Magický svet je názov, ktorý vyvoláva predstavu stredovekých alchymistických laboratórií, svet čarovania, obcovania s vyššími bytosťami. Patrí však časopisu, ktorý chce svet duchovna odľahčiť, ponúknuť ho ako zábavu. Zábavný spoločenský časopis s podtitulom V každej z nás je čarodejnica dráždi vážnych „zasvätencov" ľahkovážnym spôsobom vyjadrovania, svojím zameraním na šoubiznis a jeho hviezdičky. Pravoverní duchovne povznesení nad ním zrejme ohrnujú nos, ale ono ich zas až tak veľa nie je. Časopis je vcelku úspešný, číta ho vraj okolo 30-tisíc čitateľov, oznámila mi šéfredaktorka Simona Votyová.

Práve časopis Magický svět usporiadal počas posledného októbrového víkendu v budove Spektra v pražskom Karlíne ezoterický festival. Jeho program bol lákavý, takže bolo ťažké rozhodnúť sa medzi touto akciou a podobným festivalom s názvom Miluj svoj život, ktorý sa konal v tých istých víkendových dňoch, avšak len v základnej škole a v jej triedach či telocvičniach. Nepríjemné, až podozrivé bolo, že pri inzerovaných prednáškach nebol uvedený nikto z prednášajúcich. Kto zoznámi návštevníkov napríklad s problematikou, ako žiadať anjelov o radu a pomoc? Kto ich bleskovo vyškolí za praktikov mágie? Naučí vidieť auru? Poučí o minulých životoch? Neostáva nič, len sa nechať prekvapiť.

Nad vstupným schodiskom prenajatej budovy vyberala päťdesiatkorunové vstupné dievčina v ružovom habite. Ďalšie dievčatá pôsobili ako hostesky pred vchodom do hlavnej sály s predajnými stánkami. Dievčatá v kostýmoch z filmu Harry Potter so špicatými čarodejníckymi klobúkmi mali však evidentne zlú náladu. Priznali sa, že ich akcia nezaujíma, strašne sa tu nudia a ľutujú, že sa nechali najať na takú mizerne platenú brigádu. Ďalšia študentka v kostýme anjela, plniac funkciu uvádzačky do hlavnej prednáškovej sály, vyberala po päťdesiat korún. „Ľudia sa vnútri smejú a ja neviem, na čom," povzdychla si a dodala, že veľký úspech má pán Červený, ktorý je vraj čarodejník a navyše svojím spôsobom zabávač. Čarodejníka Červeného si ešte podáme, prednostne som si však išla obzrieť stánky. Prenájom predajného stánku bol za tisícku na osobu a deň; ezoterickí „stánkari" sa však nielen kvôli tomu tvárili skleslo. Popri mnohých ľudia totiž iba prechádzali a obkukávali, kšefty sa príliš nehýbali.

Veľký obchodný úspech však zaznamenal pán Dobrev, ktorý za dve stovky čítal dámam z ruky. K jeho stolu sa hadil zástup nedočkavých žien, čo budilo rozruch. Chiromantik ich požiadal, aby sa radšej rozptýlili a vytvárali hlúčky, dlhý rad ho uvádzal do rozpakov. Do každej dámy hučal najprv takmer 20 minút, ale potom sa osmelil a výkon postupne skracoval až na slabých desať minút, to preto, aby mu čakajúce ženy so svojimi dvoma stovkami neodišli. Pozorovala som správanie tohto dobrého muža počas dvoch dní a pripadal mi takmer neunaviteľný.

Na jeho úspech smutne hľadel muž exotického zovňajšku s očami krotkého baránka pri vedľajšom stánku, ku ktorému nikto nepristúpil, ako keby mal prudko nákazlivú chorobu. Predával CD s meditatívnou hudbou. Nechala som si kúsok tej elektronickej, lenivej, nenápaditej muziky prehrať. Pán Kořenek ožil, konečne pred ostatnými stánkarmi vyzeral trochu zamestnane. Zveril sa mi, že niekoľko rokov pobudol v Indii, kde meditoval a mal svojho guru, samozrejme, tam mu bolo zjavené, že v minulom živote bol Ind. Hudba ma nezaujala, ale cena 100 korún zaujímavá bola. Začudovala som sa nad ňou a spôsobila tým milému predavačovi hlboké rozpaky. Stovku totiž požadoval onen duchovne povznesený zasvätenec za indické požehnanie, spojené vraj s kozmickým liečením. Rýchlo som sa odporúčala.

