Pozorovatelia a znalci amerického spôsobu života hovoria, že Američania sa v 2. polovici 20. storočia stali plne homogénnym národom, pokiaľ ide o stravu, obliekanie či módu, ale náboženská rozdielnosť, ktorá bola pre nich charakteristická od samotného vzniku štátu, nadobudla v súčasnosti priam gigantické rozmery. Na tento trend malo vplyv viacero faktorov, predovšetkým koncept náboženskej slobody, urbanizácia, zmiešané manželstvá, ako aj zmeny imigračných zákonov po roku 1965, ktoré spôsobili, že USA začali nové milénium ako nábožensky najväčšmi diverzifikovaný komplex národa na svete. Na spresnenie je potrebné uviesť, že imigračný zákon z roku 1965 umožnil prístup do krajiny emigrantom z Ázie, zo Strednej a z Južnej Ameriky, čo okrem iného spôsobilo, že podľa štatistík počet Hispáncov (35,3 mil.) prekročil roku 2000 prvýkrát v histórii počet Afroameričanov (34,6 mil.). Spolu s približne 10,2 miliónmi Ázijcov znamenajú takéto veľké demografické zmeny aj nutný posun v tradičnej americkej religiozite.

Odkedy sa Spojené štáty americké považujú za národ imigrantov, nie je prekvapujúce, že práve migrácia je jedným z najdôležitejších faktorov pochopenia náboženstiev, regiónov a diverzity. Keďže sa príslušníci rôznorodých kultúr usadili na rozmanitom území v rámci USA, každé takéto miesto má svoj vlastný kultúrny a náboženský étos či charakter. Náboženská mapa USA ponúka aspoň čiastočne homogénne územia, a tak sú napríklad katolíci usadení prevažne v Kalifornii, južnej Floride či v Marylande, baptisti v juhovýchodnej časti krajiny, metodisti vo východnej časti, luteráni na severe a stredozápade, budhisti na západnom pobreží vo veľkých aglomeráciách atď. Vo všeobecnosti sa hovorí aj o tzv. biblickom páse, ktorý tvorí juhovýchod krajiny. Ten sa považuje za fundamentálnu a ultrakonzervatívnu baštu protestantizmu s doslovným chápaním Biblie, pričom ide o regióny tvoriace oporu republikánov. Naproti tomu sa napríklad Kalifornia aj vďaka svojej multietnicite považuje za najtolerantnejšiu a nábožensky „uvoľnenú" súčasť štátov, ktoré sa prejavujú nielen rasovo a etnicky zmiešanými kongregáciami, ale aj narastajúcou sekularizáciou.

Mnohé sociologické štúdie vypracované v polovici minulého storočia hovorili o postupnom úpadku a narastajúcom nezáujme Američanov o náboženstvo a duchovno, čo nebola pravda - práve naopak. Do polovice 20. storočia sa USA chápali ako protestantská krajina, ktorú tvorí sedem určujúcich denominácií - baptisti, kongregacionalisti, anglikáni, luteráni, presbyteriáni, metodisti a učeníci, spolu s menšinovými katolíkmi a židmi. Referencie na americké náboženstvá používali výraz „protestantské kresťanstvo".

Dôvera k tradičným cirkvám však naproti všetkým odhadom začala po druhej svetovej vojne bezprecedentne rásť. Americkí sociológovia hovoria o tzv. generácii „baby boomers". Ide o osoby narodené v období populačnej explózie v rozmedzí rokov 1946 až 1965, ktoré spolu s rodičmi začali hromadne navštevovať kostoly a modlitebne na predmestiach miest. Ide o generáciu, ktorá považovala cirkev a rodinu za dva piliere bezpečnosti a počestnosti. Úmerne so vzrastajúcim záujmom narastal aj počet kostolov a príspevkov veriacich. Preto toto obdobie vyzeralo pre tradičnú kresťanskú Ameriku veľmi sľubne.

