»Uvedomuješ si, že si mala dočinenia so sektou?« - opýtal som sa.

»Čože? To nie je možné!« - začala vysvetľovať. »Boli veľmi milí. Ba čo viac, hovorili, že sú katolíci a chodia pravidelne do kostola. Prečo by som im nemala veriť?«

Rozhodol som sa, že svoju známu presvedčím, aby im neverila, ale keďže moje vtedajšie poznatky o agitačnej práci siekt boli dosť skromné, odišiel som od nej s pocitom, že som nič nedokázal. Možno by to dopadlo inak, keby som mal vtedy vedomosti, ktoré som nadobudol až o čosi neskôr.

 

Krok za krokom

Ľudia, ktorí robia nábor do siekt, dobre vedia, že nie je možné vykonať zmenu myslenia človeka jediným atakom. Toto špecifikum ľudskej mentality dobre vyjadruje ľudová múdrosť: Keď dáme krave všetko seno naraz, tak ho nezje. Preto základná stratégia, ktorú agitátori používajú, je postupné vťahovanie do sekty, čiže od malých krokov k veľkým. V psychologickej literatúre sa tento spôsob nazýva technika „nohy vo dverách", alebo „krok za krokom".1

Určite vám žiaden člen sekty pri prvom stretnutí nepovie: „Dobrý deň, som zo sekty a mám skrytý úmysel získať pre ňu aj vás". A nepovie vám ani mnoho iných vecí, pretože pre osoby, ktoré robia nábor, je typické, že na začiatku nehovoria celú pravdu o svojej skupine. Prísne selektujú informácie, snažia sa ukryť úmysel, čo má za následok, že adept je stále nedostatočne informovaný. Hovorí sa mu zásadne len toľko, koľko „by mal" vedieť. Táto praktika sa nazýva dávkovanie informácií.

Rafael z Krakova spomína, že na prvom stretnutí v Cirkvi zjednotenia (munisti) získal len málo informácií. Potom sa dozvedal čoraz viac. Nechceli mu povedať všetko naraz. Napríklad, keď sa na jednom stretnutí opýtal, aký je vzťah Cirkvi zjednotenia k Svätej Trojici, dostal odpoveď: »To je téma na dlhšie rozprávanie. Pozývame ťa na prednášku o Svätej Trojici«. Podobne i Darek z Lublina rozpráva o svojej účasti na dielňach organizovaných munistami: „Spočiatku mi dovolili pýtať sa počas prednášok, no neskôr mi v tom akoby bránili, povedali: »Odpoveď budeš počuť na ďalšej prednáške, počkaj ešte trochu«. A takéto odkladanie sa opakovalo niekoľkokrát".2

 

Získať si náklonnosť

Podmienkou účinnosti náborovej práce je pozitívny vzťah k získavanej osobe. Ustavičné zahŕňanie starostlivosťou a záujmom. Túto tézu potvrdzujú svedectvá bývalých členov siekt. Osobu, ktorá ich agitovala do sekty, popisujú ako milú, priateľskú a sympatickú.

Marek, bývalý člen Misie Čajtanji, spomína veľmi silný pocit spolupatričnosti: „Samozrejme, všetci usmiati, každý sa snažil nejako pomôcť, každý povzbudzoval k mnohým, dá sa povedať pozitívnym veciam".

Pre Rafaela z Krakova bola pôsobivá a zároveň príťažlivá skutočnosť, že sa s členmi Cirkvi zjednotenia mohol porozprávať na všetky témy: „Vždy sa chceli rozprávať, najmä o Bohu. Bol som vtedy mladý a hľadajúci, a oni mali porozumenie pre toto moje hľadanie". Na pripravenosť a otvorenosť munistov upozornila aj Renáta z Krakova. Podľa nej všetko, nech o čokoľvek poprosila, jej splnili. Keď sa chcela porozprávať o nejakom probléme, vždy si našli pre ňu čas.3

