Po úvodnom privítaní sa slova ujal prvý prednášateľ, Dr. Reinhard Hempelmann, riaditeľ Hlavného evanjelického úradu pre svetonázorové otázky v Berlíne. Jeho príspevok sa týkal v súčasnosti nanajvýš aktuálnej témy - náboženského fundamentalizmu; konkrétne išlo o kresťansko-fundamentalistické turíčne a charizmatické spoločenstvá v kontexte s pluralistickými spoločnosťami.

Ako v úvode R. Hempelmann poznamenal, fundamentalizmus je celosvetový fenomén, ktorý sa vyskytuje vo všetkých náboženstvách. Pozadie jeho vzniku tvorí kríza moderny, otrasenie jej istotami, čoho hlavnou príčinou je emancipácia rozumu a viery. Recept na prekonanie tejto krízy nachádzajú fundamentalistické hnutia v tom, že chcú „vybudovať novú spoločnosť na základe posvätných textov".

„Nemožno prehliadnuť," zdôraznil R. Helpelmann, „že charizmaticko-turíčne a evanjelikálne prúdy sa náramne rýchlo a účinne rozšírili a vývojom sa stali istým druhom kresťanského trendového náboženstva. Napriek tomu je málo prospešné a rovnako z historickej, ako aj z fenomenologickej perspektívy nesprávne paušálne identifikovať kresťanský fundamentalizmus napríklad s evanjelikálnym alebo charizmatickým hnutím či kresťanským konzervativizmom. (...) Aby sme mohli hovoriť o fundamentalizme v užšom zmysle v historickej perspektíve, motív verbálnej inšpirácie a neomylnosti Svätého písma nevystačí ako kritérium na definíciu. Musia k tomu pristúpiť ďalšie motívy - konzervatívne politické zmýšľanie a vôľa presadiť nábožensky zdôvodnené presvedčenia aj politicky, teda spojenie politiky a náboženstva, prípadne zrušenie diferencovania spoločnosti v oblasti práva, politiky, étosu, vedy i náboženstva v mene náboženstva."

Halpelmann ďalej podotkol, že v Nemecku na rozdiel od USA, kde kresťanský fundamentalizmus predstavuje vysoko organizovaný a politicky vplyvný faktor, sa politizujúce formy fundamentalizmu vyskytujú v malých kresťanských stranách, avšak ich vplyv ostáva nepatrný. „To však neznamená, že by kresťansko-fundamentalistické orientácie boli vo svojich politických implikáciách bezvýznamné a mohli sa prehliadať, predsa len vo svojich protestantských alebo katolíckych formách sa kresťanský fundamentalizmus v našom kontexte prezentuje najmä ako cirkevno-politická, pastoračná a ekumenická výzva," dodal Helpelmann.

Vo svojom príspevku sa berlínsky prednášajúci zaoberal aj otázkou vzťahu medzi fundamentalizmom a modernou, pričom fundamentalizmus označil za akýsi druh antimoderny odmietajúci modernosť, no zároveň urýchľujúci jej vnútorné procesy. Ďalej poznamenal, že pojem fundamentalizmus slúži aj ako hodnotiaci pojem pre mylné druhy vývoja kresťanskej zbožnosti. Svoje tvrdenie podložil uvedením príkladov: Revival Centers International (Christian Assemblies - Kresťanské spoločenstvá), Medzinárodné cirkvi Kristove (International Churches of Christ) a jednotlivé spoločenstvá v okruhu charizmaticko-turíčnej zbožnosti. Uviedol, že základný princíp, ktorý je v týchto skupinách očividný, je princíp zveličovania. Duchovné náhľady, ktoré sú samy osebe správne, bývajú také zveličené, že zahmlievajú kresťanské svedectvo, ba ho až prekrúcajú. Choroby jednotlivých členov (napr. artritída, bulímia) sa vysvetľujú ako pôsobenie moci démonov, takže oslobodenie sa javí ako možné jedine prostredníctvom liečenia exorcizmom. Zároveň je úplné uzdravenie prisľúbené tým, ktorí sú pripravení poslúchať dané nariadenia a akceptovať ponúkané autoritatívne štruktúry.