Nasledujúce desaťročia však výrazne poznačili kultúrny a náboženský charakter krajiny. Hnutie za ľudské práva, feminizmus a emancipácia žien, vietnamská vojna, sexuálna revolúcia, hnutie hippies, New Age a alternatívne náboženstvá sa stali pre tradičné cirkvi a ich učenie veľkou výzvou. Tieto faktory spolu s migráciou spôsobili dosiaľ nevídanú fragmentáciu náboženského života, ktorý sa stal otvoreným trhom pre netradičné náboženské skupiny oslovujúce duchovných hľadačov. Americký sociológ Wade Clark Roof hovorí, že až 42% osôb z generácie „baby boomers" sa aj pre uvedené spoločenské a kultúrne šoky v 60. a 70. rokoch rozhodlo hľadať duchovnú pravdu mimo tradičných cirkví a otvorilo sa ponukám spirituálneho trhu.

Pre týchto hľadačov spiritualita znamená možnosť individuálneho vyjadrenia sa a prezentácie, ako aj vlastné duchovné spoznávanie a liečenie či osobný rast. Náboženstvo preto chápu a hodnotia podľa toho, ako je schopné uspokojiť ich potreby na základe ich subjektívneho prežívania a zážitku. Hľadajúci sú tak veľmi nestabilní, lebo cítia potrebu inkorporovať a vyberať len to, čo sa im páči, a v prípade, že im cirkev neponúka to, čo očakávajú, bez rozpakov sa obracajú inde. Každý tretí Američan aspoň raz v živote mení svoju príslušnosť k cirkvi. Takto nakupujú, porovnávajú a selektujú náboženskú vierouku z veľmi bohatej americkej ponuky. Znie to naozaj zvláštne, ale niektorí Američania si vraj vyberajú kongregáciu aj podľa toho, akú v nej varia kávu alebo či po obradoch ponúkajú občerstvenie.

Podľa prieskumov 62% Američanov o sebe tvrdí, že sú náboženskí a spirituálni zároveň, 15% tvrdí, že sú náboženskí, ale nie spirituálni (teda dogmatickí a zásadoví), 14% je spirituálnych, ale nie náboženských (neuznávajú náboženských lídrov) a 9% tvrdí, že sú sekulárni. V polovici 20. storočia žilo v USA len 1% obyvateľstva bez vyznania, pričom bolo veľmi nepopulárne vyhlasovať sa za ateistu; preferovala sa príslušnosť k agnostikom, čo pretrváva dodnes.

Ďalším fórom, kde vystupuje do popredia diverzita cirkví a náboženstiev v USA, je eskalácia podaní podnetov na súdy ohľadom realizácie náboženskej viery a jej praktizovania na verejnosti a v spoločnosti. Najviac takýchto sporov sa vedie okolo interpretácie prvého dodatku ústavy, ktorý hovorí, že kongres nemôže schváliť zákon zvýhodňujúci jednu cirkev a zároveň zaručovať náboženskú slobodu. Ide o základnú právnu úpravu a definíciu oddelenia štátu od cirkví v USA. Tieto otázky vyplynuli v dvoch podobách. Zo strany predtým tradične privilegovaných protestantských denominácií boli tendencie vedúce k porušovaniu oddelenia cirkví od štátu a naopak zo strany minoritných a nových náboženských spoločností podnety smerujúce ku garancii vyučovania ich náboženstva a náboženskej slobody. Súdne žaloby a spory ohľadom prvého dodatku narástli dramaticky od 70. rokov a intenzívne pokračujú až dodnes.

