Seminár otvoril Mons. Peter Daniel Fleetwood, zástupca gen. sekretára CCEE. V referáte priblížil obsah a priebeh tvorby vatikánskeho dokumentu o New Age - Ježiš Kristus, darca živej vody, na ktorého realizácii sa sám nemalou mierou podieľal. Tento spoločný dokument Pápežskej rady pre kultúru a Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg pravdepodobne onedlho vyjde aj v slovenskom preklade.

Ako Mons. Fleetwood uviedol, podnetom na napísanie dokumentu boli požiadavky ľudí, najmä biskupov, kňazov, ale i katechétov a zástupcov laických hnutí z mnohých krajín, ktorí si uvedomovali, že to, čo rozumejú pod pojmom New Age (myšlienky, techniky atď.), negatívnym spôsobom vplýva na veriacich. Chceli vedieť, ako najlepšie na tento fenomén reagovať a žiadali praktické rady, ktoré by mohli využiť v pastoračnej, misijnej či pedagogickej praxi.

Mons. Fleetwood sa s účastníkmi podelil o svoje postrehy a dojmy, ktoré nadobudol počas prípravy dokumentu. Ten sa, ako vraví, na súčasnú spiritualitu pozerá kritickým okom, ale vždy pokojným spôsobom. Pri jeho tvorbe sa uplatnila myšlienka zdržať sa ustavičných zatracovaní, čo má zabrániť dvom veciam: odcudzeniu sa ľuďom, s ktorými by sme mali byť v dialógu, a riziku obvinenia, že sme katolícki fundamentalisti. Hnutie New Age je podľa Fleetwooda extrém ne komplexný fenomén, ktorý vzdoruje jednoduchej analýze, alebo simplicistickému zhodnoteniu.

Keď dokument vyšiel, jednotlivé biskupské konferencie vyzvali ľudí, aby úradu Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg poslali svoje komentáre, otázky a reakcie. Prišlo ich veľa, niektoré kritizovali technické nedostatky, iné ponúkali rozsiahlejšiu dokumentáciu, poukazujúcu na skutočnosť, že táto problematika sa dotkla mnohých ľudí na celom svete. Všetky komentáre, aj tie negatívne, boli nápomocné a pomôžu pri príprave ďalších oficiálnych vyhlásení a dokumentov. „Ľudia niekedy hovoria, že Vatikán nepočúva, ale tu je pozitívny príklad síce opatrného, ale zato veľmi otvoreného procesu - absorbovať pastorálnu múdrosť z mnohých častí sveta," podotkol Mons. Fleetwood.

Fleetwood ďalej konštatoval, že príprava a schvaľovanie dokumentu pohltila príliš mnoho času a tak sa stalo, že je miesta mi neaktuálny. Niektoré dôrazy sa zmenili a dôležitejšími sa stali iné otázky. Ako povedal, v procese jeho prípravy si uvedomil, že to, čo skutočne potrebujeme, nie je ani tak dokument o New Age, ako skôr o ezoterizme: hnutie New Age má byť včlenené „do širšieho kontextu ezoterickej zbožnosti, ktorej príťažlivosť ustavične narastá."

Jadrom dokumentu sú jeho prvé dve kapitoly, ktoré analyzujú myslenie New Age a približujú jeho rôznorodé tradície. V ďalších dvoch kapitolách dokument porovnáva niektoré body spirituality a doktríny New Age a kresťanstva. Piata kapitola je krátkym vysvetlením základného motívu a súčasne titulu publikácie - Ježiš Kristus, darca živej vody. Tento názov vyjadruje podľa Fleetwooda najzdravší pastorálny model pre dialóg s ľuďmi, ktorí sa angažujú, alebo sú priťahovaní k hnutiu New Age. Šiesta kapitola obsahuje rady a niektoré varovania týkajúce sa súčasnej spirituality a vyvolala najviac reakcií. Záverečná časť pozostáva zo slovníka, niektorých bibliografických informácií a krátkych ukážkových formulácií myšlienok New Age od Williama Blooma a Jeremyho Tarchera.

