Islam, magické slovo, ktoré v súčasnosti patrí medzi najskloňovanejšie a najpoužívanejšie v diskusiách súvisiacich so stretom civilizácií, ale aj s vývojom náboženského dialógu a spolupráce medzi svetovými náboženstvami a cirkvami. Tento dialóg sa vedie predovšetkým v krajinách s dominantným vplyvom kresťanstva, kde už moslimovia tvoria značnú časť obyvateľstva a disponujú aspoň formálne rovnakými občianskymi právami. Súčasné odhady hovoria, že v krajinách Európskej únie je už okolo 15 miliónov moslimov a vďaka pokračujúcej imigrácii a zaužívanému modelu mnohodetných rodín je hľadanie spôsobu spolunažívania viac ako aktuálne.

Aj v Spojených štátoch amerických, kde je vo všeobecnosti religiozita nepomerne vyššia, patrí islam k najrýchlejšie sa rozvíjajúcemu náboženstvu, ktoré za posledných dvadsať rokov viac ako zdvojnásobilo počet svojich veriacich. Podľa odhadov sa dnes k islamu hlási okolo 5 až 8 miliónov Američanov. Fakticky to znamená, že ich počet je vyšší ako počet amerických židov a je to teda po kresťanstve druhé najväčšie náboženstvo, ktoré má približne 1 200 mešít a modlitební roztrúsených po celej krajine1. Národnostné zastúpenie moslimov je veľmi rôznorodé. Čísla ukazujú, že 33 % amerických moslimov pochádza z južnej a strednej Ázie, 25 % z Blízkeho východu, 5 % z Afriky a Európy a viac ako 30 % vyznávačov tohto náboženstva tvorí domáce afroamerické obyvateľstvo, z ktorého počtu je aj najviac nových konvertitov.

Sociologické štúdie hovoria, že typický moslim v USA je imigrant, ktorý má okolo 34 rokov, má manželku alebo manžela, minimálne jedno dieťa a aspoň stredoškolské vzdelanie a slušné materiálne zázemie. V žiadnom prípade o ňom nemožno povedať, že by bol izolacionista, práve naopak, podporuje zapojenie svojej komunity do širších občianskych aktivít na regionálnej, ale aj národnej úrovni, čo je typický znak kresťanských kongregácií v USA. Zároveň je tento „ukážkový" moslim nespokojný s morálnym stavom Ameriky a prezidentom Bushom, podporuje účinnejšie environmentálne zákony a politiku pozitívnej diskriminácie.²

V Amerike v súčasnosti už neexistuje väčšie mesto, kde by sa nenachádzala aspoň jedna mešita či islamské kultúrne stredisko. Napriek uvedenému možno identifikovať niekoľko najväčších centier koncentrácie islamského obyvateľstva. Klasické náboženské stredisko s najstarším osídlením z konca 19. storočia tvorí stredozápad krajiny. V literatúre sa v tejto súvislosti uvádza mesto Cedar Rapid v Iowe, kde bola roku 1914 založená najstaršia mešita, tzv. Mother Mosque. Ďalším známym centrom je Dearborn, Michigan (predmestie Detroitu), kde v súčasnosti tvoria prevažne arabskí moslimovia viac ako 30 % obyvateľstva³ a dva najväčšie islamské sviatky sa už oficiálne oslavujú v rámci mesta ako platené dni. Arabov sem prilákal Henry Ford, zakladateľ známej automobilky, ktorý bol známy tým, že považoval prácu Židov a černochov za nekvalitnú a uprednostňoval pri zamestnávaní Arabov. Henry Ford ako urputný obhajca bielej puritánskej Ameriky tak paradoxne spôsobil, že v Dearborne sú celé štvrte, kde má návštevník pocit, že sa ocitol na Blízkom východe. Moslimovia sú, samozrejme, sústredení aj v obrovských mestských konglomerátoch ako New York, Chicago, Boston či na západnom pobreží v Kalifornii.

