Vydavateľ: Nakladatestvo Portál, Praha 2004, s. 462

Súčasná česká náboženská scéna je veľmi pestrá, rozkošatila sa predovšetkým po roku 1989. Veľké i malé náboženstvá sa rozrastajú, vetvia, obohacujú, vznikajú ich nové odnože, smery a sekty, väčšina z nich k nám expandovala zo zahraničia, je teda veľmi obtiažne sa vo veciach náboženskej viery orientovať.

Encyklopedie náboženských směrů v České republice s podtitulom Náboženství, církve, sekty, duchovní společenství od erudovaného autora Zdeňka Vojtíška, ktorá práve vyšla v pražskom nakladateľstve Portál, je v tomto smere užitočným a kvalifikovaným sprievodcom. Pretože aj táto oblasť je z povahy veci globálnym fenoménom, čitateľ získava informácie týkajúce sa náboženstiev s celosvetovým rozptylom a vplyvom. Jednotlivé heslá encyklopédie sú spracované s ohľadom na pôsobenie opisovaného náboženstva v Česku, ale sú uvedené históriou a teóriou toho-ktorého náboženstva, hnutia či sekty. Napríklad heslo Kresťanstvo, ktoré zaberá 120 strán knihy, zhrnuje vývoj tohto prevažujúceho náboženstva (nielen) euroatlantického regiónu od samého začiatku, opisuje reformné hnutie na konci stredoveku, vznik protestantizmu. Pokračuje kapitolou Kresťanstvo u nás a potom sa v jednotlivých kapitolách venuje pravosláviu, katolicizmu, Rímskokatolíckej cirkvi, protestantizmu, luteránskym a kalvínskym cirkvám a mnohým ďalším, vrátane napríklad Náboženskej spoločnosti Svedkov Jehovových.

Jednotlivé heslá sa končia samostatným odsekom s názvom Diskusia. Tá laikovi umožňuje pohľad do problematiky očami poučeného a dobre informovaného autora, hovorcu Společnosti pro studium sekt a nových náboženských směrů. V súčasnosti je vydavateľom a editorom časopisu Dingir, ktorý náboženskú scénu monitoruje, a na ktorého stránkach sa diskutuje o najrozmanitejších témach viery alebo o problematike často agresívnych siekt. V odseku venovanému diskusii autor uvádza reflexie práve opísaného náboženstva v spoločnosti, eventuálne pochybnosti o jeho praktikách, ohlas v médiách, postoj verejnosti k opísanému náboženstvu alebo sekte nielen v Česku, ale aj inde vo svete.

Zatiaľ čo v jednej časti sveta sa demokratizuje oblasť náboženských ideológií, čo okrem iného znamená, že nijaká náboženská spoločnosť nemôže legitímne predložiť svoje nároky na úkor inej spoločnosti, inde sa náboženstvo radikalizuje a nestabilizuje spolužitie ľudí, je vo svojich výstrelkoch hnacím motorom fanatických teroristov. Taktiež preto je dobré poznať svet náboženských ideológií, mať v jednej knihe možnosť porovnania, vyčítať z nej i dejinné a kultúrne súvislosti.

Heslá mapujúce výskyt vieroúk a cirkví v Česku naznačujú, že sa na malom priestore stredoeurópskej krajiny vyskytujú v neuveriteľnej pestrosti a odrážajú tak náboženský svet ľudí v globále. Veď na území dnešného Česka a iste i Slovenska kvitne okrem veľkých náboženstiev vrátane islamu a budhizmu náboženská ufológia, zbožšťujúca mimozemšťanov známych predovšetkým zo sci-fi literatúry a filmov, New Age, hnutie Hare Krišna, Hnutie Grálu (na českom území vzniklo r. 1932) očakávajúce podobne ako mnohé iné novšie náboženské hnutia skorý koniec sveta.

Encyklopédia sa venuje aj rôznym nábožensko-psychoterapeutickým technológiám, napríklad Silvovej metóde kontroly mysle, nechýba, samozrejme, heslo Scientologická cirkev, ktorá sa sama charakterizuje ako „aplikovaná náboženská filozofia". Ako sa patrí na encyklopédiu, autor nezaujíma k jednotlivým náboženstvám, ich odnožiam a sektám osobné postoje, ale usiluje sa o objektívny opis.

Vojtíškova encyklopédia prispieva k spoznaniu tejto témy, ku znalosti, ktorá môže byť istou hrádzou proti predsudkom, čo je tiež funkcia a účel každého vzdelania a pravdivých informácií o okolitom svete. Česká spoločnosť je do značnej miery tolerantná, avšak často preto, lebo je väčšinovo ateistická, a teda voči téme náboženstva a viery viac-menej ľahostajná. Náboženský život, jeho priority sa však dotýkajú aj ateistov, lebo sú súčasťou verejného priestoru.

Náboženské spoločenstvá majú svoj podiel zodpovednosti, musia rešpektovať právny poriadok, spoluvytvárajú kultúru umením, rituálmi a slávnosťami, podieľajú sa na spoločných problémoch a témach dňa - napríklad na vstupe do EÚ, predovšetkým však tie najväčšie už pred stovkami či tisícami rokov nastolili etický poriadok, ktorý ako rozumný často prijali i neskorší ateisti. Tí väčšinou priznávajú, že spoločenské hodnoty, ktoré uznávame, vychádzajú z kresťanských imperatívov, predovšetkým z Desatora, rovnako ako altruizmus a idea rovnosti, či ľudská solidarita.

V encyklopédii sú s rovnakou znalosťou problematiky reflektované i indické alebo čínske náboženstvá, pretože i tie majú v strede Európy svojich sympatizantov a verných, ktorí tieto exotické náboženstvá praktizujú. Ide napríklad o čínske učenie Falun-kung, ktoré vychádza z taoizmu, obsahuje však aj náboženskú náuku s katastrofickým videním sveta. Pri šírení týchto kultúrne i geograficky vzdialených náboženstiev hrá veľkú úlohu aj internet.

Avšak s vierou pracuje aj ezoterika, mystika, okultizmus, čo sú teórie a vierouky bez presných hraníc, ktoré si jednotliví aktéri, liečitelia, psychotronici prispôsobujú a modifikujú podľa svojej potreby a fantázie. Sú tu však aj ezoterické, viac-menej náboženské ideológie (antropozofická medicína), spoločnosti, inštitúty (Rhodos M. Rýca, Inštitút celostnej medicíny J. Jonáša) a mnoho firiem so službami či s výrobkami založenými na teóriách odporujúcich prírodným zákonom a vyžadujúcich vieru spotrebiteľa pre údajný, vlastne zázračný efekt.

Encyklopédia náboženských smerov a hnutí v Českej republike je impozantné dielo, zvlášť keď uvážime, že je výtvorom len jedného autora, ten však tejto knihe s takmer 500 stranami venoval niekoľko rokov života.