Tento systém je aj dnes - v ére počítačov a kozmických lodí - veľmi populárny. Napriek tomu, že nijaký vplyv planét a hviezd na život človeka sa nepotvrdil, mnoho vplyvných ľudí na celom svete pri svojich dôležitých životných rozhodnutiach hľadá radu u veštcov a astrológov, dokonca mnohé politické rozhodovania sa vykonávajú výlučne na základe horoskopu. Z najznámejších osobností vyznávajúcich astrológiu sú to napríklad Ronald Reagan, Elizabeth Taylorová, Sylvester Stallone, Arnold Schwarzenegger, Jack Nicholson či Michael Jackson.

Môžeme si položiť otázku, prečo aj v 21. storočí sa astrológia a horoskopy tešia takej veľkej popularite. Tisíce časopisov na celom svete prinášajú predpovede a horoskopy, len aby si udržali priazeň čitateľov, no napriek tomu, že boli vydané v ten istý deň a na základe toho istého postavenia hviezd a planét, si protirečia. V USA pôsobí vyše 25-tisíc dobre platených astrológov. V Nemecku roku 1988 pôsobilo až 90-tisíc veštcov, astrológov a jasnovidcov v porovnaní s celkovým počtom katolíckych a protestantských duchovných, ktorých bolo 35-tisíc. Len v Paríži je zaregistrovaných asi 6-tisíc osôb zaoberajúcich sa vešteckými praktikami, najčastejšie astrológiou, pričom v celom Francúzsku je ich približne až 60-tisíc a ich ročné zisky sa odhadujú na 60 miliárd starých frankov.

 

Curriculum vitae astrológie

Aké sú historické pramene astrológie, kde vznikla a čo bolo jej cieľom?

Dejiny astrológie siahajú cez starovek až do obdobia praveku, keď existovali tzv. astrálne náboženstvá, ktoré mali svoju symboliku, mytológiu a obrady. Personifikovali neosobné sily prírody a vesmírne javy. Vtedajší ľudia ich vnímali ako neznáme sily, priamo ovplyvňujúce každodenný život.

Počiatky astrológie siahajú do obdobia spred 8-tisíc rokov. Vo vplyv nebeských telies verili Egypťania, Asýrčania, Babylončania, Aztékovia, Inkovia i Mayovia. Takmer pred 6-tisíc rokmi človek vytvoril prvú mapu oblohy, prvé astrologické texty majú 4-tisíc rokov.

Za kolísku astrológie sa pokladá Mezopotámia, presnejšie novobabylonské impérium, kde sa v 7. storočí pred Kr. vytvorila časť náboženstva, ktoré stotožňovalo jednotlivých bôžikov s nebeskými telesami. Práve odtiaľto pochádza pomenovanie súhvezdí a dvanástich znakov zverokruhu. Zo zvyškov knižnice kráľa Assurbanipala (668 - 626 pred Kr.), ktoré objavili archeológovia, vyplýva, že babylonskí kňazi pozorovali sedem vtedy známych planét a asi 270 hviezd (sedmička symbolizovala magické číslo). Planétam sa pripisoval vplyv na udalosti v živote jednotlivých ľudí i celých národov.

V helénskom období (3. stor. pred Kr. - 3. stor. po Kr.) sa na základe babylonských poznatkov rozvinula grécka astrológia. Najčastejšie sa aplikovala na život jednotlivcov a rozvíjala sa v úzkom zväzku s náboženstvom. Po 4. storočí pred Kr. planéty dostali mená gréckych bohov (Hermes, Afrodita, Ares, Zeus, Kron). Astrologická tradícia sa navrstvovala na symboliku panteónu.

Prostredníctvom arabských prekladov sa astrológia dostala do Európy neskoršieho stredoveku. Cisár Fridrich II. (1194 - 1250) bol pod zvláštnym vplyvom astrológov. Slávu ako astrológ dosiahol Theophrastrus Bombastus von Hohenheim, známy pod menom Paracelsus (nar. 1493). Opísal vplyvy postavenia zverokruhu na rôzne ľudské orgány. Najslávnejším astrológom bol lekár Michel de Notre Dame - Nostradamus (nar. 1503), ktorého predpovede sú známe a skúmajú sa ešte aj dnes.

