Pán riaditeľ, ktoré cirkvi a náboženské spoločnosti sú na Slovensku registrované?

Cirkvi a náboženské spoločnosti mali v každej spoločensko-ekonomickej formácii a v každej historickej etape jej vývoja svoje nezastupiteľné miesto. Ich postavenie a funkciu chápeme nielen ako nevyhnutnú súčasť sociálnej štruktúry, ale aj ako významný prvok pri formovaní duchovného vedomia jednotlivca i národa.

V Slovenskej republike pôsobí 15 registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Tie z nich, ktoré vyvíjali činnosť zo zákona alebo na základe štátneho súhlasu ku dňu účinnosti zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, sa považujú za registrované bez ohľadu na počet ich členov. Ide o Rímskokatolícku cirkev, Gréckokatolícku cirkev, Pravoslávnu cirkev, Evanjelickú cirkev augsburského vyznania na Slovensku, Reformovanú kresťanskú cirkev, Ústredný zväz židovských náboženských obcí, ako aj o ďalšie denominácie, ktorých počet členov sa pohybuje od niekoľko sto po niekoľko tisíc. Menovite sú to Apoštolská cirkev na Slovensku, Bratská jednota baptistov v Slovenskej republike, Cirkev adventistov siedmeho dňa, Cirkev bratská, Cirkev československá husitská na Slovensku, Evanjelická cirkev metodistická, Kresťanské zbory na Slovensku a Starokatolícka cirkev. Náboženská spoločnosť Svedkovia Jehovovi bola zaregistrovaná v roku 1993.

 

Spomenuli ste Svedkov Jehovových. Oni sami sa však zo spoločenstva kresťanských cirkví vyčleňujú, a preto sú ním ponímaní ako sekta. V Rusku sa dokonca pre ich negatívny postoj k štátnym symbolom, k účasti v armáde a k transfúzii krvi uvažuje o zrušení ich registrácie. Aký je Váš pohľad na túto kontroverznú skutočnosť?

V zmysle našej platnej legislatívy, predovšetkým spomínaného zákona č. 308/1991 Zb., sú  Svedkovia Jehovovi náboženskou spoločnosťou. Pretože splnili všetky podmienky registrácie stanovené vo vyššie uvedenej právnej norme, ako aj v zákone SNR č. 192/1992 Zb. o registrácii cirkví a náboženských spoločností vrátane potrebného početného cenzu boli Svedkovia Jehovovi na Slovensku v roku 1993 zaregistrovaní ako náboženská spoločnosť. Treba však dodať, že nevyužívajú jedno z podstatných práv registrovaných subjektov - štátne finančné prostriedky.

 

Máte prehľad o tom, koľko neregistrovaných náboženských skupín a kultov je aktívnych na Slovensku? Koľko z nich požiadalo Ministerstvo kultúry SR o registráciu?

Pod pojmom neregistrované cirkvi a náboženské spoločnosti rozumieme v našom civilizačnom prostredí netradičné svetové náboženstvá a ich odnože, ako aj rôzne denominácie tradičných náboženských cirkví a prúdov. Vo všeobecnosti sa zvyknú tieto spoločenstvá označovať ako sekty. V hovorovom jazyku sa u nás pojem sekta používa ako označenie rôznych pseudonáboženských skupín, psychokultov alebo hnutí, ktoré nepatria k všeobecne akceptovateľným registrovaným náboženským spoločnostiam. Podľa dostupných prameňov odborných zoskupení zaoberajúcich sa touto problematikou pôsobia na území Slovenskej republiky neregistrované náboženské subjekty štyroch základných typov: svetové náboženstvá (budhizmus, islam), orientálne náboženské smery (Ánanda Márga, Hare Krišna hnutie - ISKCON, Joga v dennom živote, Osho, Sahadža joga, Šambaola Slovakia, Šrí Činmoj, Zazen International Slovakia, Zenové centrum - Myo Sahn Sah). Ďalej sú to synkretické náboženské spoločnosti (Cirkev Ježiša Krista svätých posledných dní - mormóni, Cirkev zjednotenia - munisti, Dianetika - scientológovia, Hnutie posvätného grálu, Bahá'í) a nakoniec kresťanské náboženské spoločnosti (Cirkev Kristova, Cirkev Manna, Internacionálne združenie obchodníkov plného evanjelia, Kresťanské spoločenstvá, Nazaréni, Nové Zjavenie, Novoapoštolská cirkev, Slovo Života International, Spoločnosť priateľov Ježiša Krista Meč Ducha, Učeníci Ježiša Krista, Univerzálny život, Slobodná ľudová misia). Celkovo sa ich počet odhaduje na približne 30 až 40 skupín. Doteraz ani jedno z nich oficiálne nepožiadalo MK SR o registráciu, hoci niektoré sa už informovali o podmienkach a postupe pri registračnom procese.

