Západný človek v svojej lačnej túžbe po exotickom duchovne si z nich vypreparoval len to prevteľovanie, lebo je vzrušujúce a zábavné, je v ňom priestor na dobrodružstvo, fantáziu, snívanie, čo sa páči jeho egocentrizmu, ale je vhodné aj na manipuláciu. Sprostredkovateľom ponoru do minulých existencií sa môže stať doslova hocikto, kto si na tento ezoterický biznis trúfne.

Prečo západný človek holduje tejto aktivite? Mnohé fantázie najbláznivejšieho razenia, často naivné, ale zároveň morbídne a primitívne, vo filmoch a televíznych seriáloch mnohým ľuďom v našej kultúre užnestačia, oni sami sa chcú stať hrdinami heroických príbehov. A pretože súčasnosť západného človeka žijúceho v relatívnom blahobyte nie je dostatočne exotická, dobrodružná a vzrušujúca, obracia sa do minulosti, do svojich predpokladaných skorších prevtelení, kde si vykresľuje množstvo dobrodružstiev, často veľmi drastických.

Ale prečo nie, prečo si nedopriať fantazírovanie o znásilnení, umučení, upálení a ďalších nevšedných zážitkoch, nemusí ich predsa skutočne prežiť, len si ich vymýšľa a s podporou svojho sprievodcu dotvára. Avšak pri tom ponáraní sa do histórie je odkázaný na svoje často chabé dejepisné vedomosti, takže historik, znalec doby a regiónu či neskorší overovateľ jeho fabulácií, sa celkom dobre zabáva. Zaujímavé je, že tieto osoby si nič „nepamätajú" z vtedajšieho miestneho jazyka či remesiel, zabudnutých technológií. Vykonštruovaná história ich dávnejšieho života sa obmedzuje len na niekoľko viet, ktorými „ponorený" nehľadanými slovami vykreslí svoj väčšinou drastický príbeh s prvkom násilnej smrti.

Akými technikami sa dá navodiť stav, v ktorom sa osoba cíti byť prenesená do živých spomienok na minulé životy? K tým drastickejším patrí hypnóza. Tá je zaťažená niekoľkými mýtmi a mylnými predstavami. Ľudia si napríklad zvyčajne myslia, že v hypnotickom stave nemožno klamať, vymýšľať si, fabulovať. Primár Psychiatrickej liečebne v Prahe - Bohniciach MUDr. Michal Maršálek, CSc., hypnológ, ktorý hypnózou lieči už vyše pätnásť rokov, o svojom odbore hovorí: „Na hypnóze je podstatný fakt, že človek pri nej vypína racionálnu kontrolu, spolieha sa na tvrdenie hypnotizéra a podriaďuje sa mu. Hypnóza sa vyznačuje zvýšenou motiváciou hrať určitú úlohu. Často ide vlastne o hypnotizérom riadený sen."

 

Syndróm falošnej pamäti a vnucované predstavy

V osemdesiatych rokoch v USA stovky nekvalitne vyškolených terapeutov, ktorí samých seba nazývali traumatistami, podrobovali záujemcov s psychickými či fyzickými problémami hypnóze a nabádali ich, aby si vybavovali predovšetkým sexuálne traumy z detstva, ktoré boli počas ďalších rokov údajne vytesnené z pamäti. Po mesiacoch i rokoch, počas ktorých traumatista plienil klientov účet a pacient bol od neho čoraz závislejší, sa v mysli hypnotizovaného konečne začali vynárať obrazy podľa hypnotizérových nápovedí. Svojho otca, dedka či iného príbuzného začína vidieť ako sexuálneho obťažovateľa. Falošné spomienky sú po takom dlhom a dôkladnom vymývaní mozgu čoraz farebnejšie a presvedčivejšie. Zmanipulované „obete deviantných príbuzných" často i verejne obviňujú svojich blízkych z nechutných činov, podávajú na nich žaloby, rodiny sa rúcajú, rodinných tragédií a zúfalstva nevinných pribúda. Dvadsaťosemročná žena obvinila svojho otca, že ju sexuálne zneužíval, keď mala 6 mesiacov. Iná žena pod vplyvom amatérskeho hypnotizéra začala tvrdiť, že zabila 40 detí, keď bola v satanskej cirkvi. Detí síce nikto nehľadal a nikomu nechýbali, napriek tomu sa jej „spomienky" brali vážne.

