, čo sa v ňom deje.
Štvrté štádium - ak je osoba všímavá a ostražitá, pravdepodobne zaznamená určité rozdiely medzi tým, čo hovorí Písmo a tým, čo sa deje v skupine. Môže sa taktiež dozvedieť o škandále alebo probléme, ktorý ju nenechá na pokoji. Sú takí, ktorých to môže trápiť, ale mnohí si len pomyslia: „Ľudia nie sú dokonalí, ale organizácia alebo cirkev dokonalá je"; alebo: „Čo môžem robiť?", prípadne „Boh sa o to postará...".
Piate štádium - osoba sa dozvie o minulosti organizácie a čuduje sa, prečo ho klamali v súvislosti s jej zakladateľom; môže začať pátrať po pravde. V tejto fáze začína zvyčajne veľmi ticho, opatrne a plná obáv dávať okoliu vedieť o svojich sporných otázkach. Zisťuje, že v rámci skupiny je sociálne neakceptovateľné vyslovovať akékoľvek pochybnosti.
Šieste štádium - fáza popretia, osoba sa rozhoduje ignorovať všetky varovné signály. Skutočne sa bojí alebo sa hnevá na kohokoľvek, kto má informácie odhaľujúce klamstvo pracovníkov sekty. Niektorí ľudia sa nikdy nedostanú za toto štádium. Majú nepriateľský postoj k akýmkoľvek informáciám, ktorých jadrom je lož a chyby skupiny.
Siedme štádium - „Neviem, čo si mám myslieť." V tejto fáze uviazne veľa ľudí. Pokúšajú sa veci zmeniť vo svoj prospech. Každého podozrievajú. Nedôverujú svojim priateľom ani rodinám, ba nedôverujú ani sebe samým. Pochybujú o tradičnom kresťanstve. Neveria informáciám, ktoré odhaľujú skupinu. Človek nemusí veriť Písmu a môže sa pokúšať hľadať dôvody, aby veril, že Biblia nebola správne preložená. Je to veľmi kritické štádium. Stres z toho môže zapríčiniť ochorenie, úzkosť, nočné mory, emocionálne ťažkosti, manželské problémy, rozvod, nehodu pre prílišnú duševnú roztržitosť, samovraždu, pocity nepriateľstva a hnevu. Niektorí udávajú problém so zdravím - vracanie, škrípanie zubami alebo iné vonkajšie varovné znaky tenzie. Je to bolestivá a strašidelná fáza. Zvyčajne čím dlhšie je osoba alebo celá rodina v skupine, tým väčšia je bolesť.
V tomto štádiu sa niektorí pokúšajú myslieť tak ako vodca. Zorganizujú návštevy alebo budú písať dlhé mučivé listy. Niektorí dúfajú, že môžu zmeniť systém alebo získať niečo dohodou s ním. Sú prekvapení úplnou neschopnosťou vodcu počúvať, čo hovoria. Niektorí vodcovia zase budú súhlasiť s ich argumentmi, potľapkajú ich po pleci a pokúsia sa upokojiť ich zmätené pocity.
Ôsme štádium - fáza, keď sa osoba rozhodne opustiť skupinu. Vydáva sa viacerými smermi. Začne sa hnevať na Boha alebo sa stáva neveriacou. Pokúša sa odštartovať svoju vlastnú duchovnú púť alebo praktizuje tzv. cirkev doma. Pre pomoc a útechu sa utieka k sekulárnej psychológii, prípadne môže skončiť v inej sekte. Môže sa rozhodnúť na chvíľu nechať visieť vo vzduchu len duchovnú časť svojho života. Niektorí uviaznu v tzv. jo-jo syndróme. Odídu z cirkvi, vrátia sa naspäť, odídu, vrátia sa a tak dokola. Zriedkavo počítajú s tým, čomu verí cirkev, alebo i čomu veria oni.
Môže tu dôjsť k regenerácii ako k výsledku praktizovania intenzívnych modlitieb, hĺbkového štúdia a získavania normálnych kresťanských informácií. Táto fáza je však extrémne ťažká. Ak manželov toto štádium zasahuje súčasne na ich citlivom mieste, môže to zničiť ich manželstvo. K takmer úplnému zrieknutiu sa skupiny a hláseniu sa k rodine dochádza vtedy, keď osoba hlása novú oddanosť ku Kristovi namiesto systému skupiny.
