V súčasnosti prežívame trochu chaotickú náboženskú renesanciu: špiritizmus, ezoteriku... Kam to povedie?

Ťažko posúdiť, kam tento jav povedie. S istotou však možno povedať len jedno: v takej miere, do akej chce človek popierať, zasypávať alebo potláčať náboženské cítenie prebývajúce v jeho vnútri, akoby vôbec neexistovalo, si toto cítenie bude nachádzať mnohé spôsoby a cesty, ako sa prejaviť. Aktuálnym príkladom sú občianske krsty, ktoré sa množia v Španielsku. Každý človek v sebe nesie prítomnosť Boha, ktorá ho formuje. Môžeme si povedať, že neexistuje, ale to nezmení nič na tom, že existuje a naďalej sa bude prejavovať.

Preto sú tu rozhodujúce tri veci: Po prvé kresťanské spoločenstvá, ktoré vydávajú radostné svedectvo viery, pričom sa ujímajú mnohých problémov početných ľudí, najmä tých najchudobnejších; po druhé dnes potrebujeme svedkov absolútna; po tretie je potrebné príslušné náboženské vzdelanie, inak sa svedomia neškolených ľudí môže zmocniť nejaký charizmatický a sektársky vodca.

 

Existovalo by dnes menej náboženských hnutí, keby sme lepšie poznali kresťanstvo?

V mojej knihe som sa pokúsil rozšíriť náš pohľad na skutočnosť, že v dejinách existovali vo všetkých náboženstvách prívrženci, ktorí svoje náboženstvo pomenili v zmysle vlastného úžitku. Za každou manipuláciou náboženstva sa koniec koncov skrýva úsilie o získanie peňazí a moci. Po tom, čo som v nej analyzoval New Age ako reakciu na všeobecnú krízu inštitucionálneho náboženstva a posadnutosť všetkým, čo prichádza z Východu, predstavujem najrôznejšie skupiny s ich rozdielnymi črtami: kresťanské, židovské, islamské, hinduistické, budhistické, konfuciánske, africko-animistické, scientologické, okultistické a satanistické. A máte pravdu, keby sme poznali Ježiša, ktorý je cesta, pravda a život, tak by sme tu dnes mali úplne inú situáciu.

 

Nové náboženské hnutia vznikajú v rámci rozličných náboženských tradícií. Akou výzvou je táto skutočnosť pre vás?

Nové náboženské hnutia podchytávajú prehodnotenie cítenia a citlivosti človeka v postmoderne. To prispieva k tomu, že aj my sami dávame prednosť ceste skúsenosti a pocitom ako prístupu k Bohu. Bez počiatočnej skúsenosti, ktorú nazývame obrátením, a bez našej každodennej skúsenosti pomenovanej modlitba, neexistuje viera. Je veľmi dôležité, aby sme sa znovu naučili ceniť si tieto náboženské skúsenosti. K tomu stačí pohľad na ekumenické spoločenstvo mladých v Taizé. Nebezpečným sa to však stane, keď sa vzdáme každej kritiky a necháme sa viesť iba pocitmi.

 

Horoskopy, reinkarnácia alebo bisexualita sú, ako píšete, „veľmi nekresťanské praktiky". Napriek tomu majú tieto prúdy veľa prívržencov. Ako objasniť takéto témy, aby im kresťania rozumeli?

Tak, že sa viac zblížime s Bohom a budeme žiť ako jeho deti, ktoré dôverujú svojmu Otcovi a vedia, že od neho nemôže prísť nič zlé! A ak by sme aj mali prekonávať temné chvíle, potom budeme vedieť, že sa to deje iba pre naše dobro, aj keď to dnes ešte nechápeme - istého dňa to však určite pochopíme. Ak však siahneme po astrológii, aby sme „spoznali" našu budúcnosť - kde potom zostáva naša viera? Veď my si nemáme robiť starosti o zajtrajší deň. So srdcom dieťaťa máme žiť v Božej prítomnosti. Naše určenie nájdeme tu a teraz tým, že budeme milovať svojich blížnych a slúžiť im.