 

Môžete špecifikovať, aké sú to podmienky? Aké výhody a povinnosti z registrácie vyplývajú?

Podmienky registrácie upravuje predovšetkým spomenutý zákon č. 308/1991 Zb. Návrh na registráciu podáva najmenej trojčlenný prípravný orgán cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, ktorého členmi musia byť plnoleté osoby. Tento návrh musí obsahovať názov a sídlo cirkvi či náboženskej spoločnosti, jej základnú charakteristiku, učenie, poslanie a územie, na ktorom mieni pôsobiť, ďalej vyhlásenie, že bude plne rešpektovať zákony a všeobecne záväzné predpisy a bude tolerantná k ostatným cirkvám a náboženským spoločnostiam i k osobám bez vyznania. K návrhu na registráciu je potrebné priložiť aj základný dokument zakladanej cirkvi či náboženskej spoločnosti (štatút, poriadok či stanovy). Veľmi dôležitou podmienkou registrácie je zoznam aspoň 20 tisíc plnoletých osôb, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a hlásia sa k spoločenstvu uchádzajúcemu sa o registráciu. Registrujúci orgán, ktorým je Ministerstvo kultúry SR, preskúma, či založenie a činnosť zakladanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti nie je v rozpore s predmetnými ustanoveniami zákona či s inými zákonmi, s ochranou bezpečnosti občanov a verejného poriadku, zdravia a mravnosti, so zásadami ľudskosti a znášanlivosti, alebo či nie sú ohrozené práva iných právnických osôb a občanov. Ak sú splnené všetky podmienky, MK SR rozhodne o zaregistrovaní subjektu.

Treba dodať, že cirkvi a náboženské spoločnosti môžu de iure aj de facto slobodne pôsobiť bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú zaregistrované. K základným výhodám registrácie však patrí možnosť čerpať finančné prostriedky na činnosť (napr. platy duchovných, prevádzka ústredia atď.), právo vstupu do verejných informačných médií, právo vytvárať subjekty odvodzujúce svoju právnu subjektivitu od predmetnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti (napr. rehole, kongregácie, školy a iné), ako aj príslušné daňové úľavy a pod.

 

Niekedy sa však stáva, že náboženská skupina, ktorá ako cirkevné spoločenstvo nespĺňa podmienky registrácie, sa zaregistruje ako občianske združenie, pričom zatají svoj náboženský charakter. Na čo takáto registrácia danú skupinu oprávňuje a je vôbec platná? Neskrývajú sa za takýmito „občianskymi združeniami" rôzne aktívne a ambiciózne sekty a kulty, ktoré by inak právnu subjektivitu nezískali?

V posledných rokoch prenikli do života našej spoločnosti nové netradičné náboženské zoskupenia. Je pravda, že väčšina z nich sa intenzívne usiluje v Slovenskej republike získať právnu subjektivitu. Mnohé z nich však nie sú schopné splniť podmienky registrácie, predovšetkým nemôžu preukázať skutočnosť, že sa k nim hlási 20 tisíc plnoletých osôb s trvalým bydliskom na území Slovenskej republiky, a tak sa snažia zaregistrovať na Ministerstve vnútra SR ako občianske združenia podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, hoci sa tento zákon vyslovene nevzťahuje na združovanie občanov v cirkvách a náboženských spoločnostiach. Takto pôsobia na verejnosť pod rúškom všeobecne uznávaných a prijímaných aktivít, ako sú napríklad dobročinné akcie, vzdelávacie podujatia, mierové, ekologické, umelecké či športové iniciatívy, ktoré však majú náboženské podfarbenie a cieľ získať nových stúpencov. Podobnú prax však možno sledovať aj v tých krajinách, kde majú možnosť registrovať sa ako cirkvi.