História moslimov na severoamerickom kontinente

Príchod moslimov na americký kontinent možno vo všeobecnosti rozdeliť na nútený a dobrovoľný. Hoci niektoré pramene uvádzajú, že arabskí moreplavci a geografi dosiahli pobrežie Južnej Ameriky už v priebehu 10. storočia a breh Brazílie okolo roku 1150, prvá väčšia vlna moslimov sa na kontinent dostala na otrokárskych lodiach v 18. storočí, a to nedobrovoľne. Odhady hovoria, že 10 až 20 % z celkového počtu čiernych otrokov z Afriky tvorili vyznávači Alaha, ktorí však boli veľmi rýchlo pokrstení na plantážach svojho nového domova. Náboženskú identitu si zachoval len malý zlomok otrokov, a preto o ozajstnom moslimskom príchode do USA možno hovoriť až od tretej štvrtiny 19. storočia. Vtedy totiž začali postupne prichádzať libanonskí a sýrski Arabi. Aj napriek faktu, že pochádzali z prevažne poľnohospodárskeho prostredia, rýchlo sa prispôsobili mestskému štýlu v industriálnych centrách New Yorku, Chicaga či Detroitu. Mnohí imigranti prišli so zámerom zarobiť a odísť, ale krajina, ktorá stála na prahu mohutnej ekonomickej a politickej expanzie, ponúkala aj nevzdelanému obyvateľstvu bohatú možnosť zamestnania, a tak na návrat do vlasti rýchlo zabudli.

Druhá vlna migrácie sa začala so skončením prvej svetovej vojny po roku 1918, keď sa rozpadom Osmanskej ríše územie Blízkeho východu dostalo pod mandantnú správu európskych veľmocí. Časť tamojšieho obyvateľstva sa rozhodla z ekonomických, ako aj politických dôvodov emigrovať. Radikálny škrt ďalšej migrácii znamenal americký zákon z roku 1924, ktorý zaviedol tzv. „systém kvót podľa národnosti". Tento mechanizmus určil pomerný systém počtu imigrantov podľa počtu prisťahovalcov, ktorí žili v krajine roku 1890. Systém bol pre Arabov krajne nevýhodný, a tak sa ich počet v USA upravoval do polovice 20. storočia už len prirodzeným prírastkom.

Tretia signifikantná vlna začala približne okolo roku 1947, keď predovšetkým z politických dôvodov bol umožnený príchod zväčša bohatým a vzdelaným rodinám moslimov, ktorí z rôznych dôvodov⁴ utekali zo svojej vlasti. Definitívne zrušenie kvót podľa národnosti priniesol zákon z roku 1965, keď prezident Lyndon Johnson zaviedol systém, na ktorého základe uplatnenia výrazne klesol a klesá prílev obyvateľstva z Európy, a naopak, vzrástol počet emigrantov z Blízkeho východu, Ázie a Latinskej Ameriky. Vyše polovice tohto nového obyvateľstva boli moslimovia. Táto štvrtá, tzv. ekonomická vlna migrácie, ktorá sa začala po roku 1965, je navyše poznamenaná úsilím o zlepšenie materiálneho zázemia, získanie vzdelania, pričom politické dôvody boli až na malé výnimky vytlačené na okraj. Títo noví obyvatelia zároveň prichádzajú z jednoznačným zámerom dlhodobo sa tu usadiť.

Mnoho moslimov v súčasnej Amerike však už len ťažko možno označiť za obyvateľstvo „druhej kategórie" ako to bolo na začiatku 20. storočia. Mnohí majú kvalitné vzdelanie a zastávajú vysoko odborné pozície ako lekári, inžinieri či programátori, pričom majú aj pozitívny vzťah k moslimskej náboženskej komunite. Na rozdiel od prvých prevažne arabských moslimov je táto nová generácia vplyvných lídrov moslimských komunít z Indonézie, Indie či Malajzie. Taktiež kým pre prvých imigrantov náboženstvo netvorilo až takú dôležitú úlohu, dnes, naopak, badať masívnu angažovanosť vo veciach viery a života komunity. Súčasní moslimovia v USA už nepociťujú potrebu zmeniť si mená, aby maskovali svoj pôvod, ako to robili ich predchodcovia na začiatku 20. storočia. Moslimské komunity patria k jedným z najväčších a ich vnímanie v multietnickej Amerike sa rokmi zjavne zmenilo.

„Nation of Islam"

Práve v období tridsiatych rokov 20. storočia, keď bol na krátky čas pozastavený prílev imigrantov zo zahraničia, sa začalo aktívne rozvíjať hnutie čiernych Američanov hlásajúcich v bielej protestantskej Amerike nadradenosť čiernej rasy a islamu. Išlo o zvláštne synkretické učenie ovplyvnené predovšetkým negatívnym sociálnym postavením tamojšieho čierneho obyvateľstva, ktoré bolo spropagované takými charizmatickými osobnosťami ako bol Malcolm X či boxer Mohamed Ali, dnes už na dôchodku.