Deviate štádium - fáza, v ktorej sa dezintegruje stará osobnosť a formuje sa nová. Osoba sa zbavuje starého oblečenia, účesu, vlastníctva. Niektorí ľudia zažívajú veľa úzkosti pri prispôsobovaní sa novej identite, pretože ich sebachápanie bolo príliš úzko zviazané so skupinovým postojom k nim samým. Nachádzajú nové záujmy, koníčky a dobročinné aktivity. Keď sa osoba regeneruje, štúdium Biblie a lekcie z Písma sú pre ňu opäť vzrušujúce. Teší sa na každý nový deň a má pocit pokoja. Svet vyzerá nádherne, ľudia sú úžasní, príroda žiari krásou a silou Boha. Ak si našla cirkev, ktorá jej poskytla satisfakciu, osoba prežíva obrovské šťastie.
Desiate štádium - osoba je v permanentnom údive, keď vníma rozdiel medzi starým a novým životom. Prežíva ľútosť s tými, ktorí sú ešte stále v pôvodnej skupine a bude eventuálne schopná zasmiať sa na svojej minulej skúsenosti.
Aj po etape, keď sa člen sekty rozhodne odísť zo skupiny, mu zostáva urobiť ešte veľa práce. Fyzický odchod zo sekty nevyhnutne nevyrieši všetky jeho problémy. Bývalí členovia siekt potrebujú čas na to, aby sa prispôsobili životu mimo skupiny a našli odpovede na otázky, ktoré vyvstali z ich rozhodnutia odísť. Toto obdobie hľadania duše môže byť prospešné, avšak je to náročný proces a členovia rodiny by mali byť k dispozícii, aby ju podporili a povzbudili. Väčšina ľudí, ktorí odišli zo siekt, bude vo veľkej miere ťažiť z postkultových poradenských sedení. Ďalší budú potrebovať intenzívnejšiu pomoc a bude pre nich prospešné, ak vyhľadajú psychoterapeuta.
Zhubné sekty učia svojich členov, aby zablokovali informácie a potlačili svoje pocity. Osoba, ktorá odíde zo sekty, sa potrebuje znovu napojiť na svet a na seba. Bývalý člen sekty potrebuje mať na mysli, že vedomosti sú pre neho veľmi podstatné a že emócie napovedajú dôležité veci o realite. Povzbudzujme ho, aby sa vzdelával tým, že bude čítať a premýšľať o tom, čo sa mu stalo, aby prišiel do kontaktu so svojimi pocitmi - napríklad tým, že príslušným spôsobom ventiluje frustráciu. Čím viac sa nám otvorí, tým skôr sme schopní identifikovať akékoľvek pretrvávajúce problémy, ktoré môžu brzdiť jeho proces rehabilitácie.
Depresia, nočné mory a panické záchvaty
Proces ozdravovania sa môže u jednotlivých osôb líšiť. Pre niektorých ľudí uvažovanie nad plánom čo najrýchlejšie sa vrátiť do práce alebo školy je dobrým rozhodnutím. No pre väčšinu je najlepšie ponechať si čas, aby sa prepracovali cez svoje problémy. S podporou rodiny a priateľov nemusia urýchľovať svoj proces uzdravovania. Mnohí bývalí členovia chcú pomáhať priateľom, ktorí zotrvávajú v sekte, či pomáhať iným rodinám, venujúcim sa angažovanosťou svojho blízkeho v sekte.
Zaoberanie sa otázkami sekty však môže byť traumatické ešte dlhé roky po odchode z nej. Bývalí členovia siekt trpia širokou škálou ťažkostí, čo je dôsledok sektárskych manipulácií. Väčšina členov siekt pociťuje počas prvých mesiacov života mimo sekty depresiu. Niektorí porovnávajú túto skúsenosť so zaľúbenosťou, no museli si uvedomiť, že ich milý mal dve tváre a využíval ich. Ďalší prirovnávajú svoje angažovanie sa v sekte k spirituálnemu znásilneniu svojej duše. Bez náležitého poradenstva ale môžu ich fóbie a fragmentové vnímanie seba zostať naďalej nedotknuté.
