Niekedy členovia rodiny a priatelia chcú spolupracovať, ale majú chybné presvedčenie, ktoré blokuje cestu k akémukoľvek zmysluplnému dialógu alebo činnosti. Buď nechcú zasahovať, alebo nepripúšťajú, že akákoľvek psychická manipulácia je vôbec možná. Existuje teda množstvo všakovakých chybných presvedčení alebo mýtov, ktoré treba objasniť. Zvyčajne tieto chybné presvedčenia identifikujeme už po úvodnom stretnutí. Vo fáze edukácie s klientmi testujeme ich platnosť a nakoniec ich v snahe o efektívnosť spolupráce objektivizujeme na základe odborných zistení. V praxi najčastejšie čelíme nasledovnému súhrnu mýtov.

 

Mýtus 1: „Ľuďom vymývajú mozog."

Takzvané vymývanie mozgu zahŕňa nechcenú, násilnú indoktrináciu cudzích princípov alebo presvedčení, ktoré sa ľuďom vnucujú prefíkanými mechanizmami manipulácie (techniky typické pre komunistickú Čínu a Sovietsku armádu, ktoré používali v 2. svetovej vojne). Človek náhle vzdialený od tohto prostredia sa obracia k nedostatočnému súboru presvedčení, hoc aj neúplných, čo zapríčiňuje zmätok a rozčarovanie. Dnes sa táto forma manipulácie, zahŕňajúca fyzické násilie, používa v sektách len veľmi zriedkavo. V sektách je kľúčovou rafinovanejšia forma nátlaku, a to psychická manipulácia.

 

Mýtus 2: „Neexistuje taká vec, ako je psychická manipulácia."

Ľudia, ktorí okamžite zamietajú existenciu psychickej manipulácie, majú zvyčajne skreslené chápanie techník psychickej manipulácie. „Nikto nemôže vymazať vašu osobnosť a zvrátiť ju na živú mŕtvolu s vymytým mozgom" je jedno z najobvyklejších presvedčení. Lenže psychická manipulácia nevymaže autentické ja osoby, ale skôr vytvára dominantné kultové ja, ktoré potláča slobodnú vôľu. Ak hovoríme s osobou, ktorá má pochybnosti o psychickej manipulácii, môžeme prediskutovať, prečo sa o kultovej identite nepredpokladá, že myslí, cíti alebo sa správa mimo parametrov doktríny sekty. Pochopenie psychickej manipulácie sektou závisí od kritického rozlišovania medzi dvoma identitami - kultovou a autentickou. Taktiež je pravda, že psychická manipulácia neovplyvňuje všetkých ľudí vždy rovnakou intenzitou. Jednotlivci zaangažovaní v tej istej sekte môžu zažívať nesmierne odlišné úrovne psychickej manipulácie.

Niektorí členovia sekty môžu mať sklenený pohľad a vyzerať ako živá mŕtvola, avšak sú to extrémne prípady a často sú výsledkom spánkovej deprivácie alebo podvýživy. Častejšie sa kultová identita člena zdá dobre vyvinutá, avšak v skutočnosti kooptuje talenty a zručnosti autentického ja. Výsledok je, že pre neškolené oko sa členovia siekt môžu zdať úplne normálni. Jediný spôsob, ako možno zhodnotiť rozsah psychickej manipulácie, je preto kladenie otázok, ktoré môžu otestovať myšlienky a slobodnú vôľu osoby.

Niektorí argumentujú, že ľudia odchádzajú zo sektárskych skupín, a preto psychická manipulácia neexistuje. Avšak pravda môže byť, že ochoreli, nastalo rozčarovanie, alebo boli (nezriedka) vyhodení. Skutočnosť, že ľudia odchádzajú zo siekt, neznamená, že psychická manipulácia neexistuje. Znamená to iba, že nie je absolútna. Pretože psychická manipulácia nevymaže autentické ja alebo ducha osoby, vždy je možné, aby ľudia utiekli na slobodu.