Pre naivného či nevedomého jedinca je takýto postoj členov sekty niečím neobyčajne sympatickým a príťažlivým. Stáva sa však, že skutočný úmysel je už menej obdivuhodný, pretože vďaka tejto metóde agitujúca osoba získava osobné informácie o adeptovi, aby mohla posúdiť, či bude pre skupinu hodnotným úlovkom. Keď uznajú, že potenciálny kandidát je hodný toho, aby sa doň „investovalo", budú ho naďalej zahŕňať pozornosťou a veľkou starostlivosťou, až prisľúbi, že sa ku skupine pripojí.4

 

Bombardovanie láskou

Jedným z najrozšírenejších a najúčinnejších spôsobov získavania nových členov je tzv. bombardovanie láskou (angl. love bombing). Mechanizmus je veľmi jednoduchý. Vybraná osoba je na začiatku zahŕňaná, priam bombardovaná mimoriadnou srdečnosťou, láskavosťou a starostlivosťou. Prebieha to spontánne, aspoň to tak pôsobí. Zo začiatku sekta dáva takmer všetko a nežiada za to nič. Takto, krok za krokom, získava čoraz väčšiu dôveru potenciálneho adepta. Srdečnosť a oddanosť priťahuje človeka do tej miery, že sa spája „emocionálnou pupočnou šnúrou" s členmi sekty a túži si za každú cenu udržať tento hrejivý a príjemný vzťah.

Steven Hassan, známy americký psychológ a výstupový poradca, upozorňuje na kritické momenty v ľudskom živote, akými sú strata niekoho blízkeho, pretrhnutie dovtedajších pút, vážne finančné ťažkosti alebo problémy spojené so zmenou práce či bydliska. Všetky tieto situácie spôsobujú, že ľudia nechajú so sebou veľmi ľahko manipulovať, čo súvisí - ako tvrdí Hassan - so značným oslabením ich obranného mechanizmu.5 Ako príklad môžeme uviesť rozprávanie bývalého vyznávača hnutia Hare Krišna:

„Prišli za mnou po smrti mojich rodičov. Na príhovor priateľa som im prenajal časť svojho bytu, takže sme vlastne bývali spolu. Pomáhali mi so všetkým, zahrnuli ma starostlivosťou. Boli mi útechou, ktorú som vtedy tak veľmi potreboval. Priťahovali ma láskavosťou a priateľskými spôsobmi. Bol medzi nimi aj mladý chlapec, ktorý mal slušné vedomosti z filozofie - na univerzite redigoval časopis hnutia Hare Krišna. Perfektne nám všetkým varil: raňajky, obedy, večere. Málokedy stretneme človeka, ktorý má také pochopenie pre druhých ľudí. O štvrtej ráno sa začínala „liturgia" - spevy, tance, hra na bubny. Zároveň sa začala agitácia. Pozývali nás k spoločnému recitovaniu mantier, ponúkali vegetariánskym jedlom, rozprávali o guru, volali na stretnutia, prednášky, návštevu ich farmy."6

Podľa Jeana Ritchieho nie je priamy súvis medzi členstvom v sekte a problémami v rodine. Potenciálni kandidáti pochádzajú tak z normálnych a šťastných rodín, ako aj z rodín rozbitých, prežívajúcich problémy. Krízové momenty, samozrejme, nahrávajú pôsobeniu siekt, ale všetci nevstupujú do sekty len v takom ťažkom období.7

Niektorí odborníci si tiež myslia, že je ľahšie verbovať ľudí, na ktorých ľahko pôsobí hypnóza. Mnohí agitátori používajú techniky podobné hypnóze: hovoria zvlášť pokojným a monotónnym hlasom, využívajú fyzickú blízkosť a dotyk, neustály zrakový kontakt, presviedčajú obeť, že potrebuje zníženie napätia a nádej.8

 

Lichotenie

Podobnou metódou ako bombardovanie láskou je aj lichotenie. Nemožno poprieť, že lichotenie je vo všeobecnosti primitívne, avšak žiaden iný spôsob neprináša taký okamžitý výsledok. Robert Cialdini je toho názoru, že všetci máme radi komplimenty. Je pravda, že hoci sa na lichotníkov pozeráme s istým odstupom, najmä ak vieme, že by od nás mohli niečo chcieť, často sme náchylní veriť aj nepravdepodobným lichôtkam a lichotníkov máme radi.9

