Žijeme v hypermodernej dobe a tá si žiada nové prístupy. Pravda je, že formy evanjelizácie a šírenia kresťanstva kedysi a dnes nie sú tie isté, menia sa. Naša spoločnosť, na rozdiel od čias, keď Marek písal tieto slová, využíva najúčinnejšie prostriedky komunikácie - internetové a mobilné siete, televíziu, rozhlas a printové médiá, ktorými pôsobí na myslenie i vieru ľudí. Avšak tie sa - a často sme, žiaľ, toho svedkami - dajú aj zneužiť.

Keď Peter nastúpil svoju púť do Ríma a Pavol robil misijné cesty v Jeruzaleme a Antiochii, evanjelista Marek podľa starokresťanskej tradície napísal v Ríme svoje evanjelium. Táto radostná zvesť sa mala šíriť zo striech, mala sa dostať ku každému, kto o Bohu a jeho Synovi Ježišovi ešte nepočul. Lenže svet nebol iba neveriaci, kde priniesť evanjelium a krstiť v mene Ježiša Krista by malo pripravenú zem na sejbu. Ľudia mali svoje božstvá, ktoré uctievali a prinášali im obety. Čo s tým? Ktoré náboženstvo zanechať a ktoré prijať? A prečo vlastne pôvodné meniť za nové? Sú to otázky, ktoré nám po dvoch tisícročiach nástojčivo kladie i dnešný svet.

Iste, každý evanjelizátor musí byť presvedčivý a ovládať umenie argumentácie. Najúčinnejšie je osobné svedectvo. Dnes sa možno divíme, ako bolo možné, že hŕstka obyčajných chlapov, ani nie v reverendách, ani nie v elegantných oblekoch, ani nie obdarených brisknou argumentáciou a hladkou, nezadŕhavou výslovnosťou, prevrátila zmýšľanie ľudí naruby. Ako bolo možné, že v malých spoločenstvách, ktoré vznikali po konverzii ľudí z iných relígií, bolo toľko lásky, obetavosti a charity? Dôvodom zaiste bolo, ako zaznamenal aj evanjelista Marek, že boli naplnení Duchom Svätým, ktorý ich slová potvrdzoval znameniami.

Dnešná Európa, na ktorej kresťanských koreňoch sme si tak zakladali, musí po svojom zjednotení čoraz častejšie prijímať kompromisy. Je mnohonárodnostná, multikultúrna, dochádza tu k stretom najsilnejších náboženstiev a k istej tolerancii k novým náboženským smerom a hnutiam. Stúpa právne vedomie jednotlivcov a patrične sa využíva. Európske súdy sú nebývalo liberálne k požiadavkám osôb i štátov. Odstraňovanie krížov zo štátnych škôl je možno len prvou kvapkou do pohára, ktorý jedného dňa môže pretiecť. Nad vraždami katolíckych kňazov v mnohých častiach sveta sa už ani nepozastavíme. Riziko povolania?

Keď sa pozrieme na súčasný vývoj v Európe, vyvstáva otázka, či aj nás nečakajú podobné problémy súvisiace s multináboženským spolužitím. Obavy z postupnej islamizácie v západnej Európe naberajú čoraz reálnejšie kontúry. Avšak ani v otázkach tolerancie sa nedá ísť do krajností. Kresťan by mal poznať vlastné duchovné korene, svoje náboženstvo, aby sa nestal ľahkou korisťou cudzej náboženskej propagandy, a to nielen zo strany svetových náboženstiev, akým je napríklad islam, ale i zo strany veľkého počtu rôznorodých, od nich odvodených sektárskych zoskupení.

Sme zrelí na prejavy skutočnej náboženskej tolerancie? Dokážeme prijať odlišnosť tak, aby sme pritom nezradili svoju vieru a kresťanskú tradíciu, v ktorej nás vychovali? Od našich zrelých postojov a najmä skutkov totiž závisí, či kresťanstvo v Európe bude tým pomyselným kompasom jej ďalšieho vývoja.