Sociologické aspekty hnutia New Age

Uviesť sociálne aspekty hnutia New Age znamená predstaviť a vnímať ho ako oficiálne pôsobiaci náboženský jav v spoločenskej rovine. A práve v tejto rovine sa poodhaľujú jeho sociálne zdroje a ciele, ktoré zahŕňajú špecifické kultúrnohistorické paralely.

Rozhodujúcim činiteľom ovplyvňujúcim náš pohľad na svet sú masovokomunikačné prostriedky. Médiá nám každodenne sprostredkúvajú globálny pohľad na svet, ktorý je naplnený sociálnymi, politickými a medzináboženskými konfliktmi. Všadeprítomná rozorvanosť našej postmodernej doby vytvára ustavičný tlak na psychiku človeka. Ovocím tohto pôsobenia je všeobecná túžba ľudstva po harmónii a láske. Ich nedostatok paušálne vyvoláva frustráciu človeka v spoločnosti na prelome milénií.

Neistota sprevádza jednotlivca bez ohľadu na jeho príslušnosť k novým či tradičným náboženstvám. I v nich sme svedkami hľadania nového osobného a tým autentického vzťahu, napríklad k osobe Ježiša Krista. Kresťania vnútorne cítia, že dnes už nevystačia so „stredovekou" vierou, ktorá spočíva iba v dodržiavaní Dekalógu. Duchovní, ale často i laici rozpoznávajúci „znamenia časov", vyzývajú na nové obrátenie oživujúce čas Turíc. V mnohých kresťanských cirkvách a denomináciách by sme našli výzvu na novú vnútornú konverziu, ktorá sa navonok prejaví túžbou po živej osobnej viere založenej na zvnútornenom vzťahu k Bohu.

Preukázateľným dôvodom na túto duchovnú výzvu je viditeľná devalvácia hodnôt. Prejavujú sa v rozklade tradičného chápania rodiny (v niektorých štátoch nemusí byť podmienená komplementaritou pohlaví), narastajúcom konzumizme valcujúcom nielen západnú Európu, strate zmyslu pre utrpenie (uzákonenie eutanázie v niektorých štátoch sveta), zneužívaní maloletých (často i v odvetví modelingu, všeobecne dostupnej detskej pornografii), tichej a spoločensky tolerovanej korupcii, spojenej predovšetkým s nedostatkom mužských autorít, hrozbe vojenského zneužitia akumulovaného atómového potenciálu, neschopnosti nadnárodných organizácií riešiť problematiku hladu nielen tretieho sveta atď. Do krátkeho výpočtu treba zaradiť i globálne ekologické problémy života človeka, ktorými sú vyčerpanie fosílnych zásob, skleníkový efekt, celkové znečistenie ovzdušia a pod.

Avšak život každého človeka je sprevádzaný túžbou žiť v usporiadanom svete naplnenom príjemnými chvíľami a hodnotami. Práve tu zaznamenáva úspech duchovný predaj, v ktorom úspešne nastupuje nový tovar - a tým sú rôzne spirituálne techniky umožňujúce „nadprirodzenú zábavku". Metódy účinne (hoci len iluzórne) vymaňujú človeka z civilizačného marazmu.

Prednosťou nových prúdov je hoci len zdanlivé riešenie aktuálnych problémov dotýkajúcich sa ďalšieho smerovania ľudstva. Ony „vyjadrujú túžby ľudí". Hoci je pravda, že príťažlivosť kultov siete New Age je nepriamoúmerná ich schopnosti tieto túžby uspokojiť. Mária Widlová v tejto súvislosti hovorí o nástupe „náboženstiev túžby". Skvelým príkladom je samospasiteľná metóda pozitívneho myslenia Josepha Murphyho, v ktorej Boh je metaforou moci myslenia, modlitba nie je nič iné ako autosugescia a zlo je synonymom zlého vedomia.1 Pragmatickosť tejto autosugestívnej metódy spočíva v jej prispôsobení sa hodnotám modernej spoločnosti, ako je úspech, výkonnosť a egocentrizmus.