Fotografovaniu aury, ktoré kočuje azda na všetkých duchovných festivaloch, tentoraz konkurovalo priebežné zobrazovanie aury na monitore pomocou prístroja WinAura. Jedno sedenie s výsledným farebným protokolom malo stáť „iba" 630 korún, ale k milej pani Milene Svorovej sa nikto nehrnul. A to mala na predaj ešte aj papierové okuliare s tmavou sľudou, vraj veľmi drahocennou a dovezenou až z Británie, takže „museli" stáť 180 korún. Vraj sa nimi po dlhšom tréningu dá zazrieť svetlý obrys okolo tela, čo je vlastne aura. Okuliare uľahčujú prácu tretiemu oku, písalo sa v brožúrke, ktorú som si vyžobrala. Tretie oko totiž vraj vibruje farbou indigo, čo je práve farba toho vzácneho celofánu.

Keď už za okuliare zaplatíte a dočítate priloženú brožúrku do konca, narazíte napodiv na poctivú vetu: „Skúsme sa povzniesť nad to, že sa tu možno bavíme o niečom, čo azda ani neexistuje." Fajn. Konečne pochopíte, že išlo predovšetkým o predaj tých papierových okuliarikov v hodnote asi 15 korún za takmer dve stovky, keď už ste si nedali zobraziť auru na monitore. Pani Svorová, pekná, drobná podnikateľka, vyzerá nadšene a presvedčivo - svojim „produktom" zjavne verí. Konkurenčné „fotografovanie aury" vzbudzovalo však väčší záujem. Pani Svorová konštatovala, že sa väčšinou s druhými auristami dohovorí, kto kedy bude na podobnej akcii, aby si nepreťahovali zákazníkov, ale tentoraz vraj dohovor nejako zlyhal.

To staršia pani operujúca pri náprotivnej stene taká otvorená nebola. Sedela medzi svojimi duchovnými obrázkami, ktorých sladkastá gýčovitosť prekonávala najtriviálnejší sentiment a lepkavú sladkosť. Naivné kreácie v bielej, ružovej a v pastelových farbách posypané trblietavým strieborným či zlatým prachom vyvolávali predstavu svadobnej torty alebo bábiky v háčkovaných šatôčkach vystužených cukrom. Samozrejme išlo o obrazy nabíjajúce, vylaďujúce, harmonizačné, uzdravujúce a taktiež láskyplné, pretože maliarka pri ich tvorbe myslela údajne s láskou na ľudí. „Keď mám čierne myšlienky alebo zlú náladu, nemaľujem," vyhlásila umelkyňa. Zakázala však obrázky fotografovať, zato ste si mohli vziať niektorý z nich do rúk a cítiť, ako vás nabíjajú.

Pani Majka Náprstková rozdávala svoje detsky naivné letáčiky, v ktorých ponúkala aj svoje sošky, maľované kamene a poéziu - všetko liečivé. A k tomu ešte mohla dodať či lepšie povedané predať numerologický výklad. Liečivé obrazy sú už celkom dobre zavedený okultný produkt - podvod celkom neškodný; napokon namaľovať obrázok môže byť prácne, je v tom osobné nasadenie a môže tu byť v hre i placebo efekt.

Aj psychotronik a liečiteľ Ing. František Červenka je veľmi rád, keď sa uňho zastavím a zaujímam sa o jeho umenie. Ihneď vyčaruje siderické kyvadlo, krúži ním nad zemou a oznamuje mi, čo práve zistil o mojej telesnej schránke. Tak napríklad obličky sú na tom dosť zle. Oponujem, že ich mám zdravé a plne funkčné, neprezradím, že sa mi na ne nedávno pozreli na stredisku sonografom, keď mi kontrolovali pobolievajúci žlčovod, ktorý je trochu prepínaný, keď musí zaskakovať za dávno odstránený žlčník. O tom siderické kyvadlo nič nenaznačuje, na chorých obličkách však psychotronik trvá. Je síce inžinier, ale údajne tiež psychológ a člen Psychoterapeutickej spoločnosti, kde vraj kolegom svoju psychotronickú profesiu tají.