Helpelmann sa v závere v krátkosti zmienil aj o charakteristických motívoch, ktoré sa v týchto skupinách vyskytujú, a ktorých význam sa prejavuje okrem iného v tom, s akou intenzitou sa s nimi spája pre všetkých spoločný základný motív neomylnosti Svätého písma.

Z rozmanitosti možných prejavov fundamentalizmu sa nakoniec vykryštalizovali dva typy - slovný a duchovný. „Obidva majú spoločné to, že odpovedajú na ľudskú túžbu po uistení vo viere. Slovný fundamentalizmus hľadá upevnenie viery spätným pohľadom prostredníctvom odvolania sa na neomylné Božie slovo v minulosti. Duchovný fundamentalizmus orientuje svoje uistenie najmä na viditeľné prejavy Ducha, ktoré sa vnímajú ako jednoznačné znaky, odkazy, ba dokonca dôkazy Božej prítomnosti (uzdravenia, extatické zážitky)," dodal na záver Helpelmann.

Ako ďalší vystúpil András Máté-Tóth, profesor religionistiky, zakladateľ a vedúci Katedry religionistiky na Univerzite v Szegede. Vo svojom referáte prezentoval analýzu prieskumu preferencií orientácie vo vybraných náboženských skupinách v Maďarsku, ktorými boli Svedkovia Jehovovi, scientológovia a budhisti; ako kontrolná skupina katolíci a rovnako aj reprezentatívna vzorka populácie Maďarska.

„V rámci tohto široko zameraného prieskumu sme vo viacerých krokoch kládli otázky takým ľuďom, akí sa vo všeobecnom reprezentatívnom prieskume pre štatistickú analýzu skôr nevyskytujú, alebo len v nedostatočnom počte, teda takých, ktorí sú podľa našich predchádzajúcich úvah nadpriemerne religiózni. Hlavným cieľom prieskumu nie sú predovšetkým samotné náboženské spoločnosti, ktoré nám pomohli pri prieskume, ale rôzne typy a korelácie religiozity. (...) Spomedzi deviatich možností orientácie dávali respondenti najvyššie hodnoty v rôznom poradí predovšetkým spisom a zákonom vlastnej spoločnosti, ako aj svedomiu. Najnižšiu hodnotu získala orientácia podľa toho, „ako sa správa väčšina". Vo všetkých spoločenstvách možno vnímať skupinu, ktorá sa správa voči vlastnému spoločenstvu jednoznačne lojálne, a skupinu, ktorá je menej alebo vôbec nie je lojálna," poznamenal prof. Máté-Tóth.

Maďarský hosť ďalej uviedol, že tento prieskum je časťou komplexného výskumu náboženských spoločností v Maďarsku. Prvú časť tvorí skúmanie inštitucionálnych aspektov náboženských spoločností, ktorý sa zakladá na cielených, pološtruktúrovaných rozhovoroch s oficiálnymi predstaviteľmi danej náboženskej spoločnosti. Výsledky boli doplnené informáciami o týchto náboženských spoločnostiach z internetových zdrojov.

Ďalšou jeho časťou je obsahová analýza maďarských denníkov z hľadiska tém ako náboženstvo, cirkev a náboženské spoločnosti. Obsahovo-analyticky boli spracované titulky približne 15-tisíc novinových článkov, neskôr približne tisíc článkov v plnom znení, vzťahujúcich sa na tri kľúčové pojmy: sekta, minoritná cirkev a náboženská spoločnosť; nakoniec 150 článkov z týždenníka najdynamickejšej maďarskej „megachurch", Hit Gyülekezete (Spoločenstvo viery), týkajúcich sa Katolíckej cirkvi.

Posledná časť prieskumu sa usiluje podrobiť „krédo" náboženských spoločností teologickej obsahovej analýze, aby mohla typizovať ich svet viery. „Tento vysoko komplexný prieskum náboženských spoločností nechce vydať svedectvo o výskumníckom velikášstve; vznikol z poznania, že rozmanitosť a komplexnosť náboženských spoločností je hodna rozmanitého a komplexného výskumu," zhrnul na záver Máté-Tóth.

