Ale kam až siaha naša schopnosť v niečo uveriť, niekomu dôverovať? Napríklad si predstavte, že v nejakom časopise sa dočítate o niekom, kto je svetovo uznávaný vedec, mnohonásobný doktor, profesor a akademik, zakladateľ hneď niekoľkých nových vedných odborov. Jeho popularita a úspechy nepoznajú hraníc - je svetoznámy, ocenený nespočetnými prestížnymi cenami, diplomami, medailami. Určite po zásluhe - veď pozná a vyučuje zaručene účinné metódy na harmonizáciu a regeneráciu organizmu, na zastavenie procesu starnutia, na dlhý a plodný život bez chorôb, na aktivizáciu dosiaľ netušených schopností človeka. Znie to lákavo. Uveríte? Možno. Napokon, veď prečo nie, je to predsa napísané - a ako sa vraví, „čierne na bielom".

Navyše sa dočítate, že tento výnimočný vedec, hoci jeho meno je vám neznáme, vás naučí nielen využívať rôzne energie, o ktorých ste nikdy nič nepočuli ani na hodinách fyziky, ale odhalí vám aj tajomstvo komunikácie s mimozemskými civilizáciami. Veď sám nadviazal kontakt s mnohými vesmírnymi kultúrami a je obdarený aj inými nadprirodzenými a výnimočnými schopnosťami. Vie skoncentrovať neznámu energiu a vysielať ju v podobe akýchsi mentálnych „holografických energo-informačných programov", ktorými lieči na diaľku, neviditeľnými údermi zráža ľudí na zem, ovplyvňuje počasie, či dokonca rádioaktívny rozpad atómov do vzdialenosti až troch kilometrov. Ste ochotní takýmto informáciám uveriť a stráviť víkend na seminári, kde by ste sa mali priučiť týmto metódam? A navyše za tých niekoľko hodín zaplatiť napríklad 1 500 Sk? Ak áno, potom ste bývalým, súčasným alebo potenciálnym klientom Alberta Venediktoviča Ignatenka.

 

Z iluzionistu vedec – kozmista

Kto je to - ten podľa vlastných slov „vedec - kozmista, aktívny verejný činiteľ a šíriteľ osvety svetového mena, ktorý tak vynikajúco zasiahol do rozvoja duchovno-mravnej informatizácie Svetového spoločenstva, zakladateľ Kozmo-humanistického učenia a iných nových vedeckých smerov, ako sú napríklad kozmoeniopsychológia, kozmopsychoenergosugestológia, kozmoenioufológia, kozmoeniomedicína, kozmoenioumenie, kozmoeniopedagogika a kozmoeniošport"?

Podľa údajov na internetovej stránke www.kozmohumanizmus.sk je Albert Ignatenko, pôvodom Ukrajinec, čerstvý šesťdesiatnik. Nikde síce neuvádza, kde a čo vyštudoval, o to dôraznejšie a častejšie vymenúva svoje nespočetné funkcie a vedecké hodnosti. Veď je „viceprezidentom Všesvetovej informačnej univerzity, prezidentom Českého oddelenia Univerzity, Českej akadémie informaciológie, Medzinárodného dobročinného fondu Príprava človeka 21. storočia, viceprezidentom Medzinárodnej spoločnosti Dom Európy, akademikom piatich akadémií, doktorom filozofie, doktorom biologických a energo-informačných vied, profesorom." Nedá mi nepovzdychnúť si: Ecce homo!

Pravda má však často inú tvár - odlišnú od masky, ktorú si človek neraz tak urputne usiluje nasadiť. A ani pán Ignatenko netrávil dlhé roky usilovnou vedeckou prácou v niektorej z renomovaných vedeckých inštitúcií, ako by sa z predchádzajúcich riadkov zdalo. Spočiatku ako cirkusový iluzionista predvádzal svoju vraj fenomenálnu pamäť na dlhom rade čísel. Pozeral sa naň niekoľko minút a potom ho - so širokou páskou previazanou cez oči (a, samozrejme, aj cez miniatúrne slúchadlo) zopakoval. Možno práve skúsenosti z tohto druhu obživy (mám zábrany to nazvať prácou) ho presvedčili o tom, že čokoľvek si vymyslí a patričnou formou predloží ľuďom, vždy sa nájde prekvapivo dosť tých, čo uveria. My ľudia akosi prirodzene túžime po zázrakoch a javoch za hranicou tej sivej každodennej všednosti.

