Celkom inak je to s určitými prvkami vierouky samých Svedkov Jehovových (ďalej SJ). Nestačí len konštatovať, že prebrali veľa z náboženských systémov Veľkého Babylona (podľa SJ ide o tradičné kresťanské cirkvi), ale tak ako ich zverejnili možno dokonca tvrdiť, že to urobili s plným vedomím. Okrem toho, zatiaľ čo zvyky prevzaté tradičnými kresťanskými cirkvami stratili v procese asimilácie svoj prvotný obsah (uchovala sa iba vonkajšia forma), v prípade SJ náplň prevzatého učenia z Veľkého Babylona ostala nezmenená a zachovala si svoj pôvodný význam.

Čo prevzali SJ z učenia cirkví Veľkého Babylona? Veľa. Môžeme krátko a bez zveličenia povedať, že celá súčasná eschatológia SJ (odvodzovaná ešte od čias ich zakladateľa CH. T. Russella) bola prevzatá od teológov z cirkví Veľkého Babylona, ktoré už od roku 1879 samotní SJ pokladajú za cirkvi Veľkého odpadlíctva inšpirovaného satanom.¹

Koncepcia konca času pohanov

Jedným zo základných a až do dnešného dňa hlásaných doktrín učenia SJ je náuka o naplnení sa času pohanov (por. v Lk 21, 24), ktoré malo údajne nastať roku 1914. Táto koncepcia nie je však výmyslom samotných SJ, ba ani Russella, od ktorého sa dnes u SJ odvodzuje. Russell totiž prevzal toto učenie od istého Nelsona Barboura, ktorý bol adventistom a dokonca veril v Trojicu², teda bol odpadlíkom a babyloncom. Publikácia, ktorá nesie názov Svedkovia Jehovovi - hlásatelia Božieho kráľovstva priznáva (síce dosť neochotne, ale predsa): „Odkedy začal spolupracovať s Nelsonom Barbourom, nadobudol (Russell - pozn. autora) presvedčenie, že existuje presná biblická chronológia a že tá poukazuje na rok 1914 ako na koniec časov pohanov."³

Zbigniew Danielewicz uvádza, že Russell prevzal učenie o konci časov pohanov až v roku 1914 od Patona, a nie od Barboura,⁴ ale pravdepodobne je toto tvrdenie mylné, pretože publikácie SJ, ako aj ostatných bádateľov dejín SJ to nepotvrdzujú, naopak, striktne píšu o Barbourovi.

Sám Russell priznal, že Barbour mal na neho vplyv. Hovorí: „Veľa som sa od neho naučil o chronológii."⁵ Avšak stanovenie konca časov pohanov na rok 1914 nebolo Russellovou, ba ani Barbourovou koncepciou. Ako uvádza jedna z publikácií SJ,⁶ Barbour sa vo svojich výpočtoch konca časov pohanov roku 1914 opiera predovšetkým o výpočty anglického duchovného Christophera Bowena. Z toho vyplýva, že toto i v súčasnosti ohlasované učenie SJ je až dvojnásobným dielom odpadlíkov z Veľkého Babylona!

Učenie o konci časov pohanov v roku 1914 Barbour založil aj na výpočtoch Johna Aquilu Browna, ktoré však mierne upravil, pretože Brown stanovil koniec časov pohanov až na rok 1917.⁷ Kniha Svedkovia Jehovovi - hlásatelia Božieho kráľovstva uvádza teda nepravdu, keď o Brownových výpočtoch konca času pohanov konštatuje, že sa mu „nepodarilo určiť začiatok ani koniec tohto prorockého obdobia".

Russell spoločne s Barbourom vydal roku 1877 knihu s názvom Tri svety a žatva tohto sveta, kde spoločne písali o konci pohanských časov roku 1914 a „neviditeľnom návrate" Krista v roku 1874. Jeden z Russellových životopiscov však na základe istej jeho výpovede tvrdí, že v skutočnosti napísal túto knihu Barbour sám, no napriek tomu bol Russell uvedený ako jej spoluautor.⁸

V uvedenej publikácii Barbour predstavil v prvom rade koncepciu svojich adventistických predchodcov vo viere, medzi ktorých zaradil najmä Millera a Johna Aquilu Browna. V knihe sa tiež píše, že koniec 6000 rokov trvajúcej existencie človeka uplynie v roku 1872 a rok 1874 je koniec 6000-ročného obdobia, ktoré ubehlo od prvého hriechu človeka v raji a súčasne je tento rok aj začiatkom siedmeho tisícročia.⁹ (Stručné zhrnutie koncepcií predstavených v tejto publikácii možno nájsť v diele M. Jamesa Pentona Apocalypse delayed.) Predtým však Barbour tvrdil - zhodne s názorom adventistu Jonasa Wendellu -, že koniec 6000 rokov jestvovania človeka uplynie v roku 1873.¹⁰