V rámci sociologického výskumu evidujeme prvopočiatky súvislostí medzi spoločensko-historickými javmi a vytváraním prvobuniek (Nová Cirkev, Teozofická spoločnosť a Antropozofická spoločnosť) hnutia New Age. Styčnú plochu oboch spoločenských fenoménov predstavovala idea milenarizmu (lat. mille - tisíc). Vtedajšie ezoterické kruhy vnímali nástup nového tisícročia v znamení zaužívanej archetypálnej paradigmy. Spočívala, ako sme už spomínali, v hlboko zakorenenej ľudskej viere, v čomsi, čo známy mytológ Mircea Eliade nazýva mytémou (témou mýtu). Očakávaná budúcnosť nesie názov Zlatý vek, Eden, Utópia, Pozemský raj, Božie mesto či Nový Jeruzalem...2

Vzácnosť blížiacej sa udalosti sa v tomto prípade viazala na zlomovú ojedinelosť historického okamihu, ktorým bolo striedanie milénií. Historický prelom posilňoval v ezoterických zoskupeniach vieru v uskutočnenie odvekého mýtu ľudstva a jeho zasadenie do konkrétnej dejinnej skutočnosti. V teozofických scenároch nástup „Zlatého veku" dostával konkrétnu podobu a prirodzene sa spájal so striedaním duchovných garancií sveta.

 

Kult éry Vodnára

Ezoterické kruhy účelovo oprášili starú koncepciu platónského roka, týždňa, v ktorej „Fénix - vták slnka - raz za platónsky týždeň (504 rokov), každú platónsku nedeľu, vstáva z popola."3 Podľa nich svetu vládne kairos - posvätný čas, ktorý sa cyklicky opakuje. Súčasne tvrdili, že kairos sám si vyžaduje nastolenie kvalitatívne nového náboženského kultu, ktorý bude univerzálne usmerňovať spiritualitu počas nasledujúceho platónskeho roka. Kresťanská spiritualita, ktorá bola garantovaná vládou Rýb, nezadržateľne odchádza a na jej miesto nastupuje nové božstvo - kult Vodnára. Uctievanie tohto nového božstva údajne automaticky zmobilizuje a usmerní duchovný potenciál ľudskej populácie, ktorý vzápätí paranormálnym aktom vyvolá vnútornú, globálnu konverziu obyvateľstva.

Teozofia pri presadzovaní svojich názorov argumentuje celosvetovými, nábožensky motivovanými nepokojmi. Tieto rôznorodé spoločenské disonancie sa podľa teozofov odstránia až potom, keď ľudstvo začne (v duchu gnózy) uprednostňovať nábožensky neviazanú pravdu a poznanie. Už Teozofická spoločnosť vyhlasuje cieľ svojho úsilia, ktorým je zabezpečenie harmonického života obyvateľov zeme. Na tom si vytyčuje prvoradú a priliehavú úlohu, ktorou je „usmernenie všetkých náboženstiev, siekt a národov pod spoločný systém etických zásad, založených na večných pravdách."4

Ďalším spoločenským podnetom vzniku a vývoja hnutia New Age je všeobecný marazmus atakujúci svet po druhej svetovej vojne. V akademickej rovine ho najadekvátnejšie vyjadrila filozofia existencializmu. Odpoveďou na tieto skutočnosti je i antimilitaristický spoločenský pohyb, ktorý priamo súvisel s nástupom kontrakultúry v 60. rokoch v USA. V týchto pohnutých časoch mnohé nepolitické, antiintelektuálne a neoromantické zoskupenia - tvorené prevažne mladými ľuďmi - protestovali jednak proti participácii USA vo vietnamskej vojne, ale i proti tradičným hodnotám a prejavom konzumizmu. Rôzne formy protestu vznikajú najmä v Kalifornii, kde zrodili hnutie hippies (výrazne spopularizované skupinou Beatles). V akademickej rovine novú kultúrnu vlnu reprezentoval literárny prúd beatnikov (prozaik Jack Kerouac, básnik Laurence Ferlinghetti).

