Združenie Ducha Svätého pre zjednotenie svetového kresťanstva - v súčasnosti známe ako Cirkev zjednotenia, ktorej stúpenci sa populárne nazývajú munisti, podľa zakladateľa Sun Myung Moona (Son Mjong Mun)1. Hnutie bolo založené v roku 1954, no samotnému vzniku predchádzali videnia, v ktorých Mun údajne hovoril s Ježišom, Mohamedom a Budhom. Podľa Muna túži Boh po naplnení ideálu pravej rodiny. Hnutie teda od počiatku svojho pôsobenia zdôrazňuje dôležitosť rodiny ako základnej bunky spoločnosti. V priebehu posledných rokov sa rastúci význam rodiny odrazil taktiež v novom mene vybranom pre hnutie, ktorým je Federácia rodín za svetový mier a zjednotenie. V rámci tohto článku sa budeme pridržiavať pôvodného zjednodušeného názvu Cirkev zjednotenia.

Vynára sa otázka, prečo hnutie zmenilo názov. Dôvodom môže byť vyzdvihnutie významu rodiny pre členov, no J. I. Yamamoto, ktorý sa zaoberá Cirkvou zjednotenia, zastáva názor, že hnutie sa pod tento názov usiluje skryť svoje učenie a taktiež uvádza, že zmena zamerania od Cirkvi zjednotenia k Federácii rodín za svetový mier a zjednotenie docielila, že sa jej úspešne podarilo pritiahnuť pozornosť prominentných politických vodcov a známych osobností k verejným aktivitám hnutia a ich medializácii. Federácia žien za svetový mier, čo je sesterská organizácia Federácie rodín za svetový mier a zjednotenie, zaplatila bývalému prezidentovi Georgovi Bushovi a jeho žene Barbare okolo milióna dolárov, aby prehovorili o hodnote rodiny na niekoľkých Munových akciách v Spojených štátoch a Ázii. George Bush i ďalšie známe osobnosti v domnienke, že utužujú konzervatívne názory na rodinu, netušili, že tým podporili Munovu teológiu. Ženská federácia nie je teda nič iné, než ďalšia organizácia na šírenie ideológie Cirkvi zjednotenia a napriek tomu, že zmenila svoje meno, v jej učení sa nezmenilo nič.

 

„Pravá rodina"

Základy učenia Cirkvi zjednotenia sú obsiahnuté v dvoch základných dokumentoch. Prvý sa nazýva Otcov kurz, čo je akási učebnica opisujúca Munov (teda Otcov) životopis, ktorý jeho prívrženci povinne študujú. Druhý dokument, nazvaný Božský princíp (Divine Princip), je Munova nová vlastná Biblia. Tento základný text Cirkvi zjednotenia obsahuje v stručnosti nasledujúce učenie: prvý človek, Adam, mal za úlohu založiť tu na zemi dokonalú rodinu a stať sa pravým rodičom ľudstva. To sa však nemohlo stať, pretože jeho manželka Eva mala ešte pred manželstvom sexuálny pomer s Luciferom. Z tohto spojenia sa jej narodil syn Kain. Preto Boh poslal na svet tzv. druhého Adama, Ježiša. Ani ten však nesplnil hlavnú úlohu, ktorú tu mal, totiž oženiť sa a založiť príkladnú rodinu, pretože skôr, než našiel pravú Evu, Židia ho zatkli a ukrižovali. A tak sa Boh musel vteliť opäť, tentoraz do tzv. tretieho Adama, ktorým nie je nikto iný než Mun.