Nočné mory sú u bývalých členov siekt obvyklým symptómom strachu. Vo vážnych prípadoch môže človek prežívať záchvaty paniky a úzkosti a u niektorých ľudí sa vyvinie určitá forma spomínanej posttraumatickej stresovej poruchy. Psychosomatické symptómy ako bolesti hlavy, alergie a astma môžu záležitosť ešte zhoršiť. Bývalí členovia, ktorí majú panické záchvaty, poruchy príjmu potravy alebo spánku, prípadne pretrvávajúce nočné mory, by s konečnou platnosťou mali čo najskôr vyhľadať aspoň dodatočnú odbornú konzultáciu.
Zvyčajne sa bývalí členovia cítia podvedení, využití a psychicky porazení a ich bolesť môže byť taká intenzívna, že zablokuje všetku nádej na lepšiu budúcnosť. Počas tohto obdobia zármutku by členovia rodín mali pomáhať svojim blízkym povzbudzovaním, že je ešte možná vyvážená a nádejná perspektíva. Treba im dať spoznať, že aj iní prešli situáciami, ktoré boli rovnako zlé a azda aj bolestnejšie, a podchytiť akékoľvek pozitíva, ak o nich bývalý člen hovorí. Túto skúsenosť možno využiť na jeho posilnenie a zmúdrenie. Je potrebné byť trpezlivý, nenútiť osobu, aby postupovala rýchlejšie, než môže. Obvyklé je, že rodina chce, aby osoba hneď „cez to prešla". Nie je to však niečo, čo sa dá okamžite vyliečiť. Každý musí ísť svojím vlastným tempom.
Povzbudzovať nezávislé rozhodovanie
O členoch siekt sa predpokladá, že sa vzdali autonómie a často musia žiadať o povolenie aj v rutinnej činnosti, ako je napríklad použitie kúpeľne. V dôsledku toho sa bývalí členovia môžu trápiť s jednoduchými rozhodnutiami typu: čo jesť, čo si obliecť, čo čítať a kedy ísť spať. Po intervencii niekedy presunú oddanosť k vodcovi sekty na poradcu alebo iného člena tímu. Priatelia a rodina by mali byť preto vnímaví na možné tendencie vedúce k závislosti od iných alebo prenos lojality.
Často sa tiež stáva, že bývalí členovia žiadajú o radu a usmernenie a často sú zlákaní na „jediný správny" spôsob myslenia. Pretože jedným z našich cieľov je pomôcť svojmu blízkemu konať nezávisle, musíme byť vnímaví a ustavične ho povzbudzovať, aby sa rozhodoval sám za seba. Môžeme to robiť tak, že sa vyhneme nutkaniu povedať mu, čo má robiť. Namiesto toho sa ho spýtajme: „Čo by si chcel robiť? alebo „Čo si myslíš, že je lepšie? Prečo?". Uľahčujme mu rozhodovací proces tak, že ho povzbudíme, aby sa čo najlepšie rozhodol a naučil na vlastných skúsenostiach. Postupne rodina môže pomôcť bývalému členovi obnoviť jeho schopnosť samostatného rozhodovania bez závislosti od rady a usmernenia niekoho iného. Ľudia sa potrebujú učiť, aby robili dobré rozhodnutia a žili s ich následkami.
Dôvera, vina a strach
Ďalším zvyčajným problémom je strata dôvery. Bývalí členovia niekedy pociťujú, že dôveru - predovšetkým svoju - už nikdy nezískajú späť. Boja sa intímností a vyhýbajú sa záväzku voči ľuďom v práci či dokonca koníčkom, pretože majú strach prevziať ďalšie emočné riziko. Potrebujú mať nástroje na hodnotenie nových ľudí a situácií a pochopiť, že keď boli do sekty naverbovaní, tieto nástroje nemali. Mali by tiež pochopiť, že sa nechali zraniť vplyvom sekty, lebo neodhalili psychickú manipuláciu a dali sa zaangažovať podvodom. Teraz však už chápu lepšie. Potrebujú si odpustiť a dôverovať, že získali nové nástroje na prijímanie dobrých rozhodnutí.
