Centrum nádeje – choroby v pohároch a zázračná voda

Nadežda Antonenková je obyvateľkou moskovského predmestia. Kedysi pracovala ako vedúca Letného tábora mladých pionierov. V tom istom čase sa zaujímala o alternatívne metódy uzdravovania s prvkami čiernej mágie.

Spolu s pádom Sovietskeho zväzu sa rozpadla i Pionierska organizácia. Krátko nato (1992) mala Antonenková videnie, v ktorom jej tajomný starec v bielych šatách podaroval prútik a povedal jej, že sa má stať kresťankou a uzdravovať ľudí. Spolu s neviditeľným prútikom dostala i energiu, ktorá spôsobila, že nadobudla schopnosť vidieť cez nepriehľadné predmety. Jej kresťanstvo sa obmedzilo na nákup niekoľkých ikôn do svojej izby a naučenie sa niekoľkých modlitieb naspamäť.

Svoju liečiteľskú prax Nadežda Antonenková začala prijímaním klientov vo svojom dome, kde spolu s nimi odriekala modlitby. V roku 1994 začala počuť melodické hlasy, ktoré jej hovorili, že dostala dar uzdravovať ľudí z nádorov. Táto udalosť bola začiatkom jej aktívnej činnosti v oblasti liečiteľstva. V súčasnosti je zakladateľkou a vedúcou Lekárskeho a rehabilitačného centra nádeje.1 Vždy ju možno vidieť obklopenú zástupom údajne ňou uzdravených ľudí - a to dokonca zo zhubných nádorov.

Nadežda vie, ako nabíjať vodu energiou transmitovanou - ako tvrdí - skrze toho starca zo svojho prvého videnia. Existuje dokonca niekoľko druhov energie, ktoré Nadežda údajne vysiela. V závislosti od toho, akým druhom energie je voda nabitá, dostáva primeraný názov: Antonenkovej záchrana č. 1 alebo Antonenkovej záchrana č. 2. Prvý druh vody používajú pacienti ako kvapky do nosa či dokonca ako vnútrožilové injekcie. Druhý druh je zase hermeticky uzavretý v sklenených pohároch a zostáva v Centre. Po určitom čase sa v tejto vode objavujú huby, bakteriálna flóra a pod. Samozrejme, obsah každého pohára vyzerá inak. Antonenková tvrdí, že to sú choroby každého z pacientov, ktoré vďaka jej unikátnym metódam boli telepaticky prenesené do týchto nádob. Choroby zostávajú v pohároch tak dlho, dokiaľ sú jej pacienti poslušní a dodržiavajú zásady jej spoločenstva.

Zdá sa, že práve toto je kľúčom ku všetkému. Zásad, ktoré Antonenková vypracovala, je veľa. Napríklad, aby sa pacient uzdravil, musí zo svojho domu odstrániť všetky vtáčie perá, pretože obsahujú zlú energiu z mŕtvych vtákov. Chorí musia odstrániť zo svojich domov aj všetky fotografie a obrazy znázorňujúce nejaké osoby (s výnimkou podoby samotnej Antonenkovej). Ďalšia zásada prikazuje, že sa treba zbaviť domácich zvierat, najmä psov a mačiek (Antonenková sa tu opiera o biblický verš: „Prekliaty, kto bude spať s akýmkoľvek zvieraťom!"; Dt 27, 21).

Zlé je aj ponechávať si výrobky zo zlata. Tu však Antonenková jasne prízvukuje, že osoby, ktoré sa ich chcú zbaviť, urobia najlepšie, keď ich ponechajú u nej v Centre, lebo keby zlato vyhodili len tak, môže sa stať, že ho niekto náhodne nájde a privlastní si ho.

Nadežda Antonenková určuje aj individuálne diagnózy. Preto ak sa medzi krvnými doštičkami skúmanými pod mikroskopom nájdu také, ktoré svojím tvarom pripomínajú motýle, pacient sa musí strániť akýchkoľvek kontaktov s nimi (dokonca aj s ich fotografiami!). Ak doštičky pripomínajú napríklad fľašu, pacient musí prestať piť atď., atď.

Podľa Antonenkovej choroba môže mať príčinu v stolici, preto si ju musí každý pacient dôkladne skúmať. Niektorí tvrdia, že v nej nachádzajú piesok, iní kamene, nechty, ba dokonca žaby či slimáky. Hovorí sa dokonca o pacientovi, ktorý našiel vo svojej stolici korytnačku!