Sobáš Muna so svojou druhou ženou (podľa niektorých údajov však už štvrtou) Hak Ča Han sa uskutočnil v roku 1960 a bol nazvaný „svadbou Baránkovou", ktorú stúpenci považujú za najväčšiu náboženskú udalosť v dejinách, pretože sa tým začalo vykúpenie celého ľudstva. Manželským zväzkom Muna a Han sa vytvoril ideálny pár „Pravých rodičov", ktorého cieľom je obnovenie ľudstva. Z tohto manželstva sa narodilo 13 detí. Základy učenia hnutia hovoria o tom, že Mun ako novodobý mesiáš stvoril dokonalú rodinu a deti bez hriechu. Z tohto tvrdenia vyplýva, že by mala byť Munova rodina dokonalým a skvelým príkladom úplnej harmónie a rodinného šťastia. Ale práve Munove deti sú pre niektorých jeho odporcov popretím tejto teórie.

Ani mesiášovej „Pravej rodine", ktorá má byť vzorom pre ostatných členov, sa teda nevyhli problémy. Trpkým sklamaním pre Muna sú skrachované manželstvá jeho „bezhriešnych" detí a taktiež ich pochybnosti vo viere v otca mesiáša. Najstarší Munov syn Hjo Čin Nim sa mal stať jeho prirodzeným nástupcom, no z iniciatívy svojej manželky sa nielen rozviedol, ale prepadol alkoholu a musel sa liečiť. Neľahký život s Nimom opisuje Hong Nansuk (dcéra silno veriaceho prívrženca Cirkvi zjednotenia), ktorá za neho bola vydatá vo svojich pätnástich rokoch. Hong verila, že sa po svadbe stane členom posvätenej rodiny, ale rýchlo pochopila, že tvár, ktorú Mun ukazuje verejnosti, je v skutočnosti úplne iná. Namiesto lásky, nevinnosti a bázne boli na dennom poriadku urážky, nevera a drogy. Opisuje, že len deti, ktoré sa jej narodili, robili jej život znesiteľný. Takto bola Hong zajatá štrnásť rokov v nešťastnom manželstve. V okamihu, keď ju manžel udrel (hoci bola vo vysokom štádiu tehotenstva), jej bolo jasné, že musí so svojím dieťaťom tajne utiecť, aby mohla ďalej žiť. Ako riešenie si vybrala útek, pretože rodina by jej nikdy nedovolila manžela opustiť alebo sa s ním rozviesť.

 

Výber partnerov

Ako už bolo uvedené, Mun spoločne so svojou ženou Hak Ča Han predstavujú dokonalých „Pravých rodičov", ktorí stoja na začiatku procesu vytvárania ďalších dokonalých rodín. Tvorba takých rodín sa deje prostredníctvom oddania párov práve Munom a jeho ženou. Požehnanie i „sväté svadby" sú najdôležitejšou rituálnou praxou členov Cirkvi zjednotenia. Možno na nich demonštrovať bezmedznú dôveru členov v Muna. Ten vyberá partnerov a budúce manželské dvojice podľa fotografie „nadprirodzeným spôsobom". Prívrženci vzhliadajú na Muna ako na človeka, ktorý má hlboký vzťah k Bohu, takže vďaka jeho meditácii získajú partnera, ktorý je pre nich istotne najvhodnejší. Členovia veria, že Boh povedie reverenda Muna, aby im odporučil takého partnera alebo partnerku, ktorý najlepšie doplňuje ich charakter a ktorý im bude pomáhať v duchovnom raste. Sú prípady, že sa partneri poznajú už niekoľko rokov, ale väčšina sa dovtedy nikdy nestretla a zoznamujú sa bezprostredne pred svadobným obradom alebo až pri ňom. Zvolení partneri spravidla pochádzajú z iného národa, dokonca z rôznych kontinentov, takže sa vytvárajú nadnárodné manželstvá, čím vzniká medzinárodné, multijazykové i multikultúrne hnutie. Toto spojenie manželských párov z rôznych svetových strán je plánované, pretože Mun tým chce napomôcť zjednotenie sveta.

V hnutí sa môže stať, že zosobášia niektorých svojich členov so zosnulými. Dokonca sám Ježiš bol zosobášený s jednou staršou kórejskou ženou a je s ňou vraj veľmi spokojný. Podobným spôsobom bol oženený Munov syn, ktorý mal ťažkú autonehodu. Dva mesiace po smrti Mun svojho zosnulého syna oženil s fyzicky živou ženou.