Ak má klient ťažkosti pochopiť psychickú manipuláciu, nasledujúce otázky mu môžu pomôcť identifikovať iné vplyvové procesy, ktoré mohol zažiť: „Dôveroval si alebo zaľúbil si sa do niekoho, kto klamal, manipuloval a využíval ťa?"; „Bol si niekedy vo vzťahu, v ktorom si pociťoval, že si kontrolovaný a že si ťa nevážia?"; „Bol si niekedy hypnotizovaný alebo sledoval si iných ľudí, ktorí sú hypnotizovaní?"; „Robil si niekedy niečo, čo si nechcel robiť, pretože niekto na teba tlačil, aby si to robil (daroval peniaze, miloval sa, fajčil cigarety, užíval drogy)?"; „Kúpil si si niekedy výrobok, ktorý si nepotreboval alebo nechcel, a potom si si uvedomil, koľko reklám na tento výrobok si videl alebo počul?"

Kladením niektorých z týchto otázok môžeme stimulovať osobu, aby začala zrovnávať niektoré z týchto skúseností s otázkou psychickej manipulácie praktizovanej v náboženských sektách.

 

Mýtus 3: „Všetko je psychická manipulácia."

Psychická manipulácia je kdekoľvek, je ale zdôvodnená - napríklad v psychoterapii, reklame, vo vzdelávaní a vo vojsku - a tak ju treba akceptovať. Keď to zovšeobecníme a povieme, že všetko je psychická manipulácia, akékoľvek rozdiely sa stratia. Nezíska sa nijaký vnútorný pohľad na vec. Produktívnejším modelom je myslieť v pomeroch kontinua vplyvu: na jednej strane úctivý, etický a rast podporujúci vplyv, ktorý uznáva hodnotu jednotlivca, ľudské práva a tvorivosť; na druhej strane prispôsobenie sa, závislosť a otroctvo, kde hodnota spočíva na vodcovi a na skupine.

Všetko nie je psychická manipulácia, hoci zhubnú psychickú manipuláciu môže využívať takmer každá inštitúcia či osoba. Inštitúcie a programy systematického sociálneho vplyvu by sa mali preto posudzovať jednotlivo. Niektoré sú pozitívne, iné priaznivé, ďalšie škodlivé. Sektárska psychická manipulácia je však špecifickým javom nachádzajúcim sa na zhubnom extréme tohto kontinua.

 

Psychoterapia

Etickí profesionáli v oblasti duševného zdravia využívajú svoje vedomosti o myslení na ovplyvňovanie svojich klientov v procese rastu a zmeny. Takisto kontrola počas liečby by mala zostávať na klientovi a nie na terapeutovi. Je pravda, že je mnoho ľudí postihnutých duševnými chorobami, ktorí chcú a potrebujú štruktúru a autoritu, aby im pomohla rozhodovať sa. Ďalší sa nikdy nemusia stať individualitou vo svojom osobnostnom vývine; inými slovami stále konajú ako deti, nie ako dospelí. Ak je osoba ťažko postihnutá duševnou chorobou alebo nejakým veľkým psychologickým problémom, bude musieť byť závislá od autoritatívnych osobností, kým nezosilnie. Taktiež existujú nedostatočne vyškolení a neetickí terapeuti, ktorí zámerne pestujú závislosť zo sebeckých dôvodov.

 

Reklama

Reklama má hlboký hospodársky, kultúrny a sociálny dopad na náš život. Jej zadávatelia využívajú sofistikované psychologické metódy na manipulovanie s našimi túžbami, myšlienkami i správaním. Cieľom je často vytvoriť potrebu, ktorá nikdy predtým neexistovala, alebo potrebu zosilniť a ovplyvňovať ľudí, ako by ju mali naplniť. Niektoré formy reklamy môžu byť škodlivé a klamlivé. Existuje i dobrá reklama, tá je určená na informovanie, presviedčanie a motivovanie ľudí, aby boli zodpovední k svojmu vlastnému životu a k životom svojich spoluobčanov. To, že si uvedomíme jej moc, alebo jednoducho vypneme televízor či rádio, sú najúčinnejšie spôsoby, ako minimalizovať jej negatívne účinky.

