Šrí Činmoj a jeho nasledovníci sú u nás známi z početných prednášok a koncertov pre verejnosť. Sám Činmoj sa prezentuje ako duchovný majster a osvietená bytosť, ktorá realizovala boha. Niektorí ho vnímajú ako mierotvorcu, básnika, skladateľa, hudobníka a športovca. O tom, aká je jeho pravá tvár, sa však medzi jeho žiakmi nedozviete nič. Z prostého dôvodu: nik z nich by tomu ani neuveril.

Po ôsmich rokoch strávených na ceste1 a po početných otrasných svedectvách o tomto obratnom manipulátorovi, ktoré sa ku mne dostali, už mnohé veci našťastie vnímam inak ako predtým, keď som ešte bol jedným z jeho nádejných žiakov. Chápem však, čo prežíva duša skalopevného žiaka, pretože sám som takým bol. Nerobím si ilúzie, že jeden článok v tlači to zmení. Dúfam len, že sa v ňom vzhliadnu tí, ktorí úprimne hľadajú Boha, svoju cestu, po ktorej by kráčali, aby nenaleteli tým, ktorí ich túžby a city vedia bez zaváhania rafinovane zneužiť. Preto nech môj príbeh je pre nich nielen autentickým svedectvom, ale i varovaním.

 

Ako som sa stal žiakom CKG

S učením Šrí Činmoja2 som sa prvýkrát stretol v jeseni 1992, keď som mal 19 rokov a navštevoval som vysokú školu. V tom období som sa začal zaujímať o duchovné veci. Oboznámil som sa s rôznymi ezoterickými prúdmi. Prirodzene mi tam niečo chýbalo, najmä vyššie duchovné ciele.

Raz som uviedol plagát s koncertom švajčiarskej dievčenskej skupiny Mountain Silence (skupina žiačok Šrí Činmoja). Plagát ponúkal meditačnú hudbu s následným kurzom meditácie - všetko zdarma. Bol som zvedavý a zúčastnil som sa na ich vystúpení v bratislavskom Istropolise. Na prvú časť som sa nedostal pre veľký záujem - veľká sála bola preplnená a ľudia sedeli aj na schodoch. Počas prestávky som prekĺzol dnu a vypočul si zvyšok koncertu.

Hudba pôsobila veľmi upokojujúco a zdala sa mi najkrajšia, akú som dovtedy počul. Začal som chodiť na prednášky o meditácii, ktoré viedol Satyaki, oddaný žiak, pôvodom z Nemecka. Na prednáškach ma oslovilo učenie Šrí Činmoja, ktoré bolo zamerané na duchovnosť a meditáciu. Meditácia bola cestou k vyšším zážitkom a k bohu. Žiaci pôsobili veľmi priateľsky, milo a nezištne. Kurzy sa konali raz týždenne a asi po dvoch mesiacoch nám Satyaki ponúkol možnosť stať sa žiakmi Šrí Činmoja. Stačilo, keď sme mu poskytli fotografiu a osobné údaje (adresa, zdravotný a rodinný stav, vek, deti), ktoré sa hromadne zasielali do New Yorku Šrí Činmojovi. Povedali nám, že Šrí Činmoj sa napojí na dušu hľadajúceho cez jeho fotografiu a priamo s ňou komunikuje a rozhodne, či sa stane jeho žiakom. V praxi to znamená, že bude môcť chodiť do meditačného centra Šrí Činmoja a on ho môže osobne vnútorne viesť na jeho duchovnej ceste.

Po tejto udalosti som ešte meditačné kurzy nenavštevoval. Až keď som po niekoľkých mesiacoch v marci 1993 prišiel na ďalšiu Satyakiho prednášku, oznámil mi, že som bol prijatý za žiaka Šrí Činmoja. Veľmi ma to potešilo a pri nasledujúcej meditácii som skutočne niečo „duchovné" vo svojom vnútri i pocítil. To ma utvrdilo v tom, že Šrí Činmoj ma skutočne vnútorne vedie a pomáha mi.