Názory o pôvode pojmu New Age sa rôznia, ale zdá sa, že tento názov prvýkrát použili slobodomurári ako titul pre časopis publikovaný starovekým škótskym rádom v južnej jurisdikcii USA roku 1900. Vychádza z astrologickej interpretácie dejín, podľa ktorej vek Býka (judaizmus) pripravil cestu pre vek Rýb (kresťanstvo) a ten je zase prípravou na nastávajúci vek Vodnára, ktorý má podľa určitých výpočtov nastať v čase medzi rokom 1967 a 2376. Existuje veľa teórií o tom, ako sa táto zmena udeje. Jedni ju vnímajú ako spontánny vývoj a iní ju, naopak, chápu ako proces, ktorému treba napomôcť pridaním sa k hnutiu, ktoré vedie k hlbokým kultúrnym zmenám.

Niektoré tradície, ktoré sa vlievajú do širokého prúdu New Age sú: staroveké egyptské praktiky, kabalizmus, ranokresťanský gnosticizmus, sufizmus, učenie druidov a keltské náboženstvo, stredoveká alchýmia, renesančný hermetizmus, zenbudhizmus, joga. Už len z tohto výpočtu vyplýva, že New Age je komplexným fenoménom, či dokonca súborom viacerých fenoménov. Tento komplex je pre mnohých príťažlivý a vytvára v nich potrebu niečoho duchovného pre život. To pre Cirkev predostiera základnú otázku: Čo sme neponúkli, keď ľudia hľadajú inde? Na ňu však nadväzujú i ďalšie naliehavé otázky: Aké prvky tohto súčasného duchovného hnutia môžu byť integrované do našej kresťanskej vízie Boha, sveta a ľudstva? Sprostredkujú praktiky New Age to, čo sľubujú? Aký je vzťah medzi pozitívnym myslením a realitou? Čo zostane z ľudskej zodpovednosti za život tu a teraz, ak niekto prijme vieru v reinkarnáciu?

Ak sa rozhodneme pre víziu Krista ako kozmického Krista, alebo prijmeme panteistickú či panenteistickú víziu boha, ktorá je podstatná pre vznik spirituality, ekofeminizmu a niektorých ďalších súčastí New Age, nezostane už priestor na myšlienku Boha ako Otca, alebo ako osoby odlišujúcej sa od svojho stvorenia. Všetko sa zlučuje v to, čo New Age nazýva „fúzia". Panteizmus a panenteizmus sú teórie, ktoré nemajú miesto v ortodoxnom a tradičnom kresťanstve. Preto vybrať si medzi týmito systémami znamená aj rozhodnúť sa niečo uprednostniť.

Závažnou otázkou, ktorá súvisí nielen s myšlienkami, ale aj s terapiou New Age, je hriech. Ak sa naň pozeráme zdravým spôsobom, je uznaním nedokonalosti. Avšak stať sa dokonalým je v kresťanstve niečo diametrálne odlišné ako v hnutí New Age. Pre kresťana je dokonalosť postupným približovaním sa k Bohu a nie „obutie si Božích topánok". Je to skôr otázka postupného pripodobňovania sa Bohu, nie chcenia byť bohom. Kresťanstvo nie je zápasom o moc medzi ľuďmi a Bohom, ale procesom rastúceho harmonického spolužitia.

Mons. Fleetwood na záver podotkol, že okrem ezoterizmu je veľkou výzvou pohanstvo a neopohanstvo - najmä pre Európu. S tým súvisí i oživovanie domorodých náboženstiev a vytváranie ich najrozličnejších novodobých foriem, čo si od Cirkvi vyžaduje tvorivý a rozhodný ohlas, a to vo sférach, kde sa zdá, že ľudia hľadajú príťažlivé a uspokojujúce „duchovné alternatívy".