 

Sväté svadby

Vybrané páry prechádzajú najprv obradom požehnania (zasnúbenia) a až po niekoľkých mesiacoch, niekedy však aj dvoch alebo troch rokoch, snúbenci skutočne uzavrú sobáš. Prvé roky po svadbe žijú manželia síce v spoločnej domácnosti, ale celibátne. Prvým dôvodom celibátneho spôsobu života je akási skúška vernosti a oddanosti. Počas tohto obdobia sa člen podrobuje skúške v odhodlanosti slúžiť Munovi pri získavaní peňazí pod najrôznejšími zámienkami alebo predajom predraženého tovaru (cukrovinky, kvetiny), prípadne pri práci v niektorej z tovární, ktoré patria k Munovmu impériu, pri nábore ďalších členov či organizačných prácach. Druhým dôvodom je vytvorenie tzv. „vyššej rasy" (pozri nižšie).

Svadobný obrad je veľká hromadná udalosť. Svadby sa konajú na rôznych štadiónoch, pretože Praví rodičia oddávajú a požehnávajú páry vo veľkých počtoch naraz.2 Svadobné obrady sú v Cirkvi zjednotenia veľmi významné. Nielenže si sľub partneri dávajú navzájom pred Bohom, ale dávajú ho aj Pravým rodičom. Obrad zahrnuje prísahu všetkých párov, že svoj život zasvätia službe Bohu i celému ľudstvu, poslúchnu princípy hnutia a že preberajú zodpovednosť za úspech vzťahu.

Aby novomanželský pár symbolicky vyjadril svätosť svojho manželstva a jeho miesto v Božom pláne, koná v prvých nociach svojho milovania súkromný a posvätný rituál. Prvý sexuálny styk manželov je silno ritualizovaný a je do detailu predpísané jeho vykonanie: prvú noc leží muž navrchu ako symbol Božej autority, druhú je navrchu žena, aby symbolizovala Evin priestupok a Satanovo víťazstvo a tretiu je opäť navrchu muž ako symbol víťazstva Boha nad Satanom a opätovné nastolenie Božieho plánu.

 

Čistá rasa

Avšak samo požehnanie a oddanie mesiášom ešte nestačí. Podľa cirkevných pravidiel sa sexuálny styk pred sobášom a ešte tri roky po sobáši neodporúča, aby dieťa manželov malo „čistú krv". Má tak vzniknúť akási „vyššia rasa", ktorá, vedená učením Muna, raz ovládne celý svet. Túžba po nadradenosti jednej rasy už v minulosti zaslepila niekoľko ľudí pod vedením Adolfa Hitlera a všetko sa skončilo smrťou niekoľkých miliónov ľudí, ktorí umierali v neľudsky krutých podmienkach. Tieto hanebné činy sa nedajú absolútne ničím ospravedlniť ani odčiniť. Mali by sme sa z tejto temnej doby našich dejín ponaučiť a na podobné túžby a proklamácie nazerať s ostražitosťou. Nemali by sme nikdy zabudnúť, kam až môže túžba po moci a nadradenosti jednej rasy viesť.

 

Rodina a výchova

Ako už bolo povedané, Federácia rodín za svetový mier a zjednotenie preberá hlavnú úlohu v munistickom hnutí. To potvrdil i jej viceprezident Miloš Klas, ktorý uvádza: „Cieľom Munovho učenia je od začiatku rodina. Ide mu o vytvorenie fungujúcej rodiny, aby Boh žil v rodine. Aby nebol len zavretý v kostole a my sme ho chodili navštevovať, ale aby mohol žiť medzi svojimi deťmi, v každej domácnosti, v každej rodine." (Vojtíšek, 1998)