 

Veda a metafyzika

Sociálny protest odmietajúci tradičné hodnoty sa premietal aj do oblasti exaktných vied tým, že uviedol kritiku zaužívaných racionálnych prístupov v poznávaní sveta. Paradoxne tak na poli vedeckého bádania nastáva akási renesancia iracionalizmu. Mnohí prírodovedci nachádzajú paralely medzi svojimi výskumami (napr. v oblasti subatomárnych častíc) a metafyzickými základmi starovekých ázijských náboženstiev. Klasickým príkladom je dielo Fritjofa Capru Tao fyziky, ktoré širokej verejnosti populárnou formou sprostredkúva vedecké objavy v spojitosti s hinduizmom.

Podobným spôsobom postupuje Rupert Shaldrake pracujúci na pomedzí exaktnej vedy, filozofie a náboženstva. Vo svojom diele Tao prírody predkladá ľudstvu nasledujúci apel: „Objavme opäť, že príroda, jej miesto a jej doba sú sväté a buďme za to vďační."5 Rovnaké posolstvo zaznieva i z ďalšieho diela Tvoriaci vesmír, ktoré vzniklo počas jeho dvojročného pobytu v kresťanskom Šantivanam ášrame benediktína Bede Griffithsa. Koncept knihy pripomína starý pokus Barucha Spinozu o vytvorenie symbiózy prírody tvoriacej a tvorivej. Analógiou tvorivej prírody sú morfogenetické polia, ktoré ako nepredpojatý duchovný princíp pôsobia na príslušné biologické systémy. Ich vplyv má podľa autora gradujúcu tendenciu a jeho účinok nepodlieha časovým a priestorovým obmedzeniam.

Nepochybne, vedcov tohto typu spája spoločné úsilie infiltrovať náboženské obsahy do prírodovedeckého výkladu sveta a povahy jeho parciálnych častí. Týmto krokom si má veda vziať príklad z období syntetizácie náboženských predstáv a vedeckých faktov. Z dejinno-filozofického prehľadu vieme, že podobné prelínanie bolo ukončené nástupom novovekej filozofie.

Zástancovia zdôvodňujú znovuoživenie nábožensko-vedeckej syntézy všeobecným odmietnutím vládnuceho Descartovho racionálneho chápania sveta. Podľa nich táto novoveká paradigma neumožňovala porozumieť svetu a jeho súvislostiam, ktorý je považovaný za organický, homeostatický systém. Neobmedzená vláda rozumu, ktorá po stáročia podmieňovala všeobecne prijímanú paradigmu, sa však jednoznačne končí. Pretože pre prichádzajúcu éru, ktorá je už vlastne tu, sa ukazuje ako nepružná a najmä slepá pre potreby ľudského ducha.

Vplyvom týchto názorov sa do povedomia laickej i odbornej verejnosti dostávajú myšlienky postmodernej filozofie. Postmoderna atakuje vládnuci „logocentrizmus" a uprednostňuje rozmanitosť a syntetickosť exaktnej, ale i každodennej výpovede. Nastupujúci prelom predpokladá, že „veda sa musí rozšíriť za hranice hmotného sveta a náboženstvo prehĺbiť na posvätnú vedu."6 V konečnom dôsledku, odmietnutím Descartovej racionálno-mechanistickej paradigmy sa uvoľňuje priestor na nástup paradigmy holistickej. Predstaviteľ nových prúdov v teológii oslobodenia, ktorých vznik je ovplyvnený postmodernou paradigmou, Leonardo Boff, ju charakterizuje nasledovne: „Pomenúvame len nástup novej doby - po novoveku. Začína doba, v ktorej všetky dimenzie človeka a kozmu budú integrované do živého premenlivého, organického, spirituálneho a mystického celku."7

Akceptovateľnosť postmodernej paradigmy sa spája s prienikom rôznorodých náboženských pojmov do všeobecného povedomia populácie. V každej kultúre sa postupne udomácňujú termíny ako zen, satori, dharma, karma, sansára, májá, samadhí, tao, jin - jang, nirvána, guru, avatár, aura, meridiány, čakry... Samozrejme, uvedené pojmy v kultúrach nadobúdajú rozdielne významy, ktoré svedčia o ich plastickosti a prispôsobivosti. Práve vďaka nej sa v kultúre zachovávajú. Univerzálna prítomnosť týchto náboženských termínov sa stáva dôležitým medzikultúrnym integrujúcim činiteľom. Spomínané pojmy zasahujú takmer do všetkých oblastí spoločenského života, nevynímajúc uvedenú oblasť exaktných vied. O ich zinternacionalizovanie sa rozhodujúcou mierou zaslúžilo hnutie hippies, ktoré odkrylo archaické formy sexuality, náboženstiev, rajskej nahoty... Duchovný exodus „detí kvetov", ktorý smeroval na Východ, sa vzápätí nechal inšpirovať mnohými hinduistickými a budhistickými praktikami, respektíve ich spirituálnymi napodobeninami.

