Čierna a biela

Náboženské sekty (a scientológia sa medzi ne právom zaraďuje) si vo svojom čiernobielom videní vôbec nepripúšťajú možnosti prechodu: to, čo patrí k ich svetu je dobré, správne, a teda biele, to, čo je mimo je skazené, prehnité, nepriateľské, a teda vždy čierne. S diferencovaným či vyváženým pohľadom sa u nich nemožno stretnúť. Musel by patriť človeku, ktorý je už jednou nohou zo sekty vonku.

Toto prísne oddelenie na čiernu a bielu však nie je len charakteristikou sektárskeho videnia sveta. Sekta sama do nášho sveta vstupuje tak, že vyžaduje čiernobiele hodnotenia aj od nás. A keď hovoríme o scientologickej cirkvi, musíme dať v zásade za pravdu len jednému či druhému extrému. Stredná cesta - aj keď sa nám to v postmoderných časoch nemusí páčiť - v skutočnosti jednoducho neexistuje. Na jednej strane je napr. tvrdenie, že „nijaký autor ani filozof moderných čias neprispel takou mierou k zlepšeniu jedinca a spoločnosti ako L. Ron Hubbard (zakladateľ scientológie) a že človek našich čias nemá lepšieho priateľa ako jeho". Na druhej strane je napr. priamočiare hodnotenie sudcu Lateyho (Najvyšší súd v Londýne, 23. 6. 1984): „Dôkaz je zjavný a nezvratný: pán Hubbard je šarlatán... Scientológia je nemorálna a spoločensky škodlivá... je skazená, nepoctivá a nebezpečná. Skazená preto, že je založená na klamstvách a podvode a má svoj skutočný účel v získaní moci a peňazí pre pána Hubbarda... Je nepoctivá preto, lebo dáva voľný priechod nečestným metódam, ktoré sa praktizujú jednak na ich stúpencoch, ktorí neplnia rozkazy bezmyšlienkovito, jednak na tých, ktorí ju kritizujú alebo stoja proti nej. Je nebezpečná preto, lebo jej cieľom je loviť ľudí... indoktrinovať ich a vymyť im mozog, aby sa stali nepochybujúcimi zajatcami a nástrojmi kultu, odtrhnutými od zvyčajného myslenia, života a vzťahov."

Bol teda Hubbard vedec, mesiáš a ľudomil, alebo jeden z najväčších podvodníkov našich čias? Je scientológia cirkev, ktorá má riešenie pre tento svet, alebo grandiózny stroj na vyťahovanie peňazí od dôverčivých ľudí? Ak chceme vedieť odpoveď na tieto otázky, potrebujeme poznať aspoň základné fakty.

 

Cesta k dianetike

Nemožno sa čudovať, že sa stretávame s úplne diametrálne odlišným hodnotením vierohodnosti náboženského presvedčenia. V scientológii - a to už také zvyčajné nie je - sa však stretávame aj s diametrálne odlišným prístupom k životným reáliám náboženského vodcu a zakladateľa.

Vari jediné, s čím sa dá so scientologickými životopiscami Lafayetta Ronalda Hubbarda bezvýhradne súhlasiť, je dátum a miesto jeho narodenia: 13. marca 1911 v Tildene v Nebraske. O svojom ďalšom živote Hubbard a spolu s ním ďalší scientológovia uvádzajú, že prežil romantické detstvo v úzkom spojení s Indiánmi na ranči v Montane. Triapolročný sa vraj naučil čítať a písať, v 12 rokoch už prečítal množstvo klasikov a rástol v ňom záujem o filozofiu a náboženstvo. Medzi rokmi 1927 a 1929 žil medzi kňazmi, lámami a mudrcmi a ako devätnásťročný mal už precestovanú Čínu, Japonsko a ďalšie oblasti Orientu a Pacifiku, kde poznával rôzne svetové kultúry. Aj keď (podľa tohto zdroja) „už bol expertom v množstve rozličných kultúr", na univerzite študoval stavebné inžinierstvo a zaoberal sa aj psychológiou. „Rozhodol sa, že formálne štúdium mu už nemá čo ponúknuť", a tak zakrátko univerzitu opustil. Živil sa písaním a ním si zarábal aj na vedecké expedície, ktoré sám viedol. V Druhej svetovej vojne mal slúžiť ako vzorný, statočný a vysoko oceňovaný námorný dôstojník. Na konci vojny bol hospitalizovaný v nemocnici - „čiastočne slepý a ochrnutý". Silou svojej mysle však údajne vyliečil nielen seba, ale aj iných pacientov.