S oduševnením som preto začal navštevovať spoločné meditácie žiakov Šrí Činmoja v Bratislave. Stretnutia sa konali v prenajatých priestoroch, zvyčajne dvakrát týždenne. V tom období pre nových žiakov neboli určené prísne pravidlá, skôr len akési odporúčania. Každé ráno sme mali meditovať, behať, zúčastňovať sa na spoločných meditáciách, byť vegetariánmi, nefajčiť, nepiť alkohol, nebrať drogy a byť striedmi vo vzťahoch s opačným pohlavím. Môj otec bol zo začiatku proti, ale neskôr prestal prejavovať svoj odmietavý postoj. Matka bola tolerantná a prenechávala mi voľbu, keďže v tomto kulte nevidela žiadnu hrozbu. Dokonca mi vyšla v ústrety a varila mi vegetariánske jedlá.

 

Slon na pleciach

Až na jeseň 1993 ma Satyaki šokoval, keď mi bližšie objasnil pravidlá pre žiakov Šrí Činmoja. Okrem už spomenutých išlo najmä o takéto rozhodnutie: ak je človek slobodný a má priateľa či priateľku, nech sa s ním (s ňou) buď zosobáši, alebo rozíde. Žiadne ďalšie nadväzovanie vzťahov už nie je dovolené. Žiak musí dodržiavať prísny celibát, no ten na moje prekvapenie platil aj pre žiakov-manželov, a tak u nich ďalšie deti už neprichádzali do úvahy. To sa nám vysvetlilo tak, že deti (a často aj partner či iní príbuzní) sú príťažou pre hľadajúceho na duchovnej ceste. Každý člen rodiny bol prirovnaný k veľkému slonovi na pleciach...

Okrem toho žiak musel navštevovať miestne meditačné centrum minimálne raz za týždeň, ak nebol chorý alebo odcestovaný. Porušenie pravidiel sa muselo nahlásiť Šrí Činmojovi, ktorý ďalej rozhodol o jeho osude (zvyčajne ho vylúčil z Centra). Mnohí žiaci boli veľmi oddaní svojmu Majstrovi, ale jeho rozhodnutiami a pravidlami hrozne trpeli. Svoje utrpenie však úzkostlivo schovávali.

Pravidlá sa postupne rozširovali a zachádzali až do extrémov. Napríklad bolo zakázané, aby v jednej miestnosti boli osamotení dvaja žiaci opačného pohlavia. Šrí Činmoj to vysvetľoval tým, že v takejto situácii môže medzi nimi preskočiť iskra, čo bolo absolútne nežiaduce a zakázané. Svoju energiu mali sústrediť len na duchovnosť. Nižšie, ľudské kvality mali premeniť na božské. Nekonečnú, čistú a ničím nehatenú lásku mali cítiť len k bohu a k svojmu Majstrovi.

V začiatkoch hnutia to však bývalo úplne inak. Sám Šrí Činmoj dával dokopy niektorých žiakov, pretože vraj videl mimoriadnu jednotu ich duší. Prakticky všetky tieto manželstvá sa zakrátko skončili rozvodom. Šrí Činmoj nám vysvetlil, že ho boh požiadal, aby zmenil svoje pravidlá a zaviedol prísnu disciplínu. Tvrdil, že len to je najlepšie pre náš duchovný pokrok.

Spomínam si na jeden skvost medzi pravidlami. Nielen v miestnosti, ale ani v aute nemôžu vedľa seba sedieť žiaci opačného pohlavia. Raz sme mali cestovať spolu traja muži a jedna žena, ktorá nešoférovala. Tlačili sme sa traja na predných sedadlách a ona sama sedela vzadu. Vrátnik, ktorý nám otváral bránu, nevychádzal z úžasu. Alebo keď môj kolega potreboval súrne odviezť žiačku na stanicu a nemohol nájsť ďalšieho žiaka - spolujazdca... Spýtal sa teda cudzieho človeka na zastávke, či nepotrebuje odviezť tým smerom. Ten sa celú cestu veľmi čudoval. Okoloidúci sa tiež zabávali na našich jednominútových meditáciách pred a po jazde v aute. Sedeli sme nehybne, oči upreté na obrázok nášho Majstra. Drobných pravidiel a odporúčaní však bolo neúrekom.

