Utešiteľ Boha

Základ Munovho učenia je obsiahnutý v knihe Boží princíp (Princíp). Mun na rozdiel od kresťanskej tradície nepovažuje Boha za absolútneho. V jeho dualistickom poňatí, chápanom ako staročínsky jin a jang, je Boh iba subjektom, ktorému je objektom jeho stvorenie. Harmonický vzťah narušil hriech prvých ľudí v raji. Eva najprv duchovne (nie fyzicky, ako sa niekedy nepresne uvádza) smilnila s Luciferom. Hriech potom chcela zahladiť stykom s Adamom, z ktorého vzišiel Kain. Pre tieto previnenia ľudstvo duchovne i fyzicky padlo. Boh trpel, lebo prví ľudia nenaplnili účel stvorenia - nezaložili nebeské kráľovstvo, ktoré malo byť „jednou veľkou bezhriešnou rodinou s jednými rodičmi" a poškodili tak väzbu subjekt - objekt. Aby Boh roztržku urovnal, poslal na zem Druhého Adama - Ježiša, syna Panny Márie a Zachariáša (manžela Alžbety; podľa munistickej vierouky mal s Pannou Máriou styk, z ktorého sa narodil Ježiš!). Ježiš však sklamal, nedokázal si nájsť pravú nevestu a založiť tak očakávanú ideálnu Pravú rodinu a nebeské kráľovstvo na zemi. Vidiac, že nespasí ľudstvo úplne, rozhodol sa pre obetu na kríži, čím umožnil veriacim aspoň duchovnú spásu. Na fyzickú spásu ľudstvo ďalej čakalo. Tretí Adam sa podľa zložitých vývodov Princípu mal narodiť v Kórei krátko po skončení prvej svetovej vojny. (Na doplnenie tajničky stačí uviesť, že San Mjung Mun sa narodil 6. 1. 1920 v severnej Kórei...)

Počas štúdií v Soule sa Munovi vo veľkonočnom období v roku 1935 vraj zjavil Ježiš a požiadal ho, aby dokončil jeho „misiu vybudovania Božieho kráľovstva na zemi". Chlapec po chvíli rozhodovania súhlasil. Nasledujúcich dvadsať rokov potom okrem svojich pozemských povinností putoval duchovným svetom, aby napriek neuveriteľným protivenstvám a utrpeniu („sám bojoval proti miliónom diablov a porazil ich") našiel Pravdu. Tá sa ukázala natoľko šokujúca, že ju ani sám Boh neprijal. Mun však trval na svojom a Stvoriteľ pri treťom vypočutí napokon Pravdu potvrdil. Duchovný svet i všetci bývalí náboženskí vodcovia sa Munovi poklonili a uznali ho za „víťaza univerza a pána stvorenia".

Táto „Pravda", vysvetľujúca Bibliu, sa stala základom uvedeného Princípu, ktorý Mun vydal začiatkom päťdesiatych rokov. Boh, ktorý tisíce rokov trpel neposlušnosťou ľudstva, konečne našiel utešiteľa. Mun ho svojou prácou a modlitbami povzbudzuje a ako doslova hovorí, „stokrát Bohu zotieral slzy z jeho tváre".

Viera judaizmu bola naplnená kresťanstvom, kresťanstvo i ďalšie náboženstvá sa majú nahradiť munistickou ideológiou - godizmom (z angl. god - boh). Z tohto dôvodu Mun založil v Soule roku 1954 Cirkev zjednotenia (plný názov organizácie znel Združenie Ducha Svätého pre zjednotenie svetového kresťanstva). Ľudstvo mohol mesiáš fyzicky spasiť len prostredníctvom ideálnej rodiny. Pravú manželku na tento účel Mun našiel v Hak Ja Han (Hak Ča Han). Svadba sa konala 16. marca 1960 - munisti pripúšťajú, že sa mesiáš ženil už po druhýkrát, niektorí kritici však hovoria o troch bývalých manželkách a veľmi promiskuitnom živote reverenda Muna. Presne o 23 rokov mladšia žena porodila mesiášovi do roku 1981 trinásť „bezhriešnych" detí. Praví rodičia (Munovci) tak založili ideálnu Pravú rodinu, na ktorej pri požehnaniach - známych hromadných svadbách - vrubľujú ľudstvo. Nebeské kráľovstvo na zemi tak bolo založené.