Táto verzia životopisu však nenašla oporu v nezávislých zdrojoch. Dokumenty naopak ukazujú, že Hubbard prežil detstvo v meste Helena, a nič nenasvedčuje, že by mal byť zázračným dieťaťom. Roky, ktoré mal stráviť s učenými mužmi v kolískach dávnych civilizácií, prežil v školách v Seattle a v Helene s krátkymi periódami v Bremertone (v štáte Washington) a na ostrove Guam, kam bol jeho otec - námorný dôstojník - v roku 1927 na čas prevelený. Jeden a pol roka (1930 - 1932) Hubbard študoval na Univerzite Georga Washingtona stavebné inžinierstvo, opakovane sa mu však nepodarilo zložiť skúšku z matematiky. Nedokončil ani kurz molekulárnej a atómovej fyziky. Trochu kuriózny doktorát sa mu podarilo získať až v roku 1953, a to na Sequoia University, na ktorej sa vyučuje systémom korešpondenčných kurzov, bez prednášok a skúšok. Ani v príslušných dokumentoch nie sú nijaké doklady o tom, že by údaje o vedeckých expedíciách boli pravdivé. Počas vojny sa Hubbard nestal hrdinom a neochrnul ani neoslepol. Zdá sa, že životopis, ako ho sám Hubbard a scientológovia podávajú, je iba súčasťou jeho rozsiahleho spisovateľského diela ovplyvneného fantáziou. Scientologické životopisy naopak mlčia o Hubbardovom takmer celoživotnom zaujatí pre satanizmus a sexuálnu mágiu. V roku 1946 sa stal významným a aktívnym členom lóže O.T.O. (Ordo Templi Orientis), ktorú založil sám otec novodobého satanizmu Aleister Crowley (1875 - 1947). Jednou zo stôp satanizmu na Hubbardovom živote a diele je aj kríž, ktorý prijala Scientologická cirkev za svoj symbol. Tvarovo je taký istý ako kríž ezoterických tradícií (napr. rozenkruciánov) alebo ako kríž na jednej zo slávnych Crowleyho tarokových kartách.

Krátko po svojom pokuse o štúdium sa Hubbard po prvýkrát oženil a začal sa živiť ako spisovateľ brakovej a vedecko-fantastickej literatúry. Na tomto poli dosiahol aj určité úspechy a medzi priaznivcami tohto žánru sa preslávil (knižka Děs napr. vyšla aj v češtine v nakladateľstve Svoboda - Libertas v roku 1992). Úplne spokojný však ešte nebol. Skutočný prelom si sľuboval až od dianetiky.

 

