Nástup platónskeho veku Vodnára

V posledných rokoch sa v našich kníhkupectvách objavujú tituly, ktoré sa usilujú predostrieť duchovnú víziu ľudských dejín širšej verejnosti. Patria k nim diela Emila Páleša Angelológia dejín a Tajné dejiny od českého autora Bohuslava Vurma. Ani povrchnému čitateľovi nemôže uniknúť úsilie autorov udeliť každej ére formotvorný duchovný podtext. V histórii bol reprezentovaný mnohými ezoterickými zoskupeniami, ale i silnými jedincami pohybujúcimi sa bezpečne v sférach okultizmu. Z diela Bohuslava Vurma spomedzi nich vyberáme: renesančného mága Giordana Bruna, spoločenstvo Christiana Rosenkreutza, mediumizmus Emanuela Swedenborga, knieža Saint Germaina, Iluminátov, Teozofickú spoločnosť, duchovné posolstvo Rudolfa Steinera atď.

Autor Angelológie dejín vo svojom obsiahlom diele uvažuje o garanciách kultúrnych epoch, ktoré reprezentujú biblické duchovné bytosti - anjeli. Anjeli Gabriel, Samael, Rafael, Zachariel, Anael, Orifiel a Michael a ich kniežatstvá rôznymi spôsobmi vstupovali a inšpirovali jednotlivé historicko-kultúrne epochy. Jednoducho „bohovia nezmizli, len zostúpili z neba na zem!"1 Podľa autora sa v čase Kristovho príchodu pohanskí bohovia vtelili do kresťanských svätcov. Napríklad bradatý Zeus sa plynulo mení na svätého Petra a keltská bohyňa jasnej inšpirácie Brighid na svätú Brigitu."2 Na prahu novoveku však domnelí vyslanci menia svoju rétoriku: „Naši strašní bohovia iba zmenili meno, rýmujú sa teraz na -izmus, ako vraví Jung."3

„Originálne" projekcie autora, vyrastajúce z antropozofickej duchovnej vedy, vykazujú niektoré súvislosti s mysticko-astrálnymi gnózami helenizmu. Peržan Mani (216 - 279) mal v svojej doktríne podobné gnostické prvky, napríklad eóny. Predstavovali idey, objektivizácie božstiev, z ktorých postupne vznikli: svet (makrokozmos), príroda, jednotlivé veci a človek (mikrokozmos). Potom sa všetko od človeka cez eóny znova vracalo k božstvu."4 Páleš v spomenutom diele uvádza sedem duchovných garancií: „Siedmi z archanjelov, ktorí sú zároveň planetárnymi inteligenciami nebeských telies v Slnečnej sústave, sú predmetom tejto knihy."5 Rovnako u spomínaného filozofa helenizmu vládnucu nevyhnutnosť upravuje číslo sedem, ktoré má v sebe celé tajomstvo bytia a existencie.

Pre nás z týchto diel plynie dôležitý záver, ktorým je oficiálne uznanie duchovného fenoménu New Age, ktorý tak nie je žiadnou fikciou, ale reálnou náboženskou skutočnosťou. Tým sa vlastne duchovnosť Vodnára stáva legitímnym predmetom religionistického výskumu.

Hoci vek Vodnára má podľa babylonského kalendára nastať až roku 3578, nie je tento časový horizont záväzný pre všetkých. Ako hovoria klasici New Age, ten, „kto si na vyšších rovinách dokáže byť vedomý sám seba, ocitá sa vo svojom vedomí už v nadchádzajúcom veku."6 Anticipácia nie je teda záležitosťou objektívneho ustanovenia vlády Vodnára, ale skôr súvisí s mentálnou anticipáciou veku Vodnára. Mentálna anticipácia sa spája s podmienkou globálnej anticipácie, ktorá však vytvára nebezpečný spoločenský precedens. V prognostike veku Vodnára sú postulované nasledujúce závery: „Pre niektorých ľudí zrejme vek Vodnára nikdy nenastane! Začína im hroziť, že z ďalšieho priameho vývoja ľudstva vypadnú celkom, podobne ako tí, čo v druhej polovici života ustrnú vo vývoji!"7 Mechanizmus „prirodzeného výberu" nie je v spisoch bližšie špecifikovaný, ale ľudstvo poučené históriou by apriórne malo odmietať akékoľvek indície vedúce k likvidácii nepohodlných a „nepokrokových".