 

Neviditeľná prítomnosť „tichej revolúcie"

Vieme, že každé náboženstvo má tendenciu vytvárať spoločnosť (sektu, rehoľu, denomináciu). Pre sociológiu náboženstva, ktorej predmetom je skúmanie javov spojených s existenciou náboženstva, náboženských inštitúcií, vyvstáva takto zaujímavá otázka: Aký typ spoločenstva vytvárajú prívrženci hnutia New Age?

Špecifickú úlohu pri rozširovaní novej religiozity zohráva mediálne prepojenie sveta predovšetkým prostredníctvom internetu. Podľa predstaviteľov hnutia táto neosobná inteligenčná nadstavba našej planéty (chápanej ako živý organizmus) - noosféra, ktorej objektivizáciou je network - informačná sieť, symbolizuje jej mozgovú kôru. Fenomén internetu skutočne vytvára pre človeka neobmedzený priestor na komunikáciu a sebavyjadrenie. Vstúpiť do jeho siete znamená otvoriť si cestu do jestvujúceho nadsveta, ktorého tvorcom je iba človek. Užívateľ v nej objavuje nespočetné množstvo alternatívnych svetov. Z nich si vyberá a vytvára svoj vlastný duchovný svet. Jeho svet je tak hologram vytvorený mysľou. Zároveň typ neviazaného multimediálneho prepojenia ideálne symbolizuje pružnosť a súdržnosť systému - siete. S jej organizačnou, a tým aj flexibilnou analógiou počíta i fenomén New Age.

Avšak neobmedzene komunikujúci, networkom popretkávaný svet treba podľa aktivizátorov hnutia „ideologicky" zjednotiť. Novodobým druhom panstva má byť tzv. „soft totality". Paradoxnosť totalitného diktátu sa odvíja od príkazu k náboženskej a svetonázorovej rozmanitosti. Miernosť apelu spočíva v tom, že variabilita sa pripúšťa a predpokladá, ale zároveň nebezpečenstvo plynie z predpokladu, že sa nepriamo prikazuje.

Nastupujúca neototalita si zo strany prijímateľa nekladie hneď za cieľ vytvoriť a vyhlasovať bezvýhradnú oddanosť hnutiu. Spočiatku sú jej ambície zdanlivo minimálne - stačí sympatizovať so svetonázorovými súradnicami hnutia a postupne ich vnášať do svojho myslenia a života, napríklad prostredníctvom praktizovania jednotlivých metód kultov, psychotechník a ďalších elementov životného štýlu New Age. Je postačujúce, že príklon sympatizanta sa dostaví postupne. Z hľadiska sociológie náboženstva by sme mohli hovoriť o virtuálnej rodine sympatizantov náhodne sa stretávajúcich, prípadne surfujúcich a komunikujúcich na internetových stránkach. Organizátori hnutia dokonca hovoria o novodobom paranormálnom prepojení prívržencov hnutia, ktorého podstatou je okultná komunikácia. Ona je údajnou predzvesťou globálneho nástupu nového a odlišného spôsobu dorozumievania prekračujúceho dokonca i možnosti moderných mediálnych technológií.