Obdobie vyčíňania traumatistov má i svoje obete na životoch. Jednou z obľúbených teórií je i regresia do obdobia pôrodu, ktorý má údajne na svedomí mnohé ťažkosti v neskoršom živote.

Desaťročná Candice bola adoptovaná dcérka rodičov, ktorí hľadali profesionálnu pomoc. Dievčatko bolo v starostlivosti psychológov na základe diagnózy RAD (Reaktiv Attachement Disorder), čo je neschopnosť dieťaťa citovo priľnúť k novej matke. Dve terapeutky zvolili regresívnu terapiu - návrat k pôrodu, ktorý mal údajne naštartovať začiatok nového vzťahu k adoptívnej matke. Počas terapie sa malo dieťa prebojovať pôrodným „kanálom" cez vankúše a posteľnú bielizeň, do ktorej bolo dôkladne zamotané. Terapeutky dievčatko nútili, aby „kričalo za nový život". Vyzývali ju, že teraz musí zomrieť, aby mohla znovu žiť. Pri tomto „pôrodnom zápase" dievčatko zomrelo na udusenie. Guvernér štátu Colorado okamžite vydal nariadenie, ktoré túto metódu psychoterapie postavilo mimo zákona štátu.

 

Hviezdy udávajú tón

Speváčka Madona: „Keď zomriete, vaše fyzické telo prestane existovať, ale vaša duša a to, čo ste dali a ako ste milovali, ide s vami. Verím v reinkarnáciu a v to, že nakoniec budeme všetci spojení. Som si istá, že toto nie je môj prvý život a že nebude ani posledný. Pripadá vám to bláznivé?"

Madona, zdatná, chladne uvažujúca obchodníčka, vystriedala imidž agresívneho sexsymbolu za obraz nežnej matky švitoriacej o láske k celému svetu. Má nos na to, ako a čím osloviť svojich fanúšikov. Nad predstavou reinkarnácie sa rozplývajú aj mnohé iné hviezdy šoubiznisu všetkých veľkostí, lebo je moderná, príťažlivá a tajomná.

Je pozoruhodné, že túto vieru dokázali do svojho vyznania zakomponovať aj niektorí kresťania, čo by mohol byť dôkaz istej pružnosti psychiky - postmoderná miešačka tým gulášom v mysli ešte zamieša.

Viera v prevteľovanie sa na Západe na mnohých miestach naočkovala na starý dobrý špiritizmus a začala používať slovník ezoteriky, ale aj ďalších odborov, napríklad ekológie: Vitálna energia sa po smrti pomerne rýchlo recykluje a na istých miestach čaká na ženu, ktorá sa má stať matkou (z knihy Jeana-Louisa Siémonsa Reinkarnácia). Človek s hravou fantáziou si predstaví, ako akýsi recyklovaný chumeľ číha kdesi v pŕhľave, až okolo pôjde nejaká žena, aby jej skočil - kam vlastne? Predovšetkým však pomocou regresívnej terapie, čo je názov, pod ktorým sa skrýva i takzvané nahliadnutie do minulých životov, rieši skutočné i domnelé ťažkosti či dokonca choroby ľudí lačných po tomto dobrodružstve.

V niektorých prípadoch sa tejto „techniky" chopili s ezoterikou koketujúci psychológovia, inokedy buď školení alebo samozvaní, v psychológii nevzdelaní laici, s návratmi do minulých životov koketujú i niektorí liečitelia. V Česku zvlášť dve domáce psychologičky, PhDr. Marta Foučková a PhDr. Marie Říhová, šíria vďaka im nakloneným médiám radostnú zvesť o prevteľovaní. Niektoré ich výroky sú však dosť morbídne. Dr. Foučková napríklad v bulvárnom Ringu tvrdila, že v prípade Kaprunskej tragédie nastúpili do lanovky, ktorej kabínka neskôr zhorela, len tí, čo uhorieť mali. V minulých životoch totiž boli neľútostnými podpaľačmi. Na legendárny Titanic sa vraj zase pred tragickou cestou dostavilo množstvo bývalých pirátov určených na utopenie, vrátane žien a detí. PhDr. Marie Říhová, odborníčka na krehké ľudské vnútro, sa obzvlášť intenzívne orientuje na deti. V Rádiu Slobodná Európa redaktorke J. Přenosilovej rozmarne vykladala: „Keď pracujete s takým dieťaťom, ktoré nemá ani nohy ani ruky, a zistíte, že to bol v minulom živote gestapák, ktorý v koncentračnom tábore hádzal deti do plynu, naraz vidíte, že všetko je tak, ako má byť."