Lobizmus má v USA dlhú a bohatú tradíciu, pričom medzi vplyvné lobistické skupiny sa zahrnujú aj cirkevné kruhy. V angličtine na to existuje výraz special religious groups označujúci „neviditeľné", ale veľmi vplyvné skupiny zaoberajúce sa širokou škálou záujmov, ktoré sa skrývajú za rozličné viery a ich dogmy. Medzi najznámejšie skupiny patria zástancovia zákazu umelého prerušenia tehotenstva (pro-life groups), ktorí stoja v nezmieriteľnom odpore proti prevažne feministickým združeniam hlásajúcim možnosť voľby ženy (pro-choice groups). Vznik takýchto náboženských záujmových skupín je motivovaný tézou, že náboženstvo by nemalo byť len privátnou záležitosťou, ale naopak, v záujme spoločného dobra by veriaci mali pomáhať všetkým, a to napríklad i prostredníctvom sociálnej práce založenej na dobrovoľníctve, ktoré je v USA veľmi populárne. Ide taktiež o úsilie zvýšiť angažovanosť občanov a veriacich v charitatívnych, sociálnych či kultúrnych projektoch, pretože odborníci a náboženskí lídri často varujú, že kvôli televíznej kultúre viažucej ľudí doma pred televízorom, sa občania obmedzujú v spoločenskom stretávaní a strácajú záujem o verejné veci.

Dôraz na osobnú zodpovednosť a jej prenesenie na lokálnu úroveň je súčasťou aj terajšej prezidentskej agendy. To zároveň aktívne podporujú prevažne dominantné protestantské cirkvi. Tieto náboženské iniciatívy (faith-based initiatives) sú v súčasnej americkej spoločnosti diskutovanou témou, pretože ich kritici hovoria o porušení ústavného princípu separácie štátu od cirkví. Ich obhajcovia naopak tvrdia, že ide len o zrovnoprávnenie celého systému, ktorý neumožňoval prístup a čerpanie federálnych zdrojov určených na verejnoprospešné účely náboženskými inštitúciami. Keďže súčasný americký prezident je zástancom tohto smerovania a hnutie našlo podporu aj na americkom Najvyššom súde, pričom existuje už aj niekoľko precedensov v právnej praxi, je jeho adaptácia pravdepodobná.

 

Megachurch

Všetko americké sa často označuje za megalomanské a ani náboženská či cirkevná prax nie je výnimkou. Odborníci sa zhodujú, že za posledných 50 rokov bol vznik a formovanie megachurches jedným zo signifikantných fenoménov na americkej náboženskej scéne. Megachurch je prevažne kresťanský cirkevný zbor či kongregácia, ktorej priemerný počet členov je až 20-tisíc. Počet takýchto megachurches sa v USA odhaduje na približne 350 až 400. Asi najstaršou a najznámejšou je komunita na predmestí Chicaga Willow Creek Community. Megachurches sú umiestnené predovšetkým na predmestiach veľkých aglomerácií na juhu a západe krajiny blízko najväčších dopravných koridorov a vzhľadom i obsahom pripomínajú nákupné centrá. Takáto kongregácia je totiž miestom každodenného zhromažďovania sa veriacich, ktorí hľadajú komunálnu a spoločenskú komunikáciu a adekvátny duchovný odkaz tvoriaci odpoveď a hrádzu nastupujúcemu sekularizmu. Jednou z ich spoločných vlastností je podľa niektorých zdrojov konzervatívna teologická orientácia. Tieto kongregácie najčastejšie vychádzajú z protestantizmu a vo svojom učení o Bohu, Biblii a úlohe človeka sú charizmatické a mierne fundamentálne. Mnohé komunity sú orientované na niektoré z veľkých denominácií (napr. baptistov či metodistov), ale často nepatria pod žiadnu denomináciu a sú úplne nezávislé.

