Čo nasleduje po smrti? - to je otázka, ktorá trápi ľudstvo od počiatku. Každý z nás si ju už položil, a to nielen v čase, keď prežíval chorobu či stratu niekoho blízkeho, prípadne na televíznej obrazovke sledoval zábery z dopravnej nehody, teroristických útokov či ničivých prírodných katastrof. Postupne ako človek napĺňa svoje dni, čoraz častejšie sa zamýšľa nad tým, kde jeho život smeruje a čo sa skrýva za pomyselnou oponou smrti.

Fenomén smrti je ústrednou témou aj vo všetkých náboženstvách. Napríklad starobylé védy smrť opisujú ako okamih, keď sa duša vyzlieka zo svojich starých šiat (tela), aby sa obliekla do šiat nových. Z pohľadu takmer nekonečného kolobehu rodení a smrti (sansára) je ľudský život, a teda i smrť, iba zanedbateľná epizóda, po ktorej vždy nasleduje nové narodenie - také, aké si svojimi skutkami (karmou) vytvoríme. Védy dokonca učia, že vo vesmíre je až 8 400 000 rozličných druhov tiel (rastlinné, zvieracie, ľudské, telá démonov, polobohov), do ktorých sa môžeme inkarnovať. Až ten, kto týmto strastiplným cyklom dospeje k dokonalosti, môže sa navrátiť k bohu.

Teória o opakovanom prevteľovaní duše - reinkarnácia - má dnes čoraz viac prívržencov i na Západe. Avšak s výnimkou stúpencov východných kultov (napr. Hare Krišna hnutie, TM, Sahadža joga, kult Šrí Činmoja a i.) sa zväčša prijíma s nádejou ako šanca pokračovať v realizácii nenaplnených cieľov. Telo už nie je väzením duše, ale prostriedkom na uspokojovanie našich túžob. Ba reinkarnácia sa stala i výnosnou psychoterapeutickou liečebnou metódou, ktorá na základe hypnotickej či polohypnotickej techniky „návratu do minulých životov" odstraňuje u klienta súčasné problémy a traumy (rozličné regresné metódy).

Ako sa ale na smrť pozerajú kresťania? Na túto otázku odpovedá apoštol Pavol, ktorý hovorí, že život je neopakovateľným Božím darom a že spása nezávisí od našich skutkov, ale od Ježiša Krista, Syna Božieho, ktorý sa za nás obetoval, aby sňal naše hriechy. S touto nádejou, ale aj zodpovednosťou by sme preto mali k životu i pristupovať.

Nie je jedno, ktoré z týchto dvoch odlišných postojov človek zastáva. Uvediem iba jeden príklad. Istého indického guru sa spýtali, prečo jeho žiaci v Indii nepomáhajú chudobným tak, ako to robila napríklad Matka Terézia. S veľavravným úsmevom odpovedal: „Nikomu by sme tým nepomohli, každý si svoju karmu musí odkrútiť sám." Myslím si, že k tomu už niet ani čo dodať.