I keď sú teda centrálnymi inštitúciami v učení Cirkvi zjednotenia manželstvo a rodina a Mun neustále zdôrazňuje ich význam, poňatie rodiny však skrýva druhú, odvrátenú tvár. Pravá rodina má totiž prednosť pred všetkými inými väzbami. Rodičovská úloha vedúcich manželov Munovcov sa v tomto náboženskom hnutí dáva do ostrého protikladu s úlohou skutočných rodičov stúpencov nazývaných „biologickí rodičia". V jednom zo svojich prejavov Mun povedal: „Musíme pamätať na to, že sme zrodení z falošných rodičov, sme dedičmi otca lži, sme z nášho otca diabla. Preto musíme zlikvidovať túto líniu a zjednotiť sa s Pravými rodičmi, ktorí sú sústredení na Boha a skrze ktorých sa nám dáva nový život. To je dovŕšenie dejín." (Vojtíšek, 2007)

Hodnota biologických rodičov je v porovnaní s Pravými rodičmi pre deti veľmi nízka. Na upevnenie už tak silno vynucovanej úcty k Pravým rodičom slúži rituálny sľub (prísaha) rodín. Ten v krátkosti znie: „My, ako rodina založená na opravdivej láske, prisaháme, že sme našli náš skutočný domov a pôvodný ideál stvorenia a vybudujeme Božie kráľovstvo na zemi i v nebi. My, ako rodina založená na pravej láske, sľubujeme obetovanie srdca Bohu a Pravým rodičom, aby bola rodina stredom vesmíru a reprezentovala ho. Sľubujeme, že budeme plniť v rodine naše úlohy ako verní synovia a dcéry, ako vlastenci našej zeme, ako svätí v svete a opravdiví synovia a dcéry neba a zeme. (...) My, ako rodina založená na pravej láske, ako zástupcovia Boha a Pravých rodičov, sľubujeme, že budeme rodinou, ktorá vymôže priazeň nebies a bude šíriť nebeské požehnanie. My, ako rodina založená na pravej láske, sľubujeme, že uskutočníme svet kultúrnych sŕdc, ktorý je spojený s pôvodnou rodovou líniou. (...) Sľubujeme. Sľubujeme. Sľubujeme." (Eimuth, 1996)

Biologickí rodičia teda musia ustúpiť Pravým rodičom. Ken Sudo rozpráva vlastnú osobnú skúsenosť: „Keď som vstúpil do hnutia, celých sedem rokov som nebol u svojich vlastných rodičov. Môj otec bol v dôsledku ochorenia kostí pripútaný na lôžko. A hoci bol chorý tak, že sa nemohol hýbať, pricestoval za mnou, ale pohádali sme sa a on odišiel. Povedal mi, že už viac nie som jeho syn a on už nie je môj otec. Pri týchto slovách plakal tak, že mal od plaču červené oči. Napriek tomu mi ešte napísal mnoho listov, v ktorých ma prehováral, aby som prišiel naspäť, pretože umiera. Ale ja som za ním nechcel ísť v žiadnom prípade, pretože som mal vieru." (Eimuth, 1996)

Cirkev zjednotenia - rovnako ako väčšina náboženských hnutí - má hierarchické usporiadanie vnútri skupiny. Na podporovanie Munovej ideológie a činností s ňou spojenej mu slúži prvých 36 ním požehnaných rodín, ktoré sú väčšinou kórejské. Títo členovia sú v špičkových pozíciách v hnutí i v podnikaní, ktoré Cirkev zjednotenia vykonáva. Deti týchto rodín sa vydávajú, pokiaľ je to možné, len v tomto kruhu, čo môže predstavovať pre ne veľké (nielen) psychické problémy.