Je príznačné, že bývalí členovia siekt prežívajú silné pocity hanby a viny. Potrebujú sa znovu uistiť, že je úplne normálne ľutovať účasť na škodlivom správaní, ako je klamanie, i v neetických alebo nelegálnych činnostiach, ako je krádež, podvod a prostitúcia. Taktiež by si mali uvedomiť, že je „normálne" nemať potuchy o živote v sekte, aj keď sú priatelia stále v skupine, alebo pocit byť zaangažovaný v niečom „zvláštnom". Túžba pomáhať ľuďom, ktorí ostali v skupine, sa musí vyvážiť potrebou pokračovať vo svojom vlastnom živote. Je dôležité, aby si bývalí členovia vyvinuli silné zdôvodnenie v seba samých tak, aby ich styk s členmi sekty nevtiahol naspäť do duševného postoja sekty.
Niektoré sekty učia svojich členov, že ľudia, ktorí odídu zo skupiny, sú nepriatelia a malo by sa im škodiť. Takúto hrozbu však netreba brať vážne, pretože skutočné incidenty násilia sú vzácne. Strach z negatívnej publicity zvyčajne skupinu zdržuje pred odplatou. Bývalí členovia musia preto realisticky zvážiť prípadnú možnosť pomsty sekty.
„Preletovanie" mysľou
Extrémna zámena identity spôsobená členstvom v sekte prenasleduje bývalých členov mnoho rokov, čo spôsobuje „flešbeky", v ktorých osoba „preletuje" mysľou späť do času svojho angažovania sa. V prítomnosti sa sektová identita môže spúšťať stimulom, ako je obraz, zvuk alebo vôňa, ktoré napomáhali pri ich manipulácii. Tento disociatívny stav, ktorý je známy ako floating (preletovanie mysľou), môže byť významnou prekážkou pre bývalých členov siekt. Nedobrovoľné epizódy sú najobvyklejšie medzi ľuďmi, ktorí boli vystavení technikám vyvolávajúcim tranz, ako sú monotónne chválospevy, meditácia a hovorenie v jazykoch. Floating je zvlášť hrozný u tých, ktorým chýba pochopenie psychickej manipulácie. Ľudia, ktorí odišli zo sekty bez poradenstva, sú často zmätení a vystrašení touto skúsenosťou a začínajú pociťovať neracionálnu vinu a strach z toho, že odišli zo skupiny.
Anulovanie „spúšťačov"
Počiatočná panika spôsobená tým, že niekto odhalí preletovanie mysľou, sa môže zvyčajne zmierniť pevným sebapripomenutím si toho, že je to prirodzený symptóm psychickej manipulácie, ktorý možno liečiť. Aby osoba získala kontrolu nad floatingom, musí najprv identifikovať spúšťač, ktorý môže byť vnútorný (myšlienka alebo duševný obraz), alebo vonkajší (osoba alebo miesto). Nasledujúci krok je naučiť sa novú reakciu na spúšťač tým, že systematicky vyžadujeme stimul a vytvárame odlišnú asociáciu. Spúšťač je kotvou skúsenosti a môže obsahovať jeden alebo viac z piatich zmyslov. Našťastie, myseľ je schopná učiť sa na jeden pokus a bývalí členovia môžu túto schopnosť využívať, aby anulovali spúšťače sekty. Potrebujú si uvedomiť, ako spracúvajú informácie pomocou piatich zmyslov:
1. Vizuálne obrazy - môžu byť asociované (participačné) či disociované (pozorovacie). Možno ich vidieť farebne alebo čierno-bielo, zaostrené alebo nezaostrené, dvoj- alebo trojrozmerné a tiež z rôznych perspektív - väčšie, menšie, zospodu a zvrchu. Aby sa neutralizoval vizuálny spúšťač, napríklad obraz vodcu sekty, člen si môže predstaviť, že sa sleduje, ako naň pozerá (disociovaný obraz) skôr, než by naň hľadel priamo (asociovaný obraz). Môže taktiež praktizovať nastavenie jeho farby, zaostrenia a veľkosti.