 

Vzdelávanie

Nie sú žiadne pochybnosti, že niektoré vzdelávacie systémy sú určené na indoktrinovanie skôr, než na vzdelávanie. Vyžadujú prispôsobenie a poslušnosť. Avšak existujú aj iné vzdelávacie systémy, ktoré povzbudzujú študentov, aby mysleli samostatne, boli tvoriví a rešpektovali seba i druhých. Vzdelávacie systémy, ktoré využívajú strach a vinu, a ktoré sa sústreďujú na súťaž a prispôsobenie, vytvárajú hotových kandidátov pre zhubné sekty. Študenti by sa mali vyučovať v zručnostiach kritického myslenia a povzbudzovať, aby odporovali slepému prispôsobovaniu sa. Vzdelávanie by taktiež malo povzbudzovať študentov k tomu, aby mysleli z odlišných perspektív, aby si rozšírili svoje chápanie.

 

Armáda

Armáda je príkladom nanajvýš štruktúrovanej pyramídovej organizácie. Je tam prísna hierarchia. Vojakom pridelia čísla, ostrihajú ich nakrátko a dajú im uniformy, učia ich, ako hovoriť, chodiť, pochodovať a bojovať. Je to kariéra, kde je osobná voľba omnoho viac obmedzená než v štandardnej spoločnosti. Pri tréningu v prijímači hlavne u námorníkov, špeciálnych námorných, leteckých a vyloďovacích síl sa používanie techník psychickej manipulácie považuje za dôležité pri vytváraní identity elitného vojaka.

Avšak na rozdiel od zhubnej sekty, armádu spoločnosť akceptuje a cení si ju. V demokracii vojenskí vodcovia zodpovedajú iným odvetviam štátu. Armáda sa taktiež riadi etickými kódexmi a štrukturálnymi kontrolami a rovnováhami. Ľudia vstupujú do armády na špecifický čas a dostávajú plat i prémie. Pri niekoľkých nešťastných výnimkách armáda nepoužíva pri nábore klamanie. Keď do nej ľudia vstupujú, vedia, čo sa bude od nich očakávať. Vojakov povzbudzujú, aby udržiavali kontakt so svojou rodinou či priateľmi a každý rok dostávajú dovolenku. Keď ľudia vydržia taký prísny výcvik, ako je na lekárskej či právnickej fakulte, v armáde alebo seminári, prijímajú vedomé rozhodnutie stať sa lekárom, právnikom, vojakom, prípadne kňazom. Tento výcvik podporuje ich zmysel pre identitu, ponúka vedomosti i zručnosti a poskytuje širokú škálu výhod. Keď je osoba klamlivo naverbovaná do zhubnej sekty, vodcovia ihneď začnú proces búrania, zamietania a preprogramovávania autentickej identity osoby. Osoba stráca svoju slobodnú vôľu. Nedostáva mnohé osobné výhody a neexistuje inštitucionálny spôsob, ako odísť so cťou.

 

Mýtus 4: „Sekty sú nesplatené účty cirkví."

Okrem toho, že dodnes je veľa cirkví nedbalých v poskytovaní vyučovania o sektách a programoch zaangažovávania ľudí do komunitných aktivít, existujú tiež iné dôvody, prečo sa ľudia angažujú v sektách. Tie často poskytujú pocit sebahodnoty, skupinovej zodpovednosti, naplnenia určitých túžob, ktoré by cirkev vlastne nesmela uspokojovať, ako elitárstvo a výlučnosť, pýcha, moc nad inými a sebaurčenosť.

 

Mýtus 5: „Keď poznám Bibliu, môžem niekomu pomôcť odísť zo sekty"; alebo „Ja mu tie jeho hlúposti vyargumentujem."

Pretože problém siekt nie je vo všeobecnosti doktrinálny problém, je tento prístup veľmi obmedzený. Človek môže totiž len dokazovať, že je táto viera nesprávna alebo netradičná, ale nemôže byť vyzbrojený, aby členovi pomáhal rozlišovať podstatu jeho indoktrinácie a to, kde zablúdil. Biblia je zriedkakedy efektívna ako počiatočný prístup pre naprogramované odpovede dlhodobo vštepované do člena sekty. Preto je vhodné pokúsiť sa ich najskôr poznať a začať rúcať komunikačné bariéry. Potom nasledujú otázky autority, doktrína prichádza na rad až potom, keď vedia uvažovať správne a logicky.