Antonenková hlása veľa zásad, ktoré treba dodržiavať. Najdôležitejšia z nich hovorí, že jej uzdravujúca sila pôsobí iba vtedy, keď sa pacient zdržuje v jej spoločnosti. Niektorí príbuzní môžu totiž produkovať veľké množstvo negatívnej energie, aby opäť zasiali chorobu z pohára do tela pacienta. Práve týmto spôsobom Antonenková vysvetľuje početné prípady smrti spomedzi jej pacientov.

V jej spoločenstve sú zaznamenané aj prípady uzdravenia. Prebieha to však mnohokrát takýmto spôsobom: Každý, kto prichádza do Antonenkovej Centra s akýmkoľvek ochorením (hoci len s ponosovaním sa na svoje zdravie), okamžite si vypočuje zdrvujúcu diagnózu: je to nádor štvrtého stupňa. Tieto nádory sa už nedajú operovať, a preto jedinou nádejou pacienta je zázračné uzdravenie. Vtedy k takémuto „uzdraveniu", samozrejme, dochádza a šťastný pacient zostáva už v Antonenkovej skupine s tým, že následne preruší kontakty s rodinou.

O smrti svojich blízkych sa príbuzní často dozvedajú až po niekoľkých mesiacoch, dokonca rokoch. Na každý prípad smrti svojho pacienta má však Antonenková poruke železný argument: „Dovtedy sa v Rusku nič dobrého neudeje, pokiaľ podoba dvojhlavého orla - genetického mutanta - zostane pod plášťom jeho ramien."

 

Liečenie ako návnada

Sekta pani Antonenkovej je len jednou z takzvaných liečiteľských siekt, ktoré v poslednom čase doslova zaplavili Rusko. Lekárska pomoc je v tomto kraji málo spoľahlivá a veľmi drahá. Mnohí ľudia sú v ťažkej chvíli odkázaní na nízky štátny rozpočet, ktorý môže ponúknuť len elementárne lekárske ošetrenie. Naproti tomu za lepšie liečenie treba, žiaľ, draho platiť. Preto aj prísľuby uzdravenia zo všetkých chorôb, ktoré sa objavujú v inzerátoch printových médií, priťahujú pozornosť čoraz väčšieho množstva čitateľov.

Treba tu ešte spomenúť, že v materialistickom a stále bojujúcom bývalom Sovietskom zväze sa veľmi rozvinul kult vedy. Ľudia sú presvedčení, že veda bude schopná urobiť čokoľvek - a to už v najbližšej budúcnosti, lebo všetko, čo má byť objavené, čoskoro objaví. Preto aj liečitelia prezentujú svoje služby v pseudovedeckom svetle. Všetko ostatné je už iba marketing.

Sekty, ktoré používajú liečenie ako návnadu, možno rozdeliť do niekoľkých základných skupín:

V prvej skupine sú sekty, ktorých hlavným cieľom je uzdravovanie;

Druhú skupinu tvoria sekty, pre ktoré je prísľub zdravia dôležitou súčasťou ich prezentácie;

Do tretej patria rôzne psychokulty, ktoré sa objavujú pod pláštikom psychologických kurzov, zaručujúcich, že ukážu cestu poznania k šťastiu, zdraviu a bohatstvu;

Štvrtá skupina zoskupuje desiatky individuálnych liečiteľov, čarodejníkov, šamanov či ľudí, ktorí vyhlasujú, že majú nejaký nadprirodzený dar a rôzne druhy energie; všetkých tých, ktorých v Rusku nazývajú „extrasenzori" a ktorí ponúkajú svoje služby takmer na každom rohu. Mnohí z nich majú dokonca svojich stúpencov, z ktorých sa môže časom vytvoriť niečo podobné sekte. Niekedy sa sekty prezentujú ako školy hypnózy, uzdravovania alebo čiernej mágie. Niektorí žiaci sa v nich časom stávajú učiteľmi a takýmto spôsobom sa sekty rozširujú.

 

1. Sekty, ktorých hlavným cieľom je uzdravovanie

Pozrime sa trochu bližšie na prvú z uvedených skupín. Samozrejme, okrem vyššie spomenutej sekty Nadeždy Antonenkovej stretávame v Rusku skupiny zomknuté okolo ideí New Age, reiki, uzdravovacích praktík ajurvédy, tajomných síl homeopatie, pyramíd, aromatík či zvončekov. Stretávame sa s ruskými sektami, akými sú: skupina Mirzakarima Norbekova, Akadémia primárnych problémov Borisa Zolotova, Škola DEIR, Škola Lhasy a mnohé ďalšie. V krátkosti sa zmienim o prvých dvoch.