Národ islamu nesúvisí iba s učením založeným na myšlienkach tohto rozpínajúceho sa náboženstva, je to aj hnutie čiernych nacionalistov, ktoré ventilovalo „akumulovanú" nenávisť bývalých otrokov proti bielym otrokárom. Myšlienkovú kostru hnutia vytvoril Timothy Drew, chudobný černoch zo Severnej Karolíny, okolo roku 1886, keď islam začal považovať za jednotiaci prvok pôvodnej africkej a súčasnej americkej kultúry čierneho človeka. Išlo zároveň o iniciatívu, ktorá nadväzovala na proces uvedomovania si koreňov Afroameričanov a budovanie etnického sebavedomia utláčaných ľudí.

Panovali však rôzne úvahy, čo má byť jednotiacou a ideologickou väzbou. Drew, ktorý si zmenil meno na Noble Drew Ali a založil v New Jersey Maurský Svätý chrám vedy učil, že každé etnikum musí mať svoju krajinu pôvodu, meno a náboženstvo. Tvrdil, že černosi sú Maurovia pochádzajúci z Ázie, ktorých náboženstvom je islam, pričom kresťanstvo prísne spájal s bielou rasou.⁵ Maursko-americké hnutie sa rýchlo šírilo medzi prevažne nevzdelanými masami najmä na severozápadnom pobreží a v okolí Detroitu, kde po smrti svojho zakladateľa našlo najsilnejšie zázemie.

Ali Fard (známy aj ako Wallace Fard) bol paradoxne „nečernoch" turecko-iránskeho pôvodu. Tvrdil, že sa narodil v Mekke a vieroučne nadväzoval na hnutie ako inkarnácia Drewa. Učenie bolo doktrinálne islamské len okrajovo, pričom hovorilo, že všetci černosi sú moslimovia, ktorí boli násilne separovaní od svojej identity.⁶ Najvernejším Fardovým žiakom bol veľmi známy Elijah Mohamed, ktorý po záhadnom zmiznutí učiteľa prevzal kontrolu nad celým hnutím. Elijah Mohamed zaviedol okrem iného aj prísnu disciplínu, ktorá vyžadovala zákaz požívania alkoholu, drog a kofeínu. Zaujímavosťou je, že zakazoval aj konzumáciu kukuričného chleba ako negatívnu reminiscenciu na základnú obživu prvých čiernych otrokov. Muži mali predpísané nosiť charakteristickú pokrývku hlavy (fez) a ženy v modlitebniach zásadne len turbany a dlhé voľné šaty až po členky. Elijah Mohamed (syn baptistického kazateľa) sa zároveň pričinil o zbožštenie samotného Aliho Farda, ktorý bol odvtedy považovaný za mahdího, teda osobu sprevádzajúcu a oznamujúcu príchod posledného súdu a vzkriesenia v šiítskej podobe islamu. Shahada (vyznanie viery) podľa hnutia znela: „Verím v jedného Boha Alaha, ktorý sa zjavil v podobe majstra Aliho Farda a Elijah Mohamed je jeho prorok."⁷

Pre ortodoxného moslima bolo také vyznanie viery absolútne neprijateľné, ale Elijah Mohamed si uvedomil, že keď chce zaujať a nabúrať monopol kresťanstva, musí mať hnutie náboj jednak kresťanského mysticizmu, jednak časti islamskej dogmatiky tvoriacej údajne dávnu jednotiacu identitu Afroameričanov. Hnutiu dal zároveň rasistický rozmer supremácie čiernej rasy nad bielou, ktorú považoval za diabolskú. Konečným cieľom úsilia malo byť vytvorenie samostatného islamského štátu všetkých čiernych moslimov.

Jeho najusilovnejším žiakom bol Malcolm X. Roku 1992 na základe jeho života nakrútili známy film s Denzelom Washingtonom. Malcolm X (písmeno X znamenalo „ex" závislosť od drog a alkoholu, označenia neger a otrok) vyrastal v uliciach Harlemu a Bostonu v najbiednejších černošských getách Ameriky a živil sa krádežami a predajom drog, až sa stretol s Mohamedom Elijahom, ktorý od základov zmenil jeho život. Malcolm X sa stal najznámejším radikálnym hovorcom práv černochov v 50. rokoch a výrazne prispel k pádu rasistického systému prevažne amerického juhu a k nástupu hnutia ľudských práv v 60. rokoch personifikovaného aj baptistickým kazateľom Martinom Lutherom Kingom. Malcolm X sa však na svojej ceste do Mekky a posvätnej púti zoznámil s úplne iným, teda klasickým islamom, a zistil, že jeho univerzálne hodnoty by mali mať prednosť pred obmedzenou koncepciou hnutia. Toto poznanie ho v konečnom dôsledku stálo život. Malcolm X bol roku 1965 zavraždený, pričom sa dodnes špekuluje, či pokyn v záujme zachovania integrity hnutia vydal sám Elijah Mohamed. Po jeho smrti roku 1975 sa na čelo hnutia postavil jeho syn W. D. Mohamed, ktorý sa vydal smerom Malcolma X, teda k splynutiu hnutia s klasickým učením islamu a kompletnému prevzatiu celej dogmatiky. Len malá časť čiernych moslimov reprezentovaná kontroverzným Louisom Farrakhanom dodnes zostáva verná myšlienkam pôvodného hnutia. V súčasnosti tvoria Afroameričania približne 30 % všetkých moslimov v USA.