V nadväznosti na predchádzajúci príspevok vystúpil arcibiskup Mons. Pier Luigi Celata, sekretár Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg. V úvode svojho referátu označil spomenutý dokument za užitočný, ale súčasne za provizórny, a to najmä z dvoch dôvodov: fenomén New Age je ťažko definovateľný a ustavične sa vyvíja; jeho prejavy sa menia podľa krajín, hoci si zachovávajú niektoré spoločné idey a rysy. Preto bolo potrebné doplniť túto všeobecnú úvahu reflexiami vypracovanými partikulárnymi cirkvami, aby všeobecnej Cirkvi boli k dispozícii konkrétnejšie pastoračné návrhy.

V liste zaslanom jednotlivým biskupským konferenciám bolo stanovených päť otázok: 1. Ako sa vo vašom kontexte pozeráte na fenomén New Age? 2. Opíšte hlavné prejavy, v ktorých sa dajú nájsť základné myšlienky New Age; je to rastúci fenomén? 3. Akým spôsobom ovplyvňujú rôzne prejavy New Age náboženskú prax katolíkov? 4. Ktoré dôležité publikované štúdie sú považované za užitočné na kresťanské zamyslenie? 5. Aké pastoračné ustanovenia sa navrhujú?

Odpovede opisujú súčasnú situáciu na rôznych kontinentoch. Väčšina z nich skutočne potvrdzuje živú prítomnosť a pretrvávajúci rozmach širokého kultúrneho prúdu New Age, hoci odhaľujú, že mnohí ľudia tento pojem nepoznajú a niektoré aspekty modernej kultúry, ktoré sú s ním spojené, neinterpretujú ako jednotný fenomén.

Situácia je, prirodzene, rozdielna podľa rôznych geologickokultúrnych oblastí. V Severnej Amerike a v krajinách západnej, no dnes už aj východnej Európy sa New Age natoľko identifikovalo s modernou kultúrou, že sa takmer nepovažuje za „novú paradigmu" napriek tomu, že ním zasiate myšlienky ustavične prinášajú nové ovocie a využívajú sa aj na komerčné ciele.

Do Afriky hnutie ešte len prichádza, v ázijských krajinách ako Japonsko, Kórea a Filipíny teraz vyhodnocujú zmätok spôsobený New Age tým, že po svojom interpretujú východné a tradičné náboženstvá. Predovšetkým v odpovediach z Japonska a Kórey sú načrtnuté niektoré typické charakteristiky New Age tvoriace prizmu, cez ktorú sa pozerá na miestne náboženstvá. Ide najmä o individualistické a utilitaristické orientovanie náboženstva, hľadanie vlastnej transformácie, potvrdenie konceptov kozmickej energie, kontaktu s duchmi, jednoty spirituality a vedy.

Odpovede biskupských konferencií ponúkajú i zaujímavé úvahy a postrehy o rozširovaní hnutia. Hovoria o tom, že New Age má korene v západnom ezoterizme 19. storočia a v druhej polovici 20. storočia sa rozšírilo ako „nová paradigma". V súčasnosti si podmaňuje nové priestory mimo anglosaského sveta a západnej kultúry. Jeho expanzia sa však nemôže pripisovať len vnútornej sile ideálov hnutia, ale zdá sa byť aj výsledkom kultúrnych a ekonomických plánov širokej vízie, ktoré ponúkajú spoločnú iniciatívu a projekty hnutiam rozmanitého pôvodu a obsahu, a vytvárajú siete spolupráce na celosvetovej úrovni.

Ako podotkol Mons. Celata, zaujímavým poznatkom, dotazníka bola rôznorodosť príčin, pre ktoré New Age získava svojich prívržencov v jednotlivých krajinách a kontinentoch. Napríklad v Poľsku sú ľudia k New Age priťahovaní ponukou uzdravenia prostredníctvom kozmickej energie, alebo novým životným štýlom charakterizovaným zdravým stravovaním, harmóniou s prírodou, spirituálnymi intuíciami; populárne sú aj rôzne metódy a formy alternatívnej medicíny a okultizmu.