Vo svojej knihe Učte sa životom vykresľuje Dr. Foučková ako za ňou prišli manželia, ktorí sa mali radi, žena však trpela depresiami. Táto usmievavá terapeutka ich dokázala presvedčiť, že manžel bol v minulom živote krčmár a jeho terajšia žena bola dievčatkom, ktoré si vzal na vychovanie. Keď mala päť rokov, utopil ju v rybníku, jednoducho preto, aby sa jej zbavil. Po tomto „povzbudzujúcom" odhalení sa vraj bývalá utopená zmierila s tým, že jej manžel ju kedysi zavraždil, a depresie vraj zmizli. Svoju techniku „ponárania" opisuje Foučková veľmi vágne: Vyčlenila som si niektoré úspešné prvky z iných terapií, postavila ich na iný základ, doplnila nimi stav meditácie...

 

Riziká šarlatánskeho biznisu

Niektorí psychológovia v našich krajinách i vo svete dnes používajú takzvanú liečbu regresiou údajne na potlačenie neuróz, fóbií, alergií a pod. Z tých najznámejších sú to napríklad Dr. E. Fiore a český rodák Dr. Stanislav Grof. Liečba spočíva v navodení stavu tranzu buď hypnózou, holotropným dýchaním alebo rôznymi halucinogénmi. Pacient pri tejto liečbe „zostupuje" pod vedením lekára do svojich minulých životov. Má tak vraj možnosť prežiť a pochopiť traumy, ktoré v súčasnom živote vyvolávajú jeho ťažkosti.

Je možné, že v niektorých prípadoch, zvlášť pri psychosomatických ťažkostiach a chorobách, majú títo moderní mágovia a manipulátori úspech. To by však pri hypnóze nezaťaženej drastickými fabuláciami dosiahli tiež, tá je totiž už dávno vybavená účinnými, ale zároveň šetrnými postupmi.

Laici zrejme postupujú skôr tak, že klienta upokoja, usilujú sa navodiť jeho relaxáciu, skúšajú to s takzvanou meditáciou, čo je stav západnému človeku nekonečne vzdialený. Neskôr tí dvaja spolu „dávajú dohromady" príbehy minulých životov. Ide takmer vždy o platenú duchovnú pomoc a je nevyhnutné dodať, že tento ezoterický biznis patrí k tým príjemným - manipulátor si užije svoju moc, jeho zisk je takmer bezprácny. Keď klient tejto viere podľahne, riskuje stresy, pocity viny a bezmocnosti, neurózu, fóbie. Ak ide o osobu, ktorá je len zvedavá a akciu berie s rezervou, užije si vzrušujúce chvíle podľa svojho gusta.

Je veľmi pravdepodobné, že také zábavky priťahujú často osoby excentrické, hysterické, egocentrické, hraničné osobnosti pohybujúce sa po hrane normálnosti a abnormality. Zaujímajú sa o ne aj ľudia úzkostliví, submisívni, hľadajúci a nenachádzajúci pevný bod vo svojom živote, neistí a napokon aj skutočne chorí a pritom bezradní. Ponuka je nanajvýš pestrá a pohotová. Na jednom pražskom ezoterickom trhu zvanom Astrovíkend ponúkala podnikavá dáma ponor do minulého života na mieste a hneď, a to len za dve stovky. Keď sa oslovený okúňal, bola ochotná zľaviť na polovicu. Iná dáma na svojich webových stránkach vyzýva zaslať päťstovku na jej účet a fotografiu na e-mailovú adresu. Podľa fotografie vám vyčarí pár vašich minulých životov a pošle elektronicky späť. Jednoduché, moderné, efektné.