A tak ako mnohí iní, aj Ignatenko začal budovať svoju kariéru na neobmedzenej dôverčivosti ľudí a ich viere v jeho nadpriemerné schopnosti. Aby pôsobil čo najdôveryhodnejšie, sám seba vymenoval za vedca ovenčeného všetkými vedeckými a pedagogickými titulmi, ku ktorým, samozrejme, prišpendlil aj potrebné vedecké a spoločenské inštitúcie. Sú síce rovnako primyslené ako tie tituly, ale kto z tých, ktorí ochotne uveria schopnostiam komunikácie s mimozemšťanmi, to bude overovať?

Na podvody Alberta Ignatenka už pred niekoľkými rokmi poukázal americký iluzionista James Randi. Dokument z produkcie National Geographic niekoľkokrát odvysielala aj jedna zo staníc káblovej televízie. Randi, ktorý je vo svete známy práve odhaľovaním a vysvetľovaním podvodov založených na mystifikácii, dokázal nepravdivosť Ignatenkových tvrdení o jeho schopnosti na diaľku ovplyvňovať činnosť srdca a mozgu iného človeka. Podnikavého Ukrajinca to však od jeho kariéry „vedca schopného všetkého" neodradilo. Najprv rozšíril svoje aktivity z Ukrajiny na ekonomicky predsa len o niečo lukratívnejšie Slovensko, neskôr sa presťahoval do Prahy a už niekoľko rokov takmer pravidelne chodí šíriť svoje „vesmírne eniobludy" opäť na Slovensko. Tu chýba nielen slovenský James Randi, ale asi aj príslušná legislatíva, ktorá by tomuto zvláštnemu druhu podnikania, majúcemu svoju domovskú pôdu v domoch kultúry, kultúrnych a osvetových centrách (medzi nimi vyniká bratislavský Dom kultúry Cultus) či v Národnom osvetovom centre vo V-klube, stanovila mantinely.

 

Aktivity a „objavy" samozvaného akademika

Ako som už spomenula, Ignatenko neoprávnene používa všetky vedecké tituly a vymýšľa si všetko, čo by jeho „učenie" prezlieklo zo šiat cirkusového iluzionistu do seriózneho a dôveru vzbudzujúceho šatu. Cieľ je jednoznačný - prilákať čo najviac záujemcov o jeho semináre.

Čo na nich ponúka? Nuž, len to najlepšie - zdravie, šťastie, úspech a dlhý život, všetko v mene humanizmu, lásky a dobra, avšak, samozrejme, za peniaze: „Živia ma moje školy a semináre, niektoré športové programy, na tom sa dá zarobiť," komentuje Ignatenko. Veď kto by neobetoval nejakú tú tisícku, keď sa mu ponúka široký výber z desiatich základných programov, ktoré, ako tvrdí, „pomáhajú každému človeku, aby sa realizoval ako osobnosť, povzniesol sa na vysokú duchovno-mravnú, psycho-emocionálnu, kultúrno-intelektuálnu a fyzicko-estetickú úroveň, aby prežil bez ochorení dlhý, plodný a šťastný život."

Ignatenkovi leží na svedomí blaho nielen ľudstva, ale „ochraňuje" doslova celý vesmír. Sám o sebe píše: „Spoločne so svojimi žiakmi a nasledovníkmi z 22 štátov vedec uskutočňuje každý štvrtok o 21. hodine kolektívne meditácie, zamerané na stabilizáciu a zmenšenie pozemských, mimozemských, kozmických a sociálnych katakliziem." Otvorenou ostáva otázka, prečo jeho úsilie pozemské kataklizmy ignorujú...