Idey pekla a duše

To však nie je koniec preberania náuk SJ a ich prototypov babylonského učenia. Vieme totiž aj to, že myšlienku nesmrteľnosti duše a pekelného trestu Russell odmietol pod vplyvom názorov Georga Storrsa, ďalšieho adventistu. Priznáva to jedna z vyššie citovaných publikácií SJ: „Názory Storrsa v otázke smrteľnosti duše, ako aj odčinenia a odpustenia (...) mali nepochybne silný, prospešný vplyv na mladého Charlesa Russella."¹¹

V Zion´s Watchtower z 15. júla 1906 Russell vyjadruje Stetsonovi a Storrsovi vďačnosť za to, že mu odovzdali tak veľa z náboženského učenia.¹² Aj tu sa ukazuje, že námietka dnešných SJ, adresovaná tradičným kresťanským cirkvám, že údajne koncepciu pekla a duše prevzali od prvých odpadlíkov od zásad prvotného kresťanstva pestujúcich neoplatonizmus,¹³ je o to komickejšia, že negáciu týchto koncepcií aj oni sami prevzali od tých, ktorých pokladajú za odpadlíkov Veľkého Babylona.

Ako sme uviedli, Russell prevzal od Barboura svoje hlavné náboženské koncepcie týkajúce sa návratu Ježiša a biblickej chronológie. Túto koncepciu v súčasnosti vyznávajú i SJ. Avšak Barbour bol adventista a sám ju prevzal od iných adventistov. V tomto kontexte stojí za povšimnutie, čo dnes jedna z kníh SJ píše o adventistoch: „Keď v roku 1918 Ježiš prišiel do svätyne Jehovu na súd, prevažná väčšina organizácií, vydávajúcich sa za kresťanské, bola poškvrnená modlárstvom a duchovnou nemorálnosťou. (...) Niektoré z nich zakladali svoju vieru na učení emancipantiek 19. storočia, ako Ellen Whitová (Adventisti siedmeho dňa) a Mary Baker Eddyová (zakladateľka Kresťanskej vedy)."¹⁴

Z uvedeného vyplýva, že SJ prevzali najdôležitejšie prvky svojho eschatologického učenia od tých, o ktorých sami píšu, že boli poškvrnení modlárstvom, nemorálnosťou a emancipáciou!

Ako uvádza istý skúmateľ Russellových názorov, už spomenutý Storrs prebral uvedené názory odmietajúce ideu pekelného trestu a nesmrteľnosti duše po prečítaní nemenovaného traktátu bývalého anglického baptistu Henryho Drewa.¹⁵ Okrem toho na základe porovnania Storrsovho vydania s Russellovými názormi sa tvrdí, že Russell prevzal od Storrsa aj iné prvky svojej neskoršej teológie, a to milenarizmus, ako i špecifické názory na Veľkú noc,¹⁶ ktoré sa u SJ tradujú do dnešného dňa.¹⁷

O zmŕtvychvstaní a Ježišovom návrate na zem

Rovnako sa ukázalo, že Russell prevzal od luteránskeho teológa Dr. Josepha A. Seissa Svedkami Jehovovými dodnes hlásanú ideu Ježišovho zmŕtvychvstania v duchu, a nie v tele.¹⁸ Svedkovia Jehovovi vyznávajú toto učenie až dodnes, veriac, že Ježiš nemohol telesne vstať z mŕtvych k večnému životu, pretože v Prvom liste Korinťanom (1 Kor 15, 50) čítame, že telo a krv nemôžu byť dedičmi Božieho kráľovstva.¹⁹ Neskôr Seiss budoval svoje teologické koncepcie na základe názorov Henryho Drummonda, ktorý je autorom SJ stále vyznávanej koncepcie neviditeľného príchodu Krista na zem. Russell od Seissa takisto prevzal aj mnoho ďalších eschatologických doktrín, ktoré prezentoval.²⁰

Storrs bol pred rokom 1843 a 1844 stúpencom Williama Millera, ktorý práve v týchto rokoch očakával viditeľný návrat Krista. Popri Storrsovi sa uvádza i George Stetson, ďalší adventista, ktorý mal vplyv na Russellove náboženské a eschatologické koncepcie.²¹

Zhrnutie

Keď to všetko postupne zhrnieme, dostaneme obraz najzákladnejších doktrín SJ pochádzajúcich priamo z cirkví, ktoré sú samotnými SJ pokladané za modlársky Veľký Babylon, nehanebnú smilnicu z Knihy zjavenia. Je priam udivujúce, ako SJ na jednej strane hlásajú, že k pravde ich vedie sám Boh, a na druhej strane tvrdia, že svoje učenie museli prevziať od tých, ktorí spočívajú v satanskom blude odpadlíckeho babylonského učenia.

V týchto úvahách SJ tkvie zarážajúca nedôslednosť. Buď teda k pravde vedie niekoho Boh, alebo diabol - tretej cesty niet. Svedkovia Jehovovi chcú byť uprostred; a z toho, čo tvrdia, vyplýva, že na jednej strane ich k pravde nepriamo vedie Boh z neba, a na druhej strane sám diabol. Čudný je Boh SJ, ktorý sa pri odovzdávaní „právd" svojmu ľudu nevie zaobísť bez diabla a jeho Veľkého Babylona.