 

Angažovanosť naberá obrátky

Spočiatku som nepatril medzi aktívnych členov meditačného centra. Keď sa začal pripravovať koncert Šrí Činmoja v Bratislave na jeseň roku 1993, stál som skôr v úzadí. Iní žiaci však bez oddychu pracovali na prípravách - prenájom kultúrnych priestorov, ubytovanie pre zahraničných žiakov, povolenia... Najťažšie bolo presvedčiť kompetentných úradníkov, aby asi osemsto ruských žiakov nemuselo platiť vstupné víza na Slovensko, pretože pochádzali z chudobných krajín.

Na koncert prišlo asi 1500 žiakov a 3500 ďalších poslucháčov. Postupne ako Šrí Činmoj vystriedal viacero hudobných nástrojov, mnoho poslucháčov to vzdalo a poodchádzalo. Koncert sme však celkovo hodnotili ako úspešný z hľadiska počtu obecenstva. Šrí Činmoj strávil na Slovensku štyri dni, počas ktorých sa stretol aj s niektorými politickými predstaviteľmi.

Po koncerte som sa i ja začal viacej zapájať do organizovania aktivít. Raz za dva mesiace som chodil na stretnutia žiakov z niekoľkých krajín nazývaných Dni radosti (Joy Day), kde žiaci spoločne meditujú, majú hudobné a iné vystúpenia a organizujú športové preteky. Ako väčšina žiakov, začal som aj ja pravidelne behať na dlhé trate a už po dvoch mesiacoch amatérskeho tréningu som zabehol svoj prvý maratón.

Nešlo o nič nezvyčajné, pretože beh patrí k základným činnostiam v žiackom živote. Pre vracajúce sa bolesti v lýtkach som však neskôr behanie obmedzil a absolvoval som len sedem pretekov dlhých aspoň ako maratón. Iní žiaci však absolvovali 6, 12, 24 i 48-hodinové behy a mnohí sa zúčastňovali aj na neuveriteľných 700, 1000, 1300 a 2700-míľových behoch v New Yorku. Počas nich aktéri väčšinu dňa behajú alebo kráčajú a maximálne niekoľko hodín spia alebo oddychujú, aby sa zmestili do časového limitu. Je to nepredstaviteľne úmorné, najmä pre žiakov-amatérov. Ale tí to cítia ako svoju duchovnú disciplínu, hoci mnohí sú z toho chronicky vyčerpaní a zranení.

Šrí Činmoj žije od roku 1964 v New Yorku, kde sa okrem iných akcií pravidelne usporadúvajú oslavy na počesť jeho narodenín (august) a jeho príchodu do USA (apríl). Prvýkrát som sa zúčastnil na takýchto oslavách v auguste 1994 (celkovo som New York navštívil dvanásťkrát). Všetci sme úprimne cítili, že sme na spoločnej lodi smerujúcej k duchovným výšinám pod vedením takého veľkého a skvelého duchovného majstra, akým bol Šrí Činmoj. Aktivity nabrali výrazné obrátky, keď v jeseni 1994 vznikol žiacky podnik Madal Bal, s. r. o. Bol som v ňom zamestnaný celých šesť rokov až do septembra 2000 ako ekonóm.

Moje duchovné zážitky sa počas meditácie prehlbovali a nezištne som pomáhal aj pri aktivitách Centra. Zapájal som sa do plagátovania a organizovania prednášok, koncertov a iných akcií slúžiacich na získavanie nových žiakov. Využíval som svoje technické znalosti práce s počítačom na grafickú prípravu plagátov, riadenie ekonomických zdrojov pre fungovanie Centra a žiackeho podniku, zúčastňoval som na sa stretnutiach s politikmi a významnými osobnosťami, jednoducho povedané, patril som medzi popredných žiakov v Centre. Pociťoval som radosť a naplnenie z toho, čo robím pre svojho Majstra a jeho manifestáciu.

