Tento moment je dôležitý nielen ako silný impulz k rozvoju ďalšej Munovej orientácie, ale aj v zmysle osoby „poveriteľa". (V niektorých prameňoch sa dokonca udáva, že obdobné poverenie mu zverili Budha či Konfucius.) Podľa oficiálnej munistickej verzie potom nasledovali roky duchovných úsilí a bojov, hľadanie odpovedí na otázky o zmysle života, o cieli stvorenia, o pôvodnom Božom zámere s človekom, o význame dejín, o satanovom zločine atď. Mun nielenže na tieto a iné základné otázky našiel odpoveď, ale zvíťazil aj nad satanom, a to sám, bez priamej Božej pomoci...

V rokoch 1941 - 1944 Mun študoval elektrotechniku na Wasedovej univerzite v Japonsku. Po návrate do Kórey bol japonskými intervenčnými orgánmi zatknutý, vraj za účasť v odboji. V 40. rokoch sa Mun pohyboval vo viacerých chiliasticko-mesiánsky orientovaných hnutiach vznikajúcich na pôde ezotericky transformovaných myšlienok kresťanstva. Známy je jeho pobyt v spoločnosti Svietiace more, či v akejsi komunite s prvkami kláštorného života nazvanej Izraelský kláštor, ktorú založil Pek Mun Kim. Jednou z centrálnych myšlienok tejto skupiny bolo presvedčenie, že úlohu vyvoleného národa prevzala po Izraeli Kórea. Sám Kim sa pokladal za mesiáša. Mun, ktorý sa s týmito hnutiami zoznámil, však čoskoro začína šíriť vlastné učenie a získavať prvých prívržencov v Pchjongjangu. V tomto období sa prvýkrát oženil (manželstvo sa o niekoľko rokov skončilo rozvodom). V roku 1948 ho severokórejskí komunisti zatkli a obvinili z prestúpenia „sociálneho poriadku". Odsúdili ho na päť rokov do pracovného tábora. Podľa niektorých prameňov dôvodom bola bigamia. V tom istom roku ho vylúčili z presbyteriánskej cirkvi za „sektárske správanie". Z väzenia ho oslobodili postupujúce jednotky OSN v roku 1950 a následne odchádza do Soulu. Toto obdobie je opísané ako doba neľudského zaobchádzania, čo Mun vydržal len vďaka jeho duchovnej sile. Vyskytujú sa aj tendencie pripísať vojnovým udalostiam v Kórei ich jediný skutočný skrytý zmysel - oslobodenie Muna.

 

Základy a rozmach Cirkvi zjednotenia

Skúsenosti života v komunistickom systéme mali za následok silné antikomunistické nasmerovanie Munovho učenia, čo bolo typickou črtou jeho náuky až do pádu komunizmu vo východnej Európe. Prvú organizačnú podobu dostáva Munovo náboženské hnutie v roku 1954, keď bolo založené Združenie Ducha Svätého za zjednotenie svetového kresťanstva. (Názov Cirkev zjednotenia sa začal používať až približne od roku 1971.) V roku 1957 po prvý raz v tlači vychádza Božský princíp (Divine Principle) - súhrn Munových náboženských predstáv. Toto dielo je základným vieroučným prameňom Cirkvi zjednotenia (CZ) dodnes, hoci prešlo menšími úpravami. Mun je vraj nielen iniciátorom, ale aj priamym autorom, hoci sa autorstvo prisudzuje jeho stúpencovi Jun Hjo Vonovi, ktorý jeho názory zostavil do písomnej podoby. Dielo v mnohom odráža názory mesiánskych hnutí, ktoré Mun poznal z predchádzajúceho obdobia. Poukazuje sa v ňom najmä na súvislosť s knihou Základné božské princípy od Bek Mun Kima, ktorá však vyšla o rok neskôr. Je zrejmé, že Mun pri jeho zostavení zužitkoval znalosti vtedajších duchovných prúdov, pre ktoré bola typická istá miera synkretizmu a očakávania konečných dejinných udalostí s dominantným postavením Kórey.

Podľa učenia CZ dochádza v roku 1960 k udalosti pre ľudstvo mimoriadne dôležitej: San Mjung Mun sa žení (už po štvrtý raz) so svojou terajšou manželkou Hak Ča Han. Týmto sobášom sa mala splniť v Jánovom Zjavení opisovaná „svadba baránka" (porov. Zj 19, 7) a uskutočniť predpoklad pre možnú spásu ľudstva. Vznikli „praví manželia" schopní vytvoriť „pravú rodinu" a jej pomocou prinavrátiť človeku stratený raj.