„Vymyslel som expertný systém - svetový unikát, a síce, ak mi človek o sebe čokoľvek napíše tak na dve stránky, ja to hodím do počítača a môžem potom dotyčnému predviesť, ako jeho myseľ nesprávne funguje. Ten počítač mi povie, že trpí nejakou obsesiou, pretože má ten program zacyklovaný," vyjadruje sa nejasne, no dosť chvastúnsky pán vševediaci. Usilujem sa porozumieť a vypytujem sa. „No, zacyklený, to je jednoducho tá obsesia, alebo je nejako závislý. Ale môžem to zistiť aj tým kyvadlom. Ja si študujem medicínu, ale len tak sám pre seba, a rozoberám to z hľadiska okultných vied, rozoberám to energeticky a tak nejako." Prestávam snoriť po tom, čo je za tou zahmlenou rečou, počula som podobným pajazykom hovoriť desiatky liečiteľov, psychotronikov, senzibilov. Pán Červenka prosto zahmlieva.

Nad starým pánom, ktorý mi rozprával, že pri návšteve klasického lekára i homeopata vždy vytiahne siderické kyvadlo a zisťuje, či je liek alebo spôsob liečby pre neho vhodný, a potom rovnaké divadielko predvádza v lekárni, sa práve vznášajú kovové virgule. Drží ich v rukách holohlavý muž, predajca firmy Diochi, a diktuje sediacej žene namerané hodnoty, ktoré akosi „vyžarujú" k tým kovovým tyčkám cez lebku, a diktujú mu záhadné číselká. Musím to čarovanie tiež okúsiť, a tak vystriedam starého pána. Pravá oblička trojka, pečeň takisto, žlčník štyri, kosti štyri, cievy tri, maternica tri, psychika tri... Orgánov vymenúva oveľa viac, dáva si záležať.

Potom dostávam letáčik, kde sú podčiarknuté preparáty firmy Diochi, ktoré majú pomôcť najväčšmi oslabeným orgánom, predovšetkým zúboženým nadobličkám. „No azda by vám stačili tieto dva preparáty," strká mi muž dve fľaštičky po 350 korún. Toľko peňazí nemám, hovorím, ale muž sa nevzdáva a chce mi vnútiť akýsi Baktevir za rovnakú cenu. Nekompromisne odmietam. Na internete si potom nájdem, o aký zázrak to vlastne ide. Reklama firmy tvrdí, že Baktevir je bioinformačný posilňujúci doplnok stravy vyrobený z rastlín a éterických olejov, ktorý sa rýchlo vstrebáva a navracia telu sviežosť a vitalitu. Harmonizuje predovšetkým meridián pľúc, hrubého čreva a sleziny. Vďaka tomu si telo samo prirodzenou cestou upravuje problémy, ktoré sa viažu k disharmónii v týchto meridiánoch. Baktevir bol zostavený na základe najnovších poznatkov v oblasti fytoterapie, homeopatie, kryštaloterapie, psychotroniky a biorezonancie. Vzhľadom na to, že som skeptik, a teda žiadne meridiány ani čakry nemám, podozrivý preparát s komickým názvom by mi na úžitok nebol.

Detoxikačný preparát Joalis, ktorý má údajne skvelé detoxikačné účinky, vychvaľuje zase muž predávajúci knihy z pera liečiteľa Josefa Jonáša. Odradzuje ma, že je to len veľmi predražený potravinový doplnok, pôsobí v ňom vraj energoinformačný komplex - ako inak -, ktorý je schopný vyliečiť, ako sa uvádza v brožúrke, hoci aj rakovinu. Ide o bylinky vylúhované v liehu.

