Pán biskup, v čom vidíte hlavné príčiny prenikania siekt a ich „ideového" ovplyvňovania kresťanov a aké následky môžu nastať, ak tradičné kresťanské cirkvi nebudú v tejto oblasti aktívne?

Kresťanstvo už od čias svojho vzniku pôsobilo v prostredí iných náboženských kultúr. Živá konfrontácia s rôznymi náboženskými kultúrami, predstavami, alebo aj celými systémami bola vždy súčasťou života kresťanstva. Na konci druhého milénia, a možno zvlášť u nás na Slovensku, bola táto situácia donedávna iná. Kresťanské cirkvi sú väčšinovým duchovným fenoménom. V prostredí, v ktorom žijú naše cirkvi, nejestvujú okrem židovstva iné svetové náboženstvá. Jedinou opozičnou duchovnou kultúrou bol ideologický i praktický materializmus. Náboženský obraz Slovenska bol do určitej miery v posledných desaťročiach vlády totalitnej moci ustálený aj pre celkové obmedzenie slobody občanov. Dnes je však situácia iná. Sloboda prináša priestor aj pre prienik mnohých duchovných prúdov, často bez veľkej propagandy, osvedčenými spôsobmi využívania chýb nás kresťanov a cestou osobnej agitácie a pestovaním uzavretých komunít.

Je veľa príčin pre vytváranie synkretických náboženských komplexov v novodobých sektách, ale aj v duševnom svete mnohých moderných ľudí. Spomeniem aspoň niektoré. Väčšina z tých, na ktoré myslím, by mali viesť ku  sebakritickému prehodnoteniu vlastnej misie vo všetkých svojich častiach: vo svedectve i v tom, ako žijeme, aké spoločenstvá vytvárame.

Zdá sa, že my kresťania sme prestali byť ostražití na možné ponuky iných náboženstiev a siekt a naše svedectvo o sile evanjelia nedostatočne poukazuje na jedinečné hodnoty kresťanskej viery práve oproti rôznym iným náboženským predstavám. Apologetický, teda obranný charakter zvesti musí počítať aj s rôznymi všeľudskými, povedal by som prapôvodnými náboženskými túžbami a otázkami, ktoré sa v ľudskej mysli objavujú a treba na ne odpovedať z perspektívy kresťanstva. Tieto otázky sa týkajú napríklad skúsenosti so sebou, teda obrazu o človeku. Pochopenie vlastností ľudskej duše a komunikácie medzi ľuďmi, vzťah ku hraničným stavom bytia, ako je narodenie a smrť, vzťah k zosnulým, to všetko a mnohé iné je aj z bežnej skúsenosti človeka výzvou pre materialistický pohľad na svet. Ak cirkev mnohé z týchto v skúsenosti existujúcich antropologických výziev nevie interpretovať a zaradiť, ponúka tým miesto iným, ktorí dávajú svoje odpovede.

Ďalším dôvodom pre to, že sa ľudia môžu ujať ponuky niektorých siekt vidím v tom, že vždy nevedieme skutočne kresťanský, láskavý zápas o človeka. Naša výchova v cirkevných zboroch a farnostiach vrcholí často len v útržkovitých vedomostiach o Bohu, svete, perspektíve viery a nevytvára poväčšine ucelený komplex. Ďalšie vzdelávanie dospelých väčšinou nejestvuje. Ale nejde iba o intelektuálny prístup k otázkam viery. Predovšetkým ide o to, čo je rozhodujúce. V našich cirkevných spoločenstvách má vládnuť duch Kristovej lásky. Máme citlivo vnímať potreby bratov a sestier a dovoliť Duchu Božiemu, aby vytváral tú nenapodobiteľnú jednotu Ducha vo zväzku pokoja. Ak naše rodiny a naše cirkevné zbory, spoločenstvá či farnosti sú popretkávané Kristovou láskou, teda sú časťou živého Kristovho tela, tak akékoľvek snahy ponúknuť alternatívu musia zlyhať, lebo láskavé spoločenstvo kresťanov je na rozdiel od mnohých spoločenstiev siekt vedené vzájomnou úctou, pravou slobodou a nie iba slepou poslušnosťou voči nezdôvodnenej autorite. Ak sme si túto potrebu neuvedomili doteraz, prítomnosť siekt by nás mala viesť k pestovaniu komplexnej biblickej viery vo vedomostiach, vzťahoch a v kvalite kresťanského spoločenstva. A to všetko sa má diať v trvalej snahe o presvedčivé svedectvo viery (v dnešnom svete kultúrne integrované a morálne).

 

Náboroví pracovníci siekt často prichádzajú do styku s mladými, ktorí boli od detstva vychovávaní v kresťanskom prostredí. Prečo sa im potom tak často darí osloviť ich ponukou, ktorá je v mnohom odlišná od ich pôvodnej kresťanskej orientácie?