Iniciátori hnutia v krátkej budúcnosti očakávajú masový príklon k novodobým náboženským praktikám, ktorý spôsobí tzv. tichú revolúciu (termín sociológa R. Ingleharta). Tajomnú globálnu konverziu bude sprevádzať intelektuálno-spirituálny rast smerujúci k zbožšteniu človeka. Jej explózia a následný celosvetový transfer sa odohrá tak, ako každý paranormálny jav - preskočením iskry v sieti. Už dnes jedinci „zasiahnutí" spiritualitou New Age predstavujú SPINy (Segment Polycentric Integrates Nets) a sú samostatnými životaschopnými segmentmi siete, ideovo zosúladenými princípmi jedného svetového synkretického náboženstva. V tejto univerzálne prijatej religiozite sa zároveň po prvýkrát v histórii ľudstva celosvetovo uskutoční revolučný „skrat" - splynutie vertikálneho a horizontálneho rozmeru človeka, ktorý vzápätí vyústi do jeho zbožštenia. Stav nastolený po „tichej revolúcii" bude tak nástupom nového synkretického náboženstva. Už dnes sú známe určité fakty, ktoré nám dovoľujú uvažovať o vplyve mocenských štruktúr pri presadzovaní jedného celosvetového náboženstva.

 

„Optimistický" duchovný totalitarizmus

Inkulturácia náboženstiev predstavuje živnú pôdu pre hnutie New Age, ktorého cieľom je vytvárať všeobecné povedomie o rovnocennosti náboženstiev. Súčasne akceptácia myšlienky spolupatričnosti a priori odmieta výlučnosť akéhokoľvek náboženstva. Prijatie tejto myšlienky je predpokladom na splynutie náboženstiev do jedného synkretického celku. A až potom je možné zrealizovať „otvorenú konšpiráciu" Vodnára.

Nasledujúce skutočnosti nám dovoľujú uvažovať o ideológii New Age ako o fundamentálnej politickej sile. Ako taká sa prezentuje nielen v oblasti politickej, ale i vedeckej a hospodárskej. Konkrétne pri nastoľovaní „nového poriadku sveta v oblasti náboženstva"8 sa aktívne podieľajú mnohé nadnárodné organizácie (Planetary Citizens od r. 1973 pracuje pri OSN, škótsky Findhorn, Way International, Freideia v Bruseli, United Religions Initiative v Pittsburgu a i.). Prostredníctvom nich sa spiritualita New Age rozširuje do rozmanitých oblastí spoločenského života.

Ilustratívne sme uviedli oblasť školstva, v ktorom sa i v našom regióne usiloval udomácniť známy projekt R.A.S.T. organizácie Joga v dennom živote. Za touto aktivitou stojí jeden z najvplyvnejších hinduistických guru na Západe Paramahansa svámi Mahéšvaránanda. O tom, že joga sa dnes považuje za účinný evanjelizačný prostriedok novodobej synkretickej religiozity, niet žiadnych pochýb. Potvrdzuje to i skutočnosť, že demonštrovanie najjednoduchších cvičení hathajogy sa nezaobíde bez terminológie, ktorá patrí jednoznačne do slovníka východných religiozít.

Rovnako do školstva prenikajú systémy pozitívneho myslenia, prvky autosugescie, relativizácia a nekomformnosť. Dôkazom je citácia Paula Vitza (opieral sa o výskum z tejto oblasti v Spojených štátoch), ktorý pred niekoľkými rokmi napísal: „Náboženstvo, tradičné rodinné hodnoty a konzervatívne politické a ekonomické postoje boli z učebníc pre deti jednoznačne odstránené."9 Letmý pohľad napríklad i do našich učebníc matematiky prvého stupňa je viac ako veľavravný. Pracovný zošit z daného predmetu možno považovať za jemnú propedeutiku okultizmu. Táto školská pomôcka je plná priliehavých termínov: čarovné varenie, pečenie, čarovanie a strašenie. Príťažlivosť počítania má byť umocnená prítomnosťou kreslených postavičiek stríg, strigôňov, černokňažníkov a strašidiel. Rovnako je iba málo pravdepodobné, že by napríklad mená pre strigôňov (Teodor a Emanuel) boli náhodne vybrané.

Ďalšími sľubne sa otvárajúcimi oblasťami pre hnutie New Age sú zdravotníctvo (vnímajúce telo ako energetické pole), ekonómia (multilevel marketing zahŕňajúci podomový predaj firiem Avon, Herbalife, Amway), umenie - hudba (cena Grammy sa udeľuje i v oblasti hudby New Age a v kategórii ezoterickej hudby), kinematografia (Hviezdne vojny, Akty X, Harry Potter, Merlyn atď., atď.).