Pojem manifestácia v slovníku Šrí Činmoja znamená prezentovanie božského - čiže Šrí Činmoja a jeho filozofie na verejnosti. Začína sa to nevinným úsmevom žiaka na ľudí okolo, pretože Majstra posudzujú aj podľa jeho žiakov. Pokračuje to pri náboroch nových žiakov a styku s verejnosťou.

Šrí Činmoj ustavične nabáda svojich žiakov, aby pracovali na poli manifestácie čoraz vytrvalejšie a úspešnejšie. Rozpráva, koľko duší je mu predurčených a čaká na ten pravý kontakt, ktorý ich osloví (plagát na ulici, známosť, žiacka akcia a pod.), aby k nemu prišli.

Dokonca tvrdí, že si duše svojich žiakov vybral ešte pred ich narodením, aby ich priviedol až k úplnej dokonalosti jednoty s bohom. Takže jeho žiaci zaplavujú mestá svojimi plagátmi ladenými väčšinou v jednej farbe s pokojným alebo radostným obrázkom. Ponúkajú prednášku o meditácii, koncert meditačnej hudby, lákajú okoloidúcich na nebývalé duchovné zážitky a meditáciu, ktorá má moc zmeniť váš život. Na túto akciu je vstup vždy zdarma a koná sa v prenajatých miestnostiach kultúrnych domov. Vedie ju často zahraničný žiak alebo žiačka. Ešte pred tromi rokmi ste na týchto plagátoch mohli vidieť fotografiu Šrí Činmoja s usmievavým alebo neprítomným výrazom s pripojením mena prednášajúceho. Neskôr však Šrí Činmoj z neznámych príčin zakázal uvádzať akúkoľvek spojitosť s ním.

Prirodzene, tu a tam vznikali alebo sa dokonca prehlbovali rozdiely v názoroch medzi žiakmi na prácu a riadenie žiackych podnikov, kto povedie danú skupinu žiakov alebo prednášku pre verejnosť a pod. Okrem práce v žiackom podniku sme nedostávali odmenu za aktivity v Centre a propagáciu Šrí Činmoja. Finančné zdroje Centra pozostávali len z príspevkov žiakov a žiackych podnikov. Takže okrem financií na tlač plagátov sme neminuli takmer nič. Plagátovali sme po večeroch a nociach na verejných frekventovaných priestranstvách. Občasné problémy sme mávali s mestskou políciou, majiteľmi súkromných propagačných plôch, kresťanskými združeniami a Jehovovými svedkami, ktorí nám plagáty príležitostne ničili.

Z významných akcií, ktoré sa na Slovensku uskutočnili, treba spomenúť najmä druhý bratislavský „mierový" koncert Šrí Činmoja v marci 1999. Predchádzalo mu vyhlásenie Slovenska za mierový kvet Šrí Činmoja ako siedmej krajiny na svete. Boli sme veľmi radi, že Šrí Činmoj navštívi Slovensko. Cítili sme to ako uznanie duchovného postavenia tejto krajiny od niekoho, kto je zjednotený s Bohom. Jeho hudbu sme nevnímali z rozumového hľadiska (virtuozitu a rytmus), pre nás bola prvoradá božskosť nášho Majstra. Verili sme, že jeho hudba je pre nás pomôckou na vstup do meditácie a usilovali sme sa ju sprostredkovať čo najširšiemu okruhu hľadajúcich.

Neznalí pozorovatelia zväčša vnímali len „kvílenie začínajúceho hudobníka", no my sme tento koncert, podobne ako predchádzajúci, považovali za veľmi úspešný, lebo okrem dvetisíc žiakov ho navštívilo aj približne sedem až osemtisíc ďalších poslucháčov. Sústredili sme sa na kvantitu a nepostrehli sme časté rozčarovanie v očiach odchádzajúcich návštevníkov. Pre naše kurzy sme nezískali takmer žiadnych hľadajúcich, o nových žiakoch ani nehovoriac.

Šrí Činmoj sa opäť stretol s niektorými politikmi na Slovensku aj v susedných štátoch a v Prahe sa následne konal jeden z jeho najväčších koncertov asi pre trinásťtisíc poslucháčov.