Mirzakarim Norbekov (Uzbek, ktorý sa asi pred desiatimi rokmi presťahoval do Ruska) hovorí o sebe, že praktizuje meditáciu sufi. Okrem toho hovorí, že je lekárom mnohých vied a akademikom mnohých univerzít. Ponúka systém učenia a cvičení, ktorý má údajne liečiť pacienta komplexne.

Ku koncu prvého cyklu týchto cvičení sa každý musí navždy zbaviť okuliarov. Argumentácia je nasledovná: Všetko záleží na tebe. Chceš zostať obmedzeným hlupákom a žiť so svojimi chorobami, alebo chceš byť zdravý? Ak si vyberieš druhú možnosť, musíš sa zveriť skvelému veľkému Norbekovi a prijať ho za svojho guru. Musíš sa naučiť aj niekoľko zvláštnych cvičení, ako napríklad dýchanie očami. Ale najdôležitejšie je, aby si veril. Ak veríš, tvoje telo bude nakoniec konať podľa tvojej viery. To je vo svojej podstate veľmi blízke hlavným neoturíčnym predpokladom, o ktorých si trochu neskôr ešte niečo povieme.

Najväčším Norbekovým hitom je ponuka uzdravenia impotencie. Jeho bývalí prívrženci tvrdia, že tieto kurzy obsahujú takzvané tantrické praktiky, čo je eufemizmus na pomenovanie skupinového sexu, a to v jeho rôznych formách.

Ďalším z tejto skupiny je Boris Zolotov, zakladateľ Akadémie primárnych problémov, známy zo seminárov, ktoré - ako hovorí - „môžu učiniť muža alebo ženu úplne a navyše raz navždy fyzicky a psychicky zdravými". Okrem toho ich môže zmeniť na triumfujúcich víťazov v živote.

Jeho prednášky a semináre sú pomerne dlhé (do 10 dní) a uskutočňujú sa v uzavretom priestore (byte alebo prenajatej sále). Konajú sa súčasne pre väčšie množstvo osôb držaných v miestnostiach, kde jedia, spia a realizujú aj úlohy z prednášok. Niekoľkokrát sa stalo, že celú skupinu vyviedli von (spravidla v noci), aby sa účastníci nadýchali čerstvého vzduchu, pocvičili si a využili prenajaté parné kúpele. Väčšinu času však všetci trávia v budove, kde robia všelijaké čudné, často ponižujúce veci. Neraz ich Zolotov a jeho asistenti (vyberaní spomedzi účastníkov) i fyzicky zneužívajú.

Tieto semináre zahŕňajú sexuálnu činnosť, obyčajne verejne pred všetkými „prezentovanú" pármi, ktoré na to určuje sám Zolotov. Niekedy navádza účastníkov aj k masturbácii pred ostatnými. Stáva sa aj to, že ich núti, aby sa navzájom medzi sebou bili a potom sa na jeho pokyn prestali biť a verejne vykonávali sex. Zolotov často sám ukazuje účastníkom kurzu, ako správne uskutočňovať pohlavný akt, vyberajúc si na to jednu z krajších seminaristiek.

Je nutné zdôrazniť, že tieto praktiky vplývajú deštruktívne na psychiku človeka. Z ľudskej osoby robia nástroj v rukách Zolotova či iného vodcu sekty.

 

2. Sekty, pre ktoré je prísľub zdravia dôležitou súčasťou ich prezentácie

Pravdepodobne najznámejšia a tiež najvplyvnejšia sekta tohto druhu je sekta Porfyru Ivanova (1898 - 1983). Ivanov si vymyslel tézu, že človek sa musí naučiť žiť bez oblečenia, jedenia a pitia, aby mohol žiť večne. Pri tom, ako sa človek učí vydržať bez svojich prirodzených potrieb, jeho život sa ustavične predlžuje.

Ivanov bol čiastočný analfabet s pokročilou schizofréniou. Po celé leto a zimu chodil v trenírkach, pokladajúc sa za boha a spasiteľa ľudstva. Jeho stúpenci museli zakusovať rôzne rituály, ako napríklad každodenné prechádzky naboso po snehu, vylievanie vedra ľadovej vody na seba alebo každý týždeň sa postiť od piatka večera do nedeľného popoludnia. Nemohli pľuť ani sedieť. Mohli žiť iba v spoločenstve a modliť sa k svojmu učiteľovi (ktorý napriek ubezpečovaniu i tak zomrel). To je len niekoľko z mnohých zásad sektárskeho vodcu Ivanova. Prirodzene, akákoľvek lekárska pomoc bola prísne zakázaná. Ako totiž hovorilo učenie, len prísne dodržiavanie zásad zaručuje dokonalé zdravie.