Obete týchto psychických manipulácií sa občas ocitnú s poškodenou psychikou u poctivého psychiatra či psychológa, ale svoje príbehy verejnosti nezverujú, svoje negatívne skúsenosti si nechávajú pre seba ako všetci podvedení. Ezoterický biznis s minulými životmi, šarlatánska karikatúra jedného z aspektov náboženstiev Východu ide ďalej.

 

Dva príbehy na záver

Počas mojej novinárskej praxe som sa stretla s viacerými ľuďmi, ktorí si na ľudskej naivite vybudovali svoju budúcnosť. Dva príbehy súvisiace s „cestovaním v čase" vám teraz na záver v krátkosti opíšem:

Priestory jedného pražského divadla mal na ten večer prenajaté istý ezoterik. Zaoberal sa biznisom pozitívneho vylaďovania a takzvanej práci s energiami. Pochopil, že je zbytočné sľubovať ľuďom vyliečenie z chorôb a potom kľučkovať a vyhovárať sa, prečo sa nádeje nenaplnili, keď ľudia radi zaplatia aj za banálnosti podoprené východnými „múdrosťami". Dôležité je, že sa im niekto s plnou vážnosťou venuje a niečo im nahovorí.

V divadle je doslova nabité. Ezoterik posmeľuje prítomných, aby vyšli na javisko, kde ich hypnózou dovedie do minulých životov. Ľudia sa dravo hrnú na javisko, o chvíľu je plné. Muž vyhlasuje, že ich potrebuje len niekoľko. Bleskovo vylučuje z pódia menej vhodné osoby, až ich ostane len šesť.

Keďže som v jeho liečiteľskom centre nedávno strávila celý deň, poznávam osoby, ktoré som tam videla. Nie sú to teda obyčajní návštevníci, ale spolupracovníci a je takmer isté, že sú so šéfom na scenári dohovorení. Počas niekoľkých sekúnd (!) ich všetkých dostáva do hypnózy dotykom na krku pod vlasmi. Je mi jasné, že v hypnóze nie sú. Bolo by to napokon príliš riskantné, navyše šou by stratila spád, hypnotizovaní totiž bývajú trochu spomalení. Jedného po druhom sa ezoterický šoumen vypytuje na to, kde sa ocitli, čo prežívajú. Mladá žena vykresľuje hrôzu šľachtičnej v prázdnom zámku potom, čo všetci okolo už zomreli na mor. Ďalší muž je niekdajší šaman. Zachraňuje členov svojho kmeňa pred chorobami. Ďalší zhypnotizovaný je pustovníkom v horách. Ďalej na javisku sedí egyptský faraón a Kleopatra. Naozaj skvelá partia.

Pretože každý z nich pred zhypnotizovaním povedal, aký fyzický neduh ho sužuje, ezoterik im teraz sugeruje, že neduh sa vzďaľuje, mizne, neexistuje. Budí svojich verných z hypnózy opäť dotykom na krku a oni si pochvaľujú, že sa zbavili ťažkostí. Fraška sa schyľuje ku koncu, ľudia sú nadšení.

Posmešnú reportáž však šéfredaktor zakázal uverejniť. Ezoterik ho podplatil, vzal ho zadarmo na rekreáciu do Thajska. Podnikal totiž aj v cestovnom ruchu, organizoval cesty s prvkami ezoteriky, duchovna a východnej spirituality...

 

Cesta časom v komunite Damanhur

Iný príbeh sa odohral v Taliansku neďaleko Turína, kde som sa ocitla na reportáži v ezoterickej komunite Damanhur. (O tejto komunite si môžete podrobnejšie prečítať v príspevku C. Goldnera Krásny  nový svet, uverejnenom v Rozmere
č. 2/1999, alebo na našej webovej stránke www.rozmer.sk - pozn. red.) Bola som tu hosťkou tri dni. Okrem iného som sledovala ich kurz pre záujemcov zvonku, mali tu objaviť niektorý z minulých životov.