Popoludňajší blok prvého konferenčného dňa otvorila pani Helena Mišovičová, bývalá dlhoročná členka Náboženskej spoločnosti Svedkov Jehovových. Prítomným priblížila svoje pôsobenie v tejto teokratickej organizácii, no najväčšmi zaujali jej slová o tom, že neexistuje žiaden dôstojný spôsob, ako z nej vystúpiť. Ak niekto prednesie svoje kritické pripomienky alebo si nebodaj dovolí navonok prejaviť svoje pochybnosti, vedenie na neho vyvíja postupný psychický nátlak, ktorý väčšinou vyústi k absolútnej ignorancii a vylúčeniu. Mnohí Svedkovia sa preto jednoducho boja vyjadrovať svoje pocity a názory pred ostatnými v obave, že budú odsúdení a ako vylúčení budú tomuto satanom ovládanému svetu vydaní napospas. Ale aj tí, ktorí naberú odvahu a z organizácie vystúpia, ešte dlho potom zápasia s tým istým pocitom strachu pred zatratením a zničením, ktorý im v spoločnosti po dlhé roky hlboko vštepovali. Navyše vylúčený člen je pre ostatných nebezpečný a považujú ho za odpadlíka, ku ktorému sú Svedkovia vždy neúprosní.

„Ak sa stalo, že ma na ulici zbadali Svedkovia Jehovovi, s ktorými som mala vždy viac ako dobré vzťahy, radšej prešli na druhú stranu a tvárili sa, že ma nevidia. Bola som pre nich vzduch," povedala s ľútosťou pani Helena a dodala: „Najhoršie na tom je, že moje deti tam zostali. Po tom, čo som opustila organizáciu, sa naše vzťahy rapídne zhoršili. Odvtedy uplynulo už vyše päť rokov, ale stále to nie je ono. Hoci je pravda, že sa vzťahy o čosi zlepšili, tá bariéra strachu a odmietania, ktorú organizácia Svedkov Jehovových veľmi dôsledne a precízne u svojich členov buduje, sa dá len ťažko prekonať. Najmä ak ešte stále platí - pod trestom exkomunikácie - prísny zákaz styku s bývalými členmi, hoci i tými, ktorí by nám mali byť najbližší..."

Na emotívne, no pravdivé vystúpenie Heleny Mišovičovej nadviazal ďalší príspevok. Grzegorz Fels, šéfredaktor odborného poľského štvrťročníka Sekty i Fakty, sa v ňom podrobnejšie zameral na otázku, ako reagovať na Svedkov Jehovových. Po úvode venovanom histórii tejto náboženskej sekty uviedol niektoré metódy, ktorými sa jej stúpenci stávajú od nej závislými: izolácia členov, otrocká práca pre organizáciu za „mizerný žold", zákaz prijať transfúziu krvi a zákaz akejkoľvek kritiky dogiem, nariadení a inštrukcií vydaných vedením organizácie.

„Dogmatizmus ich viery je taký obrovský, že strach z najmenšej pochybnosti môže vyvolať až stres. Na druhej strane vynechanie spoločného stretnutia a ohlasovania po domoch sa posudzuje ako neposlušnosť voči Bohu. Radoví Svedkovia musia pravidelne prichádzať na stretnutia, ohlasovať učenie po domoch, čítať výhradne publikácie organizácie a slepo veriť jej náuke. Prípadným pochybnostiam a námietkam vzneseným voči organizácii nemajú vôbec venovať pozornosť," podotkol G. Fels.