Munovo hnutie začalo dynamickým spôsobom získavať stúpencov nielen v Kórei ale i v zahraničí. V Japonsku okrem nárastu členstva dosiahlo veľké úspechy aj v hospodárskej oblasti, ktorá sa stáva dôležitou súčasťou budovania Munovho impéria. V USA od začiatku 60. rokov vznikajú centrá vo viacerých mestách, často s rôznou profiláciou (utopicko-politická, mystická, ekumenická). Hnutie sa začína šíriť aj v západnej Európe. V roku 1966 vzniká v Rakúsku Spoločnosť pre zjednotenie svetového kresťanstva, ktorá bola v roku 1974 v tejto krajine zakázaná. Príznačná je úžasná flexibilita hnutia, ktoré sa vzápätí obnovilo s názvom Nový stred. (V priebehu vývoja došlo ešte k ďalším novým pomenovaniam z rovnakého dôvodu.) V tejto súvislosti treba spomenúť, že prvou krajinou vtedajšieho východného bloku, kde munisti našli stúpencov, bolo Slovensko (vtedy súčasť ČSSR) a to stykom práve s rakúskymi aktivistami. Munovi prívrženci, nazývaní tiež principisti (podľa božského princípu), boli v procesoch konaných v 70. rokoch postihovaní zo strany komunistického režimu v zmysle vtedajšej globálnej protináboženskej politiky.

V súčasnosti má CZ na celom svete vyše 3 milióny členov. Na Slovensku nie je registrovaná ako náboženská spoločnosť, keďže nespĺňa kritérium 20 000 podpisov. Počet Munových stúpencov sa u nás odhaduje na niekoľko stoviek, čísla však nie sú verifikované. Cirkev zjednotenia tu pôsobí prostredníctvom viacerých organizácií, ako sú Federácia rodín za svetový mier, Federácia žien za svetový mier, Hnutie zjednotenia na Slovensku a pod. Prezentujú sa programami na podporu rodiny, zodpovednej sexuálnej výchovy, rodičovstva, akciami sesterstva a pod. V duchu známych praktík aj u nás na dôležité podujatia pozývajú popredné osobnosti verejného života.

 

Doktríny a učenie Cirkvi zjednotenia

V učení CZ má centrálne postavenie San Mjung Mun, ktorý je prezentovaný ako skutočný mesiáš a záchranca ľudstva. Mun objavil „božský princíp", ktorý Boh použil pri stvorení človeka a sveta a ktorým chce obnoviť stvorenstvo. Svoje zistenia vraj predložil veľkým duchovným autoritám: Budhovi, Konfuciovi, Kristovi a mnohým ďalším, s duchmi ktorých Mun nadväzoval kontakt prostredníctvom špiritistických praktík. Títo mu však schválenie jeho náuky najskôr nepotvrdili. Dokonca samotný Boh mu ju sprvoti neschválil a urobil tak len preto, že Mun vytrval (!).

V Munovom učení je Boh ponímaný nie v zmysle osobnom, ako je to v židovsko-kresťanskej tradícii, ale v polarizovaní na mužský a ženský princíp, pričom základom jeho existencie je večné striedavé dávanie a prijímanie. V istom smere je jeho pohľad blízky názorom východných náboženstiev. Cieľom stvorenia človeka je podľa tohto učenia vytvorenie dokonalej ľudskej rodiny - objektu Božej lásky, ktorú Boh potrebuje, aby bezprostredne pociťoval sám seba a svoje prejavy.