 

Božie vnúčatá

Deti, ktoré sa narodia z požehnaného manželstva, sa považujú na základe tejto skutočnosti ako čisté, zrodené bez hriechu a majú duchovný pôvod, ktorý je blízky duchovnému rodu manželského páru Munovcov. Starostlivosť o deti a ich výchova je úplne na pleciach žien. Tie majú okrem výchovy ešte jednu dôležitú úlohu - a síce pracujú na vybudovaní jednotného sveta. Ako hovorí Hak Ča Han na zhromaždení Federácie žien za svetový mier: „Moje milé sestry, chceme sľúbiť, že v pote, krvi a v slzách budeme pracovať na uskutočnení jedného sveta, ktorého stredom je Boh a pravá láska." Najprimárnejším cieľom je však porodiť deti, ktoré sú bez hriechu. O význame detí prednáša Hak Ča Han členkám hnutia toto: „Deti sú symbolom budúcnosti. Rodina smerodajne ovplyvňuje duševný a duchovný vývoj dospievajúcich a dáva im morálne predstavy pre život. Preto má rodina najväčšiu dôležitosť. Len na základe integrovanej a šťastnejšej rodiny môže dorastať nová silná generácia, ktorá bude schopná prevziať za svet zodpovednosť a nachádzať riešenie na komplexné problémy našej doby." (Eimuth, 1996)

Úloha žien pri výchove detí je teda jasne daná. Majú sa v prvom rade starať o dorast a tým napomáhať zjednotenie sveta, pretože deti oslobodené od hriechu dokážu zachrániť svet. Federácia však zároveň varuje ženy pred príliš jasným emancipačným úsilím; citujem: „čomu sa v každom prípade musí žena vyhnúť, je byť rivalkou muža". (Eimuth, 1996)

Ako veľmi problematický prvok vo výchove sa javí satanológia, ktorá je obsiahnutá v učení Cirkvi zjednotenia, a sprostredkovanie veľmi zjednodušeného pohľadu na svet. Vo výchove a životných postojoch sa uplatňuje tzv. „polarizačný princíp". To znamená, že svet sa vníma čiernobielo. Striktne sa rozdeľuje medzi dobrým a zlým, medzi tým nemôže byť nič. Takisto sa ľudia rozdeľujú do dvoch skupín - ľudia v Cirkvi zjednotenia verzus ľudia mimo Cirkvi zjednotenia, pričom kto nie je vnútri hnutia je a priori proti. Kompromis nie je možný. Príslušníci hnutia ako „Boží bojovníci" stoja vždy na dobrej strane, zatiaľ čo ľudia „vonku" sú odsúdení na záhubu. Vytváranie bariéry medzi skupinovým a okolitým svetom a ich striktné oddeľovanie je manipulatívnym prvkom, ktorým sa systematicky posilňuje pocit všeobecného ohrozenia. Tým, že vonkajší svet sa nielen deťom, ale všetkým členom prezentuje ako zlý a nebezpečný, pestuje sa v nich strach, ktorý obmedzuje rozhodovanie a udržuje ich v závislosti od skupiny.

Neúspech znamená nedostatočnú vieru alebo príliš málo osobnej angažovanosti v hnutí. Ak nastávajú konflikty v medziľudských vzťahoch, je poruke jednoduché riešenie a odporučenie: podrobenie (podriadenie) sa skupine, ostatné cesty vedú do náručia Satana a cieľ činnosti sa vydáva do nebezpečenstva. Často pripomínaný strach zo Satana spolu s prezentáciou vonkajšieho sveta ako diabolského sa môže negatívne premietnuť do psychického zdravia detí.

Ďalšia problémová oblasť je v zaobchádzaní s deťmi i s dospelými členmi, ktorí chcú opustiť hnutie. V Cirkvi zjednotenia je odchod o to ťažší, že hranice ideologickej skupiny sú totožné s rodinnými hranicami. To znamená, že človek, ktorý chce opustiť Cirkev, opúšťa svoju Pravú rodinu a Pravých rodičov. Podľa ideológie Cirkvi zjednotenia ten, kto opustí svojich Pravých rodičov, odovzdáva sám seba i svoje nasledujúce generácie Satanovi. Z tohto dôvodu je veľmi ťažké opustiť skupinu, pretože strach zo Satana je všadeprítomný.