2. Zvukové informácie - zahŕňajú slová, hlasitosť, tón, rýchlosť, farbu tónu a hlas. Niektorí bývalí členovia siekt nemôžu počúvať určité druhy hudby, napríklad Mozartove sonáty, ktoré hrala sekta. Kľúčom k anulovaniu zvukových spúšťačov je po prvé uvedomiť si to, a po druhé vytvoriť zdravé asociácie, napríklad navštívením Mozartovho koncertu s dobrými priateľmi, ktorí nie sú členmi sekty.
3. Kinestetické (pocitové) informácie - registrujú sa ako pôžitok alebo bolesť, teplo alebo chlad, hladké alebo drsné a interné alebo externé. Kinestetický spúšťač môže byť predklonenie sa v páse alebo modlenie, keď kľačíme na kolenách. Môže to byť konkrétna pozícia jogy, ako je sedenie v polohe lotosového kvetu. Tým, že si uvedomíme a vytvoríme nové asociácie - vykonávaním týchto činností v nových nastaveniach s odlišným rámcom mysle, môžeme takéto spúšťače neutralizovať.
4. Olfaktorické (čuchové) informácie - môžu byť pozitívne či negatívne, zaujímavé alebo bezvýrazné. Olfaktorické spúšťače zahŕňajú vôňu potravín, kadidla, voňavých sviečok. Ak člen sekty pracoval vo fabrike na spracovanie rýb, môže to byť vôňa ryby.
5. Gustačné (chuťové) informácie - môžu byť pozitívne alebo negatívne, korenisté alebo nedráždivé, sladké alebo štipľavé. Bývalí členovia siekt si často vyvinú averziu na potraviny, ktoré spravidla jedli v sekte. Tak ako pri prvých troch zmysloch môže osoba identifikovať čuchové a chuťové spúšťače a vytvoriť si nové asociácie.
Túto techniku anulovania spúšťačov je obzvlášť dôležité uplatňovať na sektový frázovitý jazyk. Povzbudzujme člena, aby spísal najpoužívanejšie slová sekty, o ktorých si sám myslí, že ich vyslovuje. Potom ho požiadajme, aby vzal dobrý slovník a prečítal si skutočné definície slova. Bývalí členovia sa oveľa lepšie dostanú mimo, ak môžu vytvoriť nové asociácie skôr, než by sa iba vyhýbali slovám používaným v sekte. Hlavne pre tých, ktorí boli v sektách mnoho rokov, pomôže neutralizácia sektových pojmov a používanie regulárnych slov na popis reality urýchliť proces ich regenerácie.
Pre bývalých členov je taktiež užitočné, keď si posilnia sebavedomie pri používaní produktívnych slov. V závislosti od toho, ako je orámovaná, dokonca i dobre mienená samovrava, ako: „Nemysli si, že si blbý", alebo „Nehnevaj sa, že ľudia prichádzajú, aby ťa dostali", môže vytvoriť opačný účinok. Účinnejším prístupom je teda myslieť pozitívne.
Prekonávať sektárske myslenie
Ak pozorujeme bývalého člena sekty pri prejave sektárskeho myslenia, ako je vytváranie čierno-bielych tvrdení typu „všetko, alebo nič", opatrne ho na to upozornime. Trvá určitý čas, kým si uvedomí, že slovo má sivé a plné spektrum farieb. Jemne poukážme na iné možnosti, ak vidíme, že hľadá ďalšiu sadu absolútnych odpovedí, aby vyplnil medzeru vytvorenú svojím členstvom stráveným v sekte.
Rodina a priatelia by si mali dávať pozor, aby nikdy neodmietli, neminimalizovali alebo neodsúvali jeho tzv. „spirituálne" zážitky. Účinnejšia odpoveď je prediskutovať alternatívne interpretácie. Ukážme, ako iní členovia, s ktorými sme hovorili alebo o nich počuli, začali chápať svoje sektové zážitky vo svojom súčasnom svetonázore.
Pestovať autentické ja
Rodiny by mali povzbudzovať bývalých členov, aby regenerovali svoje autentické ja: svoje skutočné hodnoty, dogmy, sny a ciele. Ak osoba nesúhlasí so svojím predkultovým ja, je to pravdepodobne preto, lebo autentické ja nebolo zatiaľ plne realizované. V týchto prípadoch člen rodiny môže pomôcť svojmu blízkemu vybudovať si novú identitu, na ktorú môže byť hrdý.
