Začiatky sekty

Zakladateľom a donedávna hlavným vodcom Bieleho bratstva bol Jurij Krivonogov.³ Práve on, človek s titulom doktora technických vied (takmer napísal habilitačnú prácu), vypracoval doktrínu sekty. Pracoval na Kyjevskom inštitúte neurológie a psychiatrie a mal možnosť vzdelávať sa v oblasti vedy.⁴

Krivonogov sa zaoberal metódami pôsobenia na ľudskú osobnosť. Ako poukazuje celá séria článkov na túto tému, bol v spojení s tajným oddelením KGB, ktoré sa tiež zaujímalo o túto oblasť. Krivonogov vykonával pre KGB aj určité konkrétne zákazky.⁵ V istom období svojho života dokonca patril k hnutiu Hare Krišna. Niektorí sa domnievajú, že do tejto sekty vstúpil preto, aby spoznal metódy ovplyvňovania ľudskej psychiky a metódy „vymývania mozgu",⁶ hoci ťažko povedať, čo bolo skutočnou príčinou. Po opustení ich radov Krivonogov založil Inštitút duše - Atma. V jeho mene publikoval aj rozmanité brožúry vydávané spoločnosťou Veda. Na začiatku existencie Bieleho bratstva všetci jeho členovia chodili s bubnami ako stúpenci hnutia Hare Krišna. Postupne si však vytvorili vlastné obradové rituály.

Krivonogov cestoval po celom štáte a usporadúval prednášky. Dodnes nie je známe, kto mu to umožnil. Nevyjasnili to ani neskoršie vyšetrovania. Jedna takáto cesta ho priviedla do Dnepropetrovska, kde sa zoznámil s mladou ženou - Marinou Cvigunovou. Veľmi rýchlo rozpoznal jej talenty a zanedlho sa s ňou oženil, pričom oficiálne vyhlásil, že ona je bohom na zemi. Je známe, že Marina Cvigunová pracovala v oblastnom výbore Komsomolu ako redaktorka miestneho rozhlasu v istej fabrike. Bola aj členkou Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a Zväzu novinárov Ukrajiny. Podľa slov jej manžela, Marina pri siedmej aborcii prežila klinickú smrť spojenú s víziou. Krivonogov vyhlásil, že jej duša vtedy opustila telo a vystúpila do neba, pričom do tela inkarnovala iná, božská duša. Neskôr tomu pravdepodobne uverila aj sama Marina.

Jusmalos – program vykúpenia zeme

Krivonogov dlho hľadal svoju vlastnú individualitu: raz sa nazýval Jánom Krstiteľom, potom zase prorokom Eliášom. Nakoniec sa označil ako Joan Svami a vyhlásil, že kým sa jeho duša vrátila do tela, prežila celý rad vtelení, v ktorých bol okrem iného Jánom Krstiteľom, Tutanchamónom, kniežaťom Vladimírom, prorokom Eliášom, Noemom či prorokom Jakubom.

Marina Cvigunová tiež prešla „evolučným radom" - najprv bola Božou Matkou, aby sa postupne stala Bohom Otcom, Bohom Synom a Duchom Svätým a Stvoriteľom vesmíru, nazývaným menom Maria Devi Christos. Samu seba nazývala „On". Mala prebývať na zemi tri a pol roka, aby zobrala so sebou zvyšok 144 tisíc veriacich. Vyhlasovala: „To bude nová rasa jusmaliánov." (JUSMALOS je skratka zložená zo slov Joan Svami Maria Logos; mimochodom po latinsky jus malos znamená „zákon zla").

Roku 1990 sekta vyhlásila program spásy zeme - Jusmalos -, ktorej koniec mal nastať 24. novembra 1993. V rámci programu Joan Svami a Maria Devi Christos mali odísť z tohto sveta ako poslední. Ako sami vyhlásili, mali byť ukrižovaní, a ich telá mali ležať tri dni na ulici; potom mali vstať z mŕtvych a vstúpiť do neba. Vtedy mal byť vykonaný aj strašný súd, svet sa mal zrútiť a svetlo zhasnúť. Svetlo zmizne  v ohnivých jazykoch a Biele bratstvo bude vzkriesené pre nový život - jeho stúpenci pôjdu do neba a všetci ostatní do pekla. Nová rasa jusmaliánov bude z raja riadiť celý svet a to bude život v Božom kráľovstve.⁷

Organizácia Bieleho bratstva je založená na systéme prsteňov (kruhov). Vyšší prsteň - krstitelia, potom agitátori, nakoniec potkany. Posledné pomenovanie sa týkalo sympatizantov. Avšak pomimo stál ešte jeden prsteň - pochybujúci. Tí, ktorí sa previnili, boli veľmi prísne trestaní a degradovaní zo svojho postu.

Deň konca sveta

Ako sa blížil stanovený dátum konca sveta, členovia sekty začínali sami vyhľadávať mučeníctvo - vchádzali do chrámov pravoslávnej cirkvi, pokúšali sa rušiť pobožnosti. Ale pravoslávni bratia sa nedali vyprovokovať a príslušníkov sekty jednoducho vyvádzali von - k predpovedanému mučeníctvu teda nedošlo.⁸

Vo svojich letákoch stúpenci Bieleho bratstva vyzývali, že treba preklínať tých, ktorí sa neobracajú do ich skupiny... Preklínať sa teda mali všetci naokolo: rodičia, nerozumejúci svojim deťom, vláda v Rusku a na Ukrajine, ktorá neuverila v živého Boha, verejní činitelia všetkých krajín sveta, podporujúci svojich ruských kolegov, televízie a počítače, lebo to sú nástroje Emmanuela Antikrista (podľa nich Emmanuel znamená Antikrist), ktorý vymýva mozog celej planéte, programuje ju atď. Len Maria Devi Christos a Joan Svami môžu zachrániť ľudstvo od robotizácie: „Odovzdajte sa nám a dosiahnete úplnú slobodu," hovorili.