Po smrti Porfyru Ivanova sa jeho sekta rozdelila na dve skupiny. Na čelo prvej (menšej) sa na začiatku postavila vdova po Ivanovovi a potom jej dedičia. Druhú, rozhodne väčšiu skupinu viedol Juraj Ivanov (nebol Porfyrov pokrvný príbuzný). Juraj zdedil dokonca i slávne trenírky svojho majstra, ktoré si obliekal na špeciálne príležitosti. V súčasnosti ho jeho stúpenci nazývajú „Mladý učiteľ".

Prívrženkyňou názorov prvej skupiny ivanovcov je prvá dáma Kazachstanu - Sara Nazarbajevová. Naproti tomu druhú skupinu uprednostnila prvá dáma Kirgizska - Miriam Akajevová. Obe dámy takmer násilím presadzujú Ivanovove zásady do škôl, sirotincov a vojska svojich štátov. Skúste si len predstaviť deti, ktoré musia stáť po celý čas trvania vyučovacej hodiny! Našťastie, nie všetky školy prijali tento systém (z nepatrného dôvodu - výmena stolčekov je príliš drahá). Žiaľ, vylievanie vedier s ľadovou vodou na seba je široko praktizované. Deti a vojaci musia vtedy zdvihnúť ruky a úpenlivo prosiť už síce nežijúceho, ale samozrejme prítomného Porfyru Ivanova: „Učiteľu, daj mi silu, daj mi energiu!"

Centrá obidvoch odnoží Ivanovovej sekty sú v Lugansku na Ukrajine, vo vzdialenosti 50 km od seba. Žijú však medzi sebou v zhode a sú si blízki; všetky materiálne veci majú spoločné. Fungujú ako strediská prijímajúce početných pútnikov z ostatných krajín bývalého Sovietskeho zväzu.

Faktom je, že sekta má obrovský vplyv. Jej učenie sa praktizuje ako školský predmet - valeológia (náuka o zdraví), ktorý sa ešte donedávna prednášal na každej vysokej škole v Rusku. Prednášky boli niečím na spôsob pseudovedeckého kurzu obsahujúceho mnoho prvkov New Age: teozofiu, antropozofiu a často aj scientológiu (dianetiku). Samozrejme, okrem spomínaných prvkov New Age, kurz obsahoval aj mnoho prvkov učenia Porfyru Ivanova. Sám majster ustavične poukazoval na zdravé telo („telo učiteľa"), o ktorom písal takto: „je krásou nad všetky krásy (...), vyžaruje úžasnú vôňu, je očistené. S mojou vôňou som príťažlivý pre každého."

Valeológia sa vo veľkej miere šírila v ruských školách Fakultou valeológie Pedagogickej univerzity v Samare.2 Jej dekanom bol otec „Mladého učiteľa" - Genadij Ivanov. Sám „Mladý učiteľ" je mimoriadnym profesorom a docentom na tejto fakulte a jeho žena Antonina tam prednáša. Je zaujímavé, že jej obľúbeným predmetom (samozrejme, okrem ivanovizmu) je urinoterapia, ktorú sa všade usiluje propagovať.

Aby si čitateľ mohol urobiť predstavu o vedeckej úrovni prezentovanej mimoriadnym profesorom Jurajom Ivanovom, dotknem sa niekoľkých sporných miest z jeho prednášok. Učí napríklad, že vesmír je druh éterickej špirály a éter, z ktorého sa vraj vesmír skladá, je živým prúdom miniskulárnych vibrácií, ktoré sa pohybujú nadzvukovou rýchlosťou, pozdĺž uzavretej polymerickej špirály. Ivanov taktiež píše, že v mieste takzvaného bermudského trojuholníka je diera hlboká 6,5 km. Na opačnej strane Zeme, v centre Austrálie, je zase známa červená skala (tzv. Ayers Rock) vrcholom kužeľovitého telesa vysokého 6,5 km (spolu s jeho podzemnou časťou). Táto hora sa podľa Ivanova čoskoro stane novým mesiacom. Práve takéto hlúposti sa šíria medzi ruskými žiakmi a študentmi.

Vďaka častým protestom pravoslávnych sa nakoniec podarilo odstrániť valeológiu z učebného programu. Žiaľ, nedá sa to ešte nazvať úplným víťazstvom. Po prvé, v mnohých školách predmet zmenil iba svoj názov a stále sa vyučuje. Po druhé, fakulty valeológie na rôznych univerzitách existujú ďalej. Znamená to, že sa vychovávajú stále noví učitelia a tlačia sa učebnice tohto predmetu.