„Tichá revolúcia" je v mnohých oblastiach spoločenského života nezanedbateľnou platformou nástupu ideológie veku Vodnára. Ľudstvo stojí, respektíve neisto prešľapuje na prahu tretieho tisícročia. Neistota pramení i z absencie globálnych sociálno-politických vízií sveta. Štrukturálno-politické koncepty spolužitia štátov sú síce predostreté a niektoré i realizované (EÚ), avšak hodnotové a náboženské kontúry nadnárodných mocenských zoskupení sú predmetom zatiaľ neúspešného dialógu. Samozrejme, absencia axiologicko-náboženských aspektov v globálnych víziách sveta je vodou na mlyn pre náboženský synkretizmus.

Určitý variant celosvetovej stratégie predstavuje vo svojich programoch hnutie United Religion Initiative. Ako sme už spomenuli (pozri pozn. č. 8) táto iniciatíva bola oficiálne vyhlásená v USA. V tomto nábožensko-politickom zoskupení sa stretávajú významné osobnosti ovplyvňujúce celosvetové dianie. Sú nimi ruský exprezident Michail Gorbačov, generálny tajomník OSN Kofi Annan, suspendovaný teológ Hans Küng a taktiež bývalý generálny tajomník OSN Robert Müller. Zastúpené sú tu všetky náboženstvá sveta zhruba zo štyridsiatich krajín. Výnimku tvoria Pravoslávna cirkev, Evanjelická cirkev a. v. a Rímskokatolícka cirkev.

Podľa agentúry Kathpress má práve toto hnutie snahu celosvetovo legitimizovať a stabilizovať jedno svetové náboženstvo, „v ktorom už nikto viac nemusí zomrieť skrze Boha a pre Boha". Avšak rozsiahla tolerancia „nadnáboženstva" je netolerantná voči akejkoľvek ortodoxii či fundamentalizmu. Paul Chafee, člen predsedníctva URI, vyhlásil už roku 1997: „V tomto svete si nemôžeme dovoliť fundamentalistov."10 Prečo? Pretože predstavujú celosvetové ohrozenie mieru a spolunažívania medzi národmi.

Ekonomická životaschopnosť tejto iniciatívy sa zabezpečuje významnými nadáciami: Soros, Copen Family, Christoph Columbus, Surdha-Fond, Richard and Rhod Goldman, International Union of Education a mnohými ďalšími. Objektivizácia hnutia New Age v nedávnej medzinárodnej aktivite sa opiera o nový pohľad na ľudstvo. Evidentne oživuje takmer dvesto rokov starú comtovskú tézu zbožštenia populácie, akceptovanej ako kolektív, ktorá sa dokáže samostatne organizovať a napredovať. Dejiny ľudstva sú tak dopredu „oslobodené" od akéhokoľvek zásahu Božej prozreteľnosti.

 

Poznámky:

1 Widl, M.: Křesťanství a esoterika. Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 1997, s. 18

2 Porov. Lash, J.: Průvodce hledačů absolutna. Encyklopedie duchovních nauk. Olomouc 1996, s. 73

3 Páleš, E.: Angelológia dejín. Bratislava 2001, s. 572

4 Blavatská, H. P.: Klíč k teozofii. Praha 1995, s. 3

5 Widl, M.: Křesťanství a esoterika, c. d., s. 33

6 Páleš, E.: Angelológia dejín, c. d., s. 597

7 Widl, M.: Křesťanství a esoterika, c. d., s. 34

8 V americkom meste Pittsburg v Pennsylvánii bolo 25. júna 2000 v prítomnosti vodcov zo 40 krajín vyhlásené Náboženstvo svetovej jednoty pri slávnostnej ceremónii Carnegie Mello University. K zakladateľom tohto hnutia patria: Michail Gorbačov, generálny tajomník OSN Kofi Annan, arcibiskup Desmond Tutu, bývalý generálny tajomník OSN Robert Müller a suspendovaný katolícky teológ Hans Küng. Porov. Protikatolícke divadlo. In: Život cirkvi č. 41/2000. TK KBS, s. 10

9 Groothuis, D. R.: Tváří v tvář New Age, Návrat domů, Praha 1995, s. 108

10 Protikatolícke divadlo. In: Život cirkvi č. 41/2000, s. 11