Vydavateľ: Academia, Praha 2002, s. 208

Hugo Stamm, švajčiarsky redaktor Tages-Anzeiger, už uverejnil viacero publikácií venovaných problematike nových náboženských hnutí. Boli to napríklad Scientology - Seele im Würgegriff (Scientológia - škrtenie duše, 1982), VPM - Seelenfalle - VPM (Pasca na dušu, 1995) a Im Bann der Apokalypse (V zajatí apokalypsy, 1998). Nateraz posledná knižka Achtung Esoterik. Zwischen Spiritualität und Verführung (Pozor ezoterika. Medzi spiritualitou a pokúšaním) vyšla vo vydavateľstve Pendo, Zürich - München roku 2000 a o dva roky neskôr aj v českom preklade v pražskom vydavateľstve Academia.

Stamm reflektuje skutočnosť, že hľadanie „nadzmyslovej pravdy", „tajného poznania" a „duchovného sebazdokonaľovania" sa v poslednom období stalo hromadným javom. Hlavnou tézou jeho knihy je, že radikálne formy ezoteriky majú už len veľmi málo spoločného so skutočnou mystikou. Hneď v úvode autor vysvetľuje, že vo svojej knihe nechce propagovať vedecky orientovaný racionálny, alebo mechanistický svetonázor, ale usiluje sa odkryť rozpory medzi extrémnymi formami novej ezoteriky a skutočnou mystikou, pôvodnými
postulátmi a pôvodnými duchovnými cieľmi. Preto sa postupne zaoberá širokým ezoterickým spektrom a všíma si problematiku závislosti od osobnosti ezoterika, ktorá môže priniesť problémy v osobnom i pracovnom živote, rozpad rodiny i ťažké psychické poruchy.

Autor sa vo svojom diele ďalej za­oberá okultnými spôsobmi liečby, ktorých dôsledkom je nielen sklamanie, finančná strata, ale aj poškodenie zdravia a smrť človeka; horoskopmi - úzkosťami a strachom, ktoré môžu vyvolať, ale aj „ich" mocou, ktorou riadia životy ľudí; predstavami pozitívnej a negatívnej energie redukujúce človeka na hmotu, ktorá musí byť oživená energiami a redukujúce Boha iba na energiu. Všíma si pozitívne myslenie, určitú formu autosugescie, na ktorú vzniká návyk, a zároveň podporuje egoizmus, majetníctvo a narcizmus; techniky svetelnej meditácie či životu nebezpečnej svetelnej potravy. Rozoberá dobre predajné idey New Age Marilyn Fergusonovej a Fritjofa Capru a ich schopnosť prebudiť u mnohých ľudí skrytú túžbu po spáse na základe gnostických a mystických učení.

Autor hľadá korene novej ezoteriky, keď pripomína, že táto nová špiritualita nepochádza od avantgardy New Age, ale z hermetizmu, od mágov z obdobia pred začiatkom nášho letopočtu a prvú konjunktúru v novších dejinách zaznamenáva v 19. storočí v teozofii H. P. Blavatskej a jej nasledovníkov.

Stamm tiež upozorňuje na nebezpečenstvo niektorých krajných okultných ideí, ktoré viedli k áriozofii a nacionálnemu socializmu a v tridsiatych rokoch 20. storočia spôsobili obrovskú dejinnú katastrofu. Ani dnes nie sú bezzubé. Vedú k cynizmu a pohŕdaniu ľuďmi, keď sa napríklad dozvedáme, že telesne postihnutí musia pykať za svoje hriechy z minulých životov, že Židia si museli v plynových komorách odpykať svoje predošlé zločiny a holokaust treba vnímať ako kolektívnu očistu karmy. Stamm sa neobáva vysloviť, že extrémne formy novej ezoteriky môžu byť pasívnou formou fašizmu. Prívržencov takýchto okultných náuk zaraďuje do tábora pravicového extrémizmu, pretože viera vo „vyššie ja", „kozmickú jednotu", „vyšší poriadok" a teória predurčenia nevyhnutne vedú k ultra­pravicovým politickým konceptom. Pripomína napríklad guru Bhagwana Rajneesha (Osho), ktorý Hitlera označil za svätca a ospravedlnil jeho politické činy vrátane holokaustu, ale aj rozmanité teórie svetového sprisahania, ktoré priťahujú najmä extrémne krídlo ezoterickej scény a sú podobnými antisemitskými podvrhmi, aké kolportoval Hitler, aby ospravedlnil vyhladzovanie Židov. Široké kruhy ezoterickej scény a prívržencov New Age túto dejinnú lož akceptujú a dostávajú sa do vleku ideológie, ktorá ju inštrumentalizuje a zároveň sa usiluje očisťovať nacistický režim.

Autor si všíma aj neopohanstvo, čarodejnícku mágiu, šamanov, druidov, duchovných liečiteľov, „zázračné uzdravenia" i nebezpečné miešanie psychoterapie a duchovného liečiteľstva. Nezabúda uviesť konkrétne kazuistiky, prináša správy o poškodených, obetiach, súdnych sporoch. Ilustruje problematiku výsledkami rôznych štatistických prieskumov, dotazníkov a ankiet a na konci knižky pripája slovník pojmov. Azda jedinou ťažkosťou pre slovenského čitateľa - ako to pri prekladoch býva - je ťažká orientácia v spektre najrôznejších konkrétnych príkladov, ktoré sú švajčiarskym alebo nemeckým čitateľom (na rozdiel od našich) dobre známe.

Hugo Stamm nijako neodsudzuje hľadajúcich, ktorí sa prikláňajú k novým formám religiozity, ale tieto formy podrobuje kritickému štúdiu a hodnoteniu. Napokon hovorí o supermarkete všetkého nadzmyslového, keď sa nová ezoterika 21. storočia etablovala ako globálne náhradné náboženstvo a „tajné poznanie" sa stalo konzumným tovarom, s ktorým sa profesionálne obchoduje, pričom nová ezoterika prispôsobuje mystické učenie nielen svojim duchovným potrebám, ale aj potrebám hmotnej matérie.