Členstvo v sekte skutočne nie je otázkou vedomostí, lež emocionálnych potrieb a dôvodov. Blízki si v zápale boja o argumentáciu zvyknú naštudovať kvantum materiálov, najmä teologických, s vedomím, že ide len o nesprávnu interpretáciu posvätných textov. Okrem toho, že problém nie je na tejto úrovni, treba vedieť, že učenie sekty má vždy svoju vnútornú logiku, v rámci ktorej sa interpretuje.

Vzájomná argumentácia potom prebieha na dvoch úrovniach, ktoré nemajú šancu sa stretnúť a je teda nielen zbytočná, ale i veľmi škodlivá. Člen sekty sa s učením stotožní, lebo túži zostať v skupine a používa naučené frázy na sebauisťovanie, teda len ako svoj ochranný štít. Ak mu argumentmi dávame najavo, že sa mýli, spochybňujeme nielen jeho názory samotné, ale celú jeho identitu. Negujeme jeho myšlienkové pochody či nové prežívanie vzťahov a správanie, ktoré má pomýlený smer. Takýmto neprezieravým zaobchádzaním vieme často spôsobiť konflikt, zranenie a tým väčšiu uzavretosť člena, stratu jeho dôvery, odmietnutie či úplné prerušenie kontaktov. Akýkoľvek kontakt s členom sekty by mal byť preto sprevádzaný rešpektom, úctou a trpezlivosťou.

 

Mýtus 6: „Členovia siekt sú vo všeobecnosti nevzdelaní" alebo „Je príliš inteligentný na to, aby vstúpil do sekty."

Tento predpoklad ignoruje skutočnosť, že ľudia si vyberajú oblasť, v ktorej uplatnia jemnocit a kritický úsudok. Kozmonaut môže nebezpečne zariskovať cestou domov, lekárnik môže užiť škodlivé lieky, poctivý študent sa môže začať združovať so zlou skupinou. Jednoducho povedané, členovia siekt sú zbavení zdravého úsudku v určitej oblasti svojho života. Sektári sa predovšetkým usilujú o idealistov a dobre vzdelaných ľudí, hľadajú vodcov (aktíva), nie málo bystrých alebo hendikepovaných ľudí (pasíva). Väčšina siekt sa nechce zaťažovať málo inteligentnými ľuďmi s vážnymi citovými alebo fyzickými problémami. Chcú členov, ktorí budú tvrdo pracovať s obmedzeným alebo so žiadnym spánkom. Len cirkvi sa zaujímajú i o nechcených, biednych ľudí.

Sektárskym psychomanipulatívnym skupinám sa darí potiaľ, pokiaľ môžu verbovať inteligentných, dynamických ľudí. Čím tvorivejšiu myseľ osoba má, tým väčšmi jej predstavivosť možno využiť na jej ovládanie. Vodcovia indoktrinovaných členov siekt však odrádzajú od akejkoľvek formy „svetského" vzdelávania zo strachu, aby si nezačali uvedomovať vlastnú indoktrináciu. Inteligencia a vodcovské kvality sú žiaduce iba dovtedy, kým sa využívajú na ciele sekty.

Drvivá väčšina klientov, s ktorými pre závislosť od sekty prichádzam do kontaktu, sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia, dokonca mnohí majú doktorát. A takto vzdelaných ľudí by bolo oveľa viac, keby kvôli členstvu v sekte neukončili štúdium predčasne. Na uvedenom fakte si môžeme lepšie uvedomiť, že výška inteligencie ešte nezaručuje ochranu pred rafinovanosťou psychickej manipulácie. Rozhodujúcou je výška tolerancie voči manipulácii, ktorá úzko súvisí so zrelou, dobre prispôsobenou osobnosťou.

 

Mýtus 7: „Určité typy ľudí sú predisponované na vstup do sekty."

Ak je pravda, že tí, ktorí nie sú trénovaní v kritickom usudzovaní, sú viac náchylní voči uvažovaniu o ideológii sekty, tak to neznamená, že ich potreby sa zaangažovaním v sekte naplnia. Znamená to len, že sa môžu javiť ako viac alebo menej presvedčení argumentmi. Ľudia sa neangažujú v sektách primárne kvôli ideológii. Praví idealisti zriedkakedy nachádzajú v sekte satisfakciu pre nezhody v učení alebo v praktizovaní viery, rovnako pre ich vlastnú nezávislú povahu. Pravdepodobne ich viac priťahuje presvedčenie alebo myšlienkové vzorce, ktoré sa nespájajú s organizovaným náboženstvom.