 

Lož povolená

V kritickej literatúre sa môžeme dočítať, že munisti mohli v prípade prospechu svojej organizácie klamať svojmu okoliu. Takáto lož sa vnímala ako pozitívna, lebo sa ňou oklamával zlý svet a jeho vládca Satan. Túto prax doloženú napríklad bývalým munistom Stevenom Hassanom, autorom knihy Ako čeliť psychickej manipulácii zhubných kultov, odporúčal sám Mun v čase jeho najväčšej ofenzívy v 70. a 80. rokoch. Mesiáš chcel po vstupe do USA (občianstvo získal r. 1973) ovládnuť nielen Ameriku, ale i celý svet. Na expanziu však potreboval milióny dolárov. Tie plynuli z vrecák a z práce jeho oddaných, ktorí verili v dejinné poslanie misie. Cirkvi venovali majetok, opúšťali svoje rodiny a zamestnania, len aby mohli slúžiť „na plný úväzok".

Mohutný prúd financií plynul do mesiášovej pokladnice najmä z fundraisingu. Týmto slovom (u nás známym skôr zo sociálnej oblasti) označovali munisti získavanie peňazí z pouličného predaja predražených kvetín a ďalšieho tovaru. Satanský svet - to znamená okoloidúcich - vtedy lživo zavádzali tvrdením, že výťažok putuje na charitatívne účely. Hassan uvádza, že „munistickí podomoví obchodníci v Japonsku pripravili nátlakovým predajom bezcenných náboženských predmetov, kúziel a talizmanov verejnosť najmenej o 165 miliónov dolárov. Suma vraj predstavuje len celkový objem vrátený na základe 14 579 sťažností vládnym spotrebným strediskám a advokátom. Podľa odhadu združenia právnych zástupcov sa sťažovalo len jedno percento podvedených a suma je len špičkou ľadovca."

Vďaka takto získaným prostriedkom Mun vybudoval medzinárodné ekonomické impérium zahrnujúce najrozmanitejšie továrne, potravinársky reťazec Il-Hwa, hotely, reštaurácie, banky, klenotníctva, ako aj školy či médiá - tlačové agentúry i noviny. Do svojho najznámejšieho denníka, vplyvného The Washington Times, investoval podľa svojich slov miliardu dolárov.

Prax fundraisingu možno v 90. rokoch doložiť i v Česku, nevieme však, či bola tiež sprevádzaná účelovým klamstvom. Dnes, keď pominuli časy vyhroteného súboja mesiáš kontra bezbožníci, zvlažnení munisti lživé zavádzania popierajú. Tvrdia, že sa usilujú žiť čestne a vo väčšine prípadov im možno azda i veriť. Určitú mieru obozretnosti je však potrebné zachovať, ako ukazuje i pozoruhodný prípad z jari 1997, keď na seba českí munisti upozornili originálnym podvodom.

České zákony v tom čase umožňovali štátnu registráciu nového náboženského hnutia len v prípade, keď sa k nemu písomne prihlási najmenej desaťtisíc občanov. Munisti, ktorých vtedy v ČR pôsobilo niekoľko málo stoviek, sa cítili byť týmto zákonom diskriminovaní. Rozhodli sa ho teda obísť. V priebehu desiatich dní niekoľko „náborárov" vymámilo z chodcov na rušných pražských uliciach vyše 12 000 podpisov a adries. „Zberači autogramov" sa predstavovali ako členovia „mladého kresťanského spoločenstva", ktoré sa usiluje o zjednotenie cirkví. O San Mjung Munovi a jeho ideách „taktne" pomlčali a jeho meno „pozabudli" uviesť i na formulároch, ktoré ľudia podpisovali. Ministerstvo kultúry žiadosť o registráciu podporenú „hlasom ľudu" riešilo niekoľko mesiacov. Po doručení množstva svedectiev o nekalom zbere podpisov a po konfrontácii niekoľkých prekvapených signatárov, ktorí vôbec netušili, čo podpísali, žiadosť zamietlo. V opačnom prípade by sa totiž munistom otvorila nielen štátna pokladnica, ale i cesta do škôl a oficiálneho vyučovacieho procesu.