K rozvoju božského princípu sú potrebné tri kroky - tzv. požehnania. Prvým je požehnanie osobnej dokonalosti, ktoré spočíva vo vytvorení jednoty ducha a tela vo vzťahu k Bohu. Jeho vyjadrenie vidí Mun v prvej časti požehnania udeleného prvým ľuďom v raji: „Ploďte sa..." Druhým je požehnanie pravej rodiny, ako spojenia pravého muža a pravej ženy. Z tohto spojenia plynie pravá rodina, rod, kmeň, národ, ľudstvo. Vyjadrené je pokračovaním biblického požehnania „...množte sa a naplňte zem!" Tretím požehnaním je vytvorenie jednoty pravého ľudstva s prírodou vo vzťahu k Bohu a vyjadrené je v Stvoriteľových slovách „...Podmaňte si ju (zem) a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!" (Gn 1, 28) Je to požehnanie dokonalej vlády, nebeského kráľovstva na zemi. K naplneniu týchto starozákonných požehnaní však nedošlo, pretože Boží plán zmaril satan. Podľa Muna (a v tom sa opäť zhoduje s myšlienkami kórejských sektárskych hnutí) mal pád prvých rodičov sexuálnu povahu. Satan telesne zviedol Evu a jej pád sa následne prejavil v styku s Adamom. V ľudstve pokračuje Evino-satanova rodová línia. (Jej politickým vyjadrením je podľa Muna komunizmus. Demokracia je naopak politickým vyjadrením spojenia Adama s Evou, z ktorého sa narodil Ábel.) Preto aj záchrana ľudstva má mať ráz očisty krvi. Musí prísť nový „pravý muž", ktorý s „pravou ženou" uskutoční „pravú rodinu", do ktorej postupne zahrnie celé ľudstvo. Jedine tak sa očistí zaťažená rodová línia.

V tomto duchu je interpretovaný aj pohľad na osobu a význam Ježiša Krista. Ježiš ako „druhý Adam" mal zabezpečiť návrat ľudstva k Bohu, no pretože dosiahol len realizáciu prvého kroku, nemohol priniesť spásu, keďže sa nestihol oženiť a založiť „pravú rodinu". Jeho poslanie zlyhalo. Jeho smrť na kríži nemá vôbec vykupiteľskú hodnotu, naopak, Mun ju chápe ako víťazstvo zla a zmarenie spásy. Preto teraz prichádza Mun, „tretí Adam", „druhý Kristus" a až jeho svadbou v roku 1960 sa položil základ možnej záchrany človeka. Tu je namieste otázka, prečo teda taký dokonalý jedinec ako Mun, ktorý dokonca sám vyberá svojim stúpencom pravého partnera, musel predtým absolvovať viaceré manželstvá s „nepravými" ženami?

 

„Praví rodičia" a „pravé ľudstvo"

Mesiášom a vykupiteľom je teda podľa tohto učenia samotný Mun. Dokonca aj „praví rodičia" - manželia Munovci - sú interpretovaní ako telo a krv Boha na zemi. V ich dokonalej jednote je substancia božského princípu. V zmysle mužsko-ženskej Božej polarity sú dokonca jeho prejavom. Mesiášom sú vlastne obaja „praví rodičia", kto vidí ich, vidí Boha! V princípe spásy založenom na „adopcii" do pravej rodiny sa skrýva aj vysvetlenie, prečo sa misijné aktivity sústreďujú najmä na mladých, slobodných ľudí. Tí majú vytvoriť predpoklad zabezpečenia „pravého potomstva" a osídliť svet novým ľudstvom. Pravdaže, pod autoritou Muna a jeho blízkych. A aby k tomu došlo čím skôr, organizujú sa masové „sobáše" na štadiónoch.

V spomenutom obrade ide o zvláštny rituál, ktorým sa účastníci stávajú deťmi „pravých rodičov" a začleňujú sa do Munovej rodiny. Celý priebeh je silne ritualizovaný, predchádza mu obrad prijímania svätého vína pripraveného špeciálnym postupom z 21 častí a údajne obsahujúceho i kvapky krvi „pravých rodičov". Súčasťou procedúry bývajú aj rituálne údery bambusovými prútmi symbolicky vyjadrujúce vykúpenie od satana. Slávnostným záverom je vlastné „požehnanie". Po celom procese však manželia nezačínajú spoločný život. Nastupuje spravidla 3-ročné obdobie oddelenia, v ktorom sa venujú aktivitám v prospech hnutia. Na začiatku ich ozajstného spolužitia stojí rituál „troch nocí" s detailne predpísanými úkonmi, ktorého cieľom je symbolické napravenie Evinho pádu. Treba uviesť, že vlastne až do tohto obradu sa stúpenec nedá považovať za plnohodnotného člena „pravej rodiny".

 

Munov náboženský synkretizmus

Munov náboženský systém chápe sám seba ako učenie stojace nad všetkými vyznaniami, lebo sa vydáva za ich zavŕšenie a vyplnenie. Kresťanskú tradíciu voľne pretvára a aplikuje len potiaľ, pokiaľ mu slúži na podoprenie. Božský princíp nie je len jedným z mnohých komentárov Biblie, ale je Munovým učením zneužívajúcim pre svoju argumentáciu biblickú tradíciu. (Navyše, jestvujú i vydania, využívajúce na tento účel Korán.) Krst, ktorý je pre kresťana prvou a najdôležitejšou sviatosťou, CZ vôbec nepozná.