Dianetika

Slovo dianetika dnes scientológovia vykladajú ako zloženinu gréckych slov dia (cez) a nous (myseľ). Má to byť učenie o duchovnej bytosti vo vzťahu k telu, ktoré obsahuje metódu, s pomocou ktorej možno znovu obnoviť pôvodný duševný potenciál. Podľa Hubbarda je totiž naša myseľ zložená z dvoch častí: analytickej mysle (v tej sú uložené všetky vnemy a zážitky, ktorými môžeme vedome disponovať) a reaktívnej mysle, ktorá existuje pod úrovňou ľudského vedomia a ktorá nie je pod vlastnou kontrolou človeka. Táto reaktívna myseľ má byť príčinou všetkých neúspechov človeka, pretože ukladá všetky zlé veci, ktoré sa vám prihodili, a vyhadzuje vám ich späť vo chvíľach nebezpečenstva alebo rozrušenia a nariaďuje vám správať sa tak, ako ste sa nerozhodli. Odstránením týchto negatívnych engramov z reaktívnej mysle a ich presunom do analytickej mysle si ich človek údajne môže uvedomiť, a tým ich ovládnuť. Na tento presun má slúžiť špeciálna metóda - auditing. Pomocou auditingu je možné dospieť až do stavu clear: Clear je osoba, ktorá už nemá reaktívnu myseľ. Auditingom rozpoznala nevedomé bolestivé zážitky a ich škodlivé pôsobenie voči ostatným. Tým tieto zážitky stratili svoju silu a vplyv na osobu. Kúsok po kúsku bol odstraňovaný náboj - škodlivá energia, uložený v reaktívnej mysli. Tým osoba znovu získa pôvodný potenciál sebaurčenia, schopností, zodpovednosti a šťastia. Stav clear je jeden z najdôležitejších stupňov poznania na moste, na ceste k úplnej duchovnej slobode.

Svoj objav Hubbard zverejnil v knihe Dianetika, moderná veda o duševnom zdraví (1950; na sklonku roka 1997 vyšla aj v češtine). Netreba veľa znalostí na to, aby sa dalo poznať, že ide o súbor pozmenených poznatkov a pojmov Sigmunda Freuda (bez toho, aby bol Freud alebo iný vykradnutý autor citovaný). „Dielo je od začiatku podvod, píše psychológ Jiří Růžička, predstiera vedeckosť, ale vedu si nectí, zaujíma sa o liečebnú starostlivosť, a pritom ju zneužíva, sľubuje nesplniteľné a vytvára ďalšiu utópiu, na ktorú naletí mnoho zúfalých, opustených a poblúdených ľudí."

Aj napriek tomu, že kritického čitateľa pravdepodobne zarazí hra na vedeckú terminológiu a autorovo velikášstvo už na prvých stránkach, kniha Dianetika sa skutočne stala svetovým bestsellerom (aj keď údaje v scientologických propagačných materiáloch treba brať s rezervou). Na vysvetlenie tejto skutočnosti budú mať blízko slová nositeľa Nobelovej ceny za fyziku prof. I. I. Rabiho: „Tento zväzok obsahuje pravdepodobne najviac sľubov a najmenej dôkazov v pomere k jednej strane než akákoľvek publikácia od objavenia kníhtlače." A ľudí, ktorí sa s takmer náboženským zaujatím vrhajú do náručia sľubov na „vedeckej" úrovni, aby nimi vykresali iskru vo svojich zmarených ambíciách, márnych nádejach a ideáloch, je žiaľ, skutočne stále dosť. Aj keď - ako lakonicky poznamenáva Růžička - „hoci knihu údajne čítalo 100 miliónov ľudí, na ľudstve to našťastie príliš veľa stôp nezanechalo".

 

Z vedy sa stáva náboženstvo

Aj keď sa Dianetiky bezprostredne po vydaní vraj predalo 150 tisíc kusov (než ju vydavateľ kvôli škandálom stiahol z predaja), roky, ktoré po vydaní nasledovali, boli pre Hubbarda krušné. Skrachovalo mu aj druhé manželstvo (jeho manželka Sára „požiadala o rozvod pre extrémnu krutosť, veľké duševné muky a fyzické utrpenie"), skrachovala aj Hubbardova dianetická nadácia a nasledoval aj rozchod s milionárom a Hubbardovým mecenášom Danom Purcellom. Navyše bola Hubbardova dianetika vystavená tvrdej kritike zo strany psychológov a psychiatrov a Hubbard sám mal nepríjemnosti s úradmi kvôli liečeniu dianetikou bez lekárskeho oprávnenia (aj v českom vydaní knihy Dianetika, moderná veda o duševnom zdraví, je dianetika definovaná ako liečenie).