 

Úpadok cirkvi

Od 90. rokov prechádza Cirkev zjednotenia krízou. Mun v Princípe prorokoval zánik komunistického bloku, ďalší vývoj však nepasoval do jeho kariet. Svet sa nezjednotil pod vládou mesiáša a v USA nastal odliv až 90 % členskej základne. Z maxima dosiahnutého v 70. rokoch sa základňa znížila na 1 500 až 3 000 členov. Dočasné úspechy Mun zaznamenal vo východnej Európe, zvlášť v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu.

V polovici 90. rokov sa pokúsil zatraktívniť firmu, preto celosvetovo Cirkev zjednotenia premenoval civilnejším názvom Federácia rodín za mier vo svete a zjednotenie. Používa sa tiež názov Hnutie zjednotenia.

Organizáciu zviditeľňoval i cez satelit prepojenými hromadnými svadbami po celom svete. Megalománia vrcholila v rokoch 1998 a 1999 pri trojetapovej svadbe pre údajných 360 miliónov párov. Zatiaľ čo súdny človek sa nad touto nafúknutou správou iba pousmeje, pre mnohých munistov bola potvrdením mesiášovho triumfu. Súčasťou akcie bolo i hromadné požehnanie v hale na Pasienkoch v Bratislave 13. júna 1998, kde manželia Munovci „satelitne" zosobášili niekoľko desiatok prítomných dvojíc.

 

Koniec mýtu o Pravej rodine

Najhlbšiu ranu Munovi zasadila jeho vlastná Pravá rodina. Osobné svedectvo o nešvároch v mesiášovej domácnosti priniesla Nansook Hong (Nansuk) bývalá manželka Munovho najstaršieho syna Hyo Jina (Hjo Čina), ktorá v Munovej multimilionárskej rezidencii neďaleko New Yorku pretrpela štrnásť rokov života. Jej kniha In the Shadow of the Moons (vyšla len v USA) celkom rozborila mýtus o milujúcich Pravých rodičoch a ich bezhriešnych deťoch.

Manželstvu s čiernou ovcou Pravej rodiny, požehnanému roku 1982, chýbal akýkoľvek citový vzťah a pre osamelú Nansuk bolo peklom na zemi. Rocker Hjo Čin sa utápal v alkohole a drogách, svojej manželke bol neverný a často sa správal násilnícky.

Oporu nenašla Nansuk ani u Pravých rodičov, boli celkom neprístupní, vyžadovali božské pocty a absolútnu poslušnosť. So svojou nevestou hovorili prakticky len vtedy, keď jej chceli vynadať, zvlášť preto, lebo sa jej nedarilo priviesť neskrotného Hjo Čina na správnu cestu. To mala byť jej „božská misia" a zmysel jej manželstva. Svojho syna však Munovci nikdy nenapomínali.

V Pravej rodine chýbala tak mocne proklamovaná láska a harmónia. Praví rodičia svoje ratolesti vôbec nevychovávali, všetko ponechali na služobníctvo, ktoré deti adorovalo ako princov a princezné. Nansuk nikdy nevidela, že by Munovci svojim najmenším potomkom „utreli nos alebo sa s nimi hrali". Na jej prekvapenie malí bľabotali po anglicky a skoro vôbec nevedeli po kórejsky (por. s dogmou o kórejčine uvedenou nižšie). Vzťahy starších Pravých detí k rodičom zhodnotila ako chladné, niekedy dokonca nenávistné. V svojom otcovi mesiáša rozhodne nevideli a ctili si ho len ako zdroj financií.