 

Odchod a vytriezvenie

Ako čas plynul, žiaci prichádzali aj odchádzali z duchovnej cesty Šrí Činmoja. Niekedy už po pár mesiacoch. Buď im nevyhovovali pravidlá, alebo necítili dostatočné duchovné naplnenie. My sme si však nikdy nepripúšťali, že by chyba mohla byť u Majstra.

Niekedy som mával slabšie alebo duchovne suchšie obdobia, najmä z dôvodu nadmernej prepracovanosti, pretože ustavične vznikali nové a nové projekty. Napríklad sme denne meditovali pred obrazom Šrí Činmoja, aby bol ocenený Nobelovou cenou za mier, literatúru alebo v ktorejkoľvek inej oblasti. Keďže sa znižoval počet návštevníkov našich kurzov, vynakladali sme väčšie úsilie na ich propagáciu. Práce a „nadčasov" bolo v žiackom podniku nekonečne veľa a navyše prísne pravidlo celibátu sa pre mňa stávalo čoraz ťažším bremenom.

Došlo to až tak ďaleko, že som sa jedného dňa rozhodol nájsť si priateľku. Robil som to potajomky a prihovoril som sa niektorým dievčatám. Veľmi rýchlo som si našiel dievča a stretával som sa s ním po večeroch a víkendoch v dostatočnej vzdialenosti od dosahu uší a očí žiakov. Bolo krásne byť zamilovaný a náš vzťah prerástol do hlbokého citu.

Kolegovia netušili, čo sa so mnou deje. Zrazu som bol lepší a chápavejší k ostatným. Svojej priateľke som len ťažko vysvetľoval, v akej zvláštnej firme pracujem a prečo musím náš vzťah držať v tajnosti. Približne po troch mesiacoch sme boli odhalení. Jedna žiačka nás videla a ihneď to nahlásila vedúcemu Centra. Práve v ten deň som sa balil na svoju ďalšiu cestu do New Yorku na oslavy narodenín Šrí Činmoja. Napokon som nikam necestoval.

Vedúci bratislavského centra to oznámil vedúcemu pre Európu. Ten sa ho spýtal na môj postoj. Až potom mi oznámili, že ma videli s priateľkou a spýtali sa ma, či je to pravda. Pokojne som prisvedčil. A tak to vedúci pre Európu oznámil Šrí Činmojovi aj s opisom mojej pracovnej pozície.

Šrí Činmoj si veľmi zakladal na žiackych podnikoch a chcel vedieť, či som pre Madal Bal nenahraditeľný (týmto určite mnohých zaskočil, lebo doteraz tvrdil, že všetci sú nahraditeľní, len boh je nenahraditeľný). Diplomatickú odpoveď dal až po troch týždňoch, keď sa ho na to isté opýtali znovu. Povedal, že už ďalej nemôžem chodiť do Centra.

V Madal Bale som zotrval ešte niekoľko týždňov, aby som zaučil svojho nástupcu. Skúšali ma prehovoriť, aby som zanechal svoju priateľku a požiadal Šrí Činmoja o dovolenie vrátiť sa naspäť. Ich postoj ku mne sa stával odmeranejší, v ich očiach som už bol nečistý, pohltený nevedomosťou a odvrátený od boha. Nemal som problém s odchodom, pretože som si konečne mohol oddýchnuť a spoznať príjemnejšiu a krajšiu stránku života. S mojou partnerkou som sa o necelý rok v kostole zosobášil a dodnes máme šťastné a spokojné manželstvo.

Napriek odchodu sa môj vzťah k Šrí Činmojovi a nazeranie na neho nezmenilo. Ostal som jeho sympatizantom a považoval som ho za svojho dokonalého duchovného Majstra. Zároveň som sa začal stretávať s niektorými mojimi dobrými priateľmi, bývalými žiakmi, čo v čase, keď som bol v Centre, bolo absolútne nemysliteľné. (Iných priateľov som zanechal krátko po tom, ako som sa stal žiakom.) Dozvedel som sa o ich nepríjemných skúsenostiach na ceste Šrí Činmoja, čo spôsobilo, že môj záujem o meditácie, behanie a Šrí Činmoja sa postupne vytrácal.