V Európe bola astrológia uznávaná ako vedná disciplína až do 18. storočia. Profesorom astrológie bol napríklad aj Filip Melanchton, jeden z vodcov reformácie, ale i slávny Galileo. Medzi výnimky patril - ľahostajný voči astrologickým novinkám - Mikuláš Kopernik. Astrológiou sa však zaoberal i známy a veľký astronóm Johannes Kepler.

Až v období osvietenstva nastupuje všeobecná kritika astrológie. Negatívne ju hodnotili okrem iných Isaac Newton (1643 - 1727), Swift a Voltaire. Astrologické spisy boli zakázané (ocitli sa na indexoch) a učenie „hviezdnej múdrosti" sa trestalo. Astrológia sa utiahla do podzemia a tak pretrvala až do 19. storočia.

Obrodenie koncom 19. storočia bolo spojené s rozvojom ezoterických skupín, teozofie a okultizmu. Objavila sa „bulvárna astrológia", ktorej hlavným prejavom bola dodnes pretrvávajúca všadeprítomnosť časopiseckých horoskopov.

 

Striedanie vesmírnych vekov

Astrológia sa vrátila medzi „vzdelanú vrstvu", na pozíciu vedy, ktorá sa prijíma s plnou vážnosťou, spolu s celou vlnou New Age. Hlavné pojmy tohto hnutia - Sprisahanie Vodnára a Obdobie Vodnára - pochádzajú práve z tejto oblasti. S astrológiou sa totiž spája pokus rozvinúť pre svetonázor New Age základnú tézu holizmu, čiže presvedčenia o významovom spojení všetkých častí vesmíru. Kontakty s inými oblasťami života, podľa prisľúbení nového veku, majú pomôcť človeku dosiahnuť šťastie a plné uvedomenie si novej éry. Na to je nevyhnutne potrebné vedome prijať evolúciu vesmíru a človeka.

Vedomosti a poznatky na túto tému poskytuje práve astrológia. Podľa nej každých zhruba dvetisíc rokov nastupujú astrologické cykly (éry). Prechod z jednej éry do druhej prebieha postupne a trvá približne 200 rokov. Teraz sa svet nachádza na sklonku éry Rýb, ktorá sa začala v časoch Krista, a prechádza do éry Vodnára. Astrológ Dane Rudhyear vypočítal, že prechod do novej éry bude trvať 216 rokov, ktoré budú podelené na tri časti - každá po 72 rokov. Začiatok tejto fázy siaha do roku 1846 a končí sa rokom 1918 - vznikom Sovietskeho zväzu a narastaním moci USA. Druhá fáza sa skončila roku 1990. Uvoľnili sa obchodné bariéry, zvýšilo sa medzinárodné napätie. Okolo roku 2062 Slnko vstúpi do nového súhvezdia - do postavenia Vodnára, čo zmení beh udalostí a dejín.

 

Veda kontra astrológia

Napriek zdaniu vedeckosti astrológia nemá vedecký základ. Astronómovia napríklad vyčítajú mapám oblohy, dokonca aj od renomovaných astrológov, veľkú odchýlku od skutočného postavenia nebeských telies a obviňujú ich z diletantizmu.

Postupný úpadok v tradičnej astrológii je spojený so zostrojením teleskopu a objavom nových hviezd a planét, čo zborilo celý systém zverokruhu. Objav Uránu (1781), Neptúna (1846), Pluta (1930), potom Chirona a medzi Marsom a Jupiterom viac ako 2-tisíc malých planét alebo asteroidov vzbudzoval jednoduchú otázku, či vplyv na osud sveta a ľudí malo len päť predtým známych planét, na základe ktorých bol vypracovaný celý astrologický systém?

Neskôr veda prinášala ďalšie otázky: Prečo 240 ľudí, ktorí sa narodia na zemeguli v tom istom okamihu a ktorých pupočná šnúra je prestrihnutá pri tom istom postavení hviezd, nemá rovnaký osud? Prečo bol iba jeden Kopernik, Mickiewicz, Chopin?