Týranej Nansuk sa narodil už piaty potomok a domáce násilie Hjo Čina sa zostrilo natoľko, že jej i deťom išlo o holý život. Poslednou záchranou tak bol riskantný konšpiratívny útek. Ten sa v auguste 1995 podaril i vďaka pomoci manželov Čina (brat Nansuk) a Če Čin (najstaršia Munova dcéra), ktorí sa od Pravej rodiny taktiež separovali. Po mesiacoch ukrývania s deťmi zdĺhavé súdy manželstvo rozviedli a prinútili Munov klan platiť alimenty. Podľa záveru knihy sa Hjo Čin naďalej utápal v opiátoch, do manhattanských barov bral svojich súrodencov i radových veriacich a o Nansuk a deti prakticky nemal záujem. Nansuk v pravde podporilo i zverejnené video z tohto obdobia, na ktorom figuruje silne opitý Hjo Čin kážuci munistom.

Po vydaní škandálneho odhalenia Hjo Čina rodičia donútili „nasypať si na hlavu popol" a znovu sa „príkladne" zúčastňovať na živote Pravej rodiny. Tým vraj svoju vinu zahladil. Negatívne ostala vnímaná len Nansuk, ktorá mala svoje problémy riešiť vnútri rodiny a neprať špinavú bielizeň na verejnosti...

 

Posledná dogma

Vzhľadom na Munov vek (85 rokov) sa špekuluje, kto sa dostane do čela hnutia po jeho odchode. Mesiáš nemôže mať rovnocenného nástupcu a o kormidlo sa pravdepodobne pobijú jeho potomkovia, podľa názoru Nansuk Pravá Matka Hak Ča Han totiž nie je schopná sama viesť veriacich.

Na Munovo vyhlásenie o svetovláde zvyšok jeho oddaných pomaly zabúda a mení svoju vieru. Ešte nedávno hlásali svoje doktríny veľmi sebavedome a elitársky, dnes však pripúšťajú pochybnosti a pri rozhovore prekvapujú otvorenosťou. Predtým bolo nemožné, aby vôbec boli ochotní počúvať kritické slová o cirkvi a Pravá rodina bola absolútne nedotknuteľná. Teraz sú už napospol všetci oboznámení s jej problémami a mnohí sú dokonca ochotní čítať i odpadlícku literatúru.

Posledným tabu tak zostala osoba mesiáša, poprípade obaja Praví rodičia. Munisti sa dostávajú do ťažkostí, keď sa ich pýtajú, prečo sa Pravý Otec nestará o deti a radšej sa venuje rybárčeniu (mesiášovo hobby) alebo kedy bude celosvetovým jazykom kórejčina, ako sa predpovedá v Princípe: „Ak by sa Kristus vrátil do Kórey, bude určite používať kórejčinu a tá sa potom stane materským jazykom celého ľudstva."

 

Presun na onen svet

Čoraz zreteľnejšie sa prejavuje úsilie zdôrazniť Munovo výlučné postavenie v duchovnom svete. To napomáhajú i knihy pani Joung San Kim zo San Mun University v Južnej Kórei. Pani Kim je špiritistické médium „prijímajúce" správy od zosnulého Dr. Sang Hun Leea, bývalého významného člena munistickej cirkvi. Po svojej smrti roku 1997 Lee údajne precestoval duchovný svet a o svojich zážitkoch referuje pani Kim.

Najprv Dr. Lee oslovuje Muna: „Pravý Otče! Až doposiaľ prebádal tvoj pokorný syn Sang Hun rozličné oblasti duchovného sveta. Teraz sa chystám odovzdať to, čím som prešiel. Keď budú v mojom posolstve chyby, je to moja vina a prosím, oprav ich. Úprimne chcem pomôcť členom tým, že im odhalím tajomstvo duchovného sveta. Dúfam, že ak budú ľudia na zemi poznať duchovný svet, nebudú vo fyzickom svete hrešiť a prídu do duchovného sveta bez hriechu. Modlím sa, aby sa tým uľahčilo bremeno Pravého Otca, až príde do duchovného sveta. Navyše i Boh je zaťažený a trpí."