Ezoterická výučba sa odohrávala v pivničnej miestnosti. Kurzisti sedeli dlhé hodiny okolo okrúhleho stola, akcia sa ťahala tri dni. Vedúca najskôr oznámila, že ponáranie sa nebude diať prostredníctvom hypnózy, lebo jej používanie laikmi je v Taliansku zakázané. Ale všetkých ubezpečila, že do minulosti sa dostanú pomocou iných „techník". Kurzisti sa potom držali za ruky a kolektívne mručali. Vedúca sa ich usilovala presvedčiť, že sa im otvára tretie oko, ktoré je vraj nad koreňom nosa. Otvárali ho niekoľko hodín pomocou mručania a sústreďovania sa na úkon, únava a nuda boli temer hmatateľné. Potom už radšej všetci tvrdili, že oko majú otvorené, aby sa mohlo ísť ďalej.

Neskôr sa tento kolektív postupne sústredil vždy na jedného spomedzi nich a všetci celkom prostým vymýšľaním a naivným táraním dávali dohromady jeho minulý život. Riadili sa najmä podobou - tá im asociovala to, čo poznali z filmov, literatúry, histórie. Napríklad Claudius s veľkým nosom, čierny a pochmúrny, bol „odhalený" ako bývalý Arab. Chodil vraj s karavánami po púšti a mal nos na to, kde je nejaká voda. Zahynul na následky otrávenej vody zo studne, znehodnotenej mŕtvym zvieraťom.

Matersky vyzerajúca žena s trochu negroidnými rysmi bola, samozrejme, v minulom živote černoška. Počas nekonečných hodín v pivnici k nej ostatní primysleli kopu detí a znalosť byliniek. Z dámy frivolného zovňajška sa vykľula niekdajšia ľahko dostupná barová speváčka. Asi preto, lebo bola blondína a mala trochu staromódny účes z vĺn, zasunuli jej príbeh do rokov predvojnového Nemecka. Zamiloval sa do nej mladý poručík a zo žiarlivosti ju zastrelil - zavŕšili drámou limonádový príbeh. Frivolná žena bola banálnou romantikou potešená. Koketne sklopila oči a poznamenala, že teraz už konečne vie, prečo jej vždy dobre robilo flirtovať s mužmi a v baroch sa cítila ako doma.

Všetci mali radosť, ako pekne im to vychádza. Bohužiaľ, bola medzi nimi aj veľmi chorá žena, vychudnutá a celá skrútená, jej slovám bolo ťažké rozumieť. Mohlo ísť o chorobnú degeneráciu kĺbov a kostí, o nervovú poruchu. Nevedeli sme. Zo všetkého najväčšmi sa podobala skrútenej sušenej rybe. Kto zaujatý hľadaním „pravdy" to prvý vyriekol? Sušená treska! Už počas prvého dňa poskladali prítomní jej príbeh. Podľa zákona odmien a odplaty usúdili, že Sušená treska trpí v tomto živote nevyliečiteľnou chorobou za to, že bola v minulom živote zlá. Vraj ubližovala ľuďom. Bola v severskej krajine robotníčkou v továrni na spracovanie rýb. Ktosi ju nakoniec prebodol nožom na pitvanie tresiek, pretože mu veľmi ublížila. Chorá žena sa v ten deň pokúsila o samovraždu. Našťastie bola zachránená, ale potom ju z komunity urýchlene vykázali. O zúfalcov tu nikto nemal záujem...

 

Hinduizmus

Najstaršie z východných náboženstiev je védske náboženstvo, vznikalo koncom 2. tisícročia a začiatkom 1. tisícročia pred Kr. a je podložené textami véd a upanišád. Védski bohovia sú vlastne zbožštené prírodné sily. Súrja predstavuje Slnko, vietor je Váju, búrke vládne Rudra. Najvyšší boh Varuna je ochrancom vesmírneho poriadku. Vo védskom náboženstve už figurujú i svätci a mudrci z legiend a idea prevteľovania. Ústredným rituálom bola obeta ohňu. Brahmanizmus vznikal asi tisíc rokov pred Kr. Vyznačoval sa rozvinutým systémom obradov a utváraním kást. Z nich sa neskôr štiepili a vznikali stovky ďalších kást a podkást. Staršia doba brahmanizmu mala záľubu v prinášaní obiet. Boli to krvavé rituály vrátane ľudských obiet a trvali často dlho. Pánom tvorstva, hlavným bohom bol Pradžápati, inak tiež Brahma (stvoriteľ všetkého okrem bohov). Brahmanizmus prišiel s učením o čine - s ideou karmy a s predstavou kolobehu životov, ktoré nazýva samsára. Podľa nej sa ten, kto žije v súlade s predpismi svojej kasty, zrodí do lepšieho života. Keď nežije správne, prevtelí sa do príslušníka nižšej kasty, do zvieraťa či rastliny.