V čase môjho pôsobenia v Svetovom luteránskom zväze v rámci programu pre mládež a študentov sme dostali od členských cirkví úlohu venovať sa výskumným projektom exodu mladých ľudí zo západnej Európy napríklad do novobudhistických kláštorov v Nepáli a v severnej Indii. Otázka, ktorá nás viedla, znela takto: Prečo hľadajú naši mladí ľudia odpovede na svoje otázky tak ďaleko u cudzích učiteľov a nenachádzajú ich v chrámoch Dánska či Nemecka? Poznanie z tohto programu bolo, že mladí a iste i starší ľudia našej pretechnizovanej spoločnosti prejavujú túžbu aj po iných duchovných zážitkoch, ako im ponúkajú naše chrámy. V praxi našej viery im chýba osobné meditatívne ticho, dôverný rozhovor s človekom, ktorý má skúsenosti s Bohom a schopnosť vcítiť sa. Naše chrámové stretnutia s bohoslužobným programom, množstvom slov a spevu a bežná prax cirkvi neponúkajú vždy dosť priestoru na cieľavedomé zamyslenie nad sebou a ešte menej na dôverný kontakt s bratmi a sestrami a na prejavy radosti. Aj tu využívajú naše slabiny iní a nám treba kriticky zvažovať prax svojej viery.

 

Okrem uvedených dôvodov úspešnosti siekt v našom tradične kresťanskom prostredí je aj nevedomosť a pasivita kresťanov častou príčinou, prečo sa sektám darí získavať nových členov. Preto je veľmi dôležité, aby sa kompetentní snažili veriacim sprostredkovať odborné a objektívne informácie aspoň o náboženských skupinách, ktoré pôsobia na Slovensku. Aké sú podľa Vás v tomto rezervy a aké konkrétne spôsoby mediálnej, osvetovej či edičnej práce považujete za najúčinnejšie?

Určite treba zároveň so snahou o skvalitnenie vlastnej duchovnej práce a pestovanie našich kresťanských spoločenstiev venovať viac pozornosti prenikajúcim náboženským prúdom so svetom predstáv a spôsobmi argumentácie, ktoré vytvárajú. Ťažkosť tejto práce však niekedy spočíva v mnohorakosti a menlivosti mnohých z nich, ako aj v tom, že ich práca je väčšinou neverejná. Stáva sa, že svoje verejné aktivity zastrešujú hodnotami, ktoré sú významné aj pre kresťanov: rodina, svetový pokoj a ochrana života. Niektoré z týchto hnutí prejavujú snahu ponúknuť novú platformu spolupráce mnohých náboženstiev v záujme spoločného univerzálneho cieľa a aj tu nie sme si úplne istí, ako reagovať.

Rozhodne je potrebné, aby sa tieto nové fenomény skúmali a aby sme nakoniec prezentovali verejne v publikáciách, publicistických a diskusných reláciách informácie o týchto nových náboženských kultúrach uprostred nás. Uvedomujem si tiež skutočnosť, že nadobudnúť poznanie o ich učení a živote často nie je možné bez osobného kontaktu a dialógu. Takáto komunikácia umožňuje preverenie jestvujúcich pohľadov a dáva tiež príležitosť pre našu osobnú pomoc čerpajúcu z prameňov kresťanskej viery. Rozhodne sa informácia o týchto nových sektách má stávať súčasťou vyučovacieho programu cirkví určeného pre mládež, ale i pre dospelých. Za efektívne pritom považujem najmä spracovanie takto získaných informácií najmä dostupnou technikou moderných médií, napr. videotechniky, ktorá umožní predstaviť oveľa komplexnejšie duchovné pozadie a predstavy novodobých siekt a náboženských hnutí a dôsledky ich pôsobenia medzi nami.

 

Odborníkov, ktorí by sa však boli schopní kvalifikovane zmocniť tejto náročnej úlohy je u nás stále nedostatok. Nebolo by preto prospešné, aby viaceré kresťanské cirkvi navzájom na tejto Pánovej brázde spolupracovali? Ak áno, aká je Vaša predstava o takejto prípadnej spolupráci a v čom vidíte jej konkrétne možnosti?

Invázia siekt, dúfam, vyprovokuje efektívnejšiu spoluprácu kresťanských cirkví. Snaha o spoločné pochopenie týchto externých duchovných fenoménov môže mať viaceré pozitívne prejavy pre kresťanstvo na Slovensku. Spoločným štúdiom sa vždy provokuje aj sebaskúmanie a sebakritika. Výsledkom môže byť aj oveľa väčšie vedomie o tom, čo nás spája, a potreba užšej spolupráce, aby sme ľuďom našej krajiny ukázali, že Kristova láska je medzi nami efektívna. Ekumenická spolupráca aj v tejto oblasti je podporným svedectvom o sile evanjelia a znaky nejednoty naopak kompromitujú nie iba jednotlivé kresťanské cirkvi, ale v konečnom dôsledku zvesť o Ježišovi Kristovi. Verím, že spolupráca cirkví vo výskume siekt sa stane ďalším príspevkom k ozdraveniu našich interných kresťanských vzťahov, a tým aj príspevkom k obnove národa.

 

Ďakujem za rozhovor.