V dvanástich rokoch prišiel Činmoj o obidvoch rodičov a so súrodencami odišiel do ášramu učiteľa Šrí Aurobinda. Tam podľa vlastných slov dosiahol osvietenie a tzv. „realizáciu Boha". Roku 1964 ho Šrí Aurobindo poslal do USA, aby viedol misiu na Západe. Pracoval ako úradník indického konzulátu v New Yorku, kde sa natrvalo usadil. Prácu v politike však zakrátko opustil a začal sa venovať náboženskej kariére.

Činmojova náboženská prax, nazývaná integrálny joga, sa postupne vzdialila od hinduizmu aj od Aurobindovho učenia. Činmoj sa stal ústrednou postavou, s ktorou stojí a padá jeho hnutie. Od svojich žiakov vyžaduje absolútnu poslušnosť (napr. doslova hovorí: „Svojou neposlušnosťou si kopete hrob!") a je nimi vzývaný ako avatár (vtelený Boh), ktorý im umožňuje jedinú pravú meditáciu, vedúcu k Najvyššiemu - Supreme (o tejto praxi podrobnejšie v rozhovore na s. 3 až 6 - pozn. red.).

Odborníci na problematiku siekt v tejto súvislosti varujú pred nebezpečenstvom straty osobnej identity a s ňou spojeným psychickým narušením. Tieto negatívne dôsledky môžu vzniknúť pri úplnom, nekritickom napojení sa naosobu guru pri meditáciách. Ako podotkol religionista Tomáš Novotný „meditačné techniky môžu spôsobiť rozdvojenie osobnosti a iné psychické problémy, používanie autohypnózy (sústredenie sa na transcendentál) sa môže stať nezodpovedným zahrávaním sa s dosiaľ nepreskúmanými oblasťami psychiky. Mimoriadne nebezpečenstvo môže hroziť tým, ktorí majú skryté predpoklady na epilepsiu."

Okrem tradičného vegetariánstva, zákazu fajčenia, drog a alkoholu vyžaduje Činmoj od svojich žiakov (aj ženatých či vydaté) prísny celibát. Existujú svedectvá o tom, že Činmojov asexuálny imperatív zapríčinil rozpad rodín, v ktorých jeden z partnerov, po tom, čo v guru uveril, prestal so svojím manželom vzájomne spolunažívať. Učenie o odmietaní sexu má korene už u Šrí Aurobinda, respektíve u jeho partnerky božskej Alfassy, ktorá tvrdila, že ľudstvo vývojom dospeje do novej rasy so „supramentálnym" telom, ktoré umožní nepohlavné - duchovné rozmnožovanie človeka. Vzhľadom na zásadovosť Šrí Činmojovho nároku je prekvapujúce svedectvo o jeho promiskuite, ktoré na internete zverejnili jeho bývalí žiaci (pozri príspevok na s. 7).

Okrem duchovných hodnôt kladie integrálna joga dôraz aj na šport a kultúru, v ktorých opäťnedostižne vyniká Šrí Činmoj. Jeho „fenomenálne" výkony síce môžu v nezaujatých čitateľoch vyvolať povznesený úsmev, smutné však je, že nadšení žiaci nižšie uvedeným „husárskym kúskom" skalopevne veria. Aby Činmoj ukázal, aká sila tkvie v jeho meditáciách, uvoľňuje ju do neslýchaných siláckych výkonov. Oddaní o guru vyznávajú, že vzoprel slona, lietadlo alebo plošinu s niekoľkými desiatkami osôb. Medzi žiakmi koluje mnoho verzií podobných historiek, v skutočnosti však neexistuje nezávislý dôkaz potvrdzujúci podobné výkony.

Takisto neuveriteľné sú správy o obrovskej umeleckej potencii Šrí Činmoja. Aby guru napomohol tvorbu mieru vo svete, vo voľných chvíľach maľuje, doslova chrlí kresbičky mierových vtáčikov - podľa rôznych údajov sa dá zrátať, že ich vytvoril asi desať miliónov; okremtoho stvárnil asi 150 000 obrazov. Ďalším jeho umeleckým činom je písanie kníh - tých má údajne na konte takmer jeden a pol tisíca, básní vyprodukoval vyše 30 000, pre mierové koncerty zložil približne 14 000 piesní, pri ktorých sa sám sprevádza na desiatkach nástrojov.

Aby Šrí Činmoj vytvoril zdanie o svojom celosvetovom duchovnom význame, vyhľadáva stretnutia s vplyvnými politikmi, náboženskými osobnosťami, športovcami a umelcami a potom profituje zo spoločných fotografií. Len na ilustráciu - guru pózoval s Clintonom, Matkou Teréziou, dalajlámom, atlétom Lewisom alebo s beatnikom McCartneyom. Ku Šrí Činmojovým snímkam s pápežmi sa vyjadril biskupský ordinariát: „Odkazy na stretnutia Šrí Činmoja s Pavlom VI. a Jánom Pavlom II. sa často zneužívajú na propagačné účely. Okrem troch krátkych stretnutí v rámci verejných audiencií neexistujú žiadne, a už vôbec nie oficiálne vzájomné vzťahy. Vatikán sa dokonca od Činmoja a jeho náboženských nárokov výslovne dištancoval."

Kam môže viesť neinformovanosť, ukázal bývalý slovenský prezident Michal Kováč, keď pri návšteve guru vyhlásil: „Teší ma, že už existujú Šrí Činmojove centrá v Bratislave a v Košiciach. Dúfam, že v budúcnosti omnoho viac mladých ľudí našej krajiny bude nasledovať vaše učenie." V súčasnosti praktizuje život podľa Činmojových zásad asi 1 500 až 2 000 žiakov vo svete, z toho asi 300 na území bývalého Československa.

V dnešných postmoderných časoch mnohí tolerantne povedia: „Nech si každý verí, čomu chce." V prípade hnutia Šrí Činmoja s týmto tvrdením nemožno súhlasiť. Základným argumentom proti Činmojovmu hnutiu je prítomnosť psychickej manipulácie, ktorá žiakov pripravuje o slobodu rozhodovania. Mladí ľudia, Šrí Činmojovi žiaci, ktorí sa nadchli čistotou, krásou a harmóniou, by nemali zbytočne plytvať svojou energiou, aby podporili samoľúbosť starnúceho guru, ktorý žije v sebaklame o svojej božskosti a genialite.

 

Martin Kořínek (* 1971) – publicista, redaktor českého časopisu Dingir, štvrťročníka zaoberajúceho sa súčasnou náboženskou scénou.