 

Uvažuje sa o tom, že kvórum potrebné na registráciu sa aj u nás zníži, podobne ako je to v krajinách Európskej únie? Ak áno, akými opatreniami chce štát zamedziť prípadné zneužívanie náboženskej slobody zo strany kultu, resp. poškodzovanie ľudského zdravia a psychiky? Neuvažuje sa v tejto súvislosti s ustanovením akéhosi grémia odborníkov z rôznych vedných oblastí, ktorí by objektívne, kvalifikovane, a najmä komplexne vedeli posúdiť prípadnú spoločenskú škodlivosť kultu?

V súlade s Programovým vyhlásením vlády SR, v ktorom vláda deklarovala úmysel pripraviť novú legislatívnu úpravu vzťahov medzi štátom a cirkvami či náboženskými spoločnosťami, začal cirkevný odbor Ministerstva kultúry SR pracovať na príprave zákona o základných vzťahoch medzi štátom a uvedenými cirkevnými a náboženskými subjektmi. Pri Ministerstve kultúry SR sa vytvára expertná skupina, v ktorej budú zastúpení odborníci z oblasti občianskeho, kánonického a cirkevného práva, financií, daňovníctva a pod. delegovaní jednotlivými registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Členmi tohto grémia budú aj experti príslušných rezortných orgánov štátnej správy. Nepochybne sa toto odborné fórum bude zaoberať aj problematikou podmienok registrácie, osobitne početným cenzom. Očakáva sa, že táto právna norma prejde procesom aproximácie. Treba však taktiež podotknúť, že ani v členských krajinách Európskej únie neexistuje v tejto oblasti jednotná legislatíva.

Jednou zo záruk ochrany proti zneužívaniu náboženskej slobody zo strany deštruktívnych kultov je skutočnosť, že početný cenzus nie je jediným kritériom registrácie. Pôsobí tu celý rad ďalších ochranných inštrumentov, o ktorých sme sa už zmienili. Navyše v Slovenskej republike sa kvalifikovane a komplexne problematikou nových náboženských hnutí, a teda aj tých tzv. deštruktívnych siekt a kultov, zaoberajú štátne ustanovizne - Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, ako aj neštátne subjekty, ako je napríklad Ekumenická spoločnosť pre štúdium siekt a Dialog centrum Slovakia, ktoré úzko spolupracujú so zahraničnými partnermi.

 

Niektoré sekty pôsobiace najmä v USA sa vyhýbajú daňovým povinnostiam tým, že sa vydávajú za cirkev. Iné od svojich členov získavajú dôverné informácie z ich súkromia či pracoviska. Na Západe sa napríklad stávajú problémom tzv. industriálne sekty páchajúce priemyselnú špionáž s cieľom získať čo najväčší politický či ekonomický vplyv. Pamätá naša legislatíva aj na takéto prípady porušovania základných ľudských práv?

S týmto negatívnym javom sa v našom štáte dosiaľ nestretávame. Kritériá registrácie sú natoľko prepracované, že nie je možné, aby sa pod názov registrovaná cirkev či náboženská spoločnosť skryla deštruktívna alebo tzv. industriálna sekta.

 

Čo by ste chceli v súvislosti s duchovnou orientáciou zaželať našim čitateľom?

Aby sa vždy pridŕžali pravých hodnôt, na ktorých je postavená naša civilizácia. Mám na mysli hodnoty antickej kultúry, umenia a práva, no predovšetkým hodnoty židovsko-kresťanskej svetonázorovej orientácie. Redakcii zároveň želám, aby sa jej v každom čísle darilo prinášať čo najviac fundovaných a rozširujúcich informácií, ktoré čitateľa tohto zaujímavého a potrebného štvrťročníka uschopnia byť odolným voči všetkému, čo by siahalo na jeho kresťanskú duchovnú či mravnú integritu.

 

Ďakujem za rozhovor.