 

Mýtus 8: „Prečo by som mal čokoľvek robiť? Hovorí, že je tam šťastný!"

Toto tvrdenie často odrádza blízkych a príbuzných člena sekty od toho, aby konali. Brať niekomu pocit šťastia, najmä človeku, ktorého mám rád, by mohlo vzbudiť vlastný pocit viny. I keď rodiny často bojujú o svojho blízkeho, sú aj takí, ktorí podľahli takémuto mylnému presvedčeniu a radšej odovzdali alebo prenechali vlastné dieťa, prípadne partnera, sekte.

Bezradnosť a nevedomosť vedie neraz k pasívnemu postoju: „Keď majú jeho dušu, nech majú i jeho telo." Avšak tento prístup asi najväčšmi zaráža zo strany odborníkov, ktorí uveria tomu, že kde je tzv. „šťastie", tam je i cesta. Základným predpokladom správneho porozumenia veci je uistenie sa, či rovnako rozumieme kľúčovým pojmom, ktoré člen používa.

V sekte je totiž šťastie často predefinované na obetu alebo utrpenie. Kultovú identitu vytvárajú techniky psychickej manipulácie. To nepredstavuje celého jednotlivca. Môžeme preto tým, ktorých dostala kultová identita, povedať, aby sa pozreli za smejúcu sa masku. Majme na pamäti, že členov učia, aby potlačili negatívne osobné myšlienky a emócie! Sú školení, aby hovorili o svojom zaangažovaní iba pozitívne.

Keď člen sekty hovorí, že je „šťastný", zvyčajne je to kultová identita, ktorá to hovorí. Kultové ja robí to, čo má nakázané robiť. Ak blízki majú pochybnosti, pretože člen sekty hovorí, že je absolútne šťastný, treba ich povzbudiť, aby sledovali tieto vyhlásenia s nasledujúcimi otázkami pre člena sekty: „Čo tým myslíš, keď hovoríš, že si šťastný?"; „Ak by si bol nešťastný, bol by si schopný si to pripustiť?"; „Povedal by si nám, ak by si bol nešťastný?"; „Čo by sa muselo stať, aby si sa cítil dostatočne nešťastný na to, aby si odstúpil od svojho zaangažovania?"

 

Mýtus 9: „Je dospelý, nemáme právo zasahovať."

Je normálne, že ľuďom sa protiví zasahovať do života svojich dospelých príbuzných alebo priateľov. V skutočnosti zákon stanovuje, že keď ľudia dosiahnu vek dospelosti, sú zodpovední za svoje činy. Avšak sektárska psychická manipulácia výrazne zhoršuje schopnosť zrelého rozhodovania jednotlivca. Predovšetkým na začiatku zaangažovania sa v sekte členovia rodiny a priatelia vedia, že niečo nie je v poriadku. Avšak často ustúpia, keď dospelý člen sekty zdôrazňuje: „Nehovor mi, čo mám robiť. Som dospelý!" alebo „Nepokúšaj sa, prosím, riadiť môj život!" Ľudia si neuvedomujú, že je to taktika neutralizácie námietok a indukovania pasívnej akceptácie.

Členovia siekt často hrozia, že prerušia kontakt, ak sa s nimi „nebude zaobchádzať ako s dospelými". Skutočnosť, že osoba má vek dospelosti, neznamená, že je funkčným a zodpovedným dospelým. Napríklad hypnózou možno osobu v dospelom veku vrátiť späť do detstva. Myšlienky, pocity a činy osoby sú podobné tým z detstva. Toto sa stane jeho „realitou". Zvyčajne sa stáva, že vodcovia siekt žiadajú členov, aby sa stali „deťmi Božími". V skutočnosti základný aspekt kultovej identity je mať naivitu dieťaťa.