Idey Porfyra Ivanovova priniesli tiež úspech azda v najdôležitejšej veci - jeho systém pre väčšinu obyvateľov bývalého ZSSR neznamená nič viac ako súbor cvičení a návod na zdravý život. S takouto reputáciou však môžu sekty úspešne vykonávať svoju činnosť a verbovať nových členov.

 

Policajt osobným vtelením Krista

Sekta, ktorú založil bývalý dopravný policajt Sergej Torop s názvom Cirkev Posledného zákona je pravdepodobne jedna z najznámejších na Západe. (Písali sme o nej v č. 4/02 a 1/03 - pozn. red.) Torop sám o sebe vyhlasoval, že je posledným vtelením Krista - Vissarionom. Sídlo sekty sa nachádza v Krasnojarsku, na juhu strednej Sibíri. Všetci vyznávači, ktorí sa presťahovali z veľkých miest na územie tajgy, bývajú teraz v niekoľkých dedinkách. Tvrdia, že po skončení sveta budú žiť vo vlastnoručne vybudovanom ekologickom „Slnečnom meste". Podľa Vissariona je tu koniec sveta už-už, ba presnejšie povedané, začal sa v minulom roku a má sa skončiť do roku 2015.

Torop tvrdí, že prežijú iba tí, ktorí žijú podľa Mesiáša na ekologicky čistej zemi na juhu strednej Sibíri (podľa Toropa je centrom Zeme) a dodržujú jeho zásady - a tých je veľa. Tí, ktorí vytrvajú do konca, budú zachránení. Ich genotyp sa neočakávane zmení: budú dokonca schopní dýchať dusík a nie kyslík, práve preto prežijú ekologickú katastrofu, ktorá zabije obyvateľov Zeme; oni však budú žiť večne vo svojich zmutovaných telách. V Krasnojarsku žije 5-tisíc stúpencov sekty a pravdepodobne také isté množstvo i v celom Rusku.

 

Pohár moču na raňajky!

Zásady Cirkvi posledného zákona propagujú veľmi prísne vegánstvo,3 špeciálne modlitby a meditácie, verejnú spoveď, dlhé a vyčerpávajúce púte, ako i ťažkú fyzickú prácu. Samozrejme, aj vegánska diéta má svoje obmedzenia: vylúčený je z nej med a cukor.4 V Toropovej diéte je prísne zakázané piť vodu, a to preto, lebo na Zemi už niet čistej vody. Z toho dôvodu Torop pije výlučne čerstvé ovocné šťavy. Prirodzene, taký luxus nie je daný obyvateľom žijúcim v krajnej biede. Vissarion však našiel riešenie aj na tento problém - pohár vlastného moču, vypitý ráno, rieši krivdu, ktorú spôsobil nedostatok vody, na celý deň.

Pochopiteľne, lekárska liečba je zakázaná. Používa sa výlučne estetoterapia. Znamená to, že chorý človek má vyjsť ráno von, aby sa potešil krásou sibírskej prírody, z ktorej sa až tají dych, a práve tento pocit krásy okamžite uzdravuje.

Medzi vyhladovanými a vychudnutými ľuďmi, z ktorých väčšina pochádzala z veľkých miest, sú zdravotné problémy na dennom poriadku, keďže nie sú vôbec prispôsobení viesť život v tvrdých dedinských podmienkach. V Toropovom spoločenstve je niekoľko zdokumentovaných úmrtí - detí aj dospelých. Dôvodom ich smrti bolo telesné vyčerpanie a nedostatok lekárskej starostlivosti. Som však hlboko presvedčený, že to je len vrchol ľadovca. V tomto spoločenstve sa nevykonáva súpis narodených detí, ani sa neregistrujú ľudia prichádzajúci do tajgy. Väčšina úmrtí je teda pred vonkajším svetom úplne utajená. Ba čo je horšie, zároveň s presúvaním sa hlbšie do tajgy sa sekta čoraz väčšmi oddeľuje od vonkajšieho sveta. Táto situácia pripomína tú z Guyany, kde svoj život tragicky skončili stovky členov sekty Jima Jonesa Svätyňa ľudu.

 

Poznámky:

1 Nádej v ruštine vyjadruje slovo nadežda.

2 Samara je veľká ruská metropola na Volge.

3 Vegánstvo je vegetariánstvo bez akýchkoľvek produktov živočíšneho pôvodu.

4 Vissarion diétu nedodržiava. Svedkovia tvrdia, že sa nevyhýba žiadnym jedlám ani nápojom.