Vo Francúzsku prevláda rozšírené hľadanie „božského", niečoho, čo je hore a záujem o fyzické a psychické praktiky otvárajúce sa vyšším energiám. Niekedy sa tieto praktiky bez väčšieho dôvodu spájajú s budhizmom.

V zámožnom prostredí Talianska sa príčina rozmachu New Age vidí v túžbe po dobrom psychickofyzickom stave, intenzívnom šťastí až pôžitku, ktorý je jedinou dogmou, ktorú treba rešpektovať. New Age sa tu preto šíri najmä na miestach dovoleniek a oddychu, v centrách svetského života, kde sa ponúkajú kurzy ezoterizmu, východnej meditácie, reiki, terapie kryštálom a pod.

V Argentíne sa v súčasnosti New Age, pôvodne rozšírené iba v strednej a vyššej vrstve, dostalo vo svojej ľudovej verzii aj k širokým masám. Je to vidieť najmä v knižniciach, kde pribúdajú knihy o zvláštnych duchovných skúsenostiach, stretnutiach s mimozemšťanmi a kontaktoch s duchmi. Je tu zjavná rozšírená prítomnosť gnostických ideí, ktoré po núkajú utiekanie sa k intermediárnym bytostiam a k angelológii bez vzťahu ku Stvoriteľovi.

V Čile a Brazílii New Age naopak zaznamenáva značný vplyv na zámožnejšiu spoločenskú vrstvu, ktorá navštevuje centrá a majstrov východnej spirituality a prikláňa sa k technikám holistické ho liečiteľstva. V menej bohatých prostrediach New Age prispelo k prehodnoteniu domorodých tradícií, starých povier a ezoterických praktík. Jeho príťažlivosť je v niektorých prípadoch posilnená aj spojitosťou so skupinami viacmenej tajnými, ako rosekruciáni, templári, teozofisti, špiritisti alebo parapsychologisti.

V Japonsku sa New Age vníma ako veľmi vplyvný kultúrny a náboženský prúd, ako tretia vlna alternatívneho náboženstva, ktorá prišla po vlne nových náboženstiev. Je charakteristické svojou individualistickou orientáciou v zhode s dnešnou mentalitou, predovšetkým mládeže. Odpoveď z Papuy Novej Guiney je zvlášť zaujímavá: New Age tu takmer neexistuje, ale vzhľadom na náboženské tradície domorodého obyvateľstva sú tam niektoré podobnosti s ideami tohto hnutia: jednota s prírodou, hľadanie svojej energie alebo životného princípu, priťahovanie k duchovným bytostiam, záujem o liečenie chorôb na duchovnej rovine. Pozorujú sa tu však i výrazné nezhody: napríklad nenachádza sa tam, ako to je pre New Age typické, panteistická vízia ani nič podobné individualistickej tendencii, ktorá hľadá vlastnú realizáciu vo vytváraní si vlastných hodnôt. Rozdiely tohto typu môžu pomôcť lepšie vymedziť špecifické pole New Age.

Ako Mons. Celata ďalej informoval, z odpovedí na dotazník vyplýva i rozdielnosť miery a spôsobov, ako idey New Age prenikajú medzi katolíkov: V Španielsku New Age zaznamenáva vzostup, hoci stratilo svoju silu ako ideológia, a má veľký vplyv na náboženskú prax katolíkov, ktorí zostávajú zmätení z prúdov ako panteistický holizmus, gnosticizmus, radikálna ekológia, tendencia k náboženskému iracionalizmu.

V Kanade sa veriaci musia konfrontovať s niektorými konceptmi pochádzajúcimi zo sekulárneho humanizmu, ktoré už prenikli do všeobecného zmýšľania: napríklad sa často hovorí o rozvíjaní ľudského potenciálu, praktizovaní pozitívneho myslenia, realizácii vlastného duchovného vzostupu a pod.