 

Odvrátená tvár božského avatára

Ako žiak Šrí Činmoja som bol na sto percent presvedčený o dokonalosti svojho duchovného Majstra. Šrí Činmoj o sebe hovoril, že už vo svojich dvanástich rokoch plne realizoval boha - dosiahol najvyšší duchovný stav a úplne a vedome sa zjednotil s bohom. Napodiv nás ľahko presvedčil, že je avatár - priame vtelenie boha. To znamenalo, že čokoľvek povedal alebo urobil, bolo z božského zdroja určené pre pokrok a blaho ľudstva. Takáto vzácna duša vraj na zemi zotrváva len zo svojho súcitu.

Medzi avatárov sa podľa hinduistickej tradície radia Kristus, Budha, Krišna, Ramakrišna, Aurobindo a niekoľkí ďalší. Šrí Činmoj však s obľubou svojim žiakom prízvukuje, že najvýhodnejšie pre ich duchovný pokrok je, ak príjmu žijúceho avatára, teda jeho. Naopak, nezabudne im pri každej príležitosti zdôrazniť, že neposlušnosť voči nemu „je horšia ako smrť". Takáto absolútna úcta ku guru je typická pre Indiu, kde žiaci považujú svojho duchovného Majstra takmer vždy za vedome zjednoteného s bohom a avatára. Preto nečudo, že v Indii platí príslovie: Avatári rastú ako huby po daždi.

V prípade Šrí Činmoja je však takýto obraz božského guru v príkrom rozpore s realitou. Svedčí o tom aj internetová stránka, na ktorej jeho bývalí žiaci opisujú svoje otrasné „duchovné zážitky" so svojím Majstrom. Niektorí vypovedajú aj o jeho podvodoch pri športových výkonoch, iní zasa opisujú svoje utrpenie v Centre a klamstvá, ktoré o nich povedal Majster. Najviac ma však šokovali informácie bývalých žiačok o sexuálnych praktikách Šrí Činmoja. Podľa ich výpovedí pozýval Šrí Činmoj vybrané žiačky do svojho domu alebo do hotela a tam ich nútil, aby robili rôzne nečisté praktiky. Pravidlo celibátu bolo razom kdesi v nedohľadne...

Bolo ťažké stráviť niečo také neuveriteľné. Ale po pár dňoch som bol absolútne presvedčený o pravdivosti týchto výpovedí, v ktorých na duši hlboko zranené obete opisovali vlastné skúsenosti so Šrí Činmojom a následky, ktoré z toho pre ich život vznikli. Mnohé tehotné žiačky Činmoj nútil, aby išli na potrat. Sám manipuloval s oddanosťou žiakov a obratne premieňal klamstvo na pravdu. Presviedčanie a nátlak robil buď osobne, alebo na to využil vybraných žiakov.

Pre úspech každého kultu je nevyhnutné ovládať a riadiť prístup k informáciám. To je aj prípad Šrí Činmoja, ktorý je majstrom manipulácie. Informácie a sily vonkajšieho sveta prezentuje ako nebožské a nepriateľské. Podobne označuje aj bývalých žiakov, pred ktorými si treba dávať veľký pozor a určite sa s nimi neradno stýkať a čítať ich listy. Hovorí, že sú na zlej strane a kopú si vlastný duchovný hrob. Na súčasných žiakov tlačí aj vyhláseniami, že ak opustia Centrum, duchovne tým upadnú, čo im môže skutočne spôsobiť psychické traumy a vážne zdravotné ťažkosti. Takéto praktiky nemajú ďaleko k zastrašovaniu a psychickému vydieraniu.