Táto dogma výrazne pomáhala príslušníkom nižších kást zmieriť sa s osudom, nútila ich žiť až v úzkostlivej poslušnosti. Pravdepodobne orientálna pokora a zmierenie kontrastujúce so západným individualizmom vachádza tiež z tohto základu. Samsára - kolobeh životov jednotlivca - však nebola sama osebe hodnotou, žiaducou bolo vyslobodenie z prevteľovaní, zvané mókša, keď sa duša konečne spojí s absolútnom.

Hinduizmus sa formoval od konca tisícročia pred Kr. Dnes je výsledkom syntézy indoeurópskych a predárijských náboženských prvkov. Na vrchole jeho Panteónu vedie opäť Brahma - stvoriteľ. Višnu plnil úlohu udržiavateľa a zlo zastupoval ničiteľ Šiva s manželkou Kálí. S kultmi bohov je spojené uctievanie riek, z ktorých najposvätnejšia je Ganga, ale i hôr, rastlín, zvierat, sôch bohov atď. Strážcovia a vykladači náboženských predpisov sú brahmani. Hinduizmus vytvoril životnú púť štyroch etáp života nazývaných ášramy. Týkali sa, samozrejme, len chlapcov a mužov. 1. ášram - chlapec žije v celibáte a venuje sa štúdiu, 2. ášram - muž vstupuje do manželstva, stáva sa hospodárom, 3. ášram - po narodení svojich vnukov odchádza muž do lesov ako pustovník, 4. ášram - muž oslobodený od všetkých pút putuje svetom bez domova. Hinduizmus nahradil krvavé obety brahmanizmu modlitbami a oslavnými obradmi, takisto púťami na posvätné miesta.

 

Budhizmus

Budhizmus je najmladšie indické náboženstvo, ale i tak staršie ako kresťanstvo. Vznikalo v období 6. - 4. storočia pred Kr. Skôr je nábožensko-filozofickým systémom, nepozná bohov. Zakladateľom tohto učenia bol Budha. Od predchádzajúcich indických náboženstiev prevzal vieru v karmu a v prevteľovanie. Kolobeh prevteľovania môže však skončiť vytúženou nirvánou - rozplynutím v stave blaženosti a pokoja. Dharma je učenie o utrpení, ktoré je podstatou života, o jeho prekonávaní. Budhizmus bol v čase svojho vzniku a rozkvetu veľmi pokrokový, postavil sa predovšetkým proti kastovnému systému brahmanizmu, vyhlásil všeobecnú rovnosť ľudí. V Číne sa začal šíriť v 1. storočí (v 4. - 7. stor. zaznamenala Čína jeho najväčší rozkvet), do Japonska sa dostal v 6. storočí. Tibet a Mongolsko ho prijali až v 16. - 17. storočí, a to v svojráznej forme lámaizmu.

 

Vplyv na Západ

Ostáva dodať, že niekdajšie indické náboženstvá ovplyvnili severný a západný svet už v predhistorickej dobe. Predstavy o metempsychóze (prevtelení) a o posmrtnej odplate, ktoré okľukou prijali niekoľko storočí pred Kristom grécki pytagorejci, ovplyvnili dokonca i Keltov. Indoeurópsky svet bol vtedy prepojený obchodnými i vojnovými výpravami a výbojmi a šírenie myšlienok, náboženských predstáv, ale i zručností bolo síce pomalé, ale zrejme vítané. Mnohé keltské kmene teda verili, že smrť je len stredom dlhého života, ich druidi učili, že nesmrteľná duša po smrti tela prechádza do iného tela.

Nebolo to tak však vo všetkých obdobiach a na všetkých územiach, ktoré početné a odlišné kmene, nazývané dnes súhrnne Keltmi, obývali. Galovia napríklad verili v nádherný oceánsky ostrov zásvetia, kam sa duše mŕtvych odvážajú sklenenou lodičkou. Táto viera v blažený ostrov, neskôr nazvaný Avallon, pretrvala až do stredoveku.