Napriek vonkajšej podobnosti viditeľný svet nemožno porovnávať s duchovným svetom, objasňuje Lee: „Napríklad auto v duchovnom svete môže meniť svoj tvar a smer jeho jazdy je neobmedzený. Pohybuje sa na základe vodičových myšlienok a môže dokonca prejsť cez horu. Hoci sa zdá, že autá jazdia bez dopravných predpisov, nemajú žiadne nehody, lebo dodržiavajú duchovné zákony. Ľudia na zemi sa ráno prebúdzajú a v noci spia. V duchovnom svete je to tak isto, avšak noc a deň sa striedajú podľa toho, ako človek premýšľa. Keď si napríklad pomyslím na to, aké mäso budem dnes jesť alebo čo by som chcel jesť, hneď sa predo mnou objaví veľká hostina. Alebo keď sa pýtam, kam by som chcel ísť a koho by som chcel vidieť - už som tam. A ak mi napadne myšlienka, čo keď ten človek nebude oblečený - stane sa, je úplne nahý a dobre sa na tom spolu zasmejeme."

Počas prvých mesiacov po príchode do duchovného sveta Dr. Lee ponavštevoval najvýznamnejšie náboženské i politické osobnosti histórie. Všetky svojím špecifickým spôsobom dokončievali, čo nestihli na zemi, naprávali svoje chyby a topili sa v svojich starých omyloch a problémoch. Ježiš sa ešte stále trápi pre svoju nedokončenú misiu, „cíti sa nesmierne osamelý. Obklopujú ho mnohí kresťania, niektorým visí na krku krížik, iní držia v ruke ruženec, slúžia Ježišovi, čím napĺňajú najvyšší cieľ svojho pozemského života, Ježiš ale napriek všetkému prežíva osamelosť. To preto, lebo on sa ustavične modlí a snaží sa plniť Božiu vôľu na zemi. No keďže mu väčšina kresťanov celkom nerozumie, prežíva chvíle osamelosti. Mali by sme s ním spolucítiť," poznamenal Lee a dodal:

„Ježišova matka Mária je v raji vždy s Ježišom, pristupuje k nemu s pokorou a cíti sa nehodná. Žije s pocitom previnenia vo svedomí, lebo voči Ježišovi nenaplnila na zemi všetku svoju zodpovednosť. Hoci nebola mníškou, žije teraz ako mníška. Preto nie je vzťah medzi Ježišom a jeho matkou jednoduchý. Neobviňujú však jeden druhého a správajú sa k sebe veľmi ohľaduplne."

Podobne sa vykresľujú i osudy ďalších postáv histórie: Adama a Evy, Judáša, Budhu, Sokrata, Mohameda a iných. Lee nezabudol navštíviť ani komunistických vodcov Marxa, Lenina alebo Stalina, ktorí ustavične žili v zajatí svojich pomýlených ideí, obklopení telesnými strážcami a prisluhovačmi. Stretol sa aj s Hitlerom, ktorý práve visel na strome a lynčoval ho dav rozvášnených židov.

V súvislosti so spomínanou knihou Nansuk je zaujímavý odkaz od zosnulého budhistického mysliteľa Šákjamuniho v pretlmočení Dr. Leea: „Milovaní budhisti! Prevteľovanie sa neuskutočňuje." Nansuk totiž vykresľuje prípad, ktorý by naznačoval i opačnú možnosť. V januári 1984 zahynul po autohavárii mesiášov syn Hung Čin a jeho otec ho posmrtne korunoval na kráľa nebies. Onedlho sa začali množiť správy, že Hung Čin komunikuje prostredníctvom špiritisticky senzitívnych členov Cirkvi. Sám Mun potom uznal znovuvtelenie svojho syna do černošského mládenca Cleopasa Kundioniho zo Zimbabwe. Ten mesiáša nadchol, keď mu onen svet opisoval citáciami z jeho vlastných niekdajších prejavov. Svojim údajným súrodencom - Pravým deťom - však nevedel zodpovedať základné otázky o svojom bývalom pozemskom živote. Všetko vraj zabudol počas prevtelenia...