Týmto typom manipulácie sú ohrozené najmä osoby so zníženým sebavedomím. Bogdan Wojciszke si všimol, že takíto ľudia zvyčajne nie sú presvedčení o tom, že nemajú žiadnu hodnotu, ale skôr o svojej hodnote pochybujú: „Myslia si, že s nimi niečo nie je v poriadku, ale prechovávajú v sebe nádej, že to nie je pravda. Preto rýchlo odpovedajú na sympatie druhých, ktoré sú väčšie, než si podľa vlastného názoru zaslúžia, a tak na chvíľu zabudnú na svoju neistotu."10

Inak je to v prípade osôb, ktoré o sebe majú vysokú mienku. Neprijímajú tak nekriticky komplimenty. Nerobia si veľa z toho, čo si druhí o nich myslia, aspoň nie do tej miery ako ľudia, ktorí nemajú istotu o svojej vlastnej hodnote. Mohlo by sa zdať, že voči takýmto osobám je lichotenie jednoducho neúčinné.

Nerobme však príliš unáhlené závery. Každý z nás verí (alebo chce veriť), že je silnejší ako tí druhí, že sa nenechá ovplyvniť a nie je naivný, že je iný ako tí, ktorých agitátori získali. Keď sa človek dozvie o ďalšej osobe, ktorá padla za obeť sekte, môže podľahnúť mylnému presvedčeniu, že „mne sa to nestane", „ja na jeho mieste by som sa nedal nahovoriť". Neexistuje však nič klamlivejšie. Ako dokazuje Steven Hassan, presvedčenie o vlastnej sile je v podstate našou slabosťou. Nahovárači túto slabosť dokážu využiť vďaka obratnému lichoteniu: „Čo povieš, Bill, vidím, že patríš medzi inteligentných ľudí a nevznášaš sa v oblakoch. Nikdy nedovolíš, aby ťa niekto dirigoval. Rád o sebe rozhoduješ sám. Nenecháš sa zastrašiť hlúpymi chýrmi o vymývaní mozgov, ktoré šíria masmédiá. Si na to príliš bystrý. No čo, kedy by si chcel prísť na prednášku?"11

 

Technika flirtu

Čitatelia, ktorí aspoň zbežne poznajú psychológiu osobnosti, sa v literatúre nepochybne stretli s termínom technika flirtu (angl. Flirty Fishing alebo skrátene Ffing). Otcom tejto veľmi osobnej a intímnej formy verbovania je David Berg, zakladateľ sekty Rodina. Začiatky techniky flirtu siahajú do sedemdesiatych rokov minulého storočia. Jej cieľom bolo, ako informuje sekta, „ukázať osamotenej, núdznej duši, že Boh ju miluje".12 Ukazuje sa však, že obdarúvanie druhých Božou láskou môže niekedy „prekračovať hranice srdečnosti a konania dobrých skutkov, a ak niekto naozaj potrebuje fyzickú lásku a cit, je možné sa utiekať dokonca aj k sexu, s cieľom ukázať druhému človeku, že ho milujeme Ježišovou láskou a sme pripravení priniesť ako obetu aj uspokojenie jeho sexuálnych potrieb".