Je prirodzené, že súčasné hospodárske a politické globalizačné trendy je potrebné podložiť duchovnými hodnotami. Preto sa v súčasnosti na rôznych fórach diskutuje o prvom oficiálne zverejnenom koncepte Európskej ústavy (6. 2. 2003). Márne by sme v ňom hľadali spomenutie náboženských koreňov nášho starého svetadielu. Z tohto dôvodu „katolíci, protestanti a iné náboženské spoločenstvá požiadali Európsky konvent, aby v článku 2, kde sa pod názvom Hodnoty únie uvádza budúca Magna charta Európy, spomenul Boh a kresťanské hodnoty, ktoré sformovali silnú Európu". Preto aj Svätá stolica vidí v ústave Európskej únie značné medzery.8

Z pohľadu našej témy oficiálne prijatie duchovných konzekvencií v súvislosti s integračnými snahami v Európe by nepriamo vytváralo účinnú obranu voči oficiálnemu deklarovaniu synkretickej religiozity New Age. V každom prípade existencia hnutia New Age nás upozorňuje na zaostávanie projekcie duchovnej vízie sveta za technologicky a mediálne podmienenou globalizáciou. Zjednotená Európa tým, že sa oficiálne prihlási ku svojim kresťanským koreňom, potvrdí duchovný základ svojej hodnotovej orientácie. Zároveň tento krok v rámci vyspelej západnej demokracie nemôže signalizovať nástup akejkoľvek formy náboženského prozelytizmu.

Aktuálny problém pre politikov, religionistov, sociológov a teológov je, na akej báze sa jednotlivé názory, koncepcie a náboženstvá zjednotia a akými prostriedkami uvedú svoje protikladné stanoviská do súladu. Svetom rezonujú požiadavky tolerancie, úcty a rešpektu pri vedení dialógu, avšak dnešný svet potvrdzuje i opačný typ komunikácie. Kultúrny svet 21. storočia vníma tieto strety s rozpakmi a rozčarovaním. Medzináboženský dialóg v žiadnom prípade nemá smerovať k násilnej eliminácii náboženstiev.

 

Slovo na záver

Pravdepodobne každý z nás si v okamihu zrodu nového milénia kládol otázky, ktoré sa dotýkali etického, náboženského či duchovného rámca vývoja nastávajúcej etapy ľudských dejín. Náboženstvá v tejto úvahe o treťom tisícročí vystupujú ako veľmi dôležitý a nezastupiteľný spoločenský atribút. Jeho význam potvrdzujú mnohé štatistické výskumy, ktoré vydávajú dostatočné svedectvo o náraste veriacich ľudí a o rapídnom poklese ateistov. Človek si zároveň dostatočne uvedomuje krehkosť ľudskej existencie a azda i preto sa ateizmus dnes „nenosí", jednoducho už nie je v móde.

S ohrozením ľudstva sa spája i téma spásy človeka, ktorú mu náboženstvo ponúka. Prirodzene, nárast počtu nábožensky založených spôsobujú i prúdy novej spirituality, ktorá v mnohých prípadoch nepriamo ťaží najmä zo všeobecného náboženského analfabetizmu.

Na všeobecnej náboženskej nevedomosti sa, samozrejme, podpisovali mnohé spoločensko-politické podmienenia, ale popri nich výrazne absentovali pastoračné usmernenia veriacich tradičných cirkví, ktoré by odkrývali úskalia novodobej religióznej ponuky. V niektorých prípadoch s ňou koketovali i samotní duchovní. Prakticky niekoľko rokov neexistovalo oficiálne deklarované stanovisko Rímskokatolíckej cirkvi k fenoménu New Age. Jeho podrobná analýza chýba aj Evanjelickej cirkvi a. v. Jej predstavitelia na Slovensku potvrdili dôležitosť teologickej reflexie fenoménu, ku ktorej sa zatiaľ sumarizujú patričné podklady. Vzhľadom na neprítomnosť hierarchickej štruktúry evanjelickej cirkvi sú jednotlivé cirkevné zbory v reflexii úplne slobodné. Parciálne takéto dokumenty prijali Evanjelická cirkev a. v. v Rakúsku a v Nemecku.