Prof. Pavel Říčan, známy český psychológ špecializujúci sa na oblasti psychológie osobnosti, vývojovú a klinickú psychológiu, uvádza zaujímavý výskum uskutočnený Lindströmom v roku 1957 a zaoberajúci sa vývojom detí žijúcich vo výrazne náboženskom prostredí. Lindström tieto deti nazval „Božie vnúčatá". V ich výchove sa vyskytovali prevažne tieto prvky: rodičia deti autoritatívne viedli k určitým prejavom zbožnosti, pochybnosti a problémy sa v rodine tabuizovali, panovala atmosféra strachu, predovšetkým z Božieho súdu a pekla. Rodičia tvrdo presadzovali svoju autoritu, odvolávajúc sa na Božiu vôľu a vnucovali deťom životný štýl odlišný od väčšinového. Deťom chýbal funkčný vzťah s rodičmi, dôvera, opora a to predovšetkým v ťažkom období puberty a i. Uvedené prvky sa môžu vyskytovať pri výchove detí v Cirkvi zjednotenia. Výskum zistil, že sa Božie vnúčatá vyvíjali trojakým spôsobom: 1. stali sa ateistami nenávistne popierajúcimi všetko, čo sa im vštepovalo; 2. podľahli rodičovskému vplyvu a žili v úzkostnej zbožnosti s pocitmi menejcennosti a s „masochistickými rysmi"; 3. výchova v nich zanechala akúsi hyperidentifikáciu s tým, v čom boli vychovávané (ako nástroj na prekonanie neistoty a nepokoja). Ich vytesnená agresivita si našla uplatnenie v nespokojnosti a kritike ostatných členov náboženskej skupiny.

Ako dôkaz Božieho vnúčaťa môže poslúžiť najstarší Munov syn. Hjo Čin Nim sa mal stať jeho prirodzeným nástupcom, ktorý však podľahol alkoholovej závislosti. Možnou príčinou týchto problémov môžu byť zmienené výchovné prvky, vyžadovanie „náboženského života" nedostatočne pevné vzťahy s rodičmi, ale taktiež prostredie, v ktorom vyrastal. Hjo Čin Nim študoval v Spojených štátoch v čase vrcholiacej kampane proti reverendovi Munovi a jeho cirkvi. Bol teda vystavený trvalému posmechu a diskriminácii zo strany niektorých spolužiakov či vyučujúcich.

 

Vzdelávanie

V Cirkvi zjednotenia existuje niekoľko parciálnych úrovní členstva, od členov prijímajúcich celé učenie a pracujúcich na plný úväzok v hnutí, až k tým, ktorí neakceptujú učenie skupiny, ale poskytujú podporu početným organizáciám, ktoré Cirkev zjednotenia založila. Členovia sa nestránia širšej spoločnosti. Tých, ktorí nepracujú na plný úväzok pre hnutie, možno nájsť vo všetkých typoch zamestnania. Deti členov hnutia navštevujú bežné školy. Aj keď sa tieto deti nevzdelávajú oddelene od ostatných a hnutie nemá vlastný vzdelávací systém, existujú tu špeciálne vyučovacie materiály na priblíženie ideologického základu skupiny.

V Cirkvi zjednotenia sa vzdelávanie vníma predovšetkým ako postupné osvojovanie náboženskej náuky s akcentom na pamäťové učenie. V roku 1994 boli spracované a vydané učebné materiály pod názvom Svet sŕdc rastie z nás a Zbierka materiálov pre detskú Božiu službu v Cirkvi zjednotenia. Tento zošit nemá slúžiť ako kurz viery s hotovými vypracovanými pedagogickými jednotkami, ale ako pomôcka, ktorej prostredníctvom sa zdôrazňuje individualita jednotlivých detí. Tieto učebné materiály sú zostavené ako zošit s voľnými listami. Tak sa môžu kedykoľvek vložiť patričné doplnky pre individuálne potreby každej skupiny.

