BERLÍN  – S desiatimi novými členmi Európskej únie (EÚ) sa v Európe zmení aj mapa náboženstiev. K zmene najvýraznejšie prispeje Poľsko a Malta. V EÚ tieto krajiny predstavujú výnimku - 95 percent obyvateľstva sa hlási ku Katolíckej cirkvi a asi polovica z nich v nedeľu pravidelne chodí do kostola, konštatovala nemecká spravodajská stanica Deutsche Welle. Poľsko je najväčšou krajinou spomedzi nových členov a do mnohonárodnostného spoločenstva EÚ vstúpia milióny veriacich katolíkov. Predstavitelia Cirkvi sa vstupu krajiny do EÚ bránili. Obávajú sa o osud viery v západniarsky a ateisticky ladenej únii. „Katolícke náboženstvo je náboženstvo pre chudobných ľudí," povedala poľská študentka Magdalena Loniaková. „Ale to sa zmení, keď si ľudia zvyknú na lepšiu životnú úroveň. Potom ich viera ochabne." To je názor, ktorý zodpovedá skúsenostiam krajín, ktoré sú členmi EÚ už dlhšie.

Po vstupe katolíckeho Španielska a Portugalska do únie v osemdesiatych rokoch mala viera pre obyvateľov menší význam. Je tu však jeden rozhodujúci rozdiel. Nové členské štáty boli až na ostrovnú Maltu a Cyprus súčasťou bývalého východného bloku. Cirkev tu bola utláčaná a prenasledovaní kresťania sa k nej ešte viac primkli. „Za posledné polstoročie sme boli svedkami spontánnej a nezištnej činnosti cirkví a záľuby kresťanov v riziku," povedal pre Deutsche Welle maďarský odborník na cirkevnú problematiku András Máte-Tóth. To sa nedá len tak ľahko zotrieť. Napríklad Slovinsko i Poľsko sa vehementne zasadzovali o začlenenie zmienky o Bohu do európskej ústavy. A Poľsko (i Malta) trvajú navzdory EÚ na svojich prísnych interrupčných zákonoch.

Aj Slovinsko, Slovensko a Litva sú prevažne katolícke štáty, konštatuje v analýze Deutsche Welle. V Estónsku a Lotyšsku sú v prevahe protestanti. V niektorých krajinách však potláčanie cirkví v období komunizmu viedlo k tomu, že veriaca zostala len menšina občanov. András Máte-Tóth a jeho kolega Paul Zulehner v jednej štúdii dokazujú, že asi „najnekresťanskejším" regiónom Európy je Česko, ak nerátame východné Nemecko.

Ani v súčasných krajinách EÚ nebol náboženský život jednotný. Len na základe čísel sú občania EÚ väčšinou katolíci, niektoré krajiny ako Dánsko a Švédsko sú však takmer stopercentne evanjelické. A je tu aj jedna výlučne pravoslávna krajina - Grécko. Vo Francúzsku alebo v Nemecku žijú okrem toho milióny moslimských prisťahovalcov, vo Veľkej Británii hinduisti a sikhovia.

V Európskej únii existujú rozličné modely vzťahov cirkví a štátu. „Je tu napríklad anglikánska štátna cirkev vo Veľkej Británii, ktorej hlavou je dokonca kráľovná," porovnáva Schwimmer, „a je tu svetský francúzsky štát a úplne odlišný vzťah medzi štátom a cirkvami v Nemecku a Rakúsku". Ďalší kandidáti na vstup do EÚ budú pravoslávni. Bulhari a Rumuni dúfajú, že budú prijatí v roku 2007. Ešte radikálnejšie by sa náboženská mapa EÚ zmenila prípadným prijatím Turecka - vstupom čisto moslimskej krajiny.