Moslimovia v Amerike alebo americkí moslimovia?

Táto na prvý pohľad sémantická slovná hračka je v skutočnosti komplikovaným problémom s definovaním vlastnej identity, ktorej čelí moslimská komunita v Spojených štátoch. Islam totiž nepozná koncepciu oddelenia štátu od náboženstva, ktorá je príznačná skôr pre kresťanskú tradíciu, a preto môže chápanie na jednej strane patriotizmu a na druhej strane viery často narážať na značné kontroverzie.

Prelom v tejto otázke nastal 11. septembra 2001, keď boli moslimovia nútení čeliť veľkej vlne útokov, nepriateľstva a kritiky, na ktorú museli reagovať nielen obyčajní moslimovia, ale aj vodcovia moslimských komunít. Je evidentné, že najmä po týchto udalostiach začali samotní moslimovia v USA zdôrazňovať svoje americké občianstvo a fakt, že chcú byť plnohodnotnou časťou multietnického a multináboženského celku. Lídri islamských komunít v USA sa pred rokom 2001 venovali predovšetkým úsiliu zmeniť americkú politiku voči Palestíne, Kašmíru či Iraku. Tento postoj sa však v súčasnosti rapídne zmenil a od medzinárodnej agendy prešli na rozsiahlu kampaň zdôrazňujúcu sociálny a charitatívny rozmer islamu a medzináboženský dialóg vo vnútri USA.

Islam aj dnes preukazuje svoju obdivuhodnú vnútornú flexibilitu a patrí k najrýchlejšie rastúcim náboženstvám, a to nielen v USA, ale na celom svete. V americkom prostredí sa aj on rýchlo prispôsobil potrebám a vzorom americkej náboženskej scény, ktorých nasledovanie zaručuje úspech v „presýtenej" ponuke na americkom kontinente. Existuje viacero príkladov, ako sa islam v USA prispôsobil a odlíšil od tradičného chápania a prejavov islamského života v iných častiach sveta.

V mešitách sú podľa vzoru kresťanských kostolov aj kultúrno-spločenské centrá vrátane nedeľných škôl náboženstva, kde sa celá miestna komunita stretáva aj z vyslovene svetských dôvodov, ako je nadväzovanie kontaktov a výmena informácií. Modlitbová časť takéhoto islamského centra je často menšia ako priestor venovaný na rôzne sociálne, vzdelávacie a kultúrne aktivity. Úloha imáma sa z prísne nábožensky chápaného ponímania posunula do jeho postavenia faktického lídra komunity, ktorý ako hovorca zabezpečuje styk s ostatnými náboženskými komunitami v rámci medzináboženského dialógu. Imám sa tak stáva nielen náboženským vodcom riadiacim a usmerňujúcim modlitby a islamské právo, ale aj výraznou a mediálne známou osobnosťou reprezentujúcou a šíriacou pozitívny obraz o komunite medzi širokou verejnosťou. Rozpočet a chod takýchto islamských centier zamestnávajúcich značný počet platených spolupracovníkov vyžaduje značné prostriedky, na ktoré si komunity najmä pri samotnom zriadení často berú bankové úvery, a to aj napriek faktu, že islam bankové pôžičky, resp. úroky z nich zakazuje.

Vplyv americkej mienky jednoznačne výrazne poznamenal i postavenie a úlohu ženy v tamojšej moslimskej komunite. Napriek tomu, že v tradičnom islame je dominantná úloha muža, ženy sa stávajú rozhodujúcimi a často vedú výučbu islamského náboženstva v nedeľných školách určených pre moslimských tínedžerov, čo výrazne posilňuje ich účinkovanie a zapojenie do života komunity.