Mladšie deti môžu vyfarbiť k učebným látkam predkreslené vzory (napr. na prvých dvoch stranách zošita môžu vymaľovať portréty ešte mladých Pravých rodičov). V knihe sa nachádza pohľadnica Kórey, kresba Munovej rodnej obce. Vykresľuje sa tu povolanie Muna i jeho pobyt v komunistickom pracovnom tábore. S presnými návodmi na voľbu farieb môžu deti vymaľovať kórejskú vlajku. Tematické oblasti materiálov obsahujú centrálne učenie Cirkvi zjednotenia ako stvorenie, hriechy, a tiež sa tu pojednáva napríklad o rodine Adamovej, Noemovej, Abrahámovej a i. Samozrejme, deti sa taktiež zoznamujú s Pravou rodinou. V jednom z pracovných zošitov je vysvetlenie: „Ako bábätko a malé dieťa sme dostali mnoho lásky od Boha prostredníctvom rodičov. Ako väčšie deti poznáme aj lásku od našich súrodencov a priateľov. A až raz budeme veľkí, budeme mať prianie deliť sa tiež s inými ľuďmi o naše celé srdce a všetku lásku. Prajeme si milovať manželského partnera, s ktorým môžeme založiť zázračnú nebeskú rodinu. (...) My ju nazývame aj Pravá rodina, pretože Boh si želal rodinu s pravými rodičmi a pravými deťmi ako najvyšší ideál. Pretože len v ideálnej pravej rodine bývajú taktiež božie srdcia, čím všade obživne pravá Božia láska." (Eimuth, 1996)

 

Adopcia ako výraz hlbokej lásky?

Veľmi drastický zásah do rodinného života a podriadenie individuality, ako aj všetkých osobných vzťahov pod vyššie ciele Cirkvi zjednotenia predstavuje adopcia. Mun má žiadať od svojich stúpencov, pravých detí, aby odovzdali svoje deti (dieťa) iným párom, ktorí nemôžu mať kvôli veku alebo zo zdravotných dôvodov vlastných potomkov. Láska k Munovi je, ako sa zdá, bezmedzná, pretože prekoná i lásku k vlastnému dieťaťu a prirodzený materský pud.

V hnutí teda pristupujú k tomu, že mladé páry uvoľnia na adopciu svoje vlastne deti. Adoptívnych rodičov tvorí iná požehnaná dvojica, ktorá je bezdetná. Eimuth uvádza správu z magazínu Skyline, kde sa referuje o tom, ako v rámci Cirkvi zjednotenia bolo známe, že stúpenkyne vo vysokom štádiu tehotenstva odcestovali do USA, kde porodili dieťa a vracali sa potom späť bez novorodencov. Dôvod: reverend Mun, Boží prorok, požiadal manželov, aby inému bezdetnému manželskému páru (samozrejme, stúpencov hnutia) darovali dieťa.

Čchun-Hwan Kwak z Gandowa dal v časopise odporúčanie ako pre rodiny, ktoré chcú deti adoptovať, tak pre tých, ktorí „chcú" svoje dieťa poskytnúť na adopciu. Uvádza, že najlepšie je adoptovať dieťa požehnané, pretože tomuto dieťaťu dáva veľký význam pôvod rodiny. Pre rodičov venujúcich svoje dieťa na adopciu radí: „Deväť mesiacov trvajúce tehotenstvo a úsilie s ním spojené, pôrod dieťaťa nie je ľahké vydržať pre matky alebo aj oboch rodičov. Preto je pre vás vhodné mať najprv vlastné dieťa. To prinesie útechu do vášho srdca, keď prinášate túto vzácnu obetu. Je taktiež múdre obetovať dieťa, keď je ešte malé (...). Ale nie je to nutná podmienka." Zo strany Cirkvi zjednotenia sa zdôrazňuje, že ide o veľmi osobné a intímne rozhodnutie každého manželského páru, na ktorý nemá organizácia žiadny vplyv. (Eimuth, 1998)

 