Tým, že si dieťa urobí z osoby rodiča modlu, je presne to, čo vodca sekty potrebuje, aby mal úplnú kontrolu. Tým, že využíva túžbu po detskej nevinnosti, podkopáva sektárska psychická manipulácia normálne zdroje zrelého myslenia. Ak znepokojený priateľ alebo člen rodiny spochybňuje svoje vlastné právo zasahovať, je vhodné mu pripomenúť, že jeho láska mu dáva právo byť znepokojený. Ak je blízky pod vplyvom zhubnej psychickej manipulácie, príbuzní a priatelia majú právo a povinnosť podniknúť kroky na zvrátenie tohto procesu tak, aby osoba mohla myslieť nezávisle.

 

Mýtus 10: „Má právo veriť v to, v čo chce."

V slobodnej spoločnosti majú ľudia slobodu veriť v čokoľvek, čo sa im páči, avšak zároveň by mali byť chránení pred nenáležitými vplyvovými procesmi, ktorými predstierajú, že v niečo veria, a ktoré im bránia, aby svoju vieru prehodnotili.

Sektárska psychická manipulácia spôsobuje, že sa zdá, akoby členovia uplatňovali svoju vlastnú slobodnú vôľu, no je to iba ilúzia voľby. Keď sú ľudia v kontrolovanom prostredí, sú vystavení psycho-sociálnym vplyvom - ako sú techniky skupinovej konformity či modifikácie správania - možno nimi manipulovať a indoktrinovať ich, aby akceptovali úplne odlišný systém viery. Ak osoba trvá na tom, že si slobodne zvolila svoju vieru, hlavne ak je v rozpore s jej predchádzajúcou vierou, tak by mala byť ochotná zapojiť sa do hĺbkového skúmania, aby sa preukázalo, že uskutočnila vlastné rozhodnutie, keď prijala svoju novú vieru. Pre každého, kto sa narodil do systému náboženských, politických či iných doktrín, vždy nastane čas pri dozrievaní tejto osoby do dospelosti, keď by mal pochybovať a testovať svoje domnienky. Je to viac než iba jednorazový proces. Mal by to robiť každý z nás, keď dospievame na zodpovedných ľudí.

 

Mýtus 11: „Musí byť slabý alebo hľadať jednoduché odpovede. Potrebuje niekoho, kto by mu povedal, čo má robiť."

Toto je veľmi často zastávané, avšak klamlivé zovšeobecnenie členov siekt. Ľudia sa často pokúšajú nájsť vinu u ľudí, ktorí zažili tragédiu, s tým, že obviňujú obeť. Obviňovanie ľuďom dáva falošný zmysel kontroly nad ich vlastným životom tým, že ich dištancuje od obete.

Avšak myšlienka, že ľudia vedome vstupujú do zhubných siekt, je zjavne chybná. Väčšinu ľudí naverbujú v zraniteľný okamih bez pochopenia síl, ktoré sa na nich vyvíjajú, aby ich znášali. Niekedy sekta manipuluje so silnými stránkami nováčika. Niet pochybností, že mnohí ľudia v sektách majú citové bremeno a iné zatriedené problémy - každý ich má. No sústredenie viny za členstvo v sekte na jednotlivca je chybou.

Ak priateľ alebo člen rodiny obviňuje člena sekty, požiadajte ho, aby zvážil nasledujúce: „Prečo by vyše 900 mužov, žien a detí poslúchlo príkaz Jima Jonesa vypiť džús zmiešaný s kyanidom?"; „Prečo by členovia dovolili Davidovi Koreshovi súložiť s každou ženou v skupine (vrátane maloletých), kým iným mužom nebolo dovolené milovať sa vôbec, dokonca ani s vlastnými manželkami?"; „Prečo väčšina členov zomrela radšej v plameňoch, než by sa vzdala úradom?"; „Prečo by sa 7 prívržencov Marshala Applewhita samo vykastrovalo?"; „Prečo by členovia Nebeskej brány požili vodku a pilulky a nechali si natiahnuť plastové vrecká na hlavu, aby ich udusili?"; „Prečo Jehovovi svedkovia chcú, aby členovia radšej zomreli, než prijali transfúziu krvi?"

 

Mýtus 12: „Je mu lepšie tam, kde je."

