NEMECKO – Proces prestarnutia spoločnosti vo všetkých rozvinutých priemyselných krajinách Európy sa v Cirkvi prejavuje mimoriadne výrazne. Upozornil na to nemecký teológ a sociológ prof. Karl Gabriel v lineckom teologickom štvrťročníku. Prof. Gabriel odôvodňuje krízu v odovzdávaní viery zánikom tradičného katolicizmu spoločnosti povojnového obdobia. Po spoločenskej individualizácii a pluralizácii 60. a 70. rokov sa Cirkvi v Európe doteraz nepodarilo vyvinúť samonosnú a reprodukujúcu sa kresťanskú formu v modernom období. To, že modernizácia nemusí automaticky kráčať spolu so sekularizáciou, ukazuje pohľad na USA. V Európe Cirkev predpokladá, že prekonanie súčasnej krízy sa dosiahne znovuoživením viery, vyplývajúcej zo slobodného rozhodnutia. Zároveň uznáva stratu svojho monopolu v praktizovaní viery. Starnúca Cirkev sa stáva problémom tam, kde proces starnutia naberá také rozmery, že Cirkev sa javí ako typická inštitúcia starších a starých a tým si pri evanjelizácii spoločnosti akosi sama stojí v ceste.

Priemerný vek kléru a rehoľníkov v nedávnom období výrazne vzrástol, ale aj vek návštevníkov bohoslužieb je hlboko pod priemerným vekom obyvateľstva. Asi 83% mladých napríklad v Nemecku pri nedávnom prieskume uviedlo, že nikdy nechodí do kostola. V Nemecku sa v 20. storočí zvýšila nádejná dĺžka života žien zo 49 na 80 rokov, u mužov zo 45 na 74 rokov. Pôrodnosť tu prudko poklesla, rok 1992 bol posledným rokom, v ktorom sa plne nahradila úmrtnosť! Dnes je tento deficit až 35% . Vo všetkých rozvinutých štátoch Európy sa v období rokov 1960 až 2030 predpokladá dvojnásobný až štvornásobný podiel obyvateľstva nad 60 rokov. To znamená veľké zaťaženie pre systémy sociálneho a zdravotného zabezpečenia.

Pre Cirkev z toho podľa prof. Gabriela vyplývajú politické výzvy: Musí sa zasadzovať za sociálne prostredie priaznivé pre deti, za úplné uznanie výkonu rodičov v systéme sociálneho zabezpečenia, ako aj za opatrenia na lepšie zladenie starostlivosti o rodinu a zamestnania. Musí sa starať aj o integráciu prisťahovalcov a spolupracovať s nimi. Blízkosť aktívnych starších ľudí a ich „novú voľnosť" by Cirkev mala využiť ako zdroj solidarity a pomoci.