Samozrejme, tejto praktike sa pripisujú neobyčajne vznešené ciele. Ľudia, ktorí nikdy nezažili skúsenosť Božej lásky „môžu vďaka takejto fyzickej analógii lepšie pochopiť ideu prijímania lásky od samotného Boha".13 Vo svojom obežníku s názvom Božie prostitútky, v ktorom bol obrázok ženy kľačiacej nad mužom, David Berg písal: „Pán mi ukázal, ako - doslovne - sa delí o svoju ženu, čiže cirkev, so svetom, aby dokázal svoju lásku. To je predsa pravda. On to robí po celý čas a všetkými spôsobmi. Prečo teda nie v posteli? Aký je v tom rozdiel? Jedinou bibliou, akú títo chlapci určite prečítajú, je lono krásneho dievčaťa. Je to druh lásky, ktorému rozumejú, cítia ho a vidia, kým raz pochopia duchovnú Božiu lásku."14

Ďalej sa sekta obhajuje, že táto technika nikdy nemala byť chápaná ani praktizovaná ako rozptýlenie a zábava kvôli prežitiu egoistickej príjemnosti a uspokojeniu vlastnej náruživosti. Ba čo viac, David Berg zdôraznil, že spolu s mučeníctvom je najväčšou obetou pri podávaní pomocnej ruky druhým.15 Nemožno však ukryť, že táto svojím spôsobom rituálna prostitúcia je v skutočnosti obyčajné sexuálne zneužitie. V septembri 1987 bol Ffing v sekte oficiálne ako „evanjelizačná metóda" zakázaný. Dôvodom bol, ako vysvetľuje sekta, „neustále rastúci prízrak aidsu, a tiež potreba položiť nový, silnejší dôraz na to, aby noví členovia lepšie poznali a zamilovali si Sväté písmo".16

V súčasnosti niektorí autori interpretujú techniku flirtu ako obyčajné zvedenie osoby opačného pohlavia s cieľom pritiahnuť ju do sekty. Keď chce nadviazať bližší kontakt s obeťou, agitujúca osoba aranžuje „náhodné" stretnutie. Často sú pokračovaním tohto kontaktu listy a pohľadnice s pozdravmi. Dlhšia písomná známosť pokračuje sériou stretnutí v atmosfére flirtu, často spojeného so spoločným čítaním náležitých textov a diskusiou.17 Po období písomného a osobného kontaktu, ktorý umožňuje vzbudiť dôveru a získať o obeti nevyhnutné informácie, kandidát na člena sekty mizne bez stopy.18

 

Študent na muške

Jednou z ďalších foriem agitácie je zakladanie fasádových (paralelných) organizácií.19 Sú to organizácie zdanlivo nezávislé, avšak v skutočnosti sú udržiavané a kontrolované sektou. Za príťažlivými heslami ako humanitárna pomoc, boj proti hladu, svetový mier, veda alebo kultúra sa skrývajú iniciatívy, ktoré majú napomáhať činnosť materskej sekty, nevynímajúc ani agitačnú činnosť.

Túto metódu priam kolosálne rozvinula Cirkev zjednotenia. Zakladateľ sekty, San Mjung Mun, založil rad ziskových a neziskových organizácií, pod ktorých zastrešením jeho vyznávači prenikajú do rôznych prostredí a spoločenských vrstiev. Nadväzujú týmto spôsobom kontakty s politikmi, vedcami, duchovnými, umelcami alebo so študentmi, často ich pozývajú, aby sa zúčastnili na akciách, ktoré sekta organizuje.

Medzi najaktívnejšie inštitúcie munistov patrí Collegiate Association for the Research of Principles (CARP - Asociácia študentov pre štúdium životných princípov a hodnôt). Táto organizácia, ktorá v Poľsku vystupuje pod názvom Akademickie Stowarzyszenie Urzeczywistniania Wartości Uniwersalnych (ASUWU - Akademická spoločnosť pre výskum univerzálnych hodnôt) sa označuje ako medzinárodné študentské hnutie, hľadajúce možnosti pozitívneho a konštruktívneho riešenia problémov súčasného sveta.20 CARP robí nábor medzi študentmi, nikoho vopred neinformujúc o tom, že je vetvou Cirkvi zjednotenia. Na toto klamstvo si spomína bývalý munista, Steven Hassan: „Prikázali mi založiť oficiálny študentský klub v Queen College bez ohľadu na to, že som nebol ani len študentom. Klub sa mal nazývať Collegiate Association for the Research of Principles, so skratkou CARP. S týmto problémom som zápasil niekoľko týždňov, až som sa nakoniec stal vedúcim klubu. Aj keď som študentom hovoril, že CARP nemá spojenie so žiadnou inou skupinou, všetky inštrukcie a finančné prostriedky som dostával od vodcu Cirkvi zjednotenia v Queens."21