Pre kresťana je základným pilierom vierouky viera v Ježiša Krista, jediného spasiteľa a vykupiteľa, ktorý spasil a vykúpil ľudstvo svojou obetou na kríži. Mun však vidí v Kristovi iba mimoriadneho duchovného učiteľa ľudstva, ktorý je vraj v nebi podriadený i tragicky zosnulému Munovmu synovi. Toho naopak Mun vydáva za „nebeského miestodržiteľa" a jeho smrť vysvetľuje ako obetu, ktorú priniesol z lásky k ľuďom. Taktiež skutočnosť, že munisti oddávajú zosnulých so žijúcimi členmi CZ je pre kresťana neprijateľná. (Napríklad Ježišovi údajne vybrali istú Kórejku, s ktorou je vraj veľmi spokojný!) V náuke o vzkriesení rozlišuje Mun viaceré stupne. Pre duchov zosnulých od Adama po Abraháma niet možnosti vzkriesenia. Od Abraháma po Krista, keď platí nutnosť dodržiavania zákona, sú zosnulí na najnižšom stupni duchovného sveta. Od Krista po „Pána príchodu" Muna sa zosnulí dostávajú do raja, do akejsi predsiene neba. Možnosť priameho vstupu do neba sa však otvára až Munovým príchodom na svet, aj to iba tým, ktorí akceptujú jeho učenie, slúžia mu a nasledujú ho.

Munove náboženské názory nevyrastajú z kresťanských koreňov. V jeho učení sú prítomné prvky viacerých náboženských systémov. Jeho „teológia" je výsledkom vlastných teórií a úvah. Z mimokresťanských vplyvov je tu napríklad odraz taoistickej polarizácie prvkov jin a jang prejavujúci sa v chápaní Boha v dualite mužsko-ženskej. Munova koncepcia mesiáša je tiež blízka konfucionistickým predstavám o spravodlivom Jin-Inovi, či budhistickom Maitreyovi a je ovplyvnená kórejskou mesianistickou predstavou, ktorú Mun spoznal v spomínaných spoločenstvách. Príchod mesiáša je očakávaný v Kórei. Kórea je krajinou, kde sa uskutoční rozhodujúce stretnutie síl dobra a zla, čomu zodpovedá jej rozdelenie na južnú demokratickú a severnú komunistickú časť.

Mun taktiež využil viaceré prvky učení a rituálov známych z kórejských sektárskych kultov. V nich má korene aj jeho nosná línia náuky o páde a náprave pomocou očisty krvi. Poukazuje sa aj na špiritistické prvky. (Sám Mun vraj v období kórejských prvopočiatkov pôsobil ako médium.) Mediálne praktiky sa prejavujú aj v neskoršom vývine CZ. Napríklad po tragickej smrti Munovho syna Hojng-Jima v roku 1984 sa začali množiť jeho posolstvá zo záhrobia. Keďže ich nositeľmi boli viaceré osoby, ktorých výroky boli odlišné, pristúpilo sa k oficiálnemu deklarovaniu len jednej osoby za médium zosnulého. Iná dôležitá súčasť Munových konštrukcií sú symbolické numerologické operácie.

 

Misijné aktivity a prax

Cirkev zjednotenia má mimoriadne prepracované misijné aktivity, ktoré sa prejavujú vo viacerých rovinách. Hlavné získavanie členskej základne je zacielené na mladých, slobodných ľudí. Misijné dvojice spravidla oslovujú okoloidúcich na uliciach. Prvý kontakt je vždy priateľský. Predkladané sú tézy o zjednotení kresťanstva, vízie spravodlivej spoločnosti, šťastného sveta, podpora rodiny atď. Oslovení sú pozývaní na diskusie, na čaj. V prípade záujmu sa im ponúkne účasť na seminároch, zväčša 3, 7 a 21-dňových, pričom je účastník vždy hlbšie vťahovaný do učenia CZ. Aktivisti však nevyložia hneď karty na stôl. Ich indoktrinácia je postupná. V počiatočnom štádiu je to najmä vysvetľovanie Biblie so zameraním na všeobecné otázky. Mun je predstavený ako zakladateľ, neskôr ako výnimočný jedinec, Boží prorok, až nakoniec sa dozvedáme, že je to vlastne on, kto je mesiáš.