Záver

Cieľom tohto krátkeho exkurzu do výchovy a vzdelania detí, ako i do celého rodinného života v Cirkvi zjednotenia nebolo hodnotiť, kritizovať či odsudzovať samotnú ideológiu ani členstvo v tomto hnutí. Snahou bolo načrtnúť a upozorniť na nasledujúcu skutočnosť: i keď niekto hlása význam rodiny, ktorá je dokonca podporená význačnými politikmi a inými osobnosťami, úmysly nemusia byť vždy čisté a ušľachtilé. Za týmito slovami sa môže skrývať vyžadovanie úplnej poslušnosti vedúcej až k neprimeraným obetám. V tomto prípade padli za obeť prirodzené biologické väzby medzi rodičmi a deťmi, ktoré boli spretrhané a podrobené ideológii stojacej nad všetkým.

 

Poznámky:

1 Svoje rodné meno Jong Myung Moon (Jong možno preložiť ako drak) si zmenil na Sun Myung Moon, ktoré v preklade znamená „Skvejúce sa vhodné písmená"; porov.: Enroth, R.: Průvodce sektami a novými náboženstvími. Návrat domů, Praha 1995, s. 125

2 Rekord 6 516 ľudí z roku 1988 prekonala svadba roku 1992, keď sa pri mohutnom obrade zosobášilo 30 000 párov - asi 10 000 z nich prostredníctvom satelitného spojenia na ôsmich miestach troch kontinentov. I tento počet vybledol v porovnaní s obradom pri Svetovom kultúr­nom a športovom festivale 25. 8. 1995, keď bolo na 52 rôznych miestach po celom svete požehnaných 364 000 párov. Z nich 25 000 dvojíc, členov cirkvi, sa skutočne zosobášilo na štadióne v Soule; zvyšok tvorili príslušníci iných náboženstiev - kresťania, moslimovia, židia, budhisti, hinduisti - ktorí si nechali znovu požehnať svoje už existujúce manželstvá. (Barrett, 1998, s. 137)

 

Literatúra a internet:

1. Barrett, D. V.: Sekty, kulty, alternativní náboženství. Ivo Železný, Praha 1998

2. Butterworth, J.; Langleyová, M.: Viery a vyznania. Slovart, Bratislava 1993

3. Eimuth, K. H.: Die Sekten – Kinder. Herder Spektrum, Breisgau 1996

4. Kořínek, M.: Kauza – Sun Myung Moon. Rozmer 4/2000

5. Nansook, H.: Ich schaue nicht zurück: Moons Schwiegertochter berichtet. Bastei, Lübbe 2000

6. Novotný, T.; Vojtíšek, Z.: Základní orientace v nových náboženských směrech. Oliva, Praha 1995

7. Partridge, C.: Encyklopedie nových náboženství. Euromedia Group, Praha 2006

8. Blažek, R.; Pokorný, V.; Telcová, J.: Nebezpečí sekt. Ústav psychologického poradenství a diagnostiky r.s., Brno 2002

9. Rejchrt, L.: Pavučiny. Oliva, Praha 1995

10. Říčan, P.: Psychologie náboženství. Portál, Praha 2002

11. Škodová, I.; Škodová, Z.: Všetko, čo ste chceli vedieť o sektách, ale nemali ste sa koho spýtať. Publikačný materiál o. z. Integra – Centra prevencie v oblasti siekt

12. Tycho, A. P.: Tak mnoho cest. Spolek moravských nakladatelů, Olomouc 2001

13. Vágnerová, M.: Psychopatologie pro pomáhající profese. Portál, Praha 2008

14. Vojtíšek, Z.: Moonovo požehnání v Bratislavě. Dingir 2/1998

15. Vojtíšek, Z.: Nová náboženská hnutí a jak jim porozumět. Alfa Publishing, Praha 2007

16. Vojtíšek, Z.; Misauerová, A.: Dětství a sekta. Vzdělávací institut ochrany dětí, Praha 2006

17. Widmer, P.: Die Mun-Bewegung (2002) – http://www.AGPF.de/akt89-1.htm

18. Yamamoto, J. I.: Turbulence v Církvi sjednocení: Moon stále jinak. Dingir 3/1998