V poslednom čase stále častejšie uvažujem o tom, prečo sa mladí, ktorí sú väčšinou kritickí k okoliu a veľmi citlivo vnímajú, kto to s nimi myslí dobre a kto sa iba pretvaruje, mnohí dokonca s vysokoškolským diplomom vo vrecku, nechajú zlákať niekým, kto o sebe vyhlasuje, že je mesiáš, vtelenie boha určené pre dnešný vek (podobne ako bol Budha, Krišna či Kristus), žijúci prorok poverený bohom, aby vyviedol ľudstvo z duchovnej letargie zapríčinenej tradičnými cirkvami a pod. Čo spôsobuje zlom, v ktorom sa racionalita a pragmatizmus týchto ľudí mení na zraniteľnú naivitu ústiacu až do bezhraničnej podriadenosti? Je vôbec možné, aby niekto, kto absolvuje napríklad náročné štúdium jadrovej fyziky riadiace sa prísnymi vedeckými zákonitosťami, zároveň uveril niekomu, kto o sebe bohorovne vyhlási, že má priamy kontakt s UFO alebo s vesmírnym duchovným „majstrom" žijúcim na vzdialenej planéte? Tomu, kto sa neštíti hlásať, že vedci sú iba podvodníci a špekulanti a iba on, ako plne realizovaná osoba, dôverne pozná absolútnu pravdu, ktorú súčasná veda nemá šancu vyskúmať?

Priznám sa, že táto záhada je pre mňa stále akýmsi ôsmym divom sveta. Je pravda, že to povestné ració, pre ktoré človek získal hrdé pomenovanie homo sapiens (človek múdry) je síce často ovládané citmi alebo vplyvom prostredia, avšak na druhej strane uveriť niekomu, že jednou rukou zdvihol 3,5 tony, alebo že namaľoval 140 tisíc obrazov, vyžaduje takisto značnú dávku iracionality. Čím sú títo manipulátori výnimoční, že davy ľudí sú ochotné uveriť hocijakej ich výstrednej lži? Je to tým, že sa v nás skrýva túžba dosiahnuť niečo výnimočné, nevšedné a keď sa nám čosi podobné až neuveriteľné ponúka, niektorí z nás tomu dychtivo podľahnú? Azda niektorých už omrzela „všednosť" kresťanstva a radi si v sebe „lovcami duší" nechajú prebudiť driemajúcu nedôveru k akejkoľvek náboženskej inštitúcii, akou je aj cirkev.

Pravda, dôvodov, pre ktoré sa rôznym megalomanom a duševne chorým či vypočítavým narcistom darí získavať obdivovateľov môže byť omnoho viac, dokonca mnohé z nich sú veľmi prozaické: samota, strata sebavedomia, nechuť riešiť svoje vlastné problémy... Avšak my by sme si mali predovšetkým všímať následky, ktoré z tejto závislosti od falošných prorokov či novodobých modiel vznikajú. A nielen to. Mali by sme sa im snažiť trpezlivo a s láskou k tým, ktorí sú nimi zasiahnutí, čeliť. Hoci nás to možno bude stáť nemálo síl a v jednotlivých prípadoch to nebude vôbec jednoduché, myslím si, že to nebude zbytočná investícia.