Ako u nás Ignatenko svoju osvetu šíri? V spolupráci s pánom Dobrovodom z Pezinka organizuje trojstupňové semináre pod názvom Kozmoeniopsychológia I, II a III. V ich rámci sa účastník má oboznámiť „s duchovnými zákonmi a mechanizmami vesmíru, anatómiou kozmického človeka a jeho energo-informačnou podstatou" a má prakticky zvládnuť „prácu s rôznymi druhmi energií, ktorú môže v praxi hneď uplatniť". Každý seminár sa končí takzvanou iniciáciou (zasvätením), ktorá vraj účastníkovi „umožní pracovať so superjemnými energiami". Každý „zasvätenec" je uvedený do „Intergalaktického energetického a informačného systému, ktorý mu dáva kľúč k maximálnej sebarealizácii, ku kontaktu s jemnohmotnými vesmírnymi svetmi a k pochopeniu duchovno-informačnej podstaty života" (pozri www.kozmohumanizmus.sk - semináre na Slovensku).

Nuž nechceli by ste vedieť to, čo ostáva doposiaľ utajené pred všetkými zaostalými predstaviteľmi tej skostnatenej oficiálnej vedy? Veď tí zatiaľ nezorganizovali ani jedinú konferenciu o energo-informatike, o kozmickej evolúcii, o dvanástich úrovniach ľudského vedomia či o metódach regulácie biorytmov a riadenia fyzicko-energo-informačného systému človeka. Nezdokonalili programy, ktoré sú „kľúčom k úspechu a nesmrteľnosti". A ani nevedia, ako bez liekov odstrániť strach, úzkosť, stres, záporné emócie, neurózy, presúvať „bioenergiu" kamkoľvek a akokoľvek a liečiť ňou doslova čokoľvek! Na vysokých školách študenti nezískajú informácie o mechanizmoch „samoregulácie a obnovovaní orgánov a systémov". Meteorológovia namiesto toho, aby rozháňali búrkové oblaky a sami naprogramovali vždy to najvhodnejšie počasie, iba oznámia, čo nám studené a teplé fronty - aj to iba pravdepodobne - chystajú. O týchto a mnohých iných „prevratných" objavoch vedci ani len netušia - a to v čase, keď v niektorom z kultúrnych centier na Slovensku tieto poznatky a metódy pán Ignatenko na počkanie naučí hocikoho - za pár dní a pár tisíc korún.

Kde však sú „zasvätení" absolventi mnohých jeho kurzov, čo dokážu podobne ako pán „profesor" ovplyvňovať nielen počasie, ale i starnutie svojho už naveky zdravého tela, vidieť svoje minulé životy a riadiť chod aspoň vlastnej budúcnosti, keď už nie svetových či dokonca vesmírnych dejín? Kde sú tí, ktorí podľa vzoru tohto údajne renomovaného predstaviteľa mnohých nových vedných odborov a učení dokážu vďaka svojim „fenomenálnym psycho-energo-informačným schopnostiam" vyučovať parapsychologické praktiky, na diaľku liečiť orgány a „systémy" človeka, či vytvoriť „psycho-energo-informačnú" ochranu osobnosti, kolektívov a dokonca aj štátov - a to bez ohľadu na vzdialenosť?

To však nie je všetko. Ignatenko o sebe vyhlasuje, že medzi jeho fenomenálne psycho-energo-informačné schopnosti patrí aj predpovedanie a ovplyvňovanie zložitých životných situácií, zapamätanie si viac ako 150 čísel a obsahu kalendára na obdobie 10 000 rokov, schopnosť „psycho-energo-informačne" na diaľku „pracovať" so športovcami a športovými družstvami, rozptyľovať a koncentrovať oblačnosť, neutralizovať dym a smog, meniť teplotu vzduchu, komunikovať na „uvedomelej úrovni" so 48 mimozemskými civilizáciami, „informačnými poľami a pyramídou sveta atď. atď.