Získaný stúpenec spravidla prechádza sedemročným obdobím služby. Toto obdobie býva rozdelené na dve fázy. V prvej je jeho hlavnou činnosťou získavanie financií pre spoločnosť, často zbierkami na protidrogové programy, projekty životného prostredia, predajom suvenírov a pod. Druhá fáza spočíva v nasadení za získanie stúpencov pouličnými misiami. Voľný čas je naplnený prehlbovaním vedomostí o Munovej náuke. V tímoch existuje systém autoritatívnej podriadenosti a kontroly. V tejto súvislosti sa od 70. rokov množia prípady poukazovania na negatívny vplyv na mladých ľudí. Známe sú správy o prerušení štúdia a odchode zo zamestnania z dôvodu totálneho nasadenia za prácu pre CZ. Dochádza pritom ku strate kritického myslenia a k postupnému odcudzovaniu sa rodinnému prostrediu. Vari najatakovanejšia je skutočnosť, že Munov stúpenec si životného partnera nevolí, ale je mu určený samotným Munom, ktorý vraj najlepšie pozná duchovnú spríbuznenosť budúcich partnerov. Tomuto výberu sa člen bezvýhradne podrobuje a obaja budúci manželia sa vidia spravidla prvýkrát až pri samotnom obrade.

V praxi sa uplatňuje aj získavanie vplyvných osobností, teda aktivity zamerané na spoločenskú, vedeckú a inú elitu. CZ a jej tieňové organizácie usporadúvajú semináre, prednášky a podujatia s nenáboženským, všeobecnejším obsahom a pozývajú na ne popredné osobnosti. Hoci vždy nejde o získanie sympatizanta, môže takáto účasť dobre poslúžiť na reklamu a propagáciu. Množstvo aktivít je organizovaných v oblasti rodinných programov, podporuje sa zdravá rodina, zodpovedné rodičovstvo, správna sexuálna výchova, výchova detí, predmanželská zdržanlivosť a vernosť a pod. Iste, sú to hodnoty pozitívne, avšak za týmito aktivitami sa skrýva zámer budovania „pravej rodiny", zámer postupného včleňovania ľudstva do očistenej krvnej línie a pod Munovu vládu.

Okrem tieňových organizácií CZ vydáva aj prestížne denníky The Washington Times, New York City Tribune, Insight, vlastní vydavateľstvo Paragon House Publishers a celý rad kultúrnych, ekonomických, zbrojárskych a iných výnosných podnikov.

 

Pozemské ambície a tieňové organizácie S. M. Muna

Výsostné postavenie Muna ako mesiáša nemá len výlučne náboženský rámec. Cieľom CZ je dosiahnuť uznanie Muna ako autority vo všetkých oblastiach, veď ako mesiáš má na to nárok! Ide o akýsi teokratický model spoločnosti, nebeského kráľovstva na zemi. Z tejto premisy plynie totálny nárok na presadenie sa v kultúre, politike, hospodárstve a pod., z čoho vyplývajú aj rôzne aktivity hnutia v týchto odvetviach. Prvá hospodárska firma v službách CZ vznikla už v roku 1959. Odvtedy sa vytvorila celá sieť podnikov v oblasti rybolovu, potravinárskej výroby, čistiacich prostriedkov, strojárskych výrobkov, čajovní atď. Vedenie týchto podnikov, ktoré sú dôležitým zdrojom finančných prostriedkov, je samozrejme z radov členov CZ.

