Ľudia nemyslia a nekonajú rovnako. Následkom toho je, že niektorí ľudia dokážu v spojení s invenciou významne prispieť k rozvoju spoločnosti objavením nových filozofických odpovedí alebo spoznávaním zákonitostí prírody a ich využívaním pre blaho človeka. Na druhej strane sa však vynaliezavosť a schopnosť vytvárať nové môže stať aj našou temnou stránkou. Človek sa môže stať autorom a propagátorom myšlienok, ktoré v konečnom dôsledku idú proti nemu samému. Minulé storočie je smutným príkladom toho, ako ľudská invencia a tvorivosť prispela v spojení s deformovanými ideológiami k masívnym vojnám a vyvražďovaniu, ktoré nemá v ľudských dejinách obdobu. Ani kresťanské kultúrne pozadie neochránilo ľudstvo od týchto skazonosných omylov, pretože ani v kresťanstve nefunguje akýsi automatizmus ochrany pred poblúdením a chybami.

Apoštol Peter varuje pred rôznymi pseudoučiteľmi (pseudodidaskaloi). Učiteľstvo je v kresťanstve poslaním, ktoré je pre transgeneračné odovzdávanie obsahu evanjelia nesmierne dôležité. I toto poslanie však môže ľudská vynaliezavosť zdeformovať. Apoštolovo varovanie sa týka najmä pseudoučiteľov, ktorí sú z radov kresťanov, nestoja pomimo. Sú to tí, ktorí začali svoj životný beh dobre, ale niekde počas rastu došlo k deformácii. Možno nie k zjavnej, ale ku skrytej, vnútornej.

Aj v našej spoločnosti, kde sa väčšina ľudí hlási ku kresťanstvu, existuje zároveň riziko takých učiteľov, ktorí zastávajú a šíria falošné názory, a nimi v konečnom dôsledku zapierajú aj samotného Pána. Vyrástli medzi nami, ale zmenili sa. Kresťanský pôvod či prostredie niektorým v duchovnom raste pomôže, iní sa však zdeformujú a ich viera bude výstredná. Kresťanská religiozita takýchto ľudí sa stane pláštikom na elitársku a svojvoľnú pobožnosť, priestorom na realizáciu náboženského egoizmu. Príťažlivosť takejto negatívnej alternatívy je spravidla veľká. Preto i apoštol Peter hovorí o mnohých, ktorí budú nasledovať náboženské výstrednosti. To, žiaľ, vedie k diskreditácii cesty pravdy na verejnosti a ku zníženiu jej dôveryhodnosti. Kresťanstvo potrebuje v každej epoche ľudí, ktorí sú schopní a odvážni byť inakšími. Ale rozlíšenie medzi konštruktívnou a dekonštruktívnou inakosťou nie je jednoduché. Vyžaduje si veľa opatrnosti, aby spolu s vodou nebolo z vaničky vyliate aj dieťa.