Časť obnovy autentickej identity zahŕňa zaoberanie sa pocitom straty viery z toho, že ste súčasťou elitnej skupiny. Bývalým členom často chýba „vrchol" súvisiaci s vierou sekty, že spasia svet, vytvoria kráľovstvo nebeské na zemi alebo dosiahnu osvietenie. Avšak existujú zdravé náhrady emočného náporu, ktorý zažili niektorí členovia siekt. Keď sa energia a entuziazmus bývalého člena odvedie v pozitívnom smere, často nájde skutočné naplnenie. Napríklad osoba môže nájsť humanitnú organizáciu, ktorá skutočne uskutočňuje niektoré ciele, ktoré na prvom mieste motivovali osobu vstúpiť do sekty. Keď preberáme takéto možnosti, dbajme na to, aby sme zvýraznili bezúhonnosť, poctivosť, spiritualitu a službu ľuďom.
Bývalí členovia potrebujú vedieť, že nič nie je na nich „chybné". Často sa im musí pripomínať, že sú inteligentní a že existujú milióny iných, ktorí zažili podobné skúsenosti. Mali by pochopiť, že keď vstupovali do skupiny, urobili to, o čom sa v tom čase domnievali, že je tou najlepšou voľbou. Teraz vedia viac: chápu psychickú manipuláciu, poznajú, aké otázky majú klásť, na aké správanie si treba dávať pozor a ako sa spoliehať na priateľov a rodinu pri testovaní reality. Povzbudzujme preto bývalého člena, aby pochopil, že nové prostriedky, informácie a perspektívy mu môžu pomôcť zmeniť sa a rásť.
Modelovanie
Modelovanie môže umožniť osobe preskúmať a zmeniť správanie tým, že pomôže identifikovať modely a psychické zábrany. Je užitočné napríklad byť schopný rozpoznať a vysloviť rozdiel medzi tým, čo nechcete (priemernú prácu) a poznaním toho, čo chcete (naplnenie kariéry). Toto rozlišovanie sa vzťahuje na motivačný štýl osoby, ktorý môže byť buď defenzívny (odchod od negatívneho), alebo asertívny (priblíženie sa k pozitívnemu). Obidve stratégie sú prirodzené a cenné, avšak asertívna motivácia je zďaleka najlepšia, aby umožnila osobe vyjsť z koľají a rásť ako osoba. Bývalí členovia siekt by sa mali pýtať, aby identifikovali svoj vlastný štýl a pracovali na vývine štýlu „presunúť sa k pozitívnemu". Pri stanovovaní cieľov (čo chcete urobiť a čomu sa chcete vyhnúť) je dobré zvážiť krátkodobé a dlhodobé následky každej voľby.
Keď bývalý člen cíti, že uviazol, tento pocit často súvisí s jeho osobným miestom kontroly. Má externé porovnanie (rovnako ako v závislosti od osoby s autoritou) alebo interné porovnanie na smerovanie v živote? Dokonca, keď bývalý člen odmieta vedenie svojej skupiny, stále môže prejavovať podvedomú lojalitu k vodcovi alebo zástupným osobám s autoritou. Podstatným krokom pri oslobodení z psychickej manipulácie je vyvinutie interného miesta kontroly, ktoré osobe umožňuje prijímať jej vlastné voľby na základe dostatočnej informovanosti.
Orientácia v čase je ďalšou perspektívou, ktorú by mali zvážiť bývalí členovia siekt. Je nemožné, aby sa takýto človek liečil, ak sa cíti uviaznutý v minulosti (spomienky na život v sekte) alebo v súčasnosti (nastavovanie na život po sekte). Členovia rodiny by mali posilniť svojho blízkeho, aby život videl nielen vzhľadom na súčasnosť, ale aj na krátkodobú a dlhodobú budúcnosť. Predstavenie si pozitívnych možností mu pomôže identifikovať svoje rentabilné a dosiahnuteľné ciele.
Literatúra a internet:
1. http://www.spiritualabuse.org
3. Hassan, S.: Releasig the Bonds. Freedom of Mind Press, Somerville 2000