Megachurches zamestnávajú aj niekoľko desiatok duchovných, ktorí sú sústredení okolo charizmatickej osoby vodcu komunity. Okolo vodcu sa sústreďuje všetko dianie vo vnútri spoločenstva. Zvláštnou črtou sú aj bohoslužby vedené a koncipované veľmi dômyselnou a inovačnou formou v ovzduší vzájomnej empatie a uvoľnenej priateľskej atmosfére. Prípadný návštevník tak potom môže na jednom mieste získať kompletný „balík služieb" od rôznych vzdelávacích a oddychových aktivít, vrátane kurzov šitia a varenia, psychologických a terapeutických poradní, pomoci pri hľadaní nových pracovných príležitostí, až po plnohodnotný duchovný servis. A keďže rozpočet takýchto organizácií sa často pohybuje v desiatkach miliónov dolárov, je prirodzené, že okrem pôvodného poslania sa stávajú aj veľmi vplyvnými inštitúciami presadzujúcimi vlastný záujem na lokálnej alebo i federálnej úrovni. Práve tento rozmer, zdôrazňujúci veľký vplyv samotnej megachurch na chod verejných vecí, a zároveň duchovný servis je to, čo motivuje veriacich pri ich rozhodovaní o svojom členstve v nej.

Zakladatelia megachurches si koncom 60. rokov vypracovali sociologicko-religiózny prieskum náboženského trhu a na základe jeho výsledkov dosiahli značný „komerčný" úspech. Na otázku, prečo ľudia nechodia do kostola, boli najčastejšími odpoveďami: Lebo cirkev ustavične žiada len peniaze, bohoslužby sú nudné, málo živé, takmer vždy sa dá predpokladať o čom budú, kázne sú bezobsažné, nemoderné, nekorešpondujú so súčasnými problémami a duchovný pôsobí na veriacich tak, že tí sa potom cítia byť vinníkmi alebo ignorantmi a kostol opúšťajú s ešte horšími pocitmi, ako keď doň vchádzali. Pri koncepcii obsahu takýchto denominácií sa potom jeho tvorcovia vyvarovali a odstránili všetky tieto „prekážky" ďalšieho vývoja a docielili tým marketingový úspech megachurches, o ktorých sa napríklad vyučuje aj na univerzite v Harvarde. Kritici však jasne hovoria, že megachurches nedávajú veriacim to, čo potrebujú, ale to, čo veriaci chcú. Či je takúto myšlienku možné aplikovať aj v náboženskom prostredí, zostáva nanajvýš sporné.

 

Mohamedovi nasledovníci

Tak ako ostatné svetové náboženstvá, aj islam zaznamenáva v dnešných USA značný rozkvet. Je to spôsobené vplyvom imigrácie a adaptácie na miestne pomery. Podľa renomovanej štatistiky Yearbook of American and Canadian Churches z roku 2000 moslimovia tvorili v USA 2 % populácie združujúcej sa vo vyše 1 200 mešitách po celej krajine. Prvá mešita bola postavená v štáte Iowa roku 1930. Počet mešít sa odvtedy ustavične zvyšoval, pričom len za ostatných 20 rokov sa rozšíril na dvojnásobok.

Obrovskú koncentráciu moslimov zaznamenala napríklad priemyselná oblasť Detroitu, kde sa najznámejšie automobilky stali najväčšími zamestnávateľmi amerických Arabov. V tejto oblasti (Dearborn, Michigan) arabskí moslimovia tvoria viac ako 30% miestnej populácie a tak po Paríži vytvorili najväčšiu arabskú skupinu obyvateľstva mimo Blízkeho východu. Nebol by to povestný americký zmysel pre obchod, keby na túto skutočnosť nereagoval. A tak napríklad pravdepodobne najznámejšia sieť rýchleho občerstvenia na svete McDonald´s ponúka v tejto oblasti vo svojom menu Halal McNuggets (slovo halal značí v moslimskom svete záruku, že jedlo bolo pripravené podľa náboženských zásad).

Islamská globalizácia začala prostredníctvom troch veľkých vĺn: koncom 19. storočia, po druhej svetovej vojne a po roku 1965. Niektorí moslimskí náboženskí vodcovia však s obľubou zdôrazňujú, že prvými moslimami boli čierni otroci násilne privlečení na americký kontinent obchodníkmi s otrokmi, kde boli následne proti svojej vôli postupne krstení.

