„Viem, komu som uveril," píše apoštol Pavol v Liste Timotejovi. Žiaľ, málokedy sa zamýšľame nad tým, akú hlbokú pravdu tieto slová obsahujú. Viera je totiž pre náš každodenný život omnoho dôležitejšia, ako sme si to schopní uvedomiť v praxi. Nielenže má vplyv na náš prístup k životu, usporadúva náš hodnotový systém a determinuje naše konkrétne postoje a činy, ale vytvára i našu osobnú identitu. Vo viacerých náboženstvách a kultoch je to tak, že ak adept na členstvo prijme vieru a zaviaže sa ju dodržiavať, stane sa riadnym členom a dostane nové meno, navonok vyjadrujúce začiatok jeho „nového" života a zrodenie sa jeho novej identity. Preto je skutočne veľmi dôležité, čomu, ale najmä komu veríme.

V minulosti platilo, že človek prijal vieru už do vienka. Znamená to, že v akej krajine, resp. rodine sa narodil, takým veriacim sa stal. Platí to síce aj dnes, ale už v omnoho menšom meradle. Svet sa mení a spoločnosť sa stáva čoraz multikultúrnejšou. Vidno to najmä v západnej Európe, ale možno tento fenomén onedlho postihne i nás. Hoci tu nežije toľko rozličných etník, o atraktívne a duchovne sa tváriace ponuky však už ani u nás nie je núdza. A možno nás ani tak neprekvapuje to, čomu všetkému sú ľudia schopní veriť, ako čoraz iracionálnejšie a bizarnejšie dôvody a okolnosti, za akých si ľudia túto novú vieru volia. Ba stretol som sa aj s prípadom, keď absolventka medicíny radikálne odmietla akékoľvek lieky napriek tomu, že sa u nej začali objavovať čoraz intenzívnejšie epileptické záchvaty. Dôvod? Bol prostý - viera v magickú moc šamana. A podobných anomálií by sme v sektárskom myslení našli neúrekom.

Ježiš a jeho evanjelium sú pre nás kresťanov opravdivou oporou. Avšak mnohým iným sa jeho slová zdajú zastarané a pre dnešného človeka nepraktické. Preto si ich vysvetľujú po svojom, alebo ich dokonca úplne ignorujú. Namiesto nich si do svojho srdca naznášali myšlienky a slová, ktoré sú síce na prvý pohľad ľúbivejšie a demokratickejšie, ale nie je v nich ani duch, ani život. Ba naopak, často sú karikatúrou života, karikatúrou, ktorá lož pokladá za pravdu a pravdu za lož, zlo vydáva za dobro a dobro prezentuje ako zlo. A čo je azda ešte horšie, túto zvrátenosť spoločne s ľuďmi, ktorí ju v nás ustavične živia, povyšujú na piedestál, na ktorom by podľa zdravého rozumu nemala čo hľadať.