Napriek značnej miere adaptácie však moslimovia, ako aj ostatné nové náboženské a duchovné spoločenstvá čelia každodenným ťažkostiam pri realizovaní svojej viery. Pre moslima môže byť veľkým problémom rozdielnosť civilného a islamského práva (šaría) vo veciach ako je napríklad rozvod, manželstvo, alimenty, opatrovníctvo maloletých, dedičstvo či potraty. Keďže je USA ukážkovým príkladom oddelenia štátu od cirkvi, podľa ktorého je koncipovaný celý právny systém, dostáva sa veriaci moslim, ktorý je presvedčený, že jediné právo je islamské ako produkt Koránu zjaveného Alahom, do rozporného postavenia. Taktiež základný záväzok viery, ktorým je pravidelná modlitba päťkrát denne, často tvorí značnú prekážku v zamestnaní, pretože sa vyžaduje aj rituálna očista pred začiatkom modlitby, ako aj čistá miestnosť bez obrázkov či portrétov živých tvorov. Dodržiavanie posvätného pôstu počas mesiaca ramadán, pravidelná piatková obedná návšteva mešity a dva dni v roku, na ktoré pripadajú najväčšie sviatky islamu spôsobujú moslimom vzhľadom na ich zamestnávateľov mnohé problémy. Obliekanie alebo americký štýl života, ako napríklad stretávanie sa rozdielnych pohlaví, zmiešané manželstvá a pod., sú pre mnohé imigrantské komunity moslimov obludné veci, ktoré Korán zakazuje.

Samostatnou kapitolou je strava. Je všeobecne známe, že ako moslimovia, tak židia by nemali jesť produkty z bravčového mäsa. Konzumované mäso by malo byť halal, teda rituálne usmrtené podľa predpísaných zásad. Keďže ho možno kúpiť len v špecializovaných obchodoch vo veľkých mestách, moslimovia často kupujú obdobné výrobky v kóšer obchodoch patriacich židom. Veľké množstvo potravín často ani neobsahuje upozornenie o ich živočíšnych prísadách, čo spôsobuje, že moslimovia odmietajú stravovanie v inštitúciách, čo môže spôsobovať hlavne školopovinným mladým moslimom prirodzené vydeľovanie z kolektívu. Osobitnou kapitolou je, samozrejme, aj zákaz konzumovania alkoholických nápojov.

Napriek mnohým problémom však súčasné trendy a výskumy paradoxne tvrdia a poukazujú na fakt, že výrazne stúpa počet praktizujúcich moslimov, čo je v rozpore s trendom zo 70. a 80. rokov 20. storočia, keď sa predovšetkým medzi potomkami moslimských imigrantov narúšali náboženské tradície a mladí sa sekularizovali. Kľúčovým momentom zmeny sú aj tu tragické udalosti z 11. septembra 2001. Pocit menejcennosti, ustavičné vnímanie krivdy a kritiky celého systému, ktoré často prezentujú islamské komunity v prostredí, kde má kresťanstvo väčšinu, sa čoraz väčšmi stupňoval.

Dôsledkom je, že dnešná mladá generácia moslimov v USA i v západnej Európe sa stáva konzervatívnejšia oproti svojim rodičom a prejavuje sa aktívnejším praktizovaním viery a záujmom angažovať sa v politike i v médiách, aby pomohla zmeniť vžité názory a predsudky. Taktiež mladé ženy, ktoré nikdy predtým nenosili šatku, ju teraz nosia a pravidelne začali navštevovať náboženské vzdelávacie kurzy. Všetko teda smeruje k väčšej angažovanosti, zvýrazneniu postavenia a až agresívnej propagácii islamu. Vodcovia islamských komunít si tiež uvedomili jednu dôležitú vec, ktorá by mohla byť pre niekoho zaujímavou inšpiráciou. Uprednostňujú totiž dôležitosť vzdelávania o islamskej kultúre a náboženstve pred bezhlavým stavaním mešít, ktoré by sa bez zapálených a najmä mladých veriacich, ako aj žitej viery, časom stali len opustenými skanzenmi.

Poznámky:

¹ Albanese, C.: America Religions and Religion. Belmont 1999, s. 294

² http://usinfo.state.gov/products/pubs/muslimlife

³ Sociologický prieskum organizoval michiganský Inštitút pre sociálnu politiku a porozumenie a je dostupný na webovej stránke http://www.ispu.us

⁴ Napríklad: vznik samostatného štátu Izrael a následné nevýhodné postavenie Palestínčanov, znárodnenie majetku Násirom v Egypte, prevrat strany BAAS roku 1958 v Iraku, boje o Kašmír, komunistický útlak v Juhoslávii a Albánsku, atď.

⁵ Podrobnejšie pozri: Lincoln, E.: The Black Muslims in America. Michigan 1994

⁶ Smith, J.: Islam in America. New York 1999

⁷ Eck, D.: A New Religious America. San Francisco 1999, s. 255