V prípade menšej kresťanskej denominácie Cirkvi bratskej, ktorej misijná spoločnosť Ježiš pre každého sídli v Leviciach, môžeme hovoriť o vôbec prvom vydaní publikácie (prekladu) týkajúcej sa fenoménu New Age na Slovensku.

Situácia sa postupom času zmenila a fenomén New Age získal „vážnosť" aj v najväčšej kresťanskej spoločnosti - Rímskokatolíckej cirkvi. Konkrétne v tlačovom stredisku Svätej stolice predstavili 3. februára 2003 dokument Ježiš darca živej vody. Kresťanská reflexia o New Age, ktorý vydalo vatikánske vydavateľstvo Libreria Editrice Vaticana. Dokumentom katolícki teológovia nielenže oficiálne potvrdili existenciu fenoménu New Age, ale ho akceptovali ako špecifickú výzvu adresovanú i do vlastných radov. Poprední teológovia Pápežskej rady pre kultúru, Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg, Kongregácie pre evanjelizáciu národov a Kongregácie pre náuku viery vnímajú a reflektujú fenomén New Age nie preto, lebo práve toto hnutie by bolo reprezentantom prichádzajúcej novej éry. Dôvodom je, aby Cirkev v protiklade k výzve New Age pomáhala ľuďom opäť nájsť ich osobný rozmer spásy vykupujúcim stretnutím s Kristom. To znamená: stretnúť sa s Kristom ako s darcom živej vody.

Vráťme sa však k pôvodnému vzťahu vízie sveta a spolužitia celej náboženskej ekumény. Dlhé storočia náboženstvá kráčajú dejinami ako svedkovia živej nádeje človeka v transcendentnú dimenziu. Dejiny spolužitia náboženstiev striedajú víťazstvá i pády. Obrusovanie hrán vzájomných kontroverzných postojov malo v histórii rôznu podobu. Rozhodne k ich vzájomnej ústretovosti mala prispieť i alternatíva náboženského synkretizmu. Jeho parciálne geograficky ohraničené podoby prežívajú doteraz.

Synkretizmus New Age má ale úplne odlišné, a teda globálne nadnárodné a nadnáboženské súvislosti. Globalizácia je jav, ktorý zjavne rozkolísava i náboženskú scénu. Úspešná expanzia fenoménu New Age spočíva i v použití taktiky „zákulisnej evanjelizácie", ktorej najväčším esom je akcentácia nábožensky indiferentného zážitku. Vnútorné prežívanie má zároveň integrálnu povahu umožňujúcu adeptovi v sebe zjednotiť ezoterické odnože jednotlivých náboženstiev. Zjednotenie predstavuje univerzálnu platformu vstupu pre príslušníkov z rôznych nábožensko-kultúrnych tradícií.

Fenomén New Age sa kryštalizuje ako globálne pôsobiaci ezoterický prúd, ktorý sprevádza nástup nového milénia. Ako taký vstúpi i do análov dejín náboženstiev. V ich rámci by sa mohol považovať za najreprezentatívnejší variant postmodernej religiozity. Postmoderna ako završujúca fáza jedného sveta, založeného na absolutizácii človeka - na „antropoteizme", ktorého korene by sme mohli nájsť u renesančných sociálnych a prírodných filozofov, vstupuje do svojho terminálu. Zároveň predstavuje určité intermezzo v celej oblasti ľudskej duchovnej činnosti.

Krátky predel, ktorý nás delí od nástupu novej éry, v nás vyvoláva mnohé očakávania. Avšak jej sociálne, politické, kultúrne a religiózne súradnice rozhodne nie sú predikovateľné z príslušných konvenčne zvolených zoskupení hviezd. Podobne, budúcnosť ľudstva sa neodvíja od procesného pohybu osi našej zemegule. Všetky tieto „zaručené" vonkajšie predestináty chcú zakryť pravé zdroje genealógie náboženského spolužitia, ktoré sú uložené v transcendentne zakotvenom milujúcom ľudskom srdci.

 

Poznámky:

1 Páleš, E.: Angelológia dejín. Bratislava 2001, s. 618

2 Tamže, s. 618

3 Tamže, s. 618

4 Porov.: Legowitz, J.: Prehľad dejín filozofie. Bratislava 1973, s. 154

5 Páleš, E.: Angelológia dejín, c. d., s. 262

6 Tamže, s. 145

7 Tamže, s. 145

8 Koncept Európskej ústavy. In: Život Cirkvi, č. 7/2003, s. 5