V tejto núdzovej situácii (na prelome rokov 1953 a 1954) sa Hubbard rozhodol transformovať dianetiku do náboženstva. Využil na to pojem scientológia (ktorý sa vysvetľuje ako slovo zložené z latinského scio a gréckeho logos s významom veda o poznaní, ktoré už niekoľko mesiacov používal popri už vykričanom pojme dianetika. Základom Scientologickej cirkvi sa stala Hubbardova medzinárodná asociácia scientológov (HASI), založená roku 1952 v Londýne. Scientológovia, ktorí doposiaľ pôsobili ako dianetickí „poradcovia", sa teraz nazývali pastormi (angl. minister), boli oblečení do odevov, ktoré vyzerali cirkevne, nosili koláriky a ako symbol prijali kríž, pripomínajúci kresťanstvo.

Hubbard vydal niekoľko inštrukcií, ktoré sa týkali scientologických svadieb, krstov a pod. Avšak ešte v roku 1969 cítil Hubbard nutnosť vo svojom internom príkaze zdôrazniť, že scientológia je náboženstvo. „Nikdy to nebolo nič iné", napísal. Napriek všetkým týmto kozmetickým úpravám sa však Scientologickej cirkvi podarilo dosiahnuť v nábožensky maximálne liberálnych Spojených štátoch štatút daňovo zvýhodnenej organizácie až po takmer 40 rokoch usilovného lobovania a po nespočetných súdnych pojednávaniach.

Jeho prvorodený syn, ktorého prezývali Nibs (*1934) a ktorý sa so svojím otcom a scientológiou roku 1959 rozišiel, na tieto časy spomína takto: „Môj otec vždy ponúkal scientológiu a auditing ako založené čisto na vede a nie na náboženskej viere. Vždy sme ponúkali a distribuovali publikácie „s vedeckou zárukou". To bolo a dodnes je bežná prax. Otec a ja sme utvorili „náboženskú fasádu" iba z dôvodov daní a právnej ochrany pred obvinením z podvodu. Skoro vždy sme hovorili takmer každému, že scientológia je skutočne veda a nie náboženstvo a že náboženská fasáda bola vytvorená len kvôli vládnym úradom."

Ešte o krok ďalej ide Gerald Armstrong, ktorý scientológiu opustil v roku 1984 potom, ako sa zoznámil s niektorými jej akciami a s faktmi o jej zakladateľovi: „Scientológia je v skutočnosti - vo svojich vrcholových štruktúrach - prezentovaná ako protiklad k náboženstvu, ktoré je považované za aberáciu ľudstva, za duševnú nenormálnosť."

Súčasní scientológovia však dávajú vzniku scientológie ako náboženstvu celkom iné motívy: „V roku 1950 vydaná kniha Dianetika je usporiadaná skôr „svetsky"; napriek tomu si už vtedy bol L. Ron Hubbard vedomý náboženského poňatia tejto tematiky. Scientológia sa teda rozvíjala ako učenie o ľudskej duši a jej vzťahu k vesmíru. Dianetika je predchodkyňa scientológie. V mnohých aspektoch bola nanovo zhodnotená na základe scientológie a dnes je jej súčasťou."

 

Základy scientologického náboženstva

Ľudská duša sa v Scientologickej cirkvi nazýva thetan („to ste VY alebo to si TY, nesmrteľná duchovná bytosť, ktorá obýva telo a riadi okrem neho aj myseľ"). Thetani vraj žijú už trilióny rokov, a to tak, že sa rodia znovu a znovu do iných tiel. Na tejto ceste utrpeli isté aberácie a tieto „galiby" teraz thetanov obmedzujú a zabraňujú im fungovať ako božským bytostiam. Dianetickým auditingom nastupuje thetan cestu k svojmu oslobodeniu (tzv. Most k úplnej slobode). Na tejto ceste je údajne zbavovaný týchto negatívnych záznamov , dochádza do stavu clear a ako operujúci thetan stúpa ďalej po stupňoch až k vyslobodeniu (spaseniu), kde thetan získava svoje pôvodné schopnosti, medzi ktoré údajne patrí dokonalý zdravotný stav či nadprirodzené schopnosti (levitácia a pod.). Na najvyšších stupňoch je thetan znovu božskou bytosťou. Operujúci thetan (OT) je schopný kontrolovať hmotu, energiu, priestor a čas, nie je týmito vecami kontrolovaný. OT je schopný byť príčinou v živote.