Niekedy si rodina, priatelia, a dokonca profesionáli pre duševné zdravie budú myslieť, že osobe je lepšie v sekte, než jej bolo pred naverbovaním do nej. Môže byť lákavé s tým súhlasiť, najmä keď osoba prestala užívať drogy či alkohol, alebo už nie je fyzicky či sexuálne zneužívaná (hoci niektoré sekty praktizujú i to). Sekta môže poskytnúť dočasnú úľavu od traumatických okolností, avšak angažovanie sa v nej nikomu jeho problémy skutočne nevyrieši.

Človek v sekte legitímnu pomoc nahrádza neetickými praktikami psychickej manipulácie. Zhubná psychická manipulácia je však sama formou psychologického zneužívania. V rukách vodcu sekty môžu byť techniky psychickej manipulácie zničujúce pre psyché jednotlivca. Indukovaním disociatívneho stavu a vytvorením dominantnej kultovej identity potláča sektárska psychická manipulácia skutočné problémy predkultovej a autentickej identity. Minulé problémy člena sekty s členmi rodiny a priateľmi sa použijú na prerušenie kontaktu skôr, než na riešenie zranenia. Keď ľudia odchádzajú zo sekty, všetky tieto predkultové problémy vyplávajú na povrch, spolu s problémami spôsobenými členstvom v zhubnej sekte.

 

Mýtus 13: „Keď budem k nemu chvíľu milý a všetko sľúbim, zmení sa, vráti sa."

Niektorí klienti (rodičia, partneri, blízki) si vzali ponaučenie z príslovia o vtáčikovi, ktorého keď chceme lapiť, musíme mu pekne zaspievať. Môže ísť o ďalšiu z fáz, keď sa im v účinnosti neosvedčila stratégia argumentácie a hostility. Dočasne pristupujú na podmienky člena sekty s cieľom získať ho alebo nestratiť ho úplne. Odhodlanie však trvá len dovtedy, kým je situácia s členom sekty pre nich kritická. Potom nasleduje návrat k predošlým stereotypom v správaní, napríklad moralizovanie, kritizovanie, obmedzovanie člena sekty, fyzické útoky a podobne. Je to akási pretvárka, ktorá ľahko vypláva na povrch a sklamanie je na obidvoch stranách.

Blízki prejavujú údiv nad tým, že sa im nezúročila ich snaha a ochota, členovia siekt sa cítia byť sklamaní a podvedení, že ich blízkym nešlo o úprimnosť a skutočný cit. To, čo by sme v tomto prípade mali mať na pamäti, je, že len skutočná láska je silnejšia, než láska podmienečná, tá, pomocou ktorej sa pestuje závislosť v sektách. Pri nej sa vždy kladie podmienka, napríklad: „Budem ťa milovať, ak... budeš plniť moje očakávania, budeš ma poslúchať, nikdy ma nesklameš..." Nemali by sme podceňovať členov siekt ani v ich úsudku, ani v ich citoch. Sú citlivejší a vnímavejší voči úprimným prejavom, než sa na prvý pohľad zdá. Len ak dáme v tomto špecifickom vzťahu priestor slobode, čestnosti a nepodmienečnej láske, budeme smerovať k úspechu.

 

Mýtus 14: „Odíde sám, ak bude pripravený."

Tento postoj predpokladá, že člen sekty má možnosti a slobodnú voľbu odísť. Nemá! Ak by mal slobodnú voľbu, bol by zo skupiny odišiel už dávno predtým. Je dôležité robiť to, čo môžete, aby ste urýchlili proces testovania reality, pretože čím dlhšie osoba zostáva v sekte, tým väčšie je poškodenie spôsobené na štruktúre jeho života. Čím je zdravší kontakt, ktorý členovia sekty môžu mať s rodinou, priateľmi a nečlenmi, tým je lepšia ich šanca odísť skôr.

Bývalí členovia často prejavujú trápenie nad poškodením, spôsobeným ich psychike a ich cenným vzťahom. Pociťujú zármutok nad stratenými príležitosťami vo vzdelávaní a v kariére. Čo je ešte horšie, cítia sa vinní kvôli ľuďom, ktorých naverbovali, peniazom, ktoré vyzbierali, a pre neetické správanie, ktoré spáchali ako členovia. Čím dlhšie boli zaangažovaní v sekte, tým hlbšia je ich ľútosť, keď z nej odchádzajú. Sekty nám ukazujú, že pasívny prístup - ruky preč a vyčkávať a pozerať -, môže mať tragické následky. Málo ľudí tušilo, že UFO-sekta ako Nebeská brána by mohla skončiť hromadnou samovraždou. Robte všetko, čo môžete, aby ste zachránili svojho blízkeho. Neseďte na zadku a pasívne nečakajte, kým odíde sám.