V Kórei sú v zornom uhle pozornosti východné metódy ako prostriedky na priblíženie sa k Bohu a tiež na zlepšenie vlastného zdravia: napríklad skupiny, ktoré sa nazývajú „modlitbové", sú v skutočnosti zamerané na cvičenie s cieľom získať väčšiu psycho-fyzickú energiu.

V Japonsku sa myšlienky New Age v katolíckom prostredí šíria cez feministické a gnostické skupiny a praktizovaním rôznych psychologických a terapeutických činností. Potvrdzuje sa aj vplyv tejto ideológie v teológii náboženského pluralizmu.

Doručené odpovede vo všeobecnosti poukazujú na potrebu vyjasniť základné koncepty New Age a postoj, aký máme zaujať voči propagovaným technikám a metódam, ktoré sa na prvý pohľad zdajú byť založené na čisto ľudskej rovine bez toho, aby boli v explicitnom konflikte s vierou. V hodnotení tohto fenoménu zaznievajú rôzne prístupy: od zdôrazňovania viac okultistického charakteru až k vyzdvihovaniu jeho pozitívnych aspektov, ktoré môžu byť základom pre dialóg.

Čo sa týka pastoračných postrehov v uvedených odpovediach, povedal na záver Mons. Celata, môžeme sa zmieniť najmä o niektorých: príprava schém pre homílie, organizovanie odborných a pastoračných sympózií, nevyhnutnosť pomôcť hlbšie sa zakoreniť v základoch viery. Je veľa formačných centier, ktoré ponúkajú pomoc viac na psychologickej úrovni ako samotnú duchovnú formáciu. Niekedy chýba to, čo je pre kresťanstvo špecifické: stretnutie sa s osobou Ježiša Krista prostredníctvom slova a života cirkevného spoločenstva. Žiada sa tiež väčšia spolupráca medzi expertmi na spiritualitu s cieľom sprístupniť kresťanské dedičstvo tým, ktorí hľadajú.

Z odpovedí vystáva tiež naliehavá potreba zahrnúť problematiku New Age do programov teologických fakúlt a seminárov, ako aj do formácie rehoľníkov a rehoľných sestier. Treba, žiaľ, uznať často prehliadaný fakt, že napriek šíreniu istých myšlienok New Age komunikačnými prostriedkami v protiklade s našou vierou, je málo kresťanských centier, ktoré by boli pripravené poskytnúť informácie o psycho-fyzických technikách a metódach kresťanského rozlišovania. Pre respondentov sa zdá byť taktiež dôležitá potreba komunikácie prostredníctvom moderných komunikačných prostriedkov o aktuálnosti kresťanského života. V čase globalizácie sa informácie vymieňajú na celosvetovej úrovni. To môže síce priniesť väčšie názorové kontrasty a napätia, ale zároveň to Cirkvi dáva možnosť šíriť svoju správu o spáse v rôznych kultúrach a špecifických prostrediach na celom svete.

Aj na poli medzináboženského dialógu sa presadzuje nevyhnutnosť jasne vymedzených ideí, aby sa neskĺzlo k náboženskému relativizmu alebo synkretizmu. Nevyvážené vyzdvihovanie hodnôt iných náboženstiev ako budhizmus alebo tradičné domorodé náboženstvá môže spôsobiť, že kresťanský monoteizmus a viera v jedného osobného Boha, ktorý vstupuje do ľudskej histórie, aby ľudí oslobodil, sa môžu zdať príliš úzke, prísne. Zvláštnu pozornosť v rozlišovaní si preto vyžaduje účasť katolíkov, predovšetkým pastierov Cirkvi, na multináboženských udalostiach organizovaných inými. Napriek tomu, že tu existuje riziko, že budú zapletení do iniciatív ako fundamentálna ideológia, idea transcendentnej jednoty náboženstiev alebo presvedčenie, že historický vývoj vedie k jedinému svetovému náboženstvu.