Poľský odborník predložil otázku, či je možné viesť s jehovistami ekumenický dialóg. Podľa jeho poznatkov nie je, pretože oni sami takýto dialóg vylučujú. V Poľsku napríklad pôsobí katolícke hnutie Effata, ktoré sa na rozdiel od iných organizácií s antikultovou poradenskou službou o takýto dialóg napriek všetkému pokúša. Jeho členovia často navštevujú príbytky Svedkov Jehovových a ponúkajú im diskusie na biblické témy. Napriek očakávaniam sa však z ich strany neraz stretávajú s agresívnosťou, neúprimnosťou a odmietaním rozhovorov. Čo je skutočne veľmi zaujímavé, len malá skupina jehovistov je ochotná diskutovať, väčšina ich dverí sa ani neotvorí. Napriek tomu sa občas stane, že vďaka takýmto rozhovorom sa niekoho podarí presvedčiť a vráti sa do Katolíckej cirkvi. (V Poľsku je to majoritná cirkev, ku ktorej sa hlási takmer 95 % Poliakov - pozn. autora.)

Na záver Fels uviedol niektoré vlastné skúsenosti, ale i poučné rady, kto a ako môže so Svedkami Jehovovými viesť zmysluplný rozhovor a čoho sa má pri ňom vyvarovať: „Som presvedčený," povedal, „že ak disponujeme primeranými biblickými znalosťami a máme čas, nemali by sme sa vyhýbať rozhovorom s nimi. Predovšetkým týmto spôsobom verejne vyznávame svoju vieru. Okrem toho ich zbavujeme argumentu, že katolíci a iní kresťania dostatočne nepoznajú Sväté písmo, a preto sa obávajú s nimi diskutovať. A konečne, nikdy nevedno, či zrnko pochybnosti a neistoty o neomylnosti Strážnej veže, ktoré v čase takých rozhovorov zasejeme do ich srdca, neprinesie po nejakom čase dobré ovocie. My sa usilujme robiť svoje a ostatné nechajme na Boha."

Ďalším poľským hosťom bol Dariusz Pietrek zo Sliezskeho centra informácií o sektách a psychomanipulačných skupinách KANA v Katoviciach. Jeho referát sa týkal ekonomických siekt a ich techník manipulácie. V úvode objasnil, čo sa chápe pod pojmom ekonomická sekta: „Ide o skupinu, ktorá sa odvoláva na ľudskú chamtivosť a túžbu vlastniť. Podvodným spôsobom, nútiac svojich členov ťažko pracovať bez akýchkoľvek ziskov či s veľmi malým finančným efektom, roznecuje nádej na možné zlepšenie ich ekonomickej situácie. Sú to najmä niekoľkoúrovňové obchodné organizácie (multilevel-marketing), označované aj ako network-marketing. Niektoré môžu mať podobu pyramídy, kde sa financie zhromažďujú zo ‚zápisného‘ do tohto systému a zárobok spočíva v získavaní nových členov, ktorí urobia to isté."

Pietrek ďalej poznamenal, že jedným z viacerých dôvodov vzniku tohto typu skupín je relatívne vysoká úroveň nezamestnanosti, nízke zárobky pracujúcich a chýbajúca perspektíva lepšieho zajtrajška. Tieto skupiny často rastú vďaka vzájomným vzťahom medzi spolupracovníkmi, priateľmi či členmi rodiny. Katovický hosť zdôraznil dôležitú skutočnosť, že pokiaľ sa nábor či verbovanie do náboženskej sekty uskutočňuje aj niekoľko mesiacov, nábor do ekonomickej sekty často netrvá viac ako tri dni. Túto skutočnosť demonštroval na troch etapách náboru do takýchto skupín.

Prvou z nich je etapa vyhľadávania potenciálnych členov, čo sa uskutočňuje po zostavení menného zoznamu rodiny, priateľov, spolupracovníkov, známych, susedov atď. Pre člena skupiny, v ktorej sa objavuje syndróm sekty, je charakteristická tzv. „zaťažkávacia reč". Začne operovať špecifickým slovníkom, typickým žargónom. Po krátkom čase sa u najbližších v rodine prejavujú prvé znaky znechutenia. Človek, ktorý sa usiluje vstúpiť do takej skupiny, ustavične obracia rozhovor na tému úspech, úrokové sadzby, peniaze, bohatstvo, úcta druhých.