Organizácia CARP je v Poľsku známa aj z jednej známej udalosti, ktorá sa svojho času udiala na Gdanskej univerzite. Dňa 18. novembra 1996 sa mal na univerzite konať Týždeň študentskej kultúry. Spoluorganizátorom, okrem Univerzitného kultúrneho strediska (UKS) pôsobiaceho na škole, bola aj Akademická spoločnosť pre výskum univerzálnych hodnôt. Kompetencie boli rozdelené takto: ľudia z CARP-u sa zaviazali, že zabezpečia zadarmo prednášateľov a vytlačili plagáty a letáky, v ktorých sa predstavili ako spoluorganizátori, UKS sa malo postarať o ostatné. Pravdepodobne nikto z vedenia univerzity nevedel, že CARP je študentským satelitom Cirkvi zjednotenia, a ak aj vedel, nevyvodil z tejto skutočnosti žiadne dôsledky. Akcia by sa zrejme bola konala, keby sa v deň jej začatia prorektorovi pre študentské záležitosti nedostala do rúk miestna ranná tlač. Celý zaskočený, ako sám priznáva, sa z novín dozvedel, že „nejaká sekta sa schováva za Univerzitné kultúrne stredisko a organizuje spolu s ním akciu". Až vtedy sa túto akciu rozhodol odvolať.22

 

Poznámky:

1 Cialdini, R.: Wywieranie wpływu na ludzi. Gdańsk 1994, s. 77

2 Nowakowski, P. T.: Sposoby pozyskiwania nowych członków przez sekty (magisterská práca). Katowice 1998, s. 72

3 Tamže, s. 46

4 Ross, J. C. - Langone, M. D.: Cults: What Parents Know. New York 1988, s. 24

5 Hassan, S.: Psychomanipulacja w sektach. Łódź 1997, s. 80-81

6 Wasilewska, M.: Mistyczna pułapka. Gazeta Krakowska, 17. marca 1995, s. 24

7 Ritchie, J.: Tajemniczy świat sekt i kultów. Warszawa 1994, s. 16

8 Tamže, s. 16

9 Cialdini, R.: c. d., s. 163-164

10 Wojciske, B.: Psychologia miłości. Gdańsk 1995, s. 84

11 Hassan, S.: c. d., s. 74

12 Geneza naszej rodziny. World Services, Zürich 1992, s. 3

13 Tamže, s. 2

14 Podľa Ritchie, J.: c. d., s. 24-25

15 Geneza naszej rodziny, c. d., s. 2-3

16 Tamže, s. 2-3

17 Zwoliński, A.: Anatomia sekty. Kraków 1994, s. 169

18 Kańska, M.: Sekty. Oaza 1995, č. 18, s. 25

19 Možno adekvátnejší názov je fasádové iniciatívy, lebo okrem spoločenstiev, inštitúcií, nadácií či stredísk sekty používajú aj akcie s nižším stupňom organizovanosti, napríklad putovné tábory, kurzy, publikácie či jednorazové akcie.

20 Propagačný leták ASUWU

21 Hassan, S.: c. d., s. 46

22 Skrzydłowska, K.: Macki Moona (Chápadlá Muna). Gazeta Wyborcza 1996, č. 269, s. 3

 

Dr. Piotr Tomasz Nowakowski (* 1974) – doktor humanitných vied v odbore pedagogiky, spolupracovník centier informácií o sektách a nových náboženských hnutiach v Poľsku a časopisu Sekty i Fakty. Je autorom kníh: Sekty - co każdy powinien wiedzieć (1999), Sekty – oblicza werbunku (2001), Fast food dla mózgu, czyli telewizja i okolice (2002) a Modele człowieka propagowane w czasopismach młodzieżowych. Analiza antropologiczno-etyczna (2004).