Každých 26-tisíc rokov, v dôsledku javu zvaného recesia bodov rovnodennosti, zemská os opíše plášť kužeľa. Vyplýva to zo skutočnosti, že Zem je na póloch sploštená a jej pohyb pripomína krúženie vlka - detskej hračky, ktorá stráca svoju rýchlosť. Dnešný astrológ nevidí teda planéty v tej istej polohe ako jeho predchodca pred 4 - 5-tisíc rokmi, ako sa teda môže odvolávať na jeho poznatky? Rozdiel medzi polohou znakov zverokruhu, ako ju označila starodávna astrológia, a ich skutočnou dnešnou polohou sa rovná približne 1/12 kruhu, teda hodnota sa posúva o jeden znak zverokruhu. Znamená to, že teraz sa znamenie Býka nachádza v súhvezdí Barana, Baran v súhvezdí Rýb atď. A tak napríklad osoba narodená 14. februára sa pokladá za patriacu do znamenia Vodnára, pričom v ten deň po nebi putovalo postavenie Kozorožca.

Astrológovia zohľadňujú údaje týkajúce sa narodenia dieťaťa, čo súvisí s koncepciou, že začiatok biologického života nastáva vo chvíli pôrodu. Ak vplyv hviezd na temperament dieťaťa je determinujúci, musel by sa prejaviť vo vrodených vlastnostiach povahy, a teda v okamihu utvárania sa genetickej konštrukcie - vo chvíli počatia.

Žiarenie hviezd, dopadajúce na dieťa vo chvíli narodenia, ktoré vraj rozhoduje o jeho osude, je hlavne svetelným a kozmickým žiarením. Planéty však nie sú zdrojom žiadneho z nich a samy od seba nevyžarujú žiadne svetlo. Zdroj svetla možno nájsť v nepohyblivých hviezdach a kozmické žiarenie pochádza z Mliečnej dráhy.

Znamenia zverokruhu sú iba optickým klamom, ktorý spôsobuje, že hviezdy ležia zdanlivo blízko seba, v tej istej rovine, hoci v skutočnosti ich oddeľuje veľmi veľká vzdialenosť. Astrológia však hovorí o údajnom vplyve veľmi vzdialených planét, ktoré vytvárajú znamenia zverokruhu, a neberie do úvahy iné, bližšie hviezdy. Veda však hovorí, že fyzické pôsobenie nebeského telesa závisí od vzdialenosti, v akej sa nachádza.

Astrológia zavádza človeka do somatickej a psychickej oblasti, zbavuje ho duchovného rozmeru. Robí z človeka „energetický systém - mikrokozmos, pulzujúci v harmónii s vesmírom - makrokozmom".

Väčšina kresťanských vyznaní má k astrológii negatívny vzťah. Biblia na mnohých miestach kritizuje odvolávanie sa na hviezdy, ktoré sú iba dielom Stvoriteľa. Svedčia o tom i nasledovné dva biblické citáty, ktoré hovoria jasnou rečou: „Keď zdvihneš oči k nebu a uvidíš tam slnko, mesiac a hviezdy, všetky voje nebies, nedaj sa oklamať a neklaňaj sa im a neuctievaj to, čo Pán, tvoj Boh, stvoril na osoh všetkým národom, ktoré sú pod nebom" (5 M 4, 19); „Hlúpi boli totiž všetci ľudia od rodu, ktorým chybovala znalosť Boha, ktorí z viditeľných dobier nevládali poznať toho, ktorý je, a čo nepoznali tvorcu pri pohľade na diela, ale oheň, vietor či letmý vzduch, hviezdny okruh či vodu náramnú, alebo svetlá nebies pokladali za bohov riadiacich svet. Keď už, zvedení ich krásou, pokladali ich za bohov, nuž bolo im treba vedieť, o čo nádhernejší je ich Pán; veď ich stvoril prapôvodca krásy" (Múd 13, 1-5).

Aj Katolícka cirkev vo svojom učení odsudzuje astrológiu ako poveru. Vydala mnohé dokumenty týkajúce sa astrológie. O tejto téme sa diskutovalo na prvej synode v Orleane (511), v Brage (561), počas štvrtej synody v Tolede (633) aj v učení pápežov Sixta V. a Urbana VIII. Astrológiu odsúdila pápežská bula z roku 1590. Aj dnešný Katechizmus Katolíckej cirkvi v bode č. 2116 astrológiu odsudzuje a prirovnáva ju k modlárstvu. Avšak to, či astrológia, ako aj množstvo iných vedecky sa tváriacich povier má alebo nemá vplyv na náš každodenný život, ostáva už len na nás samých.