Medzi faktory ovplyvňujúce rozmach islamu v USA patrí predovšetkým jednoduchosť vierouky a protežovanie rovnosti medzi veriacimi, čo okrem iného zvyšuje aj atraktívnosť islamu pre Afroameričanov, ktorým kresťanstvo ešte stále pripomína otroctvo alebo rasovú segregáciu. Aj preto Afroameričania tvoria najväčší počet konvertitov na islam (64 %).

Národnostné zastúpenie moslimov je rôznorodé. Tridsaťtri percent amerických moslimov pochádza z južnej a zo strednej Ázie, 25 % z Blízkeho východu, 5 % z Afriky a Európy, avšak vyše 30% moslimov tvorí domáce afroamerické obyvateľstvo. Tejto etnickej štruktúre zodpovedá aj príslušnosť jednotlivých mešít. Napríklad v Los Angeles je možné pred každou mešitou vidieť okrem americkej zástavy aj vlajku štátu, z ktorého pochádzajú veriaci, ktorí ju postavili. Mešity sú často projektované tak, aby slúžili ako kultúrne a zároveň vzdelávacie centrá. V druhej najväčšej mešite v Los Angeles, ktorú sme mali možnosť navštíviť, pôsobí napríklad centrum pre dialóg so židmi, ale aj nedeľná náboženská škola pre deti, ktorá má svoj pôvod v kresťanstve. Tieto prvky sú jasným dôkazom rýchlej adaptácie islamskej ideológie na potreby veriacich.

Pri tejto príležitosti možno ešte spomenúť, že práve štát Kalifornia je akýmsi novodobým Babylonom národov. Argumentom na podporu tohto konštatovania je, že každý štvrtý obyvateľ sa v Kalifornii nenarodil a každý piaty imigrant, ktorý príde do USA, nájde nový domov práve tu. Kalifornia sa tak hrdí titulom najtolerantnejšieho štátu USA, kde to aj vďaka rasovej, etnickej a náboženskej diverzite každý považuje za prirodzené a jediné možné riešenie. Napriek tomu sa však po nešťastných udalostiach z 11. septembra 2001 najviac útokov proti moslimom odohralo práve v Kalifornii.

 

Amerika v číslach

> 163 miliónov Američanov (63%) sa označuje za veriacich konkrétnej náboženskej skupiny.

> Rímskokatolícka cirkev je najväčšia samostatná denominácia s vyše 60 miliónmi veriacich.

> 94 miliónov Američanov sa považuje za členov amerických protestantských cirkví, pričom tvoria 220 samostatných denominácií. Universal Almanac z roku 1997 uvádza, že tieto denominácie patria do 26 základných vieroučných skupín s počtom veriacich viac ako 100-tisíc, ale zároveň poukazuje, že existujú tisícky nezávislých protestantských kongregácií.

> V USA existuje vyše 300 000 lokálnych kongregácií (farností, zborov, náboženských spoločenstiev), v nich pôsobí 530-tisíc kňazov a duchovných.

> V USA je približne 3,8 milióna praktizujúcich židov a viac ako 2 milióny obyvateľov, ktorí sa kultúrne a etnicky považujú za Židov.

> Islam je v USA najrýchlejšie rastúcim náboženstvom s 3,5 až 3,8 miliónmi členov.

> Každý týždeň chodí na náboženské podujatia viac Američanov ako na profesionálne športové aktivity.

> V USA je 8 miliónov občanov, ktorí sa považujú za agnostikov alebo ateistov.

(Podľa The Religious Landscape of the United States, Electronic Journals of the U.S. Information Agency.)

 

PhDr. Radovan Čikeš (* 1976) – hlavný radca Cirkevného odboru Ministerstva kultúry SR. V súčasnosti sa venuje problematike vzťahov štátu a cirkví a otázke dodržiavania náboženskej slobody vo svete.