V 60. rokoch začal Hubbard vydávať inštrukcie k jednotlivým úrovniam OT. Kurzy na týchto úrovniach sú extrémne drahé a zachovávajú sa v úplnej tajnosti, a to aj pred tými scientológmi, ktorí k nim ešte nedospeli. Scientológovia sú presvedčení, že by mohli utrpieť fyzické a duchovné zranenia i smrť, pokým by sa dozvedeli obsah tých stupňov skôr, než absolvujú príslušné prípravné kurzy. Napriek tomu sa v roku 1985 objavil na verejnosti obsah stupňa OT 3 (zvaného Ohňová stena), ktorý Hubbard údajne objavil a absolvoval roku 1967 a prišiel pritom vraj takmer o život a o rozum. Na veľké prekvapenie nezasvätených čitateľov sa na stupni OT 3 odhaľuje história stará 75 miliónov rokov, ktorá vraj spôsobila všetky doterajšie problémy ľudstva. Vtedy mala byť Zem časťou galaktickej konfederácie, ktorej vládol tyran Xenu. Konfederácia bola preľudnená a tento problém Xenu vyriešil presunom časti populácie na Zem a iné planéty a vyhubením. Thetani týchto obetovaných živých bytostí boli postihnutí takými silnými aberáciami, že ovplyvnili kultúru a náboženstvo všetkých nasledujúcich generácií.

Horné stupne OT (na stupnici Mostu k úplnej slobode je ako najvyšší uvedený stupeň OT 15) dosiahol údajne zatiaľ len sám Hubbard. Preto jeho smrť môžu scientológovia vyjadriť slovami: Potom, ako považoval metodické usporiadanie svojho diela za uzatvorené, opustil L. R. Hubbard 24. januára 1986 svoju telesnú schránku. Alebo - povedané slovami jedného z najvyššie postavených scientológov Davida Miscavige bezprostredne po Hubbardovej smrti - sa Hubbard posunul na tú „úroveň OT, na ktorej telo už nie je ničím iným než prekážkou".

 

Záver

Scientológia je plodom fantázie priemerného amerického spisovateľa L. R. Hubbarda. Po odbornej kritike jeho novej „vedy" dianetiky vznikla Scientologická cirkev, ktorá však využíva rovnaké teórie ako dianetika. Jej pseudonáboženské učenie je určené pre pokročilých scientológov, ktorí môžu túžiť po odpovediach na svoje náboženské otázky a ktorí sú už ochotní akceptovať všetko, čo pochádza z Hubbardovej dielne (mimochodom - skepsu voči Hubbardovým objavom scientológovia považujú za hlbokú psychotickú aberáciu). A - samozrejme - toto náboženské učenie (s vyznaním viery, katechizmom, obradmi a pod.) je určené aj pre úrady a tie situácie, keď je pre Hubbardove teórie výhodnejšie byť vedecky nenapadnuteľným náboženstvom než vedou, ktorá, či chce alebo nechce, je vystavená objektívnemu skúmaniu.

 

PhDr. Zdeněk Vojtíšek (* 1963) - hovorca Spoločnosti pre štúdium siekt a nových náboženských smerov v Českej republike. Je zodpovedným redaktorom časopisu Dingir, ktorý je tematicky zameraný na pôsobenie siekt, cirkví a nových náboženských smerov. Svoje bohaté vedomosti a skúsenosti zúročil v knihe Netradičné náboženstvá, ktorá tento rok vyšla vo vydavateľstve Dingir.