 

Bitka o internet

Okrem uvedenej webovej stránky založili bývalí Činmojovi žiaci na internete aj ďalšie stránky, kde uviedli svoje neblahé skúsenosti. No reakcia Šrí Činmoja nenechala na seba dlho čakať a svojim žiakom prísne zakázal akýkoľvek prístup na ne. Keď sa informácie o skutočnej Šrí Činmojovej tvári množili, prikázal vybraným žiakom, aby sa pokúsili zničiť tieto internetové stránky. A tak sa im hackerským a nátlakovým spôsobom podarilo trvalo alebo dočasne zneškodniť niektoré informácie. Bývalí žiaci však vytrvali vo svojom úsilí a v súčasnosti môžete nájsť množstvo otrasných výpovedí o zhubnom pôsobení kultu Šrí Činmoja na stránkach http://www.chinmoycult.com a http://groups.yahoo.com/group/Sri_Chinmoy_Information. (Niektoré z nich chceme v skrátenej verzii postupne uverejniť aj v Rozmere - pozn. red.).

Šrí Činmoj sa však nedal odradiť a svojich žiakov nahovoril, aby založili tisícky stránok, v ktorých názve je jeho meno. Ak teda niekto vyhľadáva podľa mena, nájde veľké množstvo stránok propagujúcich Šrí Činmoja, na ktorých je často len jedna básnička.

Moje sympatie k tomuto falošnému majstrovi boli razom preč. Možno by som celú záležitosť nechal tak, pokiaľ by na ceste Šrí Činmoja nebolo veľa mojich priateľov. Cítil som, že je veľmi potrebné oznámiť žiakom tieto skutočnosti, lebo boli od nich masívne izolovaní. Do jedného listu som preto preložil výpovede bývalých žiakov a žiačok a pridal vlastný postoj. Listy som rozposlal poštou na všetky známe adresy súčasným aj bývalým žiakom.

Ohlas bol veľký, obe skupiny však reagovali odlišne. Bývalí žiaci boli zaskočení ale radi, pretože sa zbavili sužujúceho pocitu, že oni sú na vine, keď opustili svojho Majstra.

Medzi súčasnými žiakmi nastal poplach - čítať list im ihneď zakázali a bez otvorenia ho museli zahodiť. Väčšina z nich to zrejme aj urobila. Našlo sa ale veľa takých, ktorí si ho potajomky prečítali. Ako som sa neskôr dozvedel, ich postoje sa rôznili. Niektorí z Centra definitívne odišli, ďalší síce uverili výpovediam, ale napriek tomu sa rozhodli zostať, napríklad pre zamestnanie v žiackych podnikoch a zo strachu z vonkajšieho sveta, v ktorom už nemali priateľov.

Šrí Činmoj dôsledne oddeľuje svojich žiakov od skutočného sveta. Tí postupne prerušujú svoje kontakty s priateľmi i rodinou. Ich izolácia sa prehlbuje a sú uzavretí len v kruhu žiakov. O svojej ilúzii sú presvedčení ako o najvyššej pravde. Ak im predostriete dôkazy o konaní ich Majstra, neuveria. Skôr sa obrátia proti vám a prerušia s vami akékoľvek ďalšie kontakty.

Pokiaľ som bol členom Šrí Činmojovho centra, bol som úplne presvedčený o veľkosti svojho duchovného Majstra a avatára, ktorý ma vnútorne vedie k realizácii a jednote s bohom. Dnes však viem, že Šrí Činmoj je nebezpečný manipulátor, ktorý zneužíva úprimné ciele svojich žiakov. Je to vlk v koži baránka. Tí, ktorí boli na duchovnej ceste s ním v kontakte dostatočne dlho a odišli od neho, rozprávajú podobne.

 

Poznámky

1 Pojem „cesta" je frekventovaným slovom vo výrazovom slovníku žiakov Šrí Činmoja. Myslí sa ním duchovná cesta, učenie, ale i životný štýl, hodnoty a ciele, ktoré si oddaní Šrí Činmoja navzájom odovzdávajú na ceste k osvieteniu, ktoré im guru sľubuje.

2 Medzi žiakmi sa používa skratka CKG, ktorá je skratkou Činmojovho mena - Chinmoy Kumar Ghose; pričom Kumar Ghose je jeho civilné meno a meno Chinmoy označuje osobu „plnú božského vedomia". V styku s ním ho jeho žiaci oslovujú jednoducho „guru".