Afričan potom rázne a často násilne vyvracal všetky nepravosti aj v najvyšších cirkevných kruhoch. Až keď jeho brutalita začala prerastať všetky medze (napr. zbil mesiášovho blízkeho spolupracovníka, šesťdesiatnika Bo Hi Paka), Mun jednoducho vyhlásil, že duch Hung Čina z černocha odišiel. Kundioni sa potom vrátil do vlasti, vyhlásil sa za mesiáša a rozštiepil tamojšiu Cirkev zjednotenia.

 

Víťazstvo (len) v nebi

Nevnímavým pozemšťanom Dr. Lee opisuje slávu mesiáša pri pohľade svojím „duchovným zrakom": „V dejinách Božej prozreteľnosti niet významnejšieho a slávnejšieho človeka, než sú Praví rodičia. Vy vidíte Pravých rodičov len fyzickými očami, ale keď vidíme reverenda Muna v duchovnom svete, vnímame, ako sa celé stvorenie v jeho prítomnosti chveje vzrušením. Pri každom jeho pohybe žiari do všetkých strán oslnivé svetlo. Keď sa pohnú vrásky v jeho tvári, zažiaria medzi nimi kvapôčky krvi. Jeho krv sa v ničom nelíši od krvi Ježiša na kríži. Vo svetle, ktoré rev. Mun vyžaruje, keď s rodičovskou láskou objíma ľudstvo, nie je vždy ľahké rozpoznať tváre ľudí okolo. Keď si rev. Mun povzdychne, ľudia na zemi väčšinou ani nezačujú zvuk jeho dychu, ale v duchovnom svete to často znie ako búrka. Ten zvuk vyjadruje všetku jeho úzkosť, žiaľ a obavy o ľudstvo. Kedykoľvek sa rev. Mun niekam vydá alebo keď sa chystá prehovoriť k ľuďom, rozprestiera okolo neho Boh trblietavé vankúše svetla, lebo sa obáva, že by Jeho syn mohol byť zranený."

Počas 5 rokov od príchodu Dr. Leea nastali na onom svete vďaka misii prevratné zmeny. Zorganizovali tam seminár pre 120 osobností, ktoré najväčšmi ovplyvnili svetové kresťanstvo. Cieľom stretnutia bolo „zbúranie bariér medzi náboženstvami v duchovnom svete, aby bola vydláždená cesta pre mier a harmóniu vo svete". Tentoraz sa už všetky významné biblické postavy vyjadrovali jasne: Mun je mesiáš a Boží princíp je nové evanjelium. Rovnaké názory údajne proklamovali napríklad i Augustín, Origenes, František z Assisi, Tomáš Akvinský, Jana z Arcu, Martin Luther, John Wesley, Ján XXIII., Karl Barth, ale i zakladateľka Kresťanskej vedy Mary B. Eddyová, mormónski proroci Joseph Smith a Brigham Young či Charles T. Russell, prvý bádateľ Biblie (dnešní Svedkovia Jehovovi).

Aj reformátor Jan Hus konečne našiel pokoj: „Biblia ma provokovala svojou komplikovanosťou a neurčitosťou. Teraz som však našiel kľúč na riešenie otázok v Biblii nezodpovedaných. Objavilo sa už množstvo veľkých osobností, svätcov a významných ľudí. Nikto z nich však dosiaľ jasne neodhalil svet po smrti a neodpovedal na otázku, kto je vlastne Boh. Reverend Mun tieto skutočnosti poznal a jasne ich vysvetľuje. Ako teda môže niekto poprieť, že je spasiteľom, mesiášom a Pravým rodičom, ktorého Boh poslal? Je to celkom nepochybné, reverend Mun, ďakujem vám."

Počas iných stretnutí vyzvali zakladatelia ďalších náboženstiev, aby ich veriaci nasledovali Munovo učenie a v tom istom zmysle sa vyjadrili i všetci zosnulí americkí prezidenti. Na jar roku 2002 usporiadal Lee v duchovnom svete seminár pre 120 komunistov. Predtým zarytí ateisti Marx, Engels, Lenin, Stalin, Chruščov, ale i mnohí československí delegáti svorne vyznali svoje pomýlenia, uznali Božiu existenciu a vyzvali komunistov, aby nasledovali Muna.

