Tajomstvo spojené s kabalou neprestáva podnecovať predstavivosť a podporovať zvedavosť čoraz širšej a rozmanitejšej verejnosti. Slovo kabala má hebrejské korene, pochádza zo slovesa KBL, čo znamená „prijímať", a ako podstatné meno „to prijaté" (skrze tradíciu). Samotný výklad pojmu kabala bol predmetom toľkých sporov, že je niekedy naozaj ťažké sa v ňom zjednotiť. Názov v skutočnosti označuje formu myslenia, viery a obradov, čo je základným kľúčom k výkladu tajomstiev Tóry. Kabala je teda súčasťou židovského náboženstva ako takého, je jeho ezoterickou dimenziou, hoci stojí mimo jeho hlavného prúdu.

Kabala sa objavila najskôr v druhej polovici 12. storočia uprostred židovských náboženských obcí vo francúzskych oblastiach Provensálska a Lanquedoku, potom v severnom Španielsku, Katalánsku, Kastílsku a v Aragónsku. Dôležitým medzníkom pre ďalší vývoj židovského mystického učenia bol rok 1492, keď boli Židia vyhnaní zo Španielska. Po tejto tragickej udalosti začalo mnoho emigrantov po celom svete nachádzať istotu a útechu práve v kabale, a tak dochádza k jej nebývalému rozmachu nielen v Stredomorskej oblasti, ale aj v celej západnej Európe.

Očakávané dedičstvo spasenia (prítomné v mystickom hĺbaní) a tiež veľký vplyv Maimonida (autor diela Guide des égarés - Sprievodca zblúdených), ktorý sa pokúša nahradiť starodávne mystické tradície racionalistickejším prístupom, podnecovali prívržencov kabaly, aby písomne zaznamenávali, rozširovali a vyučovali tieto „tajomstvá", dovtedy určené len pre zasvätencov. Chceli tak urobiť populárnejším a dostupnejším to, čo bolo doménou majstrov viery a presvedčenia, a tak vytvoriť z kabaly spoločné bohatstvo všetkých veriacich. Malo to byť zároveň dôkazom, že tajomná tradícia judaizmu nevymizla. V tomto smere kabalistov nazývajú viac „mystikmi" ako „ezoterikmi". Kabalisti sa však nikdy neusilovali kabalu zjednodušovať, karikovať či prekrúcať. Práve naopak.

Kabalisti vypracovali väčšinu svojich teórií na báze biblických textov, zvlášť Tóry, ale tiež Knihy žalmov, Kantiky, Knihy Rút a prvých kapitol Knihy proroka Ezechiela. Inšpiráciu nachádzali tiež v rabínskej zbierke Talmudu a Midrachu. Ustavičným komentovaním a vysvetľovaním textov sa usilovali spojiť - zo stránky hermeneutickej - metódu interpretácie klasických textov judaizmu so starovekou židovskou mystikou, ktorá siahala až po exil z Babylonu (538 pred Kr.).

Táto literatúra apokalyptickej povahy bola literatúrou protestu, ale aj odkazom nádeje prostredníctvom biblických postáv, patriarchov alebo prorokov ako Adam, Henoch, Abrahám, Mojžiš či Eliáš. Zdôrazňuje napríklad tému nanebovstúpenia na príklade vízií proroka Ezechiela a Merkavahu. Anjeli, prostredníci medzi Bohom a ľuďmi, tu majú dôležité miesto, aby zaplnili vesmír a zasahovali do pozemského vývoja. Syntézu tejto apokalyptickej a kozmologickej literatúry a literatúry rabínskej (hĺbavejšej a epickej) realizovali kabalisti vďaka prínosu gréckej filozofie a zvlášť neoplatonizmu. Nachádzame v nej predovšetkým myšlienku existencie duše pred jej existenciou (bytím) na zemi.

Hlavným textom kabaly je staroveká kniha Sefer jecira (Kniha stvorenia), od ktorej sa odvodzujú ďalšie kabalistické systémy: všetko, čo bolo stvorené, vzniklo 32 cestami Božej múdrosti, vzťah človeka s Bohom nikdy nie je prerušený, trvá v polarite „konečného sveta dole" a „neprerušovaného prameňa sily a múdrosti sveta hore". Ďalším významným spisom je Zohar (Kniha jasu), rozsiahly text interpretácií Tóry. Tento spis bol objavený v 13. storočí, ale jeho autorstvo sa pripisuje rabínovi Šimonovi bar Jochaj z 2. storočia. Podľa kabaly je Boh imanentný v bytí, ale súčasne je od bytia oddelený. Tým je vyjadrená nepochopiteľnosť transcendencie a imanencie.

 

Viera

Obťažnosť približovania sa ku kabale vychádza zo skutočnosti, že kabala ustanovuje myšlienku jediného neviditeľného Boha - Boh ako zdroj akéhokoľvek bytia je definovaný negatívne ako AJIN (nič), resp. EN SOF (nekonečný, bez hraníc). Aby vytvoril priestor pre stvorenie, sťahuje sa do seba (táto kontrakcia sa nazýva cimcum). Emanáciou, predstavovanou svetelným lúčom, z neho vzniká svet, ktorý má hierarchickú štruktúru zloženú z desiatich sefirot. Táto štruktúra býva znázorňovaná ako tzv. kabalistický strom (resp. strom života), ktorý je orientovaný podľa vertikálnej osi (znak rovnováhy), pričom pravá strana predstavuje milosrdenstvo (aktívna sila) a ľavá strana prísnosť (pasívna forma).

Štruktúra tohto prvého sveta (sveta čistej vôle) býva antropomorficky označovaná ako Prvotný Adam (Adam Kadmon). Z prvotného sveta emanujú postupne ďalšie tri nižšie svety, z nich každý vždy čiastočne súvisí so svetom predchádzajúcim, vyšším: kabalistický strom nižšieho sveta sa čiastočne prekrýva so stromom sveta vyššieho. Takto je vyjadrená bytostná súvislosť aj najnižšej súčasti stvorenia (materiálnej) s najvyššou (duchovnou) a predstava, že mikrokozmos má svoj zodpovedajúci obraz v makrokozme. Preto je možné pomocou špeciálnych techník viesť dušu po vzostupnej ceste smerom k vyšším sefirám a svetom.

Je však veľmi dôležité pochopiť, že kabala systematicky nemá účasť na platónovskom dualizme (duša - telo) a opovrhovaní telesným svetom. Sexualita je dobrá, pokiaľ predstavuje proces reintegrácie bytí, oddelených v priebehu zostupu duší do tiel. Všetky činnosti kabalistu sú podriadené jednému z troch cieľov, na ktorý sa zameriavajú: tikun, kavanah a devekut.

 

Prúdy v kabale

V kabale rozlišujeme dva hlavné prúdy: prúd teozofický a prúd prorocký (veštecký).

 

Teozofický prúd

Teozofický prúd sa zrodil v druhej polovici 12. storočia. Jeho prvými predstaviteľmi boli Izák Slepý, kabalista z Languedoku (Francúzsko), Nahmanide, ktorý patril škole v Gérone (Katalánsko), Mošé Cordovero a Izák Louria.

Kontempláciou a duchovnými cvičeniami sa mystici usilujú prejsť dokonalou prípravou, a tak lepšie spoznávať vnútorný život Boha. Všetky modlitby sa vnímajú ako úsilie o nastolenie božskej harmónie a jednoty sefirot. Tento prúd sa zaujíma nielen o prvú kapitolu knihy Genezis, ale aj o niektoré texty proroka Ezechiela. Vo všeobecnosti možno povedať, že spomenutý prúd sa zaoberá biblickými textami ako celkom, pričom ich interpretuje ako symbol Božej moci. Celý spis je povýšený na úroveň symbolickej zbierky. Dôraz sa kladie na hermeneutický rozmer.

 

Profetický prúd

Jeho zrod možno datovať rokom 1270. Obsahovo sa prúd spája najmä s Abrahámom Aboulafiom, pôvodom zo Saragózy (severné Španielsko). Tento prúd je čisto antropocentrický. Považuje mystickú skúsenosť osoby za najväčšie blaho. Výklad Biblie je psychologickejší, alegorickejší a vo všeobecnosti menej ezoterický. Pre Aboulafia je proroctvo (veštectvo) mystickou extatickou skúsenosťou, ktorá je vedomým kontaktom s božstvom. Ale zároveň dáva veštectvu iný význam - a tým je intuícia reality. V žiadnom prípade nejde o božský odkaz v špecifickej historickej situácii. Nie je to ani tak predtucha, ako skôr trvalá pravda.

Aj iný, magický prúd, zohral v kabale určitú úlohu napriek tomu, že v tejto súvislosti nie je známa žiadna literatúra, ktorá by magický prúd oddeľovala od dvoch spomenutých základných prúdov. Dnes môžeme v kabale rozlíšiť aj tzv. kabalu ľudovú, alternovanú, ktorá oslovuje množstvo ľudí pátrajúcich po ezoterizme. Osoby nazývané „majstri kabalisti" sa v nej uctievajú pre svoje veštecké schopnosti. Samotné slovo „kabala" používajú odborníci z oblasti veštectva a numerológie tiež ako názov kabinetu, kde vykonávajú svoju prax.

 

Luriánska kabala

Izák Louria zo Safedu (nazývaný tiež Ari ha Kadoš, sv. Ari či Aškenazi Rabbi Izák) bol židovský mystik, zakladateľ nového strediska kabalistiky. Po ukončení talmudických štúdií sa zaoberal kabalou a pozornosť venoval najmä knihe Zohar. Louria radikálne reinterpretoval kabalu a jeho učenie predstavuje zvláštnu symbiózu židovského myslenia s motívmi neoplatonizmu. Radí, ako dosiahnuť dokonalý svet, kde nečisté sily stratia svoj vplyv a Izrael dosiahne vykúpenie. Keď Židia očistia svoje duše, stane sa celý vesmír dokonalým a harmonickým a všetko bude preniknuté svätosťou.

Učenie Izáka Louriu doplnilo kabalistické poňatie sveta (popri dynamickom prvku cimcum) ešte o predstavu porušeného stvorenia, keď pri akte tvorenia sefirot (tieto sa ponímajú ako prázdne princípy alebo nádoby, kelim) nevydržali náraz svetelného lúča emanujúceho bytia, roztrieštili sa na tisíce kúskov a čiastočky svetla uviazli v tejto hmote. Úlohou zbožného Žida je svojimi modlitbami a celým svojim životom pomáhať zbierať tieto „božské iskry", tým skladať svet do jeho pôvodného neporušeného stavu a prispievať k jeho náprave (tikun). Táto modifikácia je známa pod názvom luriánska kabala.

 

Výkladový slovník

Tóra

Učenie, zákon, pomenovanie prvých piatich (Mojžišových) kníh Starého zákona: Genezis (Berešít), Exodus (Semot), Leviticus (Nebiím), Numeri (Benidbar) a Deuteronómium (Debárim). V širšom zmysle slova môže Tóra označovať celý Tanach (Bibliu), či celé židovské učenie.

 

Talmud

Zbierka židovských náboženských a mravných zákonov, monumentálny základ tradičného učenia judaizmu, ktorý prináša neukončenú diskusiu o živote. Pozostáva z Michnahu (písomne zachytená ústna Tóra) a z Guemary (je vlastne súborom komentárov a výkladov k Michnahu). Najznámejšou časťou Talmudu v nežidovskom prostredí sú Pirkej avot (Výroky otcov).

 

Kavannah (kavanah)

Úmysel (zámer) alebo mystická koncentrácia.

 

Midrach

Pojem označujúci výklad Svätého písma.

 

Merkavah

Zdôrazňuje nanebovstúpenie, ktoré dovoľuje mystikovi prejsť cez nebeské paláce (hékhalot) a s obdivom uzrieť trón Boha - najvyššej slávy božstva.

 

Tiqqoun (Tikun)

Znamená obnovu, nápravu. Je to dôležitý termín luriánskej kabaly, ktorý odráža možnosť nápravy sveta správnym etickým a rituálnym postojom a životom každého Žida.

 

Sefira

Sefira (množné číslo sefirot) je nepreložiteľný termín používaný v kabale. Je charakterizovaná ako princíp alebo prázdna, nehmotná forma, moc, sila alebo „nádoba" obsahujúca a zadržiavajúca božské svetlo, ktoré je emanáciou Božieho bytia do sveta. Sefirot je desať a vytvárajú zvláštnu štruktúru zvanú strom života (kabalistický strom), ktorý spája nebo a zem a tiež predstavuje archetypovú štruktúru ľudského tela. Jednotlivé sefiroty vyjadrujú Božie atribúty vo vzájomných vzťahoch, ktoré určujú štruktúru stvorenia, makrokozmu (svet) i mikrokozmu (človek a jeho duša).

 

Tetragram

Štyri hebrejské spoluhlásky YHWH, ktoré označujú Božie meno.

 

Devéqout (devekut)

Prijatie do mystickej Božej jednoty, výstup duše do Božieho svetla.

 

Halakhah

Súbor normatívnych zákonov v rabínskej literatúre.

 

Náš sprievodca:

Našim sprievodcom bol Charles Mopsik, ktorý patrí medzi najväčších odborníkov na kabalu. Charles Mopsik pracuje v Národnom stredisku pre vedecký výskum (Centre national de la Recherche scientifique) vo Francúzsku, je autorom mnohých diel zaoberajúcich sa židovskou mystikou a kabalou.