Svedkovia Jehovovi tradičným kresťanským cirkvám vyčítajú, že pri stanovovaní a vysvetľovaní svojho učenia si vypomáhali názormi prevzatými z gréckej filozofie. Pokladajú to za zradu a kompromis s pohanským svetom. V tejto chvíli im však môžeme položiť otázku, ako vysvetlia svoj kompromis so svetonázorom cirkví Veľkého Babylona, z ktorého čerpali nielen určité názory, ale priam celé nebiblické náuky. Tie totiž nijakým spôsobom nemožno podoprieť Bibliou.

Je to čisto ľudská filozofia. Osoby, ktoré toto učenie vykonštruovali, využili Sväté písmo na podporu svojich predtým vymyslených podivných koncepcií, ku ktorým potom prispôsobili už len určité úryvky z Biblie. Práve to je skutočné odpadlíctvo, pretože nikto medzi prvými kresťanmi nepočul o konci časov pohanov v roku 1914 a podobných pseudoteologických bájkach. Svedkovia Jehovovi, preberajúc toto učenie, urobili kompromis práve s odpadlíkmi. Takže aspoň raz hovorí literatúra SJ pravdu, keď pokladá týchto ľudí za odpadlíkov. Škoda len, že tá istá literatúra prevzala tak veľa koncepcií práve od nich...

Svedkovia Jehovovi sa môžu pokúšať brániť tvrdením, že nepreberali náuky nezhodné s učením Biblie, a to všetko sa so Svätým písmom zhoduje. Takéto tvrdenie však nebude ničím iným než počítaním s naivitou tých, ktorým sú tieto slová adresované. Spomínané učenie totiž nie je možné pomocou Biblie ani potvrdiť, ani overiť. Sväté písmo o tom vôbec nič nehovorí, ale ani neposkytuje čitateľovi dôvod na také podivné interpretácie.

Vierohodnosť uvedených náuk nie je možné pomocou Svätého písma nijako overiť, pričom jedinou mierou ich hodnoty bolo výhradne osobné presvedčenie tých, ktorí ich vytvorili. Svedkovia Jehovovi však sami odobrali tvorcom týchto doktrín aj posledný kúsok vierohodnosti, keď už v roku 1879 začali učiť, že ľudia, od ktorých prevzali toto učenie, sú členovia odpadlíckych náboženských systémov Veľkého Babylona, zvedených samotným diablom. Odoberajúc im tento zvyšok vierohodnosti, odobrali ho SJ zároveň sami sebe a svojmu vlastnému učeniu, ktoré prebrali od členov týchto systémov.

Poznámky:

¹ Świadkowie Jehowy - głosiciele Królestwa Bożego, Brooklyn 1995, s. 35 a 52

² Penton, M. J.: Apocalypse delayed (Oneskorená apokalypsa). Toronto 1985, s. 313

³ Świadkowie Jehowy - głosiciele Królestwa Bożego, c. d., s. 134 - 135

⁴ Danielewicz, Z.: W oczekiwaniu na paruzję. Lublin 1999, s. 224

⁵ Świadkowie Jehowy - głosiciele Królestwa Bożego, c. d., s. 46

 ⁶ Tamže, s. 134

 ⁷ Penton, M. J.: c. d., s. 21; por. tiež Franz, R.: Kryzys sumienia (Kríza svedomia). Gdynia 1997, s. 139 a 141

⁸ Penton, M. J.: c. d., s. 19

⁹ God´s Kingdom of a Thousand Years Has Approached. Brooklyn 1973, s. 187

¹⁰ Penton, M. J.: c. d., s. 18 a 20

¹¹ Świadkowie Jehowy - głosiciele Królestwa Bożego, c. d., s. 45 - 46; por. tiež Grzesik, J.: Historia Ruchu Badaczy Pisma Świętego. Lublin 1999, s. 343

¹² Reed, D.: Answering Jehovah´s Witnesses subject by subject. Grand Rapids 1998, s. 21; por. tiež Świadkowie Jehowy - głosiciele Królestwa Bożego, c. d., s. 43 - 45

¹³ Świadkowie Jehowy - głosiciele Królestwa Bożego, c. d., s. 36

¹⁴ Wspaniały finał Objawienia bliski (Úžasné finále Zjavenia sa blíži). Brooklyn 1993, s. 53

¹⁵ Penton, M. J.: c. d., s. 15; por. tiež Świadkowie Jehowy - głosiciele Królestwa Bożego, c. d. s. 45

¹⁶ Penton, M. J.: c. d., s. 17

¹⁷ Strážna veža z 15. marca 1994, s. 4 - 5

¹⁸ Penton, M. J.: c. d., s. 17

¹⁹ Będziesz mógł żyć wiecznie w raju na ziemi (Môžeš žiť večne v pozemskom raji). Brooklyn 1990, s. 144

²⁰ Penton, M. J.: c. d., s. 18

²¹ Viac o týchto otázkach: Penton, M. J.: c. d., s. 15 - 16; Grzesik, J.: c. d., s. 163 - 188