 

Mýtus 15: „Stratili sme nádej."

Vzdanie sa nádeje je dysfunkčný mechanizmus zvládania. Ak členovia rodiny a priatelia už neveria, že osoba odíde zo skupiny, tak prinajmenšom nebudú mrzutí a sklamaní. Negatívne presvedčenia sa často môžu stať „samo sa plniacimi" proroctvami. Ľudia sú skľúčení, keď si myslia, že sa už pokúsili o všetko - pokúsili sa s osobou hovoriť, a nebolo to dobré - možno to bol neúspešný pokus o záchranu. Možno sa člen sekty zosobášil v rámci skupiny a má deti.

Beznádej nastáva, keď rodiny premietajú negatívnu minulosť do prítomnosti a budúcnosti. Členovia rodiny si myslia, že neexistuje nič iné, čo možno urobiť. Cítia sa úplne bezmocní. Toto negatívne presvedčenie sa dostavuje ako jedna z fáz boja o záchranu blízkeho. Objavuje sa, keď členovia rodiny a blízki vyčerpali množstvo energie a situácia sa nemení, alebo sa im naopak zdá, že sa dočasne zhoršuje. Neraz úzko súvisí s nereálnymi očakávaniami od výsledku a času, za aký ho možno dosiahnuť. Stáva sa, že klient lipne na svojom predošlom správaní alebo predstave, ktorá nereflektuje aktuálny stav. Konfrontácia s realitou, na ktorú nebol pripravený, ho môže zaskočiť a znechutiť.

Súdržnosť rodiny a pomocníkov je prvoradá. Je potrebné, aby všetci jednotne sledovali spoločný cieľ. Rodina a priatelia musia nájsť spôsob, ako prijať novú vieru, že ich blízky zo sekty odíde. Nádej zotrvá a bude motiváciou pri mnohých vzostupoch a pádoch procesu záchrany. Pokým člen sekty žije, je dôvod dúfať.

 

Mýtus 16: „To on má problém so závislosťou od sekty."

Je známe, že najčastejšími klientmi v oblasti siekt sú rodičia a blízki obetí. Možno sa to nezdá, no klienti si málokedy uvedomujú, že sú klientmi. V skutočnosti prišli za psychológom nie preto, lebo chcú riešiť problém za svojho blízkeho (čo ani nie je možné), ale preto, lebo sami prežívajú trápenie, s ktorým si nevedia poradiť. Je pre nich novým poznaním zistenie, že potrebujú najskôr urobiť niečo pre seba, lebo v prvom rade ide o nich samých, keď sa príchodom stávajú klientmi.

Veľmi pravdepodobné je, že ich blízky sa problémom sektárstva nezaoberá, netrápi ho, pretože si ani nepripúšťa, že je sektár. Klienti to dobre vedia z vlastnej skúsenosti. Zahrnú členov knihami a nahrávkami o sektách, psychickej manipulácii a dúfajú, že prostredníctvom nich identifikujú svoj problém. V niektorých prípadoch členovia materiály rezolútne odmietnu, v iných si ich so záujmom preštudujú, avšak žiadnu vlastnú podobnosť s témou nenachádzajú. Keby sa predsa len stalo, že by vyhľadali pomoc, nie je ťažké špekulovať o tom, ako by naformulovali dôvod návštevy: „Moja rodina má problém s nejakým sektárstvom."

Klientom je teda v prvom rade ten, kto o pomoc žiada. Až neskôr sa pokúšame kontaktovať s členom sekty, aby sme s ním spolupracovali na probléme, ktorý sa stal problémom celej rodiny.

 

Literatúra a internet:

1. http://www.freeminds.org/psych/ins_outs.htm

2. Hassan, S.: Releasing the Bonds. Freedom of Mind Press, Somerville 2000

3. Howarth, I.: Exploding the Myths. UK‘s Cult Information Centre, 1994