A propos - prečo práve s „pyramídou sveta" a nie napríklad s „rotačným elipsoidom galaxie", alebo hoci „valcom vesmíru"... alebo slovenským trojvrším? Aha, neznie to tak mysticky? Je v tom však rozdiel? Ktorá firma dosiahla neočakávaný a prevratný úspech vďaka diaľkovému „enioanalytickému" pôsobeniu pána Ignatenka na jej vrcholový manažment?! Vedia naši a českí členovia parlamentu, senátu a (len!) vysoko postavení politici, že cesta k úspechu je taká jednoduchá - stačí, aby si predplatili diaľkové „eniopôsobenie" tohto skromného vedca, čo chodí hlásať svoju pravdu právd a predvádzať svoje naozaj neobmedzené schopnosti medzi pospolitý ľud? Veď to všetko - aspoň podľa informácií, ktoré na svojej internetovej stránke uvádza - dokáže.

 

Ocenenia „geniálneho vedca"

Papier vraj znesie všetko. Niektoré webové stránky ho však dávno pretromfli. Tá o kozmohumanizme je nielen reklamou, ale aj oslavnou ódou na Ignatenkove vedecké zásluhy a rad ocenení, ktoré mu údajne udelili významné osobnosti a inštitúcie. Lenže celosvetová počítačová sieť pre toho, kto v nej vie hľadať, alebo jej prostredníctvom získať informácie, je nevyčerpateľným zdrojom. Vonkoncom nie je zložité overiť si existenciu (v tomto prípade neexistenciu) inštitúcií, ktorým „veľký kozmista" vďačí za vedecké a pedagogické tituly - Celosvetová informačná univerzita, Česká akadémia informaciológie, či Kozmická univerzita v Bruseli sú jednoducho jeho výmyslom.

A ako je to s mnohými Ignatenkovými oceneniami? Napríklad aj takto:

Tvrdenie: Za dlhoročnú a plodnú prácu boli profesorovi Ignatenkovi udelené nasledovné tituly:

> laureát Zlatej medaily Najlepší liečiteľ Európy roku 1991 za použitie netradičných autorských metodík v oblasti alternatívnej medicíny (vyznamenanie mu odovzdal profesor alternatívnej medicíny pri UNESCO Dr. Peter Sacher z Nemecka). Skutočnosť: Ako informoval stály predstaviteľ ČR pri UNESCO, takéto ocenenie UNESCO neudeľuje a funkcia „profesor alternatívnej medicíny pri UNESCO" neexistuje;

> laureát Zlatej medaily Franza Kafku (Praha 1999). Skutočnosť: Spoločnosť Franza Kafku medzinárodnú literárnu Cenu Franza Kafku udelila po prvýkrát až roku 2001 americkému spisovateľovi Philipovi Rothovi, druhým laureátom (za rok 2002) sa stal český spisovateľ Ivan Klíma. O uvedenej medaile alebo podobne nazvanom ocenení nemá Spoločnosť Franza Kafku žiadne informácie;

> laureát Zlatej medaily Medzinárodného salónu vynálezov v Bruseli Brussels Eureka 2000 za psycho-energo-sugestívnu metodiku prípravy profesionálnych športovcov. Skutočnosť: Organizátori takú medailu a navyše v takej „kategórii" nikdy neudelili;

> osobný titul Veľký magister Svetovej vedy a vzdelávania (údajne mu ho udelil Medzinárodný informačno-ekologický parlament, Montreal, Moskva 1998). Skutočnosť: Uvedený parlament vôbec neexistuje.

Tvrdenie: Za tvorivú osvetovú činnosť dostal Zlatú medailu T. G. Masaryka (Praha 1999). Skutočnosť: Spoločnosť T. G. Masaryka také ocenenie A. Ignatenkovi nikdy neudelila a navyše zástupcov Spoločnosti táto informácia pobúrila.

Tvrdenie: Bol pasovaný na rytiera Rádu svätého Konštantína Veľkého (Praha 2000). Skutočnosť: Rytiersky Rád sv. Konštantína Veľkého je spolok, ktorého členom sa môže stať ktokoľvek. Ak sa Ignatenko prihlásil za člena, je to len jeho rozhodnutie, nie oficiálne pasovanie na rytiera.