Pod pódiom sa utužuje dvojica scientológov. Aj oni sa usilujú ľudí nalákať akousi aktivitou a potom z nich vytĺcť peniaze za blúznivú, predraženú literatúru. Na pospájané stoličky sa tu klátia jedinci lační po masáži, a to zdarma! Nevyzliekajú sa, masáž len „uhladzuje, stimuluje" nervové dráhy, je vlastne bezdotyková, scientologička prejde dlaňou nad pažami, chrbtom záujemcu, produkcia trvá dve-tri minútky a slúži na to, aby sa masírovaný cítil byť zaviazaný a z vďačnosti si kúpil knižku od ich zakladateľa L. R. Hubbarda alebo ďalšie brožúry. Ponúkajú známy oxfordský test schopností, ale aj pravidelné prednášky o minulých životoch so vstupným 100 korún.

„Čo tu robíte?" - pýtam sa ich bez obalu. „Lovíte duše?" Sladkasto sa usmievajú, sú na spláchnutie. „Máte zlú povesť," hovorím im dosť tvrdo, ale „psychopatom" je to jedno. O ich stánok je záujem, sem-tam si niekto knižku kúpi.

Mladá žena so zelenými očami mi vychvaľuje kurzy reiki vedené veľmajstrom Ladislavom Hodkom, ktorý vraj kurzistov navyše zoznamuje s magnetickým liečením filipínskou metódou. Bohužiaľ, mám skúsenosť, že všetky tieto kurzy sú napriek tajomným názvom napokon vždy len vznešeným drístaním, kde sa niet čoho chytiť, chýbajú fakty, dôkazy... Škoda času, hovorím si v duchu a pripúšťam, že moje skeptické monitorovanie okultného prostredia je občas nuda, všetky tieto teórie opakujú podobné klišé. Ezoterický polosvet totiž objavil, že prednášky s mastnejším vstupným, ale najmä kurzy sú finančne lukratívne. Veľmajster, senzibil či iný zasvätenec dve hodiny rozdáva rozumy a môže zhrabnúť tisíce. Ako propagátorka vedy si neodpustím porovnanie: v kontraste s tým sú prednášky odborníkov a vedcov síce bez vstupného, avšak technicky náročné, pričom používanie obrazového materiálu pomocou spätného či dataprojektora, a najmä dobre štruktúrovaná a zrozumiteľná prednáška okorenená inteligentným humorom sa pokladá za štandard.

Ale poďme ďalej, púť sa ešte neskončila. V sále sa rozlieha orientálna hudba a produkcia dvoch brušných tanečníc. Obkukávam pri dvoch stánkoch liečivé mandaly, ručne nakreslené, tie drahšie dokonca vyfarbené a zatavené v umývateľnej fólii. Na mandalu sa totiž kladú nápoje (vraj harmonizuje aj pivo), jedlo, liečivé kamenie, lieky, skrátka všetko, čo sa na ňu zmestí, no a večer si ju strčíte pod vankúš. Kruh je vraj totiž magický (útvar), vrátane kolotoča alebo kolies na aute, alebo aj štruktúry atómu, tvrdí úsmevný letáčik.

Dáma zápasníckeho zovňajšku vykladá tarotové karty, zákazníčok má dostatok. Posilňuje sa vegetariánskymi pochúťkami, ktoré pripravili dvaja oddaní z hnutia Hare Krišna. Páni varia aj pre Baby štúdio starajúce sa po celý deň o deti od jedného do troch rokov, a pre Happy child, súkromnú materskú škôlku. Strava je zásadne bezmäsitá a skôr sladká, deti vraj ani doma iné jedlá už nechcú, spokojne sa smejú páni. Odborník na výživu by sa chytal za hlavu.

Zvláštnou kapitolou sú prednášky. Bránim sa vydať povinnú päťdesiatkorunáčku, kým si aspoň na minútku nevypočujem prejav prednášajúceho a musím sa trochu naťahovať s nekompromisnými vyberačmi vstupného. Sklamanie nasleduje za sklamaním. Banálne rečičky, ktoré som počula už mnohokrát, nekonkrétne, prednášané s únavnou rutinou osôb, ktoré si tak zrejme zarábajú, a navyše získavajú klientelu pre svoju prax.