Pre náborové aktivity vzniklo na pôde CZ množstvo tieňových organizácií pôsobiacich v rôznych oblastiach a propagujúcich učenie Muna. Jednou z najvýraznejších je CARP, ktorá je aktívna v radoch vysokoškolskej mládeže, či jej obdobná HARP zameraná na stredoškolské prostredie. Organizujú študijné a výmenné programy, kurzy a semináre, spojené s nenápadným šírením myšlienok CZ. Mnohé kultúrne združenia sú predstavované v zmysle sprostredkovania hodnôt tradičnej kórejskej kultúry. Organizácia AAI pôsobí v radoch umelcov. Záujem o bojové športy podchytáva Wohwa-Da, akási odnož karate, ktorá vraj spája princípy CZ s telesnými a duchovnými cvičeniami a je ponímaná ako pretlmočenie liturgie do telesných úkonov cvičenia. Jednou z organizácií snažiacich sa o získanie predstaviteľov a osobností verejného života, vedy a umenia je napríklad ICUS združujúci vedcov rôznych odborov. Ďalšia organizácia so skratkou ISC usporadúva prednášky a semináre s politickým obsahom, napríklad na tému Bezpečnosť Európy, Mierové hnutie a pod., pričom donedávna bol jej hlavným obsahom antikomunistický program. Na ideologickej antikomunistickej platforme pracovala i CAUSA. Hnutie udeľuje rôzne vyznamenania za liberalizáciu, podporu mieru a iné ocenenia vplyvným osobnostiam. Mnohé programy sú orientované náboženským smerom v snahe zjednotiť vierovyznania do šíku Munových zástancov pod heslom interreligiózneho dialógu. Takýmito sú AWR či CWR. (Ak je Mun chápaný ako mesiáš a jeho učenie ako naplnenie prísľubov všetkých náboženstiev, zrejme tu nejde o ekumenizmus, ale o postupné uznanie jeho mesiášskeho poslania a o integráciu do systému CZ.) Na konci roku 1989 zorganizovala CZ prostredníctvom CWR v Moskve konferenciu Trojičný základ jednoty kresťanov. Podľa Muna je teraz Rusko krajinou, kde má CZ šancu stať sa štátnym náboženstvom. Tomu zodpovedá aj pozornosť venovaná tejto krajine, ako aj aktivity rôzneho druhu, často podporované i vysokými štátnymi úradníkmi. Pád komunizmu je samozrejme interpretovaný ako výsledok aj Munovej aktivity. Jeho návšteva Ruska sa považuje za bod „vzkriesenia ľudskej rasy", stretnutie Muna s Gorbačovom ako zmierenie „Jakuba s Ezauom".

Celkovo sa však štruktúra CZ vyznačuje prísne hierarchickým členením a autoritatívnosťou. Na jej čele stojí Mun s manželkou, nasledujú jeho príbuzní a príslušníci prvých „požehnaných" párov. Hovorí sa aj o akomsi rasovom elitárstve, keď často vo vedúcich funkciách sú aj v Európe a Amerike príslušníci kórejského národa.

 

Záver

Čím je vlastne Cirkev zjednotenia? Ak vychádzame z jej oficiálneho názvu, treba zdôrazniť, že nie je cirkvou v pravom zmysle slova. Za cirkev sa totiž považuje iba také kresťanské spoločenstvo veriacich, ktoré uznáva za svoj stredobod Ježiša Krista, jediného vykupiteľa a spasiteľa, druhú Božskú osobu. Avšak v CZ je osoba Krista zatlačená do úzadia a jeho význam preberá Mun. Jemu je prisúdená božská úcta, on je mesiáš. CZ však nie je ani sektou v tradičnom pohľade, nevznikla odštiepením od materského spoločenstva vplyvom rozdielneho výkladu Písma, či ako reakcia na náboženskú prax. Možno teda povedať, že CZ je hnutie založené na učení, ktoré je výsledkom osobných názorov a ambícií S. M. Muna. Aj keď sa odvoláva na kresťanstvo, je poznačené zlučovaním prvkov rôznych náboženských systémov. V jeho praxi sa však prejavujú mnohé znaky, ktorými sa sekty väčšinou vyznačujú: autoritatívna štruktúra, pocit vlastnej výlučnosti, fascinácia osobou zakladateľa, totálny nárok na jedinca a pod. Munovo hnutie nie je iba náboženstvom. Je to ideologický a organizačný systém teokratického charakteru s ašpiráciami na výsostné postavenie v najdôležitejších oblastiach. Jeho cieľom je svet zjednotený pod vedením Muna - mesiáša. Je to organizácia disponujúca hospodárskym a finančným kapitálom, organizácia, ktorej zámerom je postupné integrovanie ľudstva do „pravej rodiny".

Cirkev zjednotenia je však pre nás kresťanov výzvou, tak ako všetky súčasné nové náboženské prúdy. Je výzvou k prehodnoteniu, či žijeme svoje kresťanstvo aktuálne, či odpovedáme na problémy dneška, či sa kresťanstvo pre nás nestalo len tradíciou a či naša viera je skutočným kvasom pretvárajúcim náš život.

 

Ing. arch. Andrej Botek (* 1957) – pôsobí na Katedre reštaurovania VŠVU v Bratislave. Je aktívnym členom Ekumenickej spoločnosti pre štúdium siekt. Publikuje a prednáša na tému nových náboženských smerov a siekt so zameraním najmä na ich vzťah ku kresťanstvu.