Tvrdenie: Bol vyznamenaný prezidentom Rudolfom Schustrom jeho osobnou Pamätnou striebornou medailou (Bratislava 2000 a 2001).

Skutočnosť: To je, žiaľ, čiastočne pravda. Kancelária prezidenta SR potvrdila, že obe medaily boli A. Ignatenkovi udelené. Treba však poznamenať, že je to pamätná medaila, ktorá nie je prejavom ocenenia akýchkoľvek zásluh, ale udeľuje sa na pamiatku osobám, ktoré sa stretli s prezidentom. (Nuž, prezidentská kancelária návštevníkom asi väčšmi dôveruje, ako si ich preveruje...)

Tvrdenie: Nositeľ Grand prix Medzinárodného salónu v Tokiu World Genius Convention 2000 za realizáciu autorského projektu Utváranie človeka a Kozmohumanistickej civilizácie Zlatý vek - ekológia Duše, Zeme a Kozmu, a za prácu v globálnej informatizácii (Tokio, Sofia). Skutočnosť: Japonskí organizátori uvedeného podujatia informovali, že „vzhľadom na to, že sa Ignatenko na uvedenej konferencii vôbec nezúčastnil, nemohol získať ani žiadnu cenu". Zároveň ich rozhorčilo zneužitie ich mena a vyžiadali si preklad príslušných informácií z Ignatenkovej internetovej stránky.

Ste presvedčení, že taká lož musí mať krátke nohy? Nuž, možno má, ale jej to neprekáža, lebo ju nikto nenaháňa. Za tých asi osem rokov, počas ktorých okrajovo vnímam pôsobenie pána Ignatenka na Slovensku, som čítala niekoľko článkov v novinách a časopisoch. Neraz sme si ho mohli vypočuť v éteri - a to nielen v komerčných rádiách, ale aj vo vysielaní Slovenského rozhlasu. Niekoľkokrát mu poskytla priestor na obrazovke už neexistujúca televízna stanica VTV. Žiadne médium a ani nijaký redaktor nadprirodzené schopnosti či „vedecké" úspechy neznámeho Alberta Ignatenka v neznámych vedných odboroch až do minulého roku nespochybňoval. Naopak. Časopis Plus 7 dní bez zaváhania v podtitule uviedol jeho tvrdenie, že „liek na aids i rakovinu je na svete. Stačí ľuďom zvýšiť teplotu na 44,5 stupňa Celzia."

Nielenže je to nezmysel, ale pri takej telesnej teplote ostáva len parafrázovať známy vtip: Liečba bola úspešná, pacient zomrel. Neviem si predstaviť, ako môže seriózny novinár publikovať Ignatenkove citácie: „Ak treba, v okruhu 30 kilometrov tu môže byť dobré počasie 365 dní v roku. (...) Cítim sa naozaj trochu čudne pri pomyslení, že Stvoriteľ kvôli mne dovolil rozohnať mraky. (...) Okrem toho dokáže trojnásobne urýchliť rozpad jadra uránu zo vzdialenosti tri a pol kilometra. (...) Človek bude aktívny sto až dvesto rokov, nebude poznať choroby a bude využívať ekologicky čisté technológie. Podľa akademika Ignatenka je to nevyhnutné na záchranu ľudstva od kataklizmy, ku ktorej sa schyľuje roku 2004 až 2005. (...) Už dávno cítil, že aj naša civilizácia speje k zániku. Neskôr sa to dozvedel priamo od Stvoriteľa, s ktorým sa kontaktuje prostredníctvom meditácií. (...) Tí, čo duchovne neprecitli, žiaľ, zahynú" a mnohé ďalšie nezmysly. Klamstvo, ktoré si rozmaznávame a navzájom opatrne podávame ako nemluvňa, vlastne nemusí mať žiadne nohy...

 

Škola života

Príručka na duchovné precitnutie podľa metód Alberta Ignatenka sa volá - veď ako inak - Schola vitae (Škola života). V češtine túto objemnú knihu vydalo vydavateľstvo Pragma roku 1998. Predstavuje takmer štyristo strán textu, ktorý zhodnotiť ako celok dokážem len slovami „veľký blud". Nad každou jej stranou mi rozum ostáva stáť a len neveriacky krútim hlavou nad tým, čoho je schopná ľudská fantázia, nespútaná nejakými zbytočnými vedomosťami či aspoň jemným vláknom úcty k prípadným čitateľom. Hneď na prvých stránkach sa autor, ktorý si k menu svojvoľne pripojil všetky vedecké tituly, vysmeje všetkým lekárom, biológom, neurológom, psychiatrom, keď tvrdí, „že človek je schopný vnímať, komunikovať a myslieť nezávisle od svojho mozgu" (A. Ignatenko, Schola vitae, Pragma, Praha 1998, s. 10). Uvádza dokonca údajne lekársky potvrdené prípady zo 16. a 20. storočia, keď ľudia nejaký čas žili, mysleli a komunikovali úplne bez mozgu. Tvrdí, že objavy a vynálezy rozhodne nie sú produktmi nášho mozgu. Na potvrdenie tejto teórie si Ignatenko vybral Mendelejeva, Maxwela, Ciolkovského. (Škoda, že neuvádza nejakých žijúcich vedcov, napr. niektorého z nositeľov Nobelovej ceny. Rada by som totiž odcitovala jeho reakciu.) Ako však potom autor získava a spracúva informácie, komunikuje, vidí, počuje, cíti, keď na to nepotrebuje mozog? Vraj vďaka „jemnému holografickému svetu", v ktorom sú „jemné kozmické energie" nositeľmi informácie, ktoré sa, samozrejme, šíria oveľa rýchlejšie ako svetlo.

A to je „nevyvrátiteľný" fakt, lebo nielen autor, ale mnohí tzv. kontaktéri komunikujúci so vzdialenými mimozemskými civilizáciami, napríklad z oblasti Oriónu či Síria, by sa nedožili ani odpovedí na najjednoduchšie otázky. keby totiž komunikovali len rýchlosťou svetla, tak z oblasti Síria by sa odpovede dočkali za viac ako 17 rokov a z oblasti hviezdnej asociácie v Orióne za takmer dvetisíc rokov! A pán Ignatenko, ktorý komunikuje s takmer päťdesiatimi vzdialenými civilizáciami v rôznych kútoch vesmíru, by sa aj pri svojej vraj fenomenálnej pamäti asi dostal do problémov. Možno preto v menovanej publikácii (tamže, s. 21) zavádza veľmi svojské torzné polia a torzné vlny, ktoré sa šíria v prostredí „fyzického vákua" (autor mal asi na mysli fyzikálne vákuum, ale to už mu miera nevedomostí neumožnila rozlíšiť) rýchlosťou miliardu-krát vyššou ako svetlo.

„Oni s nami, samozrejme, komunikujú," tvrdí tvrdošijne Ignatenko, ktorý aj vám za príslušný poplatok na seminári poskytne „kódové kľúče pre spojenie - na vedomej úrovni - s mimozemskými civilizáciami". Sugestívne ďalej vysvetľuje: „Sú to retranslátory. Pomáhajú nám, aby sme získali evolučnú informáciu. Človek má prepojenie na Stvoriteľa, ale sú tam silné karmické bloky. Tie nám bránia tieto informácie správne prijať a pochopiť. Oni nám pomáhajú obísť tieto bloky." Rovnakým retranslátorom je vraj teraz aj naša slnečná sústava.

Problém s časovým rozpätím rozhovoru so vzdialenými mimozemšťanmi však autor zjavne nemá. Nielenže sľubuje - samozrejme, len po zvládnutí jeho metód omladzovania organizmu - až dvesto rokov aktívneho života v zdraví a šťastí, ale on, a podľa neho aj my všetci, v podstate žijeme večne. Tajomstvo večnosti sa ukrýva v znovuzrodení. Reinkarnujeme...