Pani Petráková čosi vykladá o reinkarnácii a hlbinnej regresii; inokedy má tá istá pani prednášku na tému Ako skĺbiť podnikanie a duchovno? Najviac prednášok odvádza v najväčšej sále čarodejník V. L. Červený. Svoje krstné mená naznačuje len v iniciálach, na prednáške, jednej z ôsmich, ktoré má počas tohto víkendu, sa ani nenamáha predstaviť sa, svoju reč uvádza so sebavedomým úsmevom a vetou: „Kto ma už má dosť, nech odíde." V nabitej sále niektorí aj stoja či posedávajú na schodíkoch, všetci zotrvávajú, natešení na ezoterického šoumena. Zaskakuje v tejto chvíli za prednášajúcu, ktorá sa jednoducho nedostavila, mala pohovoriť o tajomstve pyramíd.

Červený však hovorí len o svojom každodennom čarodejníckom živote, v ktorom si bežne „zhmotňuje túžby a želania". Spočiatku, pred rokmi, mu to vraj šlo sťažka, ale teraz si len odráta: jedna, dve, tri, luskne prstami a je to, želanie sa mu splní. Ako to robí? „Stačí zastaviť tok molekúl v hlave a prežiariť to, čo prežiariť chcem," krčí plecami, lebo je to jednoduché. Raz či dvakrát použil i čiernu mágiu. O tom zážitku rozpráva, ako mu jazyk narástol: „Jeden zo zákonov vesmíru je: všetko, čo sa deje, sa diať má. Takže hej. Ty brďo, bola to fakt haluz, niesol som tržbu z čajovne a prepadli ma frajeri s nožom. Ale tí tam hore (ukazuje palcom v známom geste k vyšším mocnostiam) usúdili, že to nie je potrebné a zariadili, že maníci zmizli, vraj ty kokso, vykašleme sa na to." Poslucháči sú veselí, spokojní, takto sa má čarovať! Ľudovo a bez zbytočných okolkov.

„Prišla za mnou pani, že o pol roka zomrie, lebo to už má aj na papieri. Rozpad pečene. A chcela zomrieť dôstojne. Hľadím, anjel smrti pri nej nestojí, tak hovorím, nech pochopí, prečo má problém a nech sa uzdraví. Tak sa staň! Najbližšie prišla ako tá najväčšia frajerka - pohadzovala si kabelkou, doktori u nej už nič nenašli. Štyria doktori mi už posielajú svojich pacientov," vychvaľuje sa čarodejník Červený. Ľudia mu visia na perách, muž používa žargón z podradných krčiem, vulgarizmy, je chválenkár a nechýba mu sebavedomie. „Dajme tomu, že máte charizmu 2,3," hovorí komusi. „Ja mám 8." Kamarát jasnovidec mu vraj nedávno prorokoval, že bude mať do konca roka päť rôznych mileniek. „No, neviem," pochyboval Červený, „ja som veľký kanec, ale toto asi nestihnem," pokračuje na môj veľký úžas.

Citujem tu toho muža preto, aby som charakterizovala bláznivý, hlboko neimponujúci, podúrovňový, no napriek tomu ľuďmi milovaný svet mágie, ezoteriky, okultizmu, ktorému mnohí holdujú, načúvajú mu a veria. Obávam sa, že svet rozumu, triezvosti, skutočných vedomostí a poctivých informácií o svete nie je pre ľudí taký lákavý a má menší vplyv na spoločnosť než nepoctivé šarlatánstvo každého druhu.

Na programe festivalu mal byť i Zlet čarodejníc a mágov. Za nadneseným názvom sa skrývala len skromná estráda, na ktorej okrem iného predvádzal svoje umenie známy ekvilibrista Kožíšek. Malá sála bola preplnená. Ezoterický festival Magický svet, ktorý časopis rovnakého mena usporiadal po prvýkrát, bol bohato poctený návštevou. Určite teda bude mať svoje pokračovanie.