Prejavy sa niesli v duchu slov V. I. Lenina: „Oznamujem komunistom, že Boh celkom isto existuje. Komunistické krajiny bezpochyby zaniknú. Komunistický ideál bude naplnený tak, že bude napojený na filozofiu zjednotenia. Mám k vám úprimnú prosbu. Je jediná cesta, ktorou môžu komunistické krajiny ísť, a tou je nasledovať vedenie reverenda Muna. Prosím, študujte podrobne Boží princíp a prijmite myšlienky reverenda Muna. Keď to urobíte, budete nasledovať Boha opravdivejšie než myslitelia a politici slobodného sveta. To je jediný spôsob, ako skutočne žiť. Keď budete nasledovať moje slová, oslobodíte ma od nepredstaviteľného utrpenia a agónie. Prosím vás o to. Komunistické krajiny musia čo najskôr prejsť veľkou zmenou. Stretol som sa s Bohom. Duch neumiera, ale žije. To je moje posledné želanie, vyslovené v zúfalstve zo sveta v nebi. Boh žije. Boh je rodičom ľudstva."

Klement Gottwald: „Komunizmus je zavádzajúca, chybná filozofia. Ľudstvo musí žiť tak, ako žijú bratia a sestry slúžiaci Bohu. Reverend Mun, Praví rodičia, mnohokrát vám ďakujem."

„Ja, Alexander Dubček, sa ospravedlňujem Bohu za svoj nedobrý život. Stojím tu za prítomnosti Pravých rodičov, aby som im oznámil svoje rozhodnutie odhodiť falošnú ideológiu komunizmu a slúžiť Bohu skrze godizmus (Božie učenie). Reverend Mun je Pravým rodičom a záchrancom ľudstva."

Gustáv Husák: „Som zahanbený. Prosím Boha: Odpusť mi! Hnal som sa za pozemskou mocou a poctami. Reverend Mun, chcem sa podrobiť vášmu priamemu vedeniu. Prosím, odpusťte mi moju nevieru. Hlboko ľutujem svoje zlé činy, chcem začať žiť nový život."

Zmieňme sa aj o hlavných myšlienkach z „listu" od Boha, ktorý Praví rodičia dostali špiritistickým spojením:

„Pretože vy, Praví rodičia, ste už vo všetkom uspeli a pozdvihli ste všetko na správnu úroveň, ste Spasiteľom, Mesiášom a Kráľom kráľov celého ľudstva! Zakladatelia a predstavitelia náboženstva prijali písomné vyhlásenie, v ktorom sa bez výnimiek rozhodli nasledovať Pravých rodičov a zúčastniť sa na mierovom zjednotení kozmu. Je správne a náležité, že sú Praví rodičia povýšení do pozície Pravých rodičov ľudstva. Ja, Boh všetkých ľudí, po tom túžim a chcem, aby sa tak stalo. Spolu so mnou ste, Praví rodičia, prešli veľkým množstvom ťažkostí, preto vám chcem teraz dať najavo najhlbšiu vďačnosť, nadšenie, vzrušenie a radosť, ktoré prežívam. Chcem, aby ste zdedili všetko, čo je moje.

Ja, Boh všetkých ľudí, mám vieru - verím v Pravých rodičov. Som vďaka vám taký šťastný. Skutočne, ďakujem vám za vaše nesmierne úsilie. Moji milovaní Praví rodičia, nech žijete! Nech žije Spasiteľ ľudstva! Nech žije Kráľ kráľov, Praví rodičia!"

Ako sme doložili, jednou z téz Munovho učenia bolo, že všetky náboženstvá budú zjednotené. Na onom svete sa to už údajne stalo a Mun si tak pred svojím odchodom zaistil „večné" duchovné vodcovstvo. Oddaní munisti sa budú naďalej usilovať o realizáciu vlády godizmu na zemi podľa opísaného vzoru z duchovného sveta. Ich viera je tak pripravená prežiť Munovu smrť...