„Veľmi často sa už v počiatočnej fáze získavania uplatňujú techniky psychickej manipulácie. Napríklad pri pozývaní na sobotňajší míting môžeme počuť aj takéto slová: «Na nič ťa nechcem nahovárať. Prídeš, popočúvaš, popremýšľaš a sám sa rozhodneš. Môžeš skúsiť, môžeš odstúpiť. Ty sám sa musíš rozhodnúť». Také slová nám zavrú ústa a my sa nebudeme vypytovať, čo by sme tam mali robiť a za koľko. Sme predsa inteligentní," podotkol D. Pietrek.

Druhou etapou je integrácia nových pracovníkov do kolektívu. Dôležité je vytvoriť určité zdanie: Naša firma je veľkou, známou a uznávanou korporáciou, s ktorou spolupracuje celý rad iných firiem. Po oboznámení sa s materiálom (napr. firmy Amway) si človek môže myslieť, že bez nej by bol značne zabrzdený svetový technický a civilizačný pokrok. Pretože má firma dobré meno a je uznávaná, treba dbať na oblečenie, aby potenciálny „pracovník", predovšetkým na mítingu, vyzeral reprezentačne. Všetci prítomní vyzerajú ako majetní ľudia, ktorí dosiahli úspech práve vďaka práci v tejto firme.

Ďalším integračným prvkom skupiny sú spoločné ovácie tým, ktorí na pódiu hovoria o tom, aký nezmyselný život viedli, kým pracovali kdesi v obchode so zeleninou. A teraz - úspech! Chodia na zahraničné cesty, stavajú si rodinný dom, majú nové auto. „Háčik je v tom, že nikto z prítomných nič z toho nevidel," trefne poznamenal Pietrek a dodal: „Ľudia vstávajú, ozýva sa hlasný potlesk a volanie na slávu. Niekedy na záver tejto časti stretnutia zaznie aj firemná hymna. Prvá časť stretnutia má v sebe vždy viacero integračných prvkov vzhľadom na nových členov. Všetky prvky majú na zreteli prebudiť nadšenie a zároveň vylúčiť logické a konštruktívne myslenie. Myslenie sa musí nahradiť pozitívnymi emóciami."

Záverečnou etapou je oklamanie. „Keď som sa sám zúčastňoval na takýchto stretnutiach, zistil som, že táto časť sa takmer pravidelne začínala založením pasce, z ktorej sa len ťažko možno oslobodiť. Predsedajúci hovorí: «Vážené dámy a vážení páni, naša firma je určená inteligentným, podnikavým a kreatívnym ľuďom, preto prosím, aby všetci nerozhodní a pochybujúci opustili naše stretnutie.» Kto bude mať toľko odvahy, aby spomedzi tisícky prítomných prvý vstal a odišiel? Potom nasleduje podpísanie zmluvy, v ktorej je informácia, že pracovník, ktorý by sa o firme začal vyjadrovať negatívne, bude finančne potrestaný vo výške 10 000 dolárov a osoba, ktorá by tieto informácie ďalej rozširovala, sumou 5 000 dolárov. Kto sa teda odváži sťažovať?

Po určitom čase možno počuť slová: «V našej firme s ničím neobchodujeme, naša firma je predsa Akadémiou úspechu. A keď chodíme do školy, musíme si kúpiť knižky, tak je to aj u nás».

Jednou z manipulatívnych metód predsedajúceho je pôsobenie na tzv. prajné zmýšľanie: «Keď si kúpite tieto knihy (za 8 000 zlotých - asi 72 000 Sk - pozn. lektora) a nahovoríte niekoho, aby si ich tiež kúpil, na váš účet automaticky príde 2 000 zlotých (asi 18 000 Sk), čiže stačí, keď zagitujete štyroch známych a váš výdavok máte späť. Ak budete u nás pracovať s plným nasadením, v priebehu roka môžete zarobiť až 24 000 dolárov.» Pri tomto porovnaní tých 8 000 zlotých nie je vôbec veľa. Ľudia začínajú premýšľať, na čo by sa dalo použiť toľko financií. Mnohé z ich snov sú veľmi ušľachtilé, lenže nikto im nepovedal, či tie peniaze naozaj zarobia. Členovia takých firiem, ak sú šikovne manipulovaní, sú ochotní sa až príliš zadĺžiť. Podobných manipulačných techník na stretnutiach a mítingoch je celý arzenál," podotkol D. Pietrek.

Na základe dlhoročných skúseností prednášajúci konštatoval, že pomôcť osobe, ktorá absolvovala trojdňové citovo-manipulačné bombardovanie, je veľmi zložité. Členovia firiem tohto druhu sú schopní predvídať správanie blízkych osôb a šikovne ich neutralizovať. Človek, ktorý sa chce dostať do štruktúr týchto firiem, je veľmi často úplne zaslepený. Jeho stav sa dá prirovnať k totálnej zamilovanosti. Až po dlhšom čase si blízki začínajú uvedomovať, že taký „pracovník", ktorý je zároveň členom rodiny, má väčšie výdavky ako príjmy. Vtedy sa vo vzťahu k svojmu blízkemu, ktorý sa zaplietol do činnosti firmy, začínajú dopúšťať chýb. Nezriedka ho atakujú alebo sa vysmievajú z ľudí, ktorí majú o úspechu takú istú predstavu ako on.

Jednou z účinných a najčastejšie používaných metód je bilančná metóda. Človek, ktorý je členom firmy Fun World, neplatí len za knižky, ale medzi jeho výdavky patria aj úroky z pôžičky, ktorú si často vezme na túto investíciu. Takisto každá účasť na stretnutí, už v úlohe manažéra, zaväzuje zaplatiť za každú zverbovanú osobu 20 zlotých (asi 180 Sk). Navyše na stretnutiach musí reprezentovať, čo si vyžaduje ďalšie výdavky.

„Dosť často sa stáva, že zodpovední za manažérov upozorňujú napríklad na auto, ktorým manažér jazdí: «Nepatrí sa, aby si jazdil na starom šrote. Ak nemáš peniaze na nové auto, firma ti pomôže. Dostaneš od nás pôžičku, nestaraj sa.» To je však ďalších 30 000 zlotých (asi 270 000 Sk) - teda už nestačí zohnať len štyroch ľudí, ktorí si kúpia od neho knižky, ale aspoň štvornásobok. Ak túto kalkuláciu vedie dokonca i človek, ktorý verí v osobný úspech a najprv zaznamená všetky výdavky, až potom svoj príjem, veľmi často sa ukáže, že nemal nijaké príjmy. Po zistení, že firme dlhuje až 50 tisíc zlotých (asi 450 000 Sk) už nemá inú možnosť, len tú káru ťahať ďalej, čiže ustavične sa zadlžovať. Ak včas nepríde reakcia, dôsledky môžu byť hrozivé.

Na záver poľský hosť poznamenal, že pracovníci jeho centra často intervenovali v záležitostiach tzv. ekonomických siekt. Mnohé intervencie sa uskutočnili v poslednej chvíli, keď sa osoby zapletené do sietí mohli ešte vrátiť bez väčšej ujmy, ale niektoré intervencie sa vykonali neskoro, keď dlžoba týchto nešťastníkov bola už veľmi vysoká.

„Žiaľ, skončilo sa to neraz rozpadom rodiny či bankrotom vlastného podniku, keďže niektoré z obetí týchto siekt túžili zväčšiť svoj majetok, no v konečnom dôsledku prišli o všetko. S ľútosťou musím povedať, že sa stále objavujú nové firmy tohto druhu, ktoré v pomerne krátkom čase a v plnej miere ovládnu svojich ‚pracovníkov‘. Na základe našich skúseností chcem zdôrazniť, že je nesmierne dôležité čím prv sa nakontaktovať na informačno-poradenské centrá, lebo konkrétne a kompetentné kroky v počiatočnej fáze závislosti môžu mať rozhodujúci význam pri riešení celej záležitosti."