V spomínanom čase sa v Kyjeve zišlo niekoľko tisíc mladých ľudí, očakávajúcich koniec sveta. Neudialo sa však nič, iba členovia sekty narobili trochu rozruchu. Zadržali aj stovky prívržencov sekty, ktorí ihneď vyhlásili protest a hladovku. Marinu Cvigunovú, Krivonogova a Vitalija Kovalčuka (vtedajšieho pápeža - patriarchu sekty a zároveň apoštola Jána Petra II.) zatkli. Vyšetrovaním sa nedokázalo nič, okrem menších priestupkov proti zákonu. Počas vyšetrovania sa ukázalo, že si v Kyjeve vybudovali utešenú vilu. Nejasné boli ich zdroje financovania. Mali totiž obrovské prostriedky a ihneď mohli premiestniť stovky ľudí z jedného konca krajiny na druhý. Svoje letáky vydávali vo veľmi veľkých nákladoch a rozvážali ich do rozličných miest.

Biele bratstvo pôsobí naďalej, hoci väčšina adeptov z neho odišla. Po zatknutí lídrov mnohí členovia očakávali ich návrat. Medzitým sa Marina rozviedla s Krivonogovom a vyhlásila ho za prekliateho - čo, napodiv, stúpenci sekty prijali. Bola odsúdená na štyri roky, Kovalčuk na šesť a Krivonogov na sedem rokov väzenia. V auguste 1997 bola Cvigunová prepustená na slobodu. Jej nový druh Kovalčuk vďaka amnestii opustil väzenie o niečo neskôr. Krivonogov si odsedel celý trest a dostal sa na slobodu až roku 2000. Vtedy vyhlásil, že Biele bratstvo bol omyl. Zo začiatku sa „živý boh" ukrýval a Cvigunová čakala na návrat Kovalčuka z väzenia. Keď bol prepustený, vzali sa a zmizli.

Sekta opäť aktívna

Roku 1998 Biele bratstvo opäť zaktivizovalo svoju činnosť. Jeho stúpenci sa pokúšali získať oficiálnu registráciu, ale dostali zamietavú odpoveď. Dnes sekta pôsobí v Rusku a na Ukrajine, hoci ich doktrína a činnosť sa trochu zmenili. Vydávajú farebný časopis, ktorého hlavnou témou je manželstvo a šťastný život Matky sveta Marie Devi Christos a Otca svetov Jána Petra II. Za minulé problémy je obviňovaný provokatér Krivonogov.

Základ teologického učenia Bieleho bratstva tvoria známe doktríny. Nachádzame medzi nimi: 1. základné prvky východných náboženstiev ako joga, učenie o karme, reinkarnácii, nirváne; 2. idey gnostikov (rozvinuté v teozofii, antropozofii); 3. kresťanské trinitárne herézy. V súčasnosti sekta hlása o. i. vieru v reinkarnáciu, ako aj rozvoj duše v siedmich oktávach: 1. minerálny svet; 2. rastlinný svet; 3. zvierací svet; 4. priemerný človek; 5. génius; 6. prorok; 7. bohočlovek a zároveň posledná forma vtelenia (Logos). V súčasnosti sa ľudstvo nachádza v 4. etape na 4. a 5. vývojovom stupni.

Svojich vyznávačov Biele bratstvo získava v školách, na uliciach, počas organizovaných stretnutí. Vekovo sú to ľudia veľmi mladí. Priemerný vek členov sekty je 20 rokov.⁹ Celkový počet členov bratstva nie je možné určiť. Organizácia si zachováva plnú vnútornú konšpiráciu. Približný počet ich členov na Ukrajine sa odhaduje na asi 30 aktívnych skupín s 3 200 osobami. V Rusku sekta pôsobí v Moskve a okolí (asi 100 - 150 osôb), v Peterburgu a okolí (asi 70 - 100 osôb), Jekaterinburgu a v Sverdlovskej oblasti (asi 100 osôb), vo Voroneži (asi 20 - 30 osôb), v Astrachani (asi 10 osôb), Čeľabinsku (asi 30 osôb), Petrozavodsku (asi 20 osôb), Jarosľavli (asi 10 osôb), Perme (asi 100 - 120 osôb) a Krasnojarsku (asi 10 osôb). Tieto údaje sú však neúplné, pretože členovia jednej skupiny nepoznajú členov iných skupín. Veľké stretnutia „bielych bratov" sa kedysi konali v Nikolajeve roku 1991, pri Vladimíri na jar roku 1993 a v Moskve v auguste 1993.¹⁰ To si dnes už nevieme ani len predstaviť.

Poznámky:

¹ Iný názov tejto sekty je Medzinárodný inštitút duše Atma.

² Dvorkin, A.: Nižnij Novgorod 2002, s. 633

³ Pawluczuk, W.: Białe Bractwo. In: Ukraina, Polityka i Mistyka, Kraków 1998, s. 228n

⁴ Tamže, s. 633-634

⁵ Viac o tom píše denník Izvestia z 26. 12. 1997

⁶ Pawluczuk, W.: Białe Bractwo, c. d., s. 634

⁷ Tamže, s. 635

⁸ Tamže, s. 636

⁹ http://www.geocities.com/Athens